Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-20-2011.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/20/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava 826 58, IČO: 36 062 035, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 825 22, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 9.093,62 EUR, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 545,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2010 domáhal zaplatenia sumy 9.093,62 EUR, titulom regresnej náhrady v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 22.10.2004 bola na úseku cesty I/78 km v obci Námestovo motorovým vozidlom zn. P. M. Q.-XXX T. /prevádzkovateľ-škodca: Š. B./ spôsobená dopravná nehoda vodičom P. V., pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla, poškodení: 1/ X. B., EVČ: RK M 028 2, 2/ Územná poliklinika Námestovo, M.: Z.-XXX T.. Prvotným šetrením navrhovateľa bolo zistené, že v čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. P. M. Q.-XXX T. uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poskytol z poistného garančného fondu poškodeným osobám poistné plnenie vo výške 6.243,67 EUR. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. si navrhovateľ listom zo dňa 17.3.2006 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia /regres/ voči prevádzkovateľovi motorového vozidla Š. B. a voči vodičovi P. V., ktorí svoj dlh navrhovateľovi neuhradili a preto sa svojho práva domáhal súdnou cestou, a to žalobou podanou na Okresný súd Pezinok. Okresný súd Pezinok žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda bolo v čase dopravnej nehody dňa 22.10.2004 povinne zmluvne poistené v poisťovni Wüstenrot, a.s. a teda plnenie
poškodeným mal poskytnúť odporca. Výzvou zo dňa 17.5.2010 zaslal odporcovi žiadosť o zaplatenie sumy 9.093,62 EUR z dôvodu právoplatného rozhodnutia súdu. Odporca navrhovateľovi odmietol zaplatiť a preto ďalšou výzvou zo dňa 18.8.2010 oslovil opätovne odporcu o plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žiada odporcu zaviazať na zaplatenie žalovaného nároku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím poverenej zástupkyne navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Dňa 22.10.2004 o 13:45 hod. na ceste č. 78 v obci Námestovo v km 22,96 došlo k dopravnej nehode (Záznam o dopravnej nehode OR PZ Dolný Kubín Č.p.: ORP-P-1162/DI-DK-2004 zo dňa 22.10.2004). Navrhovateľ na základe uvedenej udalosti dňa 14.10.2005 poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu vo výške 6.243,68 EUR. Z rozsudku Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 9C 3/2009 zo dňa 23.6.2009 vyplýva, že navrhovateľ sa vyplateného nároku domáhal od vodiča a vlastníka vozidla, ktorým bola nehoda zapríčinená, a to návrhom doručeným súdu dňa 25.2.2008, pričom návrh bol zamietnutý. Navrhovateľ listami zo dňa 17.5.2010 a 18.8.2010 vyzval odporcu na zaplatenie poskytnutého plnenie.