Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/108/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 2. E. C. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, navrhovatelia zastúpení: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -98 z 24. októbra 2023 vo výroku II., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu na začatie konania a v závislom výroku III. o náhrade trov konania potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 23.03.2023 nasledovne: „Súd potvrdzuje, že A. B. C., F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. a E. C. C., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D. nadobudli dňa 21.10.1998 vydržaním vlastnícke právo k parcele registra „E“, parcelné číslo: 1853, výmera v m2: 2.647, druh pozemku: záhrady, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva číslo: XXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, pre okres Dunajská Streda, obec: D., katastrálne územie: D., a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.“, výrokom II. návrh na začatie konania v zmysle výroku č. I tohto uznesenia zamietol, výrokom III. rozhodol, že navrhovatelia nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu na začatie konania a v závislom výroku III. o náhrade trov konania odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , až 3, až 3, .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že pôvodná pozemkovoknižná parcela v hone „H." s výmerou 736 siah (2647 m2) bola ku dňu zápisu do katastra nehnuteľností (t. j. v rokoch od 1987 až do roku 1989) vedená vo pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Vlastníkom parcely bol na základe Rozhodnutia Finančného odboru rady KNV v Bratislave zo dňa 15. augusta 1957, č. Fin 4/4200/57 - Československý štát v operatívnej správe ONV v Dunajskej Strede. V roku 1996 na základe dodatočného delimitačného protokolu č. EKO/MAJ-96/00918 zo dňa 30.05.1996 bola do operátu katastra nehnuteľností okrem iných zapísaná parcela v registri „E" č. 1853, záhrada o výmere 2647 m2 ako združený pozemok v prospech Obce D.. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Dunajskej Strede č. k. D 1019/88-10 zo dňa 29.11.1988 vyplýva, že okrem parciel č. 1848/1 a č. 1848/2, k. ú. D. poručiteľka p. E. I., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, žiadny iný nehnuteľný majetok nevlastnila. Uvedené rozhodnutie bolo doručené aj navrhovateľom ako závetným dedičom po poručiteľke vo vzťahu k parcelám č. 1848/1 a č. 1848/2, k. ú. D. dňom 12.01.1989.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že neboli splnené procesnoprávne podmienky v zmysle ustanovenia , a v spojení s ustanovením , keďže navrhovatelia neoznačili v návrhu ako účastníka subjekt, ktorý mal v čase začatia tohto konania a aj v súčasnosti má zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že navrhovateľov nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , keďže nešlo o vadu návrhu, ktorá by spočívala v absencii jeho povinnej náležitosti. Ďalej súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že história vlastníckych vzťahov k parcele č. 1853, k. ú. D., a obsah právnych úkonov, ktoré p. E. I., nar. X.X.XXXX, urobila do svojej smrti XX.XX.XXXX, vo vzťahu k ostatným pozemkom - parcelám registra „C“ v k. ú. D., ktoré navrhovatelia po smrti p. E. I. užívali na základe kúpnej zmluvy uzavretej s ňou ešte dňa 15.07.1987 (parc. č. 1848/3), resp. na základe dedenia po poručiteľke E. I. v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. zo závetu spísaného v notárskej zápisnici z 29.07.1987 pod č. N 39/87, (parc. č. 1848/1 a č. 1848/2) v žiadnom kontexte neosvedčili to, že by navrhovatelia mohli byť dobromyseľní v tom, že im prislúcha aj ďalší pozemok - parcela č. 1853. U navrhovateľov potom podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné vysloviť, že by pri požiadavke zachovania náležitej opatrnosti mohli užívať predmetnú nehnuteľnosť - parcelu registra „E“ č. 1853, k.ú. D. bez akýchkoľvek pochybností v rozhodujúcej otázke, teda či k tejto nehnuteľnosti skutočne nadobudli, resp. vôbec akýmkoľvek spôsobom mohli nadobudnúť vlastníctvo. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo osvedčené ani splnenie hmotnoprávnych podmienok pre možné potvrdenie vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, pričom uvedené má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu v zmysle ustanovenia .

5. Súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania ani jednému z účastníkov, keďže ustanovenie až upravujúceho konanie o potvrdení vydržania nemá odlišnú úpravu.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie označenom v záhlaví vo výroku II. o zamietnutí návrhu na začatie konania podali odvolanie navrhovatelia z dôvodov podľa ustanovenia , , . V odvolaní uviedli, že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie ich nevyzval na odstránenie nedostatku v označení účastníkov konania, považujú za nesprávny a odporujúci zákonu, pričom v jeho dôsledku im bola odňatá možnosť uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Ak teda návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania neobsahoval označenie všetkých subjektov, ktoré sú účastníkmi konania o potvrdení vydržania v zmysle ustanovenia c) ods. 2 , mal súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia vyzvať navrhovateľov, aby návrh na začatie konania o potvrdení vydržania doplnili v primeranej lehote. V zmysle ustanovenia mal zároveň súd prevej inštancie uviesť, v čom je podanie neúplné a ako ho majú navrhovatelia doplniť. Argumentácia súdu prvej inštancie, prečo nepostupoval v zmysle ustanovenia , nemá oporu v ustanoveniach zákona, je prejavom svojvôle súdu prvej inštancie a nemožno ju považovať za zákonnú. Navrhovatelia sú presvedčení, že poukaz súdu prvej inštancie na hospodárnosť konania neobstojí, nakoľko je v rozpore s postupom súdu a jeho jednotlivými úkonmi v konaní. Navrhovatelia majú za to, že zo skutočností opísaných v ich návrhu, v spojení s priloženými písomnosťami, mal súd prvej inštancie dospieť k záveru, že navrhovatelia nemohli mať dôvodné pochybnosti, že užívajú nehnuteľnosti, ktorých nie sú vlastníkmi. Vzhľadom na konkrétne okolnosti aj pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú bolo možno od navrhovateľov požadovať, nemohli mať navrhovatelia dôvod domnievať sa, že im parcela č. 1853 nepatrí. Navrhovatelia boli presvedčení, že túto parcelu nadobudli poctivým spôsobom od jej predchádzajúceho vlastníka v súlade s dobrými mravmi, pričom objektívne okolnosti z pohľadu navrhovateľov dosvedčujú dôvodnosť tohto ich presvedčenia. Navrhovatelia poukázali na to, že viac ako 30 rokov to boli výlučne oni, kto uvedený pozemok užíval ako vlastník a vstupoval naň s cieľom jeho udržiavania a zhodnocovania. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z čestných vyhlásení vlastníkov okolitých pozemkov. Pozemok označený ako parcela č. 1853 užívali na základe usmernenia E. I., pričom za viac ako 30 rokov nebol zo strany žiadneho iného subjektu voči nim proti tomu podniknutý akýkoľvek úkon, ktorý' by v nich dôvodne vzbudil pochybnosť o ich vlastníckom práve. Navrhovatelia žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – účastníkom ( Civilného mimosporového konania), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu na začatie konania a v závislom výroku III. o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu na začatie konania a v závislom výroku III. o náhrade trov konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť ( ).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania. Súd prvej inštancie návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol, keď dospel k záveru o nesplnení procesnoprávnych podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia, nakoľko navrhovatelia nevymedzili správne okruh účastníkov konania a z dôvodu, že navrhovatelia neosvedčili oprávnenosť držby predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovatelia nesúhlasili so zamietnutím návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania dôvodiac, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať ich na odstránenie vady návrhu spočívajúcej v absencii povinnej náležitosti pri označení účastníkov a že splnili hmotnoprávne podmienky pre potvrdenie vlastníckeho práva navrhovateľov vydržaním.

9. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietnuť). Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie ( ), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

10. bol novelizovaný s účinnosťou od 1.5.2021, ktorým bolo zavedené konanie o potvrdení vydržania ( až ). Okrem všeobecných náležitostí návrhu tento má obsahovať aj osobitné náležitosti ( ), a to predovšetkým pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich osvedčenie. Znamená to opísanie rozhodujúcich skutočností do takej hĺbky (podrobností), aby z nich tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Jedná sa o skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Pri prvom predpoklade oprávnenej držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne. Rozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa môže zakladať na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996). Navrhovateľovi preto nestačí v návrhu na začatie konania len uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí uviesť aj iné skutočnosti, z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia sa držby bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Na osvedčenie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy

a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tak by ich mal k návrhu aj pripojiť ( ).

11. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydanie vyzývacieho uznesenia a druhá fáza je po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov.

12. Ako prvé navrhovatelia namietali nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie o nesplnení procesnoprávnych podmienok v zmysle ustanovenia , a v spojení s ustanovením na vydanie vyzývacieho uznesenia, nakoľko za účastníkov konania neoznačili toho, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. V tejto súvislosti namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovenia a nevyzval navrhovateľov na doplnenie návrhu na začatie konania v primeranej lehote na označenie všetkých subjektov, ktoré sú účastníkmi konania o potvrdení vydržania.

13. Okruh účastníkov konania o potvrdení vydržania upravuje ustanovenie , pričom sa jedná o kogentnú úpravu. Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Okrem navrhovateľa je účastníkom konania vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania).

