Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-9-2023.pdf
PDF · 159.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: F. B. G., cestovný doklad č. XXX-XX-LXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, SR zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka PZ Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o nariadenie prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z., takto
rozhodol:
Nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca: A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Sýrska arabská republika, cestovný doklad Sýrie č. XXX-XX-LXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, A. XX, XXX XX F., F. G., bezodkladne prepustený zo zaistenia.
Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16. 2. 2023, súdu doručenú 2. 3. 2023, domáha prepustenia zo zaistenia a považuje jeho zaistenie za nezákonné, pretože bol s manželkou a maloletým synom zaistený v rozpore s medzinárodným právom. Žiadal v konaní o nariadenie prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. a vydať rozsudok, ktorým správny súd nariadi žalovanému, podľa § 230 ods. 1 písm. c/ SSP, aby bol žalobca: A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F. B. G., cestovný doklad Sýrie č. XXX-XX-LXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, prepustený zo zaistenia.
Administratívne konanie
2. Žalovaný, rozhodnutím zo dňa 25.12.2022, č.PPZ-HCP-BA5-3381-010/2022-AV podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov rozhodol o zaistení žalobcu za účelom jeho odsunu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „ Dublinské nariadenie III) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.02.2023.
3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je spolu s manželkou a synom žiadateľom o azyl na území Cyperskej republiky, čo bolo zistené na základe výstupu z informačného systému EURODAC. Túto skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko"), ktoré začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť a hrozí riziko úteku ktoré, odôvodnil tým, že v predmetnej veci existuje riziko úteku žalobcu, ktoré odvodzuje od jeho správania, pretože nezotrval v členskej krajine, kde požiadal o azyl, a preto je jeho zaistenie v súlade s Dublinským nariadením III.
4. Žalovaný dňa 25.11.2022 oznámil štátnemu orgánu Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko") dôvod na začatie konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie") a taktiež bolo žalovaným požiadané o preskúmanie splnenia podmienok na začatie konania podľa daného nariadenia. Z uvedeného dôvodu začal správny orgán dňa 25.12.2022 konanie vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy, alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku. Žalobca bol správnym orgánom vyzvaný, aby sa vyjadril v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 odsek 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní") pod číslom PPZ-HCPBA5-3381-008/2022- AV zo dňa 25.12.2022 k priebehu konania. Účastník konania v zápisnici uviedol, že je zo Sýrie, odišiel aj so svojou rodinou približne pred dvomi rokmi na svoj cestovný pas do Turecka do mesta Istanbul. Z Istanbulu išli na Cyprus, kde zostali približne jeden a polroka a tam požiadali o azyl. Následne odišli cez Grécko, Bulharsko až do Srbska, počas tejto cesty sa presúvali vlakom a autobusmi. V Srbsku boli v tábore v meste Sombor, kde sa nakontaktovali priamo na prevádzača, ktorý mal prezývku Abu Ali EGGEDI. Ten im následne za sumu 1.300,- eur na osobu zorganizoval celú cestu až na Slovensko. V Srbsku ich zaradil prevádzač do viac ako 30 člennej skupiny migrantov. Následne sa presunuli k plotu na Maďarskej hranici, kde im zamaskovaní muži pôvodom z Afganistanu pomáhali preliezť plot pomocou rebríkov. Ďalej išli pešo približne 15 kilometrov, kde pre nich prišla dodávka, ktorá ich doviezla na Maďarsko-Slovenskú hranicu. Následne im prevádzač zaslal GPS súradnice prejsť dve hodiny pešo. Boli inštruovaní od prevádzača, že po prekročení slovenskej hranice sa majú pohybovať po hlavných cestách, aby boli čo najviac videní a následne ich zadržala slovenská polícia. Na základe uvedeného má správny orgán dostatočne preukázané riziko úteku, a z toho dôvodu rozhodol o zaistení účastníka konania.
5. Žalovaný k uvedenému uvádza, že zaistenie žalobcu bolo oprávnením policajta podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „ Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy, alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku". Vo vydanom rozhodnutí o zaistení žalobcu, žalovaný rozhodol o zaistení po preskúmaní možnosti miernejšieho donucovacieho opatrenia ako je zaistenie v zmysle § 89 ods. 1 písm. a)a b) zákona o pobyte cudzincov, avšak z vyjadrenia, ktoré žalobca uviedol v zápisnici podaní vyjadrenia č. p.: PPZ-HCP-BA5-33 81-008/2022-AV tento uviedol, že nemá finančnú hotovosť na zabezpečenie nákladov a ubytovania na území Slovenskej republiky, ani si takéto ubytovanie nevie zabezpečiť.
