Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. -46 zo dňa 07.10.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. -46 zo dňa 07.10.2013 p o t v r d z u j e. Súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 1.927,07 eura a nemajetkovej ujmy v sume 385,41 eura, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože Okresný súd Nové Zámky o žiadosti na vydanie poverenia vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 2803/2011 rozhodol po viac ako 43 dňoch a to zamietnutím žiadosti. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Išlo o konanie proti povinnému: O. I.. K rozsiahlemu návrhu dodal, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že žalobca má exekučný titul no nemôže ho uplatniť na exekučnom súde, tento stav zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Exekučnému súdu neprináleží preskúmavať právoplatné rozhodnutie v takom rozsahu ako ho preskúmal. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnil u žalovaného doposiaľ však odpoveď neobdržal. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.09.2013 žiadala žalobu zamietnuť. V prvom rade poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či žalobca namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Žalovaná v súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietala, že žalobca nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len Ústavný súd SR, a preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pripojeným spisom OS Nové Zámky číslo a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Dňa 25.02.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: O. I. o vymoženie 529,-- euro s prísl. Dňa 01.03.2011 Okresný súd Nové Zámky vydal uznesenie č. k. -9, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Dňa 11.08.2011 uznesením č. -12 exekučné konanie zastavil. Tieto uznesenia neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa , keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Podľa ust. §-u 44 ods. 2 v znení účinnom v čase začatia exekučného konania Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Vzhľadom na ust. §-u 25 pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti podľa §-u 420 ods. l . Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Tvrdenie žalobkyne, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobkyne o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Súd podľa žalobkyne by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží. Žalobkyňa mala možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok a tým zabrániť nadobudnutiu právoplatnosti tohto uznesenia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci súd mal za to, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému domáhal v zmysle a predbežného prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné súdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, nakoľko v prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní.

Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa súd v konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci a navyše nevykonal navrhnuté dôkazy. Žalobca v odvolaní namieta nesprávnu aplikáciu ust. , keď súd aplikoval hmotné právo, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného vzťahu. Takýto postup považoval žalobca za neprípustný. Ďalej žalobca namietal, že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Podľa žalobcu súdu neprínáleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, pretože súd má aplikovať platné právo. V tomto smere poukázal na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. a ods. 2 , pričom vo veci rozhodol postupom podľa . Po preskúmaní odvolania, napadnutého rozhodnutia ako aj konania ktoré mu predchádzalo, dospel súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné s poukazom na ust. potvrdiť. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsahom a dôvodmi odvolania je viazaný. Žalobca ako už bolo uvedené v odvolaní namieta, že súd vec nesprávne právne posúdil, že nedostatočne zistil skutkový stav veci a taktiež, že účastníkovi svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. Až na nesprávne právne posúdenie žalobca vo vzťahu k ďalším dôvodom odvolania neuvádza v čom spočíva ich naplnenie a v akom konkrétnom postupe súdu žalobca vzhliadol naplnenie uvedených odvolacích dôvodov. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že súd prvého stupňa na predmetnú vec síce neaplikoval správne znenie ust. , ktoré bolo platné a účinné v čase začatia konania, ale táto skutočnosť nemá na vecnú správnosť výroku rozhodnutia vplyv. Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby je totiž rozhodujúce posúdenie konania exekučného. Súd poukazuje na ust. cit. zák. ktoré za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Pre posúdenie tejto otázky je potrebné uviesť, že žiadosť o udelenie poverenia vedená na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. bola tomuto súdu doručená dňa 25.02.2011. Podľa (ďalej len exekučný poriadok) v znení platnom a účinnom v čase začatia tohto konania, bola lehota na udelenie poverenia, v prípade ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo exekučného titulu zo zákonom 15 dní od doručenia žiadosti, pričom táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . O žiadosti súdneho exekútora rozhodol súd dňa 01.03.2011 t.j. na 5 deň od jej doručenia, a nie s omeškaním 43 dní ako to žalobca nesprávne uvádza v podanej žalobe. Vzhľadom na tento nesprávny údaj žalobcu ... ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé v čom mal byť naplnený nesprávny úradný postup zo strany súdu. Ak žalobca namieta postup exekučného súdu, ktorý bez splnenia zákonných podmienok podrobil prieskumu podľa exekučného poriadku rozsudok rozhodcovského súdu, mohol a mal túto skutočnosť namietať v prípadnom odvolaní voči rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, čo však neurobil. Navyše je potrebné uviesť, že povinnosť exekučného súdu podrobiť súdnemu prieskumu pri podanej žiadosti o udelenia poverenia rozsudok rozhodcovského súdu bola vyjadrená aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. , NS SR sp. zn. , , , z ktorých obsahu vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a pod. Keďže v danom prípade zo strany exekučného súdu nedošlo k porušeniu práva, čím nebol splnený základný predpoklad na postup podľa , sú zbytočné úvahy žalobcu o prípadnom preukázaní či už výšky škody alebo nemajetkovej ujmy. Na základe uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku ako vecne správny potvrdil. Keďže žalovanému ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.