Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Vyd-1-2022.pdf
PDF · 101.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17Vyd/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľov: 1/ S.. Z. U., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XXX, 2/ K.. U. U., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XXX, obaja právne zast.: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd pripúšťa zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 23.03.2023 nasledovne:
„Súd potvrdzuje, že S.. Z. U., W.. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V. a K.. U. U., W.. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XXX, XXX XX V. nadobudli dňa XX.XX.XXXX vydržaním vlastnícke právo k parcele registra „E“, parcelné číslo: XXXX, výmera v m2: 2.647, druh pozemku: záhrady, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva číslo: XXX, vedenom Okresným úradom A. I., pre okres A. I., obec: V., katastrálne územie: V., a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.“
II. Súd návrh na začatie konania v zmysle výroku č. I tohto uznesenia z a m i e t a .
III. Navrhovatelia nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa svojim návrhom zo dňa 23.02.2023 domáhali na tunajšom súde potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre okres A. I., Obec a katastrálne územie V. ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere 2.647 m2, druh pozemku: ostatná plocha, v prospech navrhovateľov tak, že ku dňu 21.10.1998 sa každý z nich stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1 k celku, resp. v zmysle úpravy petitu návrhu z 27.04.2022 tak, že k uvedenému dňu nadobudli navrhovatelia túto nehnuteľnosť do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1.
2. Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že ku dňu podania návrhu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom A. I., katastrálnym odborom pre okres A. I., obec V., katastrálne územie V.. Navrhovatelia uzatvorili dňa 15.07.1987 kúpnu zmluvu s K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX. Predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť
- dom č. XXX a dvor, parc. č. XXXX/X v katastrálnom území V. o výmere 993 m2. K. N. bola vlastníčkou viacerých pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., pričom navrhovatelia mali záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom. Prevod vlastníckeho práva k pozemkom s rozlohou presahujúcou 10 árov však bol v tom čase podmienený súhlasom vtedy existujúceho miestneho národného výboru a jednotného roľníckeho družstva. Na radu geodeta preto došlo k rozčleneniu pozemkov K. N. bez potreby získania súhlasu od miestneho národného výboru a jednotného roľníckeho družstva. V nadväznosti na to uzatvorili navrhovatelia s K. N. kúpnu zmluvu a stali sa vlastníkmi domu č. XXX a dvora, parc. č. XXXX/X v katastrálnom území V. o výmere 993 m2. Medzi K. N. a navrhovateľmi došlo súčasne k dohode, že ostatné pozemky v jej vlastníctve nadobudnú navrhovatelia do svojho vlastníctva dedením po smrti K. N.. K. N. ešte pred uzatvorením kúpnej
zmluvy oboznámila navrhovateľov na mieste samom s tým, ktoré ďalšie nehnuteľnosti jej patria, a to vrátane pozemku, ktorý je ku dňu podania tohto návrhu vedený Okresným úradom A. I., katastrálnym odborom pre okres A. I., obec V., katastrálne územie: V. ako parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX. Navrhovatelia užívali pozemky dnes označené ako parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/ X, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X a parcelné číslo XXXX už od momentu registrácie kúpnej zmluvy, teda od XX.XX.XXXX. K. N. bola s týmto užívaním uzrozumená a vyjadrila s tým súhlas. Navrhovatelia odo dňa XX.XX.XXXX nakladali s nehnuteľnosťami označenými ako parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X a parcelné číslo XXXX ako s vlastnými pozemkami. K. N. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Momentom smrti K. N. sa navrhovatelia stali jej dedičmi. Na základe uvedenej dohody s K. N. nadobudli navrhovatelia dôvodné presvedčenie, že sa stali vlastníkmi aj ostatných jej pozemkov a boli v dobrej viere, že od XX.XX.XXXX im patrí popri parcelách registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/ X, parcelné číslo XXXX/X, parcelné číslo XXXX/X aj parcela s parcelným číslom XXXX. Boli vnútorne presvedčení, že dedením po K. N. prešlo na nich vlastnícke právo k hore uvedeným pozemkom, t.j. aj k pozemku s parcelným číslom XXXX, na základe čoho je možné navrhovateľov považovať od XX.XX.XXXX za oprávnených držiteľov tohto pozemku. Navrhovatelia na základe ich dobromyseľného presvedčenia, že sú vlastníkmi parcely č. XXXX, začali s jej kultiváciou, keďže koncom osemdesiatych rokov 20. storočia bola husto zarastená invazívnymi a náletovými drevinami. V rokoch 1990-1992 vysadili na tejto parcele stovky rôznych stromov. Nakoľko navrhovatelia nerealizovali vo vzťahu k parcele žiadne právne úkony, nezistili, že v katastri nehnuteľností nie sú vedení ako vlastníci parcely č. XXXX. Parcela č. XXXX je síce umiestnená tak, že sa bezprostredne nedotýka ostatných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľov, avšak vlastníci pozemkov susediacich s touto parcelou nikdy nespochybnili užívacie právo a dobromyseľnú držbu navrhovateľov k nej, o čom navrhovatelia predložili do konania čestné prehlásenia týchto vlastníkov. Z uvedených dôvodov mali navrhovatelia za to, že dobromyseľne užívajú parcelu č. XXXX nepretržite a nerušene už viac ako 30 rokov, pričom majú za to, že desaťročná zákonná doba vydržania skončila XX.XX.XXXX a v tento deň došlo u navrhovateľov k nadobudnutiu vlastníckeho práva k parcele č. XXXX vydržaním.