6. V čase rozhodovania o zaistení žalobcu, žalovaný nedisponuje informáciou ani žiadnou spätnou väzbou zo žiadajúceho členského štátu. Práve na tento účel slúži inštitút zaistenia. Počas doby zaistenia Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ( ďalej len „Dublinské stredisko") adresuje žiadosť do štátu v ktorom žalobca žiadal o medzinárodnú ochranu. Z uvedeného dôvodu je osoba najskôr zaistená podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, na základe pozitívnej lustrácie z informačného systému Eurodac. Osoba je následne umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov.
7. Počas zaistenia sa vykonávajú všetky potrebné úkony na realizáciu transferu. Z chronologického hľadiska žalovaný preto v čase rozhodovania o zaistení nedisponuje informáciou od žiadaného členského štátu, či bude transfer realizovaný. Na tento účel slúžia lehoty zmysle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného z posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. V. EÚ L 180,29.6.2013) ďalej len „Dublinské nariadenie“), ktoré majú žiadajúci ako aj dožiadaný členský za vyhlásené a doručené dňa 08.02.2023. Podľa § 211 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku „Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá
ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia ". Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2023. Uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 01.03.2023.
V zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia môže byť osoba zaistená šesť týždňov od vtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania, t. j. šesť týždňov od vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska. Táto lehota uplynie 12.04.2023, teda do tejto doby môže byť žalobca zaistený. V čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia sa uvádza, že odovzdanie žiadateľa sa uskutoční do členského štátu najneskôr do 6 mesiacov od akceptácie dožiadaného členského štátu a podľa ods. 2 ak sa odovzdanie do členského štátu neuskutoční do 6 mesiacov zodpovedný členský štát stráca za žiadateľa zodpovednosť a teda nadobúda zaňho zodpovednosť Slovenská republika. Táto lehota o odovzdaní sa však môže predĺžiť na jeden rok ak je žiadateľ uväznený a na 18 mesiacov, ak je žiadateľ na úteku.
9. Orgány na to určené sa budú pokúšať vykonať odovzdanie žalobcu na Cyprus, aj keď bude prepustený zo zaistenia, avšak toto bude prakticky nemožné, nakoľko žalobca nemá v Slovenskej republike žiadne ubytovanie, doručovaciu adresu a má záujem opustiť Slovenskú republiku a pokračovať do niektorej zo západných krajín a teda bude ťažké ho zabezpečiť na transfer. Dublinský transfer je z logistického hľadiska náročný proces, do ktorého je zainteresovaných niekoľko zložiek štátneho aparátu.
10. K námietke ohľadom zaistenia žalobcu s ohľadom k otázke prípustnosti zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením žalobcu jeho manželky a dieťaťa, žalovaný uviedol, že s uvedenou situáciou ako aj kontextom zaistenia sa zaoberal a to napríklad tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Útvaru policajného zaistenia Sečovce, ktoré je na uvedené prípady zriadené.
11. V Útvare policajného zaistenia je zaistená taktiež aj manželka žalobcu H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. F. B. G. a maloletý syn: D. C. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. F. B. G.. Podľa čl . 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa „ Záujem dieťaťa musí byt' prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Správny orgán v danom prípade prihliadal na najlepší záujem detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, a to aby deti neboli oddelené od svojich rodičov. Správny orgán v danom prípade poukazuje na vytvorenie podmienok pre zaistených maloletých v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce").ÚPZC Sečovce je zariadením prispôsobeným na umiestňovanie rodín s deťmi, zaistenými v súlade so zákonom pobyte cudzincov, ktorým Slovenská republika transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 115/2008 (tzv. návratovú smernicu). Podľa záverov Európskej komisie, ktorá vykonala hodnotenie transpozície predmetnej smernice jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, je transpozícia Slovenskou republikou do zákona o pobyte cudzincov plne v súlade so znením smernice. Policajný útvar rešpektuje záujem dieťaťa a právo na rodinný život, preto sa dieťa neoddeľuje d svojich rodičov, ak je v ich sprievode a z toho titulu je možné dieťa umiestniť v ÚPZC Sečovce, ak je naplnený účel zaistenia jeho rodiča podľa zákona o pobyte cudzincov. VÚPZC Sečovce sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny s deťmi, ktoré spĺňajú všetky hygienické normy