Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoE-198-2013.pdf
PDF · 106.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/198/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému Á. K., X. S. XXX, v konaní o vymoženie 653,26 eur istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 21. augusta 2013, č. k. 10Er/168/2005-13, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) napadnutým uznesením, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Ďalej vyslovil, že o trovách rozhodne samostatným uznesením.
Vychádzal z toho, že oprávnená sa podaným návrhom domáhala nariadenia exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 653,26 € s prísl., na základe vykonateľnej Notárskej zápisnice Notárskeho úradu Q.. Y. Ď. v Bratislave, sp. zn. N 1443/2005, NZ 13023/2005, NCRLs 12873/2005 zo dňa 27.03.2005 a že dňa 11.07.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 003642 * na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora (ďalej len exekútor) Q.. J.. K. V., V. XX, XXX XX K..
Citujúc § 251 ods. 4 a § 103 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“) konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15), že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej a ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Preto skúmal podmienky prebiehajúcej exekúcie z úradnej povinnosti s poukazom na ust. § 41 ods. 1, 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, exekučným titulom -notárskou zápisnicou sp. zn. N 1443/2005, NZ 13023/2005, NCRLs 12873/2005 zo dňa 27.03.2005 zistil, že na spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinným v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2004 splnomocnený V.. C. K., advokát, ktorý bol splnomocnený aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu.
Konštatoval ďalej, že v rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol prijatý zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Citoval ust. § 2 písm. a), b) zák. o spotrebiteľských úveroch a zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 29.10.2004 posúdil ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, pričom z výpisu z obchodného registra o zápise oprávnenej v obchodnom registri vedeného Okresným súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom jej činnosti je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným.
Zohľadnil ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), ktorý upravuje zmluvu o úvere a ktorý je vo vzťahu k ust. § 1 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch ustanovením lex generalis a s poukazom na citované ust. § 52 ods. 1 - 3 OZ konštatoval, že na právny vzťah medzi oprávnenou a povinným z predmetnej zmluvy o úvere je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a nie ust. § 497 ObZ o zmluve o úvere.
S poukazom na ust. § 52, § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „OZ“), ust. § 1 ods. 1, 2 zák. NRSR č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoA“)-ich znenie citoval- po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetný exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil V.. C.Á. K., advokátovi súčasne v predtlači zmluvy o úvere zo dňa 29.10.2004 a teda povinný, ak chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil V.. C. K. na spísanie predmetnej notárskej zápisnice obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa táto stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a príslušenstva, zároveň sa zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok a trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre V.. C.Á. K. súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne nespomína.
Na základe § 22 ods. 2, § 39 OZ dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným V.. C. K.Š. priamo v zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je ani platným právnym úkonom povinného a V.. C. K. ani ním splnomocnený substitučný zástupca nemohli pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného , ktorý je daný tým, že advokát, ktorý mal pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinného zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávnenou, povinný teda nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice a to i napriek tomu, že v čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie, bol uznaný dlh v celkovej výške 23 613,00 Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje 19 680,00 Sk , úrok z omeškania 0,25 % denne od 08.01.2005 do zaplatenia, že nie je uvedená výška jednotlivých plnení a naviac zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a teda v súlade s ust. § 4 ods. 3 posledná veta zák. o spotrebiteľských úveroch platí, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedeným skutočnostiam je však v notárskej zápisnici navýšenie poskytnutého úveru vo výške 12 000,00 Sk o poplatok vo výške 11 613,00 Sk a o sumu 7 680,00 Sk, taktiež je tam uvedené uznanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, čo predstavuje 91,25 % ročne, aj napriek tomu, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, ale občianskoprávny vzťah, kde výška úrokov z omeškania nemôže presiahnuť výšku podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.
Uzavrel, že vzhľadom k tomu, že splnomocnený zástupca povinného napriek uvedenému v rozpore s právnou úpravou uvedenou v OZ a v zák. o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinného sumy, ktoré neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a zaväzoval sa na úroky z omeškania v neprípustnej
výške, konal v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ust. § 3 ods. 1 OZ, a preto je jeho právny úkon - vyhlásenie pred notárom- neplatný v zmysle § 39 OZ, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom a teda notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a žiadala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na prejednanie prejudiciálnych otázok.
Namietala, že súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vo vzťahu k uvedenému poukázala na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jej názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázala na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods.1 EP, ak povinný ako osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasil. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkla, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznila, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. § 44 ods. 2 EP žiadala, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p. prerušil konanie a podal preriešenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávnenou na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemala možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z jej reakcie, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedla, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdila, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 OZ. Poukázala na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným
zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považovala aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. K návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. poukázala aj na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citovala ust. § 135 O. s. p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citovala z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice, preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: „1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne.
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti odvolania, ktoré podala oprávnená proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, lebo mala za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnená a povinný uzavreli dňa 29.10.2004 Zmluvu o úvere č. 7330165, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil V.. C. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia V.. C. K. uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárom Q.. Y. Ď., o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 1443/2005, NZ 13023/2005 zo dňa 27.3.2005, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ EP, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval V.. C. K. oprávnený konať za povinného na základe plnomocenstva, ktoré mu povinný udelil v Zmluve o úvere zo dňa 21.9.2004.
Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve - podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 OZ). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.
V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinného bolo zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť V.. C. K. na zastupovanie povinného pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávnenou, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne nesplnomocnil V.. C. K. svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru (súd prihliadol na to ex offo).
V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta V.. C. K. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že dohoda oprávnenej a povinného osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá, nemožno považovať za prípustné.
Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému.
K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávnenej a povinného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pretože je vo výroku vecne správne a predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
Oprávnená ďalej navrhla prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., resp. Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, a to podľa § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a čl. 11 ods. 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Preto ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadala oprávnená.
Navyše, ušlo pozornosti odvolateľa, že tak súd prvého stupňa ako ani odvolací súd neposudzovali plnomocenstvo udelené povinnou V.. C. K. podľa ust. na ochranu spotrebiteľa resp. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávnenú za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenej je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).
Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Podobne nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný (pozri ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.