14. Napriek tomu, že konanie o potvrdení vydržania je osobitne upravené v , v súlade s ustanovením platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní o potvrdení vydržania sú náležitosti návrhu na začatie konania presne vymenované v ustanovení , ktorý predstavuje špeciálnu právnu úpravu osobitných náležitostí tohto návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí jednak obsahovať všeobecné náležitosti podania upravené v ustanovení a súčasne osobitné náležitosti upravené v ustanovení v . nemá osobitnú úpravu postupu súdu v prípade, pokiaľ návrh na začatie konania neobsahuje všeobecné alebo osobitné náležitosti, preto pre takýto prípad je potrebné v súlade v súlade s ustanovením aplikovať príslušné zákonné ustanovenia upravujúce odstraňovanie vád podania. V súlade s ustanovením platí, že ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie predmetný návrh na začatie konania zamietol z dôvodu, že navrhovatelia neoznačili za účastníkov konania vlastníkov nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva, správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond v súlade s ustanovením , , . Odvolací súd uvádza, že predmetné konanie o potvrdení vydržania je návrhovým konaním, má presne stanovený okruh účastníkov konania tak, ako to vyplýva z ustanovenia . Napriek uvedenému však zákonodarca nedostatok označenia účastníkov konania nepovažuje

za vadu návrhu na začatie konania, pretože z ustanovenia , ktorý upravuje osobitné náležitosti tohto návrhu na začatie konania a z ustanovenia , ktorý upravuje všeobecné náležitosti návrhu, vyplýva, že označenie účastníka nie je náležitosťou návrhu v predmetnom konaní. Nesprávne vymedzenie okruhu účastníkov konania v konaní o potvrdení vydržania, ktoré je možné začať len na návrh, nie preto je vadou podania/návrhu na začatie konania a potom ani neprichádza do úvahy postup podľa ustanovenia . Keďže sa jedná o konanie, ktoré je možné začať len na návrh, podaním návrhu na začatie konania sa založí procesné postavenie navrhovateľa ako účastníka konania, pričom správne označenie i keď diferencovaného okruhu účastníkov konania o potvrdení vydržania, je jednou z podmienok vyhovenia návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania. Napriek tomu, že pre mimosporové konanie je typické materiálne poňatie účastníkov konania, má otázka tzv. vecnej legitimácie rovnako zásadný význam, ak má súd rozhodnúť o práve jedného účastníka voči druhému, čo je aj prípad vydania potvrdenia o vydržaní vecného práva k nehnuteľnosti. Materiálne vnímanie účasti na tomto konaní je konfrontované a musí reflektovať formálnosť založenia procesnoprávneho vzťahu urobením procesného úkonu – podaním návrhu na začatie konania. Súd je povinný obligatórne zisťovať okruh účastníkov konania len v konaniach, ktoré možno začať ex offo, aby nedošlo k naplneniu zásady denegatio iustitiae. Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje odvolací súd uvedenú námietku navrhovateľov za opodstatnenú. V kontexte s vyššie uvedeným tak odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z dôvodu nesprávneho určenia okruhu účastníkov konania navrhovateľmi v návrhu na začatie konania.

15. Navrhovatelia tiež v odvolaní namietali absenciu relevantných skutkových zistení, v dôsledku ktorých nesprávnych skutkových zistení súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovatelia nesplnili podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia. Odvolací súd nesúhlasí ani s touto námietkou navrhovateľov a v plnom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v preskúmavanom uznesení (ods. 7. uznesenia súdu prvej inštancie), keďže súd prvej inštancie podrobne vysvetlil svoj záver o nesplnení podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia, ku ktorým záverom niet čo dodať. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovatelia neosvedčili existenciu domnelého právneho titulu žiadnym spôsobom, pričom len usmernenie E. I. bez toho, aby sa navrhovatelia o existencii tohto vlastníckeho práva presvedčili, nie je postačujúce so zreteľom na všetky okolnosti na konštatovanie ich dobrej viery, že im toto právo patrí, nakoľko pri zachovaní normálnej opatrnosti, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý má za následok jeho vznik, overili. Ani vyhlásenia vlastníkov okolitých pozemkov o užívaní predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľmi nie je osvedčením existencie domnelého právneho titulu. Na týchto záveroch potom nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že samotní navrhovatelia predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo užívali, nakoľko len dlhodobé (aj keď nerušené) užívanie predmetnej nehnuteľnosti na vydržanie vlastníckeho práva k nej nepostačuje. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je rovnako opodstatnený záver súdu prvej inštancie, že navrhovatelia už v prvej fáze konania neosvedčili splnenie všetkých predpokladov na vydržanie (právny titul, od ktorého odvodzujú svoju dobromyseľnosť), a preto neboli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia. Navrhovatelia majú samozrejme možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania, prípadne vyriešiť vec mimosúdne dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti zapísaným na liste vlastníctva.

16. V konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď správne zvoleným procesným postupom skúmal osvedčenie nároku navrhovateľov náležitou interpretáciou a aplikáciou hmotnoprávnych noriem. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané navrhovateľmi nie sú naplnené.

17. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu navrhovateľov, už

nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

18. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. s použitím ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).