3. Navrhovatelia pripojili k svojmu návrhu výpisy z LV č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXXX O. Č.. XXXX pre okres A. I., obec V., katastrálne územie V., kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z evidencie nehnuteľností - LV č. XXX pre Obec V., rozhodnutie o vyrubení notárskych poplatkov, výpis z katastra nehnuteľností pre parcelu registra „C“ č. XXXX, katastrálnu mapu, čestné vyhlásenia W. D., U. N. O. E. H., C. U. A. XX.XX.XXXX, fotografie o pozemku. Počas konania ešte doložili navrhovatelia ich sobášny list.
V zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie konania ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
V zmysle § 28 ods. 2 CMP v konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na začatie konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.
4. Navrhovatelia dňa 23.03.2023 podali návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania v časti identifikácie predmetnej parcely tak ako je táto zapísaná v registri „E“ katastra nehnuteľností. Zmena návrhu na začatie konania je základným dispozičným úkonom sporového konania, ktorý sa viaže na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu bude posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. Súd v zásade zmenu návrhu na začatie konania pripúšťa okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom návrhu. Vzhľadom na to, že doterajší stav predmetného konania umožňoval, aby bol jeho predmet zmenený v zmysle podania navrhovateľov zo dňa 23.03.2023, súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení túto zmenu návrhu na začatie konania pripustil v znení ako je to uvedené vo výroku č. I tohto uznesenia. Navrhovatelia ani pri pôvodnom návrhu na začatie konania, a ani pri zmene tohto návrhu z 23.03.2023 neoznačili ďalších účastníkov konania.
Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
Podľa § 359d ods. 1 až 3 CMP <aspi://module='ASPI'&link='161/2015 Z.z.%2523359d'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g.
Podľa § 359e ods. 1 až 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
5. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a z dôkazov ním označených, predložených, resp. z dôkazov zaobstaraných súdom. Súd preskúmal návrh navrhovateľov a dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť z dôvodu A/ a ďalej z dôvodu B/ (obidva dôvody sú popísané nižšie), pre ktoré v tomto prípade nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP, čoho nevyhnutným dôsledkom je potom v zmysle ust. § 359e ods. 2 CMP zamietnutie návrhu.
