Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-532-2014.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/532/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. F. U., W. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária XXX XX A., D. P. X/I., o zaplatenie sumy 61,87 eur, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 23.01.2014 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 12Cb/23/2013-99 zo dňa 30.12.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie nedotknuté.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku späťvzatia návrhu v celom rozsahu, rozhodol o trovách zastaveného konania tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., a súčasne rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi podľa ustanovenia § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Proti výroku uznesenia o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu a navrhol uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že súd uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v sume 48,82 eur, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a taktiež trovy odvolacieho konania v sume 16,34 eur, na účet splnomocneného právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Do konania vstúpil legitímne v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. z vlastného podnetu a vstup združenia na ochranu práv spotrebiteľa bol opodstatnený, pretože navrhovateľ vzal návrh späť po vstupe vedľajšieho účastníka do konania a po podaní odporu dňa 13.03.2013. Prvostupňový súd v odôvodnení uznesenia neuvádza žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré bolo možné vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznať. Aj keď súd konštatoval, že rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., pri rozhodovaní o trovách v konaní, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia návrhu, je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritériá úspechu či neúspechu účastníkov konania. Vedľajší účastník zdôraznil, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, ktorých náhradu požaduje, objektívne účelné. Vedľajší účastník uviedol, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania pre navrhovateľa odradzujúco, uvedomujúc si neopodstatnenosť
uplatneného nároku, čo malo za následok následné späťvzatie návrhu. Ukazuje sa tak, že už samotný vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom ako zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Vedľajší účastník považuje záver o tom, že občianske združenie musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľovi za nesprávny, neústavný a neudržateľný. Združenie nemá finančné prostriedky, ani personálne obsadenie, teda nemá vlastný „aparát“ a jedinou možnosťou efektívneho presadzovania spotrebiteľských práv je realizovanie jeho činnosti prostredníctvom advokátskej kancelárie. Nemožno mať žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach navrhovateľa k späťvzatiu žaloby. Navrhovateľ veľmi pragmaticky, v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku vzal návrh späť. Súd pri nepriznaní trov podľa názoru vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, pričom vedľajší účastník poukázal aj na novelizované ustanovenie § 137 O.s.p., s účinnosťou od 01.01.2012, v zmysle ktorého trovami konania sú (okrem iného) aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Vedľajší účastník v odvolaní na podporu svojho stanoviska poukázal na viaceré súdne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, s poukazom aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ. V závere odvolania potom zhrnul, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastúpenia a z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ; vedľajší účastník má preto nárok na náhradu trov prvo aj druhostupňového konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka zdôraznil, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, z obsahu ktorých vyplýva záver, že spotrebiteľské združenie musí byť zo svojej podstaty spôsobilé poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, pretože ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje za neúčelné a nadbytočné. Navrhovateľ taktiež uviedol, že z vlastných skúseností má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Účelom jeho vstupu tak nie je ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci a dochádza len k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na čo súd správne prihliadol, keď vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov nepriznal. Navrhovateľ preto navrhuje odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Súčasne si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Okresný súd Žiar nad Hronom vydal platobný rozkaz č.k. 16Rob/957/2012-23 dňa 07.11.2012, ktorý bol odporcovi riadne doručený do vlastných rúk dňa 14.01.2013. Odpor proti platobnému rozkazu podal len vedľajší účastník na strane odporcu dňa 18.03.2013, v ktorom okrem iného vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa. Navrhovateľ procesným podaním doručeným súdu dňa 17.12.2013 vzal svoj návrh voči odporcovi späť v celom rozsahu a v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. žiadal konanie zastaviť.
Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).
Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát a náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu (§ 137 O.s.p.). Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove ohlásilo svoj vstup do konania na strane odporcu písomným podaním doručeným súdu dňa 30.11.2012 a to s ohľadom na predmet konania
- spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu a vzhľadom na postavenie odporcu, ako spotrebiteľa. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti ( § 121 O.s.p.) vedomosť, že ide o právnickú osobu založenú
za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom jej vstup do konania umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Vstup týchto subjektov do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Účelnosť pôsobenia vedľajšieho účastníka v konaní a efektívnosť jeho procesných úkonov však nie je možné hodnotiť paušálne, ale je nutné posudzovať ich vždy individuálne, zohľadniac jednak účelnosť konkrétnych procesných úkonov tohto účastníka konania, no v neposlednom rade je nutné prihliadnuť na procesnú situáciu a štádium konania, v ktorom vedľajší účastník svoje procesné úkony realizoval. Nemožno preto nikdy konštatovať a paušalizovať, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorým je záujmové združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa, by za každých okolností v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom vznikol nárok na náhradu trov zastaveného konania.
Vzhľadom na charakter súdneho konania je nutné rozlišovať sporové a nesporové konania, ako aj jednotlivé fázy sporového konania a to z hľadiska právnej úpravy a špecifík týchto fáz sporového konania (predovšetkým rozkazného konania a samotného sporového konania prejedávaného vecne súdom). Otázkou prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v štádiu rozkazného konania sa zaoberal Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. 6Cdo 207/2011, 6Cdo 211/2011), pričom aj jeho aktuálna judikatúra zotrváva jednoznačne na právnom stanovisku neprípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v rozkaznom konaní. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo 420/2012 zo dňa 22.01.2014 vyslovil, že z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie o vstupe do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom štádiu konania. Vzhľadom na zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva sa môžu procesne plne realizovať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonaného dokazovania. Akceptovaná je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k odporcovi zásada „bdelým patrí právo“. Pokiaľ odporca v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu a teda v tomto štádiu konania neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu odporcom, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. V zmysle záverov vyslovených Najvyšším súdom SR v predmetnom rozhodnutí, uvedené potom znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v kontexte so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy ani podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom. Možno sa skôr prikloniť k názoru, že ohlásením vstupu subjektu do konania podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. ako vedľajšieho účastníka v štádiu rozkazného konania, v prípade ak by jeho účasť žiadny z hlavných účastníkov konania nenamietal, jeho procesné postavenie vedľajšieho účastníka z hľadiska prípustnosti realizácie procesných úkonov procesne „spočíva“ a účinky vstupu sa môžu naplno uplatniť a realizovať až momentom, keď odporca podá účinne odpor a rozkazné konanie sa v dôsledku toho premietne do štandardného sporového konania.
Odvolací súd s poukazom na citované právne názory vyslovené Najvyšším súdom konštatuje, že v danom konaní bol vydaný platobný rozkaz riadne doručený do vlastných rúk odporcovi dňa 14.01.2013, pričom odporca odpor proti platobnému rozkazu nepodal. Zákonná lehota na podanie odporu odporcovi už uplynula a nastali právne účinky vymienené v ustanovení § 174 ods. 1 O.s.p., teda márnym uplynutím lehoty na podanie odporu platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že vedľajší účastník v konaní nie je oprávnený podať voči platobnému rozkazu účinne odpor a nemôže preto nastať procesná situácia, kedy po doručení platobného rozkazu procesný úkon vedľajšieho účastníka - odpor - by za stavu, kedy odporca v konaní odpor proti platobnému rozkazu nepodal, bol spôsobilý zvrátiť skutočnosť, že platobný rozkaz už nadobudol
účinky právoplatného rozsudku. Vzhľadom na neúčinnosť akýchkoľvek procesných úkonov vedľajšieho účastníka v štádiu rozkazného konania je potom nutné považovať aj pôsobenie vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní za nadbytočné, neúčelné a neefektívne; neprináleží mu preto ani právo na náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.
Z uvedeného dôvodu potom okresný súd správne postupoval, keď po zastavení konania rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne; vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, hoci v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko jeho vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka neobsahovalo žiadne zásadné argumenty majúce vplyv na rozhodovanie odvolacieho súdu. Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd odvolanie vedľajšieho účastníka zaslal navrhovateľovi len na vedomie s tým, že mal možnosť sa k jeho obsahu vyjadriť. Vzhľadom na obsah vyjadrenia navrhovateľa k podanému odvolaniu však nemožno vynaložené trovy odvolacieho konania navrhovateľa, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, považovať za účelné a nevyhnutné, preto navrhovateľovi ich náhrada neprináleží. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.