a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí. Maloletým osobám je zabezpečená každodenná osobná hygiena, strava 5x denne (okrem raňajok, obeda a večere dostávajú deti navyše desiatu a olovrant). Pediatrická zdravotná starostlivosť je poskytovaná na základe zmluvného vzťahu s pediatričkou, ktorej ambulancia sídli v Sečovciach a túto zdravotnú starostlivosť vykonáva v ambulancií ÚPZC Sečovce, prípadne po dohode vo svojej ambulancií, kam sú deti v sprievode rodiča prevezené. V prípade jazykovej bariéry, je k lekárskym vyšetreniam zabezpečený tlmočník do príslušného jazyka. Počas dňa je deťom v súlade s časovým rozvrhom dňa zabezpečený pobyt na čerstvom vzduchu, pričom tento sa zabezpečuje formou vychádzky na detskom ihrisku, kde majú možnosť venovať sa záujmovým aktivitám vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané ich veku. V prípade nepriaznivého počasia je k dispozícii telocvičňa. Vo vnútornej časti ubytovacích priestorov sú pre deti zriadené herne, v ktorých maj ú k dispozícii rôzne herné a rekreačné aktivity, ktoré sú primerané ich veku. Herňa je vybavená zodpovedajúcim nábytkom a celkovo upravená s cieľom skvalitnenia vykonávania kultúrnych aktivít a trávenia voľného času maloletých osôb. Spoločenské miestnosti sú vybavené DVD prehrávačmi a televíznymi prijímačmi s príjmom satelitných TV staníc. (Pre deti sú k dispozícii rôzne výkresy, zošity, omaľovánky, ceruzky, farby,
štetce, farebné kriedy, modelovacie hmoty, puzzle, detské knihy, hračky a pod.) V I. F. je pre maloleté osoby k dispozícii sociálny pracovník, ktorý plánuje a reguluje vzdelávacie. rekreačné a herné aktivity maloletých osôb v zariadení, pričom spolupracuje s mimovládnou organizáciou Slovenská humanitná rada, primárne najmä pri zabezpečovaní sociálneho a psychologického poradenstva a starostlivosti, s dôrazom na starostlivosť o zraniteľné skupiny a sekundárne pri vzdelávaní a jazykovej príprave, ktorú zabezpečuje učiteľ slovenského jazyka maloletých štátnych príslušníkov tretích krajín zamestnanec uvedenej organizácie.
12. Tieto aktivity sú realizované v rámci projektu projekt KOMPAS 111, SK 2019 AMIF SC3.3/1.K či.3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, právny zástupca žalobcu uvádza, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Žalovaný síce s tvrdením vyplývajúcim z predmetného článku súhlasí, avšak má za to, že nie je možné riadiť sa jedným článkom Dohovoru o právach dieťaťa, ale treba sa zaoberať aj nasledujúcimi bodmi čl. 3 a to bodom 2, kde je uvedené, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia a bodom 3. kde sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru.
13. Žalovaný má za to, že zaistením žalobcu a jeho rodiny, ktorých umiestnil do Útvaru policajného zaistenia Sečovce neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy. V neposlednom rade netreba zabudnúť ani na skutočnosť, že žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene. Ide o nelegálneho migranta, ktorý vedome porušuje právne normy Slovenskej republiky a Európskeho spoločenstva. Žalobca je žiadateľom o azyl v inom členskom štáte, avšak do ukončenia procesu udelenia azylu v krajine nezotrval.
14. Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava ako žalovaný žiada Krajský súd v Košiciach, aby správnu žalobu rozsudkom zamietol ako nedôvodnú a žalobcu ponechal v zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. V prílohe Vám zasielame kompletný administratívny spis v origináli vedený pod č. PPZ-HCP-BA5-496/2023-AV preprotokolované zo spisu č. PPZ-HCP-BA5-3381/2022- AV.
15. Rozhodnutím PPZ-HCP-BA5-496-025/2023-AV, rozhodol správny orgán, o predĺžení zaistenia Basel AL ISMAIL MUHAMMAD ZAHRA už nariadené rozhodnutím PPZ-HCP-BA5- 3381-010/2022-AV zo dňa 25.12.2022, odo dňa 24.02.2023 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov najviac do 11.04.2023.
16. V odôvodnení uviedol, že podľa čl. 28 ods. 2 Dublinského nariadenia stanovuje, že cudzí štátny príslušník môže byť zaistený, ak existuje značné riziko úteku a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia ak existuje značné riziko jeho úteku.
17. Správny orgán dostatočne preukázané riziko úteku a z toho dôvodu rozhodol o predĺžení zaistenia, lebo existencia rizika úteku v prípade žalobcu je založená na základe jeho nezotrvania v Cyperskej republike, kde žiadal o azyl, tým, že v systéme Eurodac, má záznam t.j. ušiel z iného členského štátu, je dôkaz značného rizika ďalšieho úteku, ako aj neuvedením bydliska, nedostatkom finančných prostriedkov, neoprávneným uskutočnením sekundárnej migrácie a v neposlednom rade neoprávneným vstupom na územie členských štátov a tým, že v zápisnici o podaní vyjadrenia PPZ- HCP-BA5-3381-008/2022-AV uviedol, že v prípade prepustenia by odišiel do Nemecka.
18. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sa rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť ihneď, nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Žalobca nezostal v krajine, v ktorej mal povinnosť zotrvať, až do rozhodnutia o jeho žiadosti o
medzinárodnú ochranu. je osobou bez dokladu totožnosti, o ktorej nemáme žiadne informácie týkajúce sa totožnosti, prípadnej trestnej minulosti a pomerov z ktorých prichádza, cestoval viacerými krajinami EÚ s vedomým, že sa tu nachádza neoprávnene, vytvára odôvodnený predpoklad ďalšieho úteku v prípade ponechania na slobode.
19. Podľa práva EÚ sa musia najprv vyčerpať všetky alternatívy a zaistenie musí byť poslednou možnosťou, pokiaľ tieto alternatívy nemožno účinne uplatniť na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.
20. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Dublinského nariadenia. Správny orgán dospel k záveru, že účastník konania nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Účastník konania nemá pri sebe dostatočnú finančnú zábezpeku na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním do doby realizácie Dublinského konania, a taktiež si nevie iným spôsobom zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky nemá žiadnu rodinu, ani známych, ktorí by mu poskytli ubytovanie. Z uvedeného dôvodu správny orgán rozhodol o zaistení účastníka konania.
21. Počas doby zaistenia Dublinské stredisko adresuje žiadosť do štátu v ktorom žalobca žiadal o medzinárodnú ochranu. Chronologicky je osoba najskôr zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zák. o pobyte cudzincov (na účel dublinského transferu), na základe pozitívnej lustrácie z informačného systému Eurodac, až následne je vyrozumené Dublinské stredisko. Osoba je následne umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Počas zaistenia sa vykonávajú všetky potrebné úkony na realizáciu transferu. Z chronologického hľadiska správny orgán preto v čase rozhodovania o zaistení nedisponuje informáciou od dožiadaného členského štátu, či bude transfer realizovaný. Na tento účel slúžia lehoty v zmysle Dublinského nariadenia, ktoré majú žiadajúci ako aj dožiadaný členský štát.
22. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi, alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
23. Podľa uvedeného ustanovenia správny orgán rozhodol o predĺžení zaistenia účastníka konania do 11.04.2023. Podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia „Zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú. "Čl. 27 ods. 3 Dublinského nariadenia odkazuje, že „členské štáty na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmaní vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že:
na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odolania alebo preskúmania alebo odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvodu, na ktorých sa zakladá. "
24. Žalovaný správny orgán skúmal podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či účel zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny naďalej trvá. V súvislosti s tým, správny orgán preverovaním v informačnom systéme MIGRA zistil, že: dňa 1.dňa 23.01.2023 Cyperská republika akceptovala žiadosť o prijatie účastníka konania, /26.12.2022 prijalo dublinské stredisko žiadosť o začatie dublinského konania podľa Dublinského nariadenia/ a /dňa 02.02.2023 vydalo Dublinské stredisko rozhodnutie o odovzdaní účastníka konania do Cyperskej republiky, dňa 08.02.2023 nadobudlo právoplatnosť toto rozhodnutie. Podľa § 211 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku „Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia". Uvedené rozhodnutie nadobudne vykonateľnosť dňa 28.02.2023.
25. Žalovaný sa stotožňuje so záverom, že pre úspešnú realizáciu dublinského transferu s ohľadom na uvedenú situáciu je možné predĺženie zaistenia. a však v súvislosti s predĺžením zaistenia sa správny orgán opiera o judikatúru Súdneho dvora EÚ zo dňa 13. septembra 2017 vo veci C-60/16. V predmetnom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie je uvedené, že „dotknutá osoba by nemala byť zaistená počas doby značne presahujúcej šesť týždňov v priebehu ktorých mohlo byť odovzdanie platne vykonané, keďže z článku 28 ods. 3 tretieho pod odseku nariadenia Dublin III vyplýva, že táto lehota je predovšetkým s ohľadom na zjednodušenú povahu postupu odovzdávania medzi členskými štátmi, ktorý je upravený týmto nariadením, v zásade dostatočná na to, aby príslušné orgány odovzdanie uskutočnili". Vychádzajúc z uvedeného judikátu, má správny súd za to, že zaistenie žalobcu presahuje zákonné znenie v prípade postupu podľa osobitného predpisu, ktorým je Dublinské nariadenie.