6. Okruh účastníkov pri predmetnom druhu konania upravuje ust. § 359c CMP, pričom sa jedná o kogentnú úpravu (§ 7 ods. 1 CMP). Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Okrem navrhovateľa je účastníkom vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť dotknutému subjektu, ktorý má konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľom a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. V zmysle cit. ust. § 359c CMP je ďalej účastníkom konania aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ navrhovatelia neoznačili v návrhu ako účastníka subjekt, ktorý mal v čase začatia tohto konania a aj v súčasnosti má zapísaný na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti (po pripustení zmeny návrhu na začatie konanie je jednoznačné, že týmto subjektom je Obec V. vo vzťahu k parcele registra „E“, parcelné číslo: XXXX, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX, k.ú. V.), a takisto neoznačili ako účastníkov ani správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond (a to aj za procesnej
situácie, že tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, t.j. nemusia uplatňovať svoje procesné práva, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania hmotnoprávne netýka), pričom nejde o konanie, ktoré by bolo možné začať aj bez návrhu (podľa ust. § 23 ods. 2 CMP) s možnosťou nahradzovania aktivity účastníka pri vymedzení okruhu účastníkov konania (napr. pribratím účastníka podľa ust. § 10 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 2 CMP), súd konštatuje, že neboli splnené procesnoprávne podmienky v zmysle ust. § 359c ods. 2 písm. b), c) a d) CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP na vydanie vyzývacieho uznesenia, ktoré by malo byť doručované oprávneným subjektom podľa § 359f ods. 1 CMP, pričom uvedené má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu v zmysle ust. § 359e ods. 2 CMP. Súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že navrhovateľov nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku podľa ust. § 129 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, keďže nešlo o vadu návrhu, ktorá by spočívala v absencii jeho povinnej náležitosti pri označení účastníkov /neoznačenie všetkých potrebných účastníkov v návrhovom konaní nepredstavuje vadu návrhu a predmetný návrh označenie (niektorých) účastníkov, a to práve navrhovateľov, obsahoval/, pričom odhliadnuc od uvedeného by to bolo aj nehospodárne a neúčelné s poukazom na súčasnú existenciu i ďalšieho dôvodu zamietnutia podaného návrhu nižšie uvádzaného ako dôvod B/.
7. Súd zároveň skonštatuje, že v danom prípade taktiež nebolo osvedčené ani splnenie hmotnoprávnych podmienok pre možné potvrdenie vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním v rámci konania podľa ust. § 359a a nasl. CMP, a tým ani na vydanie tomu predchádzajúceho vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP, pričom aj uvedené má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu v zmysle ust. § 359e ods. 2 CMP. Podľa § 134 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, pričom ide o tieto predpoklady: 1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa - oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 4. uplynutie vydržacej doby. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006 <aspi://module='JUD'&link='JUD35384SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 <aspi:// module='JUD'&link='JUD3178075SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo 14. novembra 2018). Súd z dokladov zadovážených z Okresného úradu A. I., katastrálny odbor, v zmysle ust. § 359e ods. 1 veta druhá CMP zistil, že história vlastníckych vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti - parcele registra č. XXXX, k.ú. V., a obsah právnych úkonov, ktoré p. K. N., R.. XX.XX.XXXX, urobila do svojej smrti XX.XX.XXXX, vo vzťahu k ostatným pozemkom - parcelám registra „C“ v k.ú. V., ktoré navrhovatelia po smrti p. K. N. užívali na základe kúpnej zmluvy uzavretej s ňou ešte dňa XX.XX.XXXX (parc. č. XXXX/ X), resp. na základe dedenia po poručiteľke K. N. v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. A. zo závetu spísaného v notárskej zápisnici z XX.XX.XXXX pod č. R. XX/XX, R. XX/XX (parc. č. XXXX/X a č. XXXX/ X + zrejme neskôr z nich vyčlenené parcely č. XXXX/X, Č.. XXXX/X) v žiadnom kontexte neosvedčujú to, že by navrhovatelia mohli byť dobromyseľní v tom, že im prislúcha aj ďalší pozemok - parcela registra č. XXXX. Zo zadovážených dokladov bolo totiž zistené, že pôvodná pozemkovoknižná parcela v hone „I." s výmerou 736 siah (2647 m2) bola ku dňu zápisu do katastra nehnuteľností (t.j. v rokoch od 1987 až do roku 1989) vedená vo pozemkovoknižnej vložke č. XXX. Vlastníkom parcely bol na základe