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že v čase vzniku poistnej udalosti (dopravnej nehody dňa 22.10.2004) neexistovalo poistné krytie a nemá povinnosť poskytnúť poistné plnenie. V prípade poistnej zmluvy č. 1060048676 došlo k situácii, keď návrh predložený obchodným zástupcom odporcu, pani V., nebol podpísaný poistníkom p. Š. B., ale neznámou osobou, čo je zjavné i zo zbežného porovnania podpisov na poistnej zmluve a na vyhláseniach p. B.. Nastal teda stav, keď osoba, ktorej bol návrh určený, tento návrh neprijala včas podpisom (§ 43c Obč. zák. v spojení s obligatórnou písomnou formou poistnej zmluvy podľa § 791 ods. 1 Obč. zák.) Poistná zmluva teda nemohla byť platne uzavretá, nakoľko takéto „uzavretie“ odporuje zákonu (§ 39 Obč. zák.). Avšak tento návrh sa dá chápať ako návrh poistiteľa na uzavretie poistnej zmluvy, ktorý môže byť prijatý zaplatením poistného v 30-dňovej lehote prezumovanej zákonom (§ 792 ods. 2 v spojení s § 792 ods. 1 Obč. zák.). Takéto uzavretie zmluvy však zároveň spôsobí neplatnosť časti zmluvy (§ 44 Obč. zák.) určujúcej vznik poistenia na deň 18.10.2004 z dôvodu rozporu s § 795 ods. 1 Obč. zák. Vzhľadom na to, že deň začiatku poistenia nie je obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy, uplatní sa subsidiárne § 795 ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého je prvým dňom poistenia deň po uzavretí poistnej zmluvy (prvá splátka poistného bola zaplatená až 25.10.2004 /§ 567 ods. 2 Obč. zák./), t.j. 26.10.2004. K škodovej udalosti došlo dňa 22.10.2004 a poistné krytie začína až dňa 26.10.2004. Nie je teda možné uvažovať o tom, že by odporcovi vznikla povinnosť uhradiť za p. V. a p. B. škodu, za ktorú zodpovedajú, pretože ku škodovej udalosti nedošlo v čase trvania poistenia zodpovednosti založeného poistnou zmluvou č. 1060048676 s odporcom. Ďalej namietal tri uplatňované položky (spracovateľský poplatok 624,37 EUR, poplatok za prvotné likvidačné úkony 66,38 EUR a trovy konania 2.159,20 EUR), ktoré nespadajú do okruhu poistného krytia podľa § 4 zákona o PZP. Z toho nevyhnutne vyplýva, že odporca by v prípade jeho myslenej povinnosti plniť z predmetnej škodovej udalosti, nemusel by tieto položky plniť. Tieto položky sú nákladmi na likvidáciu a nákladmi na
vedenie súdneho sporu o náhradu poistného plnenia (t.j. sporu o to, čo navrhovateľ plnil za p. B. a čo by za neho plnil v prípade myslenej povinnosti aj odporca.
Poverený zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. V odpore poukazovali na skutočnosť, že poistná zmluva vznikla až zaplatením poistného a nie dňom, ako bolo uvedené v poistnej zmluve, keďže ich interným šetrením dospeli k záveru, že predmetnú poistnú zmluvu nepodpisoval pán B. ako poistený. Na túto okolnosť by navrhovali vykonať znalecké dokazovanie z oblasti grafológie, či sa jedná o jeho podpis. Zároveň namieta aj premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, keďže je potrebné začiatok plynutia premlčacej lehoty ustáliť okamihom, kedy došlo k vyplateniu poistného plnenia, čo bolo v roku 2004, pričom premlčacia lehota na daný nárok je v trvaní 3 roky. V danom prípade sa jedná o osobitný nárok na poskytnutie plnenia v zmysle § 24 ods. 8 zákona č. 381/2001 a premlčacia lehota preto začína plynúť okamihom vyplatenia plnenia. Keďže sa nejedná o subjektívnu premlčaciu lehotu, nie je rozhodujúce, kedy by sa mal navrhovateľ dozvedieť o tom, kto je za škodu zodpovedný, keďže sa nejedná o nárok na náhradu škody. Zároveň považuje za nekorektné konanie navrhovateľa, keď neinformuje svojich členov, že vedú súdne spory, ktoré by sa mohli týkať aj členov.
Po vrátení veci doplnil, že medzi sporovými stranami nie je sporný deň vyplatenia škody z garančného fondu, ktorým bol deň 14.10.2004. Nestotožňuje sa však s názorom navrhovateľa, že uplatnenie
námietky premlčania by odporovalo dobrým mravom. Uvedený inštitút je súčasťou právneho poriadku SR a zo strany odporcu došlo k legitímnemu uplatneniu tohto inštitútu. Navrhovateľ nemôže prenášať vyplatenie nároku na odporcu, keďže svojim konaním zavinil, že nárok na náhradu škody bol už v konaní pred OS v Pezinku premlčaný. Navrhovateľ odporcu o prebiehajúcom spore na OS v Pezinku neinformoval, preto odporca nemohol do daného konania vstúpiť prípadne ako vedľajší účastník. To, že navrhovateľ v predmetnom konaní nevyužil možnosť opravného prostriedku vo vzťahu k premlčaniu, nemôže byť na ujmu odporcu. Skutočnosť, že k zaplateniu poistného došlo až po poistnej udalosti, nemá žiadny vplyv na prejednávanú vec. Poistná zmluva v čase poistnej udalosti neexistovala, nakoľko táto zmluva nebola podpísaná osobou, ktorá bola deklarovaná ako poistník. Skutočnosť, že odporca ustálil vznik poistnej zmluvy na základe iných právnych skutočností nemôže mať vplyv na prebiehajúce konanie o nároku navrhovateľa.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 9 C 3/2009, v ktorom je konštatované, že odporca mal na základe platne uzavretej poistnej zmluvy hradiť škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla P. C. M.: Q.-XXX T.. Ďalej poukázal aj na uznesenie správnej rady navrhovateľa č. 4 zo dňa 29.4.2010.
Poverená zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní opätovne poukázala na skutočnosť, že v rozsudku Okresného súdu Pezinok bolo konštatované, že vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, malo uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení a navrhovateľ preto plnil za odporcu to, čo mal plniť samotný odporca. Nárok nepovažuje za premlčaný, nakoľko podľa ich názoru premlčacia lehota začalo plynúť až dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Pezinku, kedy sa navrhovateľ dozvedel, kto je za škodu zodpovedný. V čase podávania žaloby na Okresný súd Pezinok navrhovateľ vychádzal z údajov, ktoré mu boli
poskytnuté s tým, že poistený nemal mať uzavreté povinné zmluvné poistenie, preto bola žaloba podávaná dôvodne.
Po vrátení veci ďalej doplnila, že náhrada škody bola z garančného fondu vyplatená dňa 14.10.2005. Vznesenie námietky premlčania odporuje dobrým mravom a súd by preto nemal na takúto námietku prihliadať. Pokiaľ došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, bolo to spôsobené tým, že odporca uviedol navrhovateľa do omylu v súvislosti s tým, či na predmetné vozidlo bola, resp. nebola uzavretá poistná zmluva. Z toho dôvodu došlo k žalovaniu nesprávnych osôb, keďže navrhovateľ vychádzal z dôveryhodných údajov poskytnutých odporcom. Navrhovateľ si u všetkých svojich členov vyžiadal správu ohľadne platnosti poistnej zmluvy, pričom zo strany odporcu bolo oznámené, že predmetná poistná zmluva je platná, ale až odo dňa 26.10.2004. Poukazuje tiež na konanie odporcu, ktorý na jednej strane tvrdil, že predmetná poistná zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, zároveň však na túto poistnú zmluvu prijal poistné platené poistníkom v splátkach za určité obdobie. Prvé poistné bolo zaplatené dňa 18.10.2004 pri uzatváraní poistnej zmluvy zrejme k rukám sprostredkovateľa poistnej zmluvy. Pokiaľ odporca poistné prijal, považoval zmluvu za platnú od začiatku, tak ako to bolo konštatované Okresným súdom v Pezinku.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe a v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Predmetom konania je právo navrhovateľa na postih (regres), t.j. právo na náhradu sumy, ktorú zaplatil poškodenému v súlade s ustanovením § 24 zákona č. 381/2001 Z.z. Súd opätovne posúdil nárok navrhovateľa riadiac sa právnym názorom vysloveným Krajským súdom Bratislava ako odvolacím
súdom vo svojom rozhodnutí 3Cob/212/2012 zo dňa 30.9.2013 pričom dospel k rovnakému záveru o premlčaní nároku navrhovateľa.
Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.
„Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vnáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka
premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti:
a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),
b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,
c) povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008)
Rovnako je možné poukázať na rozhodnutia českých súdov, keďže právna úprava inštitútu premlčania je v oboch právnych poriadkoch v podstate totožná.
Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 23.2.2006, sp. zn. 33 Odo 1174/2005:
„Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť oprávnený subjekt (veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích) dobách na súde, a tak