26. Spolu s účastníkom konania je umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce aj jeho maloleté dieťa: D. C. A. H., narodený XX.XX.XXXX, št. prísl. F. B. G. a jeho manželka H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. F. B. G.. Správny orgán v danom prípade poukazuje na vytvorenie podmienok pre zaistených maloletých v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce").ÚPZC Sečovce je zariadením prispôsobeným na umiestňovanie rodín s deťmi, zaistenými v súlade so zákonom pobyte cudzincov, ktorým Slovenská republika transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 115/2008 (tzv. návratovú smernicu). Podľa záverov Európskej komisie, ktorá vykonala hodnotenie transpozície predmetnej smernice jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, je transpozícia Slovenskou republikou do zákona o pobyte cudzincov plne v súlade so znením smernice. Policajný útvar rešpektuje záujem dieťaťa a právo na rodinný život, preto sa dieťa neoddeľuje od svojich rodičov, ak je v ich sprievode a z toho tituluje možné dieťa umiestniť v ÚPZC Sečovce, ak je naplnený účel zaistenia jeho rodiča podľa zákona o pobyte cudzincov. V ÚPZC Sečovce sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny s deťmi, ktoré spĺňajú všetky hygienické normy a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí. Maloletým osobám je zabezpečená každodenná osobná hygiena, strava 5x denne (okrem raňajok, obeda a večere dostávajú deti navyše desiatu a olovrant)a celkovú pediatrická zdravotná starostlivosť.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného
27. Aj podľa doplnenia žaloby žalobca uvádza, že Cyperská strana akceptovala prijatie žalobcu podľa Dublin III. dňa 18. 1. 2023 a 6 týždňová lehota podľa čl. 28 ods.3 Dublinského nariadenia uplynula 1. 3. 2023, a je neprekročiteľná, pretože žaloba podaná podľa zákona o azyle /nie odvolanie/ nemá odkladný účinok a to s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Sazk 8/2021 z 25. 5. 2021 a nepočíta sa od správnej žaloby proti rozhodnutiu Dublinského centra. Potom podľa žalobcu deň akceptácie 18. 1. 2023 je dňom od ktorého sa počíta lehota 6 týždňov možného zaistenia žalobcu do 1. 3. 2023. 8Žalovaný uvádza akceptovanie dňom 23. 1. 2023, potom možné zaistenie žalobcu je do 6. 3. 20238. Žalobca považuje jeho zaistenie za nezákonné, a preto sa domáha svojho prepustenia zo zaistenia spolu s manželkou a maloletým synom podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z a vydať rozsudok, ktorým nariadi žalovanému, aby bol žalobca: A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F. B. G., cestovný doklad F. č. XXX-XX-LXXXXXX, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov F., A. XX, XXX XX F., F. G., bezodkladne prepustený zo zaistenia./§ 230 ods. 2 písm. a/ SSP.
28. Žalobca odkázal na veci Muskhadzhiveva a ďalší proti Belgicku, vo veci Popov proti Francúzsku a obdobne je to tomu aj v najnovších rozhodnutiach ESĽP z 12 . 07 . 2016 vo veciach : B. . D. v France (no.56324/13) , A.B. and Others v. France (no. 11593/113 A.M. and Others v. Francelno. 24587/12) R.C.and V.C. v. France ino. 76491/\41 R.K and Others v. France (no. 68264/14), R.M. and Others v. France (no. 33201 / 11 ) a uviedol, že spolu so žalobcom sa v zaistení na základe samostatného rozhodnutia žalovaného nachádza aj manželka žalobcu: H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, cestovný doklad č. 135-22- L001688, a ich maloletý syn: D. C. A. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F. B. G., cestovný doklad F. č. XXX-XX-LXXXXXX, ktorí sa tiež obrátili na súd so žalobou. Podľa ESĽP vyplýva, že policajné orgány by nemali postihovať maloleté deti za imigračný status a konanie ich rodičov. Žalobca splnomocnenému zástupcovi na osobnom stretnutí uviedol, že dôvodom . prečo odišli s manželkou z Cypru bol fakt, že sa tam nachádza ich rodina. Ktorá nesúhlasí s ich manželstvom, pretože k nemu nedali súhlas a žalobca a jeho manželka sa preto boja o seba a hlavne ich dieťa.