Rozhodnutia Finančného odboru rady KNV v D. zo dňa 15. augusta 1957, č. Fin 4/4200/57
- Československý štát v operatívnej správe ONV v A. I.. V roku 1996 na základe dodatočného delimitačného protokolu č. E.-XX/XXXXX zo dňa 30.05.1996 bol do operátu katastra nehnuteľností okrem iných zapísaná parcela v registri „E" č. XXXX, záhrada o výmere 2647 m2 ako združený pozemok v prospech Obce V.. Na základe uvedeného v rámci konania podľa ust. § 359a a nasl. CMP nebolo možné ustáliť splnenie hmotnoprávnych podmienok pre nesporné potvrdenie vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, keďže ako to vyplýva z vyššie uvedeného, táto nehnuteľnosť - parcela č. 1853 od roku 1957 podľa zápisov v katastri nehnuteľností vlastnícky nepatrila p. K. N., resp. jej právnym predchodcom (súd pritom bližšie neskúmal skoršie časové obdobie z toho hľadiska, kto pred rokom 1957 túto parcelu vlastnil, t.j. či to vôbec bola p. K. N., resp. jej právni predchodcovia). Z rozhodnutia Štátneho notárstva v A. I. Č..J.. A. XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX nachádzajúceho sa v pripojenom dedičskom spise takisto jednoznačne vyplýva, že okrem parciel č. XXXX/X a č. XXXX/X, k. ú. V. poručiteľka p. K. N., nar. XX.XX.XXXX O. U.. XX.XX.XXXX žiadny iný nehnuteľný majetok nevlastnila. Uvedené rozhodnutie bolo doručené aj navrhovateľom ako závetným dedičom po poručiteľke vo vzťahu k parcelám č. XXXX/X O. Č.. XXXX/X, k. ú. V. dňom XX.XX.XXXX, t.j. uvedený majetkový stav po poručiteľke zapísaný v katastri nehnuteľností im musel byť známy najneskôr od tohto dátumu. V dedičskom konaní pritom nebola sporná ani celková rozloha dvoch parciel nadobudnutých navrhovateľmi na základe dedenia zo závetu, o čom svedčí obsah zápisnice o pojednávaní XX.XX.XXXX v dedičskom konaní. Aj keby tu podľa obsahu návrhu malo byť subjektívne vnímanie vlastníckych vzťahov k parcele registra „E“ č. 1853 p. K. N., resp. jej právnymi predchodcami iné (či už z dôvodu možného vydržania už pri nej/nich alebo z iného dôvodu, ktorý by súvisel napr. s až neskôr umožnenými spôsobmi prinavrátenia majetku podľa príslušných právnych úprav reštitúcií na území Slovenskej republiky za splnenia zákonných podmienok - navrhovatelia však takýto dôvod v konaní netvrdili a ani súd ho bližšie neskúmal), u navrhovateľov so zreteľom na všetky vyššie uvedené okolnosti podľa názoru súdu nemožno vysloviť, že by (aj) oni pri požiadavke zachovania náležitej opatrnosti mohli užívať predmetnú nehnuteľnosť - parcelu registra „E“ č. XXXX, k.ú. V. (ktorá priamo nesusedí so zdedenými parcelami a predstavuje skoro rovnako veľký pozemok, než aký iný pozemok navrhovatelia po poručiteľke skutočne zdedili), bez akýchkoľvek pochybností v rozhodujúcej otázke, a teda či k tejto nehnuteľnosti skutočne nadobudli, resp. vôbec akýmkoľvek spôsobom mohli nadobudnúť vlastníctvo. A to aj vzhľadom na ďalšiu objektívnu skutočnosť, že v prípade navrhovateľov nešlo o zákonných dedičov (potomkov) poručiteľky p. K. N., ale o jej závetných dedičov, pričom predmetom dedenia zo závetu spísaného v notárskej zápisnici z XX.XX.XXXX pod č. R. XX/ XX, R. XX/XX boli len v tomto závete výslovne uvedené pozemky parc. č. XXXX/X O. Č.. XXXX/X, t.j. nie všetok nehnuteľný majetok poručiteľky, z ktorého by prípadne pri dedení zo závetu mohli byť nedopatrením vynechané určité až neskôr objavené / vysporiadané nehnuteľnosti, ktoré by poručiteľke skutočne patrili. Dobromyseľnosť navrhovateľov pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti a oprávnenosť jej držby je tu preto z uvedených dôvodov objektívne sporná, pričom na vyriešenie tejto otázky nepostačuje zákonný rámec konania podľa ust. § 359a a nasl. CMP, v ktorom súd potvrdí vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti len vtedy, ak má na základe tvrdení navrhovateľa a predložených dokladov za osvedčené kumulatívne splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok, čo v danom prípade nebolo dané. Predmetný návrh preto súd považuje za neúčinný prostriedok právnej ochrany navrhovateľov za vyššie uvedeného stavu veci. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľov v zmysle ust. § 359e ods. 2 CMP zamietol, a to bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania podľa ods. 3 uvedeného zákonného ustanovenia. 8. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP <aspi:// module='ASPI'&link='161/2015 Z.z.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a keďže tento zákon v rámci ustanovení § 359a až § 359k CMP upravujúcich konanie o potvrdení vydržania nemá odlišnú úpravu, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov toho konania (výrok č. III).
Poučenie:
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP).
Proti prvému výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.