Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-9-2014.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Subarea
3Co/9/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r .o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanej: Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, S., zastúpená JUDr. Vitalijom Frankom, advokátom, so sídlom v Prešove, Slovenská 69, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, zastúpeného JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, v konaní o zaplatenie 361 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 15. 11. 2013, č. k. 15C 397/2012-119, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa v predmetnej veci domáhal zaplatenia 361 Eur s príslušenstvom. Do konania vstúpil vedľajší účastník a namietal premlčanie. Námietku premlčania vzniesla aj žalovaná na pojednávaní nariadenom na deň 21. 3. 2013. Žalobca zobral žalobu späť podaním zo dňa 27. 8. 2013. V uvedenom podaní neuvádza dôvod späťvzatia žaloby, zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, a preto žiada, aby trovy vedľajšiemu účastníkovi neboli priznané.
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) uznesením konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia 82,04 Eur postupom podľa § 146 ods. 2 O. s. p.. Žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia 123,69 Eur postupom podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. s konštatovaním zavinenia zastavenia konania na strane žalobcu.
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a žalobcom a žalovanou podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolateľ považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 Občianskeho súdneho poriadku ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a žalovanej prizná trovy len vo výške 82,49 Eur. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,33 Eur.
Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku o trovách konania (§ 206 ods. 3 O. s. p.) spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O. s. p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z procesného hľadiska v zásade platí, že späťvzatím žaloby žalobca zaviní zastavenie konania a v takom prípade spravidla je daný dôvod, aby uhradil vzniknuté trovy (R 49/1993). Tento postup môže súd prelomiť a nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O. s. p.), na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.
Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra súdneho dvora, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe (Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom , rozsudok súdneho dvora C 279/09).
Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné navyšujúce trovy konania.
Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.
V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C-168/05 bod 37 cit.: „Okrem toho smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa predstavuje podľa čl. 3 ods. 1 písm. t/ ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného spoločenstvu a najmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom spoločenstve“.
Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011, sp. zn. 7Mcdo 4/2010, cit.: „Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania..., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 6. 2011, sp. zn. II. ÚS 281/2011).
Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit.: „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu.
Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj význam.
Zákonodarca v § 137 O. s. p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú preto neopodstatnené.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil.
Úspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania účastníkom konania postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.