29. Maloletý syn žalobcu je zraniteľnou osobou v zmysle §88 ods. 8a §2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincova to bez ohľadu na to, že sa s ním v zaistení nachádzajú aj jeho rodičia. Žalovaný je v každom prejednávanom prípade limitovaný aj nadnárodnými a medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ochrany 1'udských práv maloletých majúcimi prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa Záujem dieťaťa musí byt' prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
30. Poukázal na to, že podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, žalobcu - cudzinca možno zaistiť s cieľom zabezpečiť jeho odovzdanie do iného členského štátu. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti jeho zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle konštantnej judikatúry všeobecných súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva, a z pohľadu § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov či čl. 28 ods. 2 dublinského nariadenia III.
31. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodovaciu prax všeobecných súdov ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a kasačného súdu opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi. Vo veci Muskhadzhiveva a ďalší proti Belgicku a veci Popov proti Francúzsku.
Vo vyjadrení žalovaný 23. 2. 2023 akcentoval, že Dublinské stredisko rozhodnutie zo dňa 2.22023 odovzdal žalobcovi 8. 2. 2023, kedy nadobudlo právoplatnosť, podľa čl. 29 ods. 3 Dublinského nariadenia.
Právne názory správneho súdu
32. Záver správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti zaistenia žalobcu vo svetle oboch zhora uvádzaných rozhodnutí o zaistení žalobcu žalovaným je vyjadrený takto:
33. Správny súd dáva do pozornosti, že súd Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s posudzovaním otázky súladu umiestnenia maloletých sťažovateľov vo veku 7 mesiacov, 3 a pol roka,5 rokov a 7 rokov do detenčného zariadenia pre cudzincov s čl. 3 Dohovoru, zohľadnil predovšetkým skutočnosť,
že predmetné zariadenie nebolo uspôsobené k prijatiu a pobytu detí. Je pritom nutné zdôrazniť, že tento záver ESĹP prijal navzdory skutočnosti. že zariadenie malo vytvorené špeciálne krídlo pre pobyt rodín s deťmi. Napriek tomu ESĽP uznal, že podmienky pre pobyt detí sa nijako nelíšili od podmienok pre pobyt dospelých. ESĽP preto uznal v prípade maloletých sťažovateľov porušenie čl.3 Dohovoru.
34. ESĽP vo veci Popov proti Francúzsku, ktorý sa týkal zaistenia rodičov s deťmi vo veku 5 mesiacov a 2 roky v detenčnom centre Rouen-Oissel za účelom vyhostenia. ESĽP aj v tomto prípade konštatoval porušenie čl. 3 Dohovoru v dôsledku zaistenia detí v detenčnom centre, hoci boli deti zaistené spolu s rodičmi. Aj napriek tomu, že rodina bola ubytovaná oddelene od ostatných zaistených cudzincov, ESĽP uznal, že materiálne vybavenie nebolo prispôsobené potrebám detí. ESĽP prihliadol k psychickému dopadu zaistených rodín s deťmi v podmienka emigračného zaistenia, konkrétne k pocitom úzkosti, stresu a zhoršeniu obrazov rodiča v očiach detí. ESĽP dospel k záveru, že zaistenie maloletých detí po dobu 15 dní v prostredí pre dospelých, za prítomnosti polície, bez aktivít, ktoré by ich zamestnávali, v ťažkej situácii rodičov, bolo zjavnene primerané ich veku. Francúzske úrady pochybili, keď nevzali do úvahy nevyhnutne škodlivé následky zaistenia na maloleté deti. Zaistenie detí za týchto podmienok teda prekročiio hranice závažnosti čl. 3 Dohovoru.
35. Obdobne v rozhodnutiach ESĽP z 12 . 07 . 2016 vo veciach : A . M. v France (no.56324/13) , A.B. and Others v. France (no. 11593/113 A.M. and Others v. Francelno. 24587/12) R.C.and V.C. v. France ino. 76491/\41 R.K and Others v. France (no. 68264/14), R.M. and Others v. France (no. 33201 / 11 ).Kasačný súd musel skonštatovať, že na obidve maloleté deti sťažovateľky sa vzťahuje režim zraniteľných osôb, zakotvený v§2 ods. 7 zák. č. 404/2011 Z. z.. Z toho vyplýva pre krajský súd povinnosť preskúmať aj argumentáciu žalovaného, prečo mal preukázané, že boli splnené podmienky na vznik nevyhnutnosti zaistenia maloletých deti v zmysle § 88 ods. 8 zák. č. 404/2011 Z. z., ako aj či zaistenie do 24.12.2016 spĺňa požiadavku zákonodarcu, aby zaistenie maloletých detí bolo na čo najkratší čas . (NSSR sp . zn.10Szak/11/2016 z 17.10.2016).Odvolací súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo súbe z sprievodu. ESĽP rozhodol vo viacerých prípadoch, že umiestnenie deti v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením či.3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zákon o pobyte cudzincov neumožňuje zaistiť deti bez sprievodu alebo odlúčené od rodičov (podľa §88 ods.8 ZoPC Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu,'V , ktorá nemá zákonného zástupcu). Hoci zákon o pobyte cudzincov pripúšťa, aby spolu s rodičom boli umiestnené do útvaru policajného zaistenia aj deti (podľa § 94 ods. 3 ZoPC Rodina sa umiestni v zariadení spolu. Ak zariadenie rozhodne o rozdelení rodiny, musí vždy prihliadať na to, aby dôsledky tohto rozdelenia boli primerané jeho dôvodmi), správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo naV' ' posúdenie jeho alebo jej nalepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnót, na ktorých .je postavený systém ochrany práv dieťaťa nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj čl.3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán pri úvahe o umiestnení deti spoločne s rodičom v útvare policajného zaistenia by mal zohľadniť, že tak ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi by nemali trpieť zdlhavýni pobytom v zaistení, na viac v situácii, ked' rodičia deti sú v postavení žiadateľov o azyl a deklarujú, že disponujú finančnými prostriedkami, ktorými dokážu pokryť svoje náklady spojené s pobytom na území SR. Odvolací súd považuje za dôležité tiež zdórazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t. j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok ESĽP zo dňa 19. januára 2012, vo veci Popov proti Francúzsku s ťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, poukazuje tiež na rozsudok ESĽP zo dňa 12. október 2006 vo veci D. D. a J. D. v. Belgicko, sťažnosť č. 13178/03., vo veci Muskhadzhiyeva a i. v. Belgicko(č. 41442/07), rozsudok 19. januára 2010. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru ESĽP odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateľky, že odporca nepostupoval obozretne pri zaistení navrhovateľky a jej umiestnení v útvare policajného zaistenia spolu s troma maloletými deťmi za dôvodnú. (NSSR sp . zn . 10Sza/12/2016 z
14.06.2016)V prípade, ak by z napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že boli týmto rozhodnutím zaistené aj maloleté deti narhovateľky, bolo by povinnosťou odporcu sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadať aj s touto skutočnosťou. Teda zohľadniť ich postavenie a posudzovanie ich prípadu zo strany odporcu z hľadiska medzinárodných dohovorov týkajúcich sa práv dieťaťa, zohľadnenie ich postavenia ako zraniteľnej osoby v zmysle § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, ako aj zdôvodnenie týkajúce sa možných alternatív zaistenia. Z napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na daný nedostatok, nevyplýva, že sa odporca aj zaoberal dopadmi svojho rozhodnutia na záujem maloletých detí a ako tento vo svojom rozhodnutí zohľadnil. Odporca sa ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nevysporiadal s otázkou zaistenia maloletých detí, bude povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní, v prípade ak zváži, že je potrebné zaistenie navrhovateľky v zmysle príslušných zákonných ustanovení, aby dané náležite aj odôvodnil a jasne a zrozumiteľne vo výroku nového rozhodnutia identifikoval aj osoby, ktorých sa zaistenie týka. (KS v Košiciach sp . zn . 9Sp/ 19/2016).
36. Predmetom konania je preskúmanie zaistenia žalobcu, podľa § 221 ods. 2 SSP, ktorý už bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC (na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku), a žalovaný už predĺžil opakovane zaistenie podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby zaistenia dňa 24. 2. 2023 na čas nevyhnutne potrebný, do 11. 4. 2023 a ponechal ho umiestneného v ÚPZC Sečovce.
37. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.
Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať pocelý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Dublin III, „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.
Podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.
Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
38. Správny súd pripomína, že ak je osoba zaistená podľa tohto článku je podozrivá z úteku musí sa zohľadniť primárne to, že je zaistené i maloleté dieťa, pritom lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Len ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3 nariadenia Dublin III. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
39. Správny súd konštatuje, že žalovaný napadnutým rozhodnutím predĺžil zaistenie podľa § 88 ods. 4 ZoPC a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 1.4.2021 a ponechal ho umiestneného v ÚPZC Sečovce, tento termín uplynul a žalovaný podľa vedomostí súdu žalobcu zo zaistenia neprepustil.
40. Dňa 23.12.2020 Cyperská republika písomne akceptovala prijatie späť žalobcu. Dňa 13. 1. 2020 Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie, ktorým rozhodlo o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky v zmysle § 46a ods. 4 zákona o azyle, keďže v prípade žalobcu bolo z informačných systémov zistené, že požiadal o udelenie azylu na území Cypru, čím táto krajina je zodpovedná za účastníka konania v zmysle Nariadenia Dublin III - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013. Súd má zato, že správny orgán je povinný počas celej doby zaistenia skúmať, či trvá účel samotného zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) ZoPC, a to v úzkej súčinnosti s Dublinským strediskom vzhľadom na kroky, ktoré je dané stredisko povinné v zmysle daného nariadenia uskutočniť.
41. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatou Nariadenia Dublin III je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov Únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny. Pritom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Nariadenia Dublin III členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole, sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť
o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom z konania vyplýva, že touto krajinou je Rumunsko, kde žalobca požiadal o azyl. Mal sa teda zdržiavať na jeho území počas azylovej procedúry a nemal opustiť jeho územie a vycestovať na územie iného štátu Únie bez príslušných oprávnení.
42. Predpokladom zaistenia žalobcu bolo ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, je naplnenie účelu zaistenia, zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, - Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
43. Správny súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013).
44. Preto správny súd pripomína v prvom rade aj to, že pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. / rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve/, v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
45. Preto je navyše pre posúdenie lehoty na zaistenie podľa Dublinského nariadenia III rozhodujúce to, že v zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa § 46a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t.j. Rumunskej republiky, nie je možné podať odvolanie. Podľa platnej právnej úpravy na území SR voči rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III možno podať len správnu žalobu v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Lehota nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c ZoA). O odkladnom účinku v rámci podanej správnej žaloby rozhoduje správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby a to iba na návrh žalobcu. Preto na posudzovanie lehoty podľa Dublinského nariadenia v Slovenskej republiky nemožno aplikovať tretí pod odsek článku 28 ods. 3 v znení: „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Pretože žalobca nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska správnu žalobu, nemožno aplikovať na preskúmavanú vec, t,j posudzovanie dĺžky lehoty v naposledy označenom článku tak, že do úvahy pripadá počítanie lehoty v dôsledku preskúmania veci zaistenca podľa článku 27 ods. 3. Preto dĺžka zaistenia vydaného žalobcovi, neplynie v kontexte udalosti rozhodnutia dublinského strediska a ďalšieho možného správania žalobcu, podľa § 46a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu, ale či plynie odo dňa akceptácie členským štátom, v posudzovanej veci a CYPRUS žiadosť akceptoval 18. 1. 2023, alebo 23. 1 2023, žalovaný prekročil dobu zaistenia žalobcu podľa čl. 27 ods. 3 Dublinského nariadenia./ 3 tretí pod odsek Nariadenia Dublin III/
46. Ak takto došlo k akceptácii Cyprom ohľadom prevzatí späť žalobcu ako žiadateľa o azyl tam, zároveň týmto dňom začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III., a táto uplynula dňa 1. marca 2023, ak bola akceptácia daná 18. januára 2023, alebo 6. marca 2023, ak bola akceptácia Cyperskou stranou daná 23. januára 2023 ako to uvádza žalovaný. Preto predĺženie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutie nie je v súlade s čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane dieťaťa žalobcu.
47. V preskúmavanom prípade správny súd dopĺňa, že na preskúmavanú vec možno aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014, v ktorom kasačný súd uviedol, že: Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je
možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť. V prípade žalobcu nebola podaná žaloba a odovzdanie sa malo vykonať najneskôr do šiestich týždňov od akceptovania členským štátom a nie, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3 nariadenia. V preskúmavanej veci teda prichádza do úvahy len odovzdanie, ktoré sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie iným členským štátom, t.j od akceptácie Cyprom v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pod odsek Nariadenia Dublin III.
48. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zástupcovia účastníkov konania nezúčastnili. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 230 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku a nariadil žalovanému, aby žalobca bol prepustený zo zaistenia, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nie je zákonné.
49. Správny súd opakovane konštatuje, že žalovaný napadnutým rozhodnutím predĺžil zaistenie podľa § 88 ods. 4 ZoPC v rozpore s čl. 28 ods. 3 tretí pod odsek Nariadenia Dublin III, ak stanovil dĺžku doby zaistenia do 11.apríla 2021 a nezákonne ho ponechal umiestneného v ÚPZC Sečovce. Z uvedeného jasne vyplýva, že zaistenie žalobcu bolo nezákonné. Lehota zaistenia žalobcu uplynula a žalobca nebol prepustený, preto podľa vedomostí súdu s ohľadom na vyššie uvedené nariadil žalobcu zo zaistenia prepustiť. V súvislosti s konaním pred správnym súdom, súd by mohol zvážiť možnosti uloženia pokuty za nerešpektovanie záväzného právneho názoru súdu, v prípade opakovaného nerešpektovania jeho názoru vysloveného v uvedenej súvislosti s prípadným rozhodnutím o zaistení žalobcu z uvedeného dôvodu .
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.