Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_3C-536-2013.pdf
PDF · 75.12 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-3C/536/2013
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej F. za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Stará Baštová 2, o zaplatenie 1.267,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd d o p ĺ ň a rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C 536/2013-40 zo dňa 6. 2. 2014 o výrok III. v nasledujúcom znení:
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť v prospech vedľajšieho účastníka náhradu trov konania v sume 177,19 eur z titulu trov právneho zastúpenia v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Tunajší súd rozsudkom č.k. 3C 536/2013 - 40 z 6. 2. 2014 zamietol návrh žalobcu a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetný rozsudok bol dňa 10. 3. 2014 doručený právnemu zástupcovi žalobcu, dňa11. 3. 2014 právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania. Žalovanej tento rozsudok doručený nebol, žalovaná neprevzala zásielku v odbernej lehote, o čom svedčí doložka poštového doručovateľa na obálke pripojenej v spise.
Výrok predmetného rozsudku však neobsahoval rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka konania, ktorý si trovy konania riadne uplatnil a vyčíslil v podaní, ktorým vstúpil do konania.
Dňa 24. 3. 2014 predložil právny zástupca vedľajšieho účastníka súdu návrh na doplnenie rozsudku o výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka, v ktorom si zároveň vyčíslil výšku trov konania, ktoré žiadal priznať. Súd konštatuje, že tento návrh bol podaný v lehote na podanie takéhoto návrhu.
Podľa § 166 ods. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
O trovách konania vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu v konaní a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov účelne vynaložených na bránenie práva, a to náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 177,19 eur. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi.
Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Z toho vyplýva, že aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Preto je vedľajší účastník zastupovaný advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľovi. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa vyrovnáva pozícia žalobcu a žalovaného, pretože samotní spotrebitelia sa často krát nedokážu náležite brániť. Súd konštatuje, že účelom vedľajšieho účastníka v tomto konaní bolo zabezpečiť žalovanej kvalifikovanú obranu proti žalobe žalobcu, čo sa naplnilo, pretože žalovaná bola v konaní úspešným účastníkom konania v dôsledku úspešne vznesenej námietky premlčania, pričom vedľajší účastník správne zabezpečoval a presadzoval oprávnené záujmy žalovanej ako spotrebiteľa.
Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z jednotlivých úkonov právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z náhrad hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, a to nasledovne:
1/ Odmena za úkony právnej služby (§ 14 Vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 61,41 eur
- vyjadrenie k žalobnému návrhu 61,41 eur
- návrh na doplnenie rozsudku (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky - 1/2) 30,71 eur
Spolu odmena 153,53 eur
2/ Režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
- 2 x 7,81 eur (rok 2013) 15,62 eur
- 1 x 8,04 eur (rok 2014) 8,04 eur
Spolu 23,66 eur
Spolu teda súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 177,19 eur a je toho názoru, že ide o trovy konania, ktoré vedľajší účastník na strane žalovanej účelne vo vecnej a časovej súvislosti musel vynaložiť v súvislosti s týmto konaním.
Súd pri rozhodovaní o priznaní resp. nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi vychádzal aj z rozhodovacej praxe odvolacích súdov, napríklad z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 9/2014 zo 07.05.2014, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 343/2013 z 2. 4. 2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 381/2014 z 15. 4. 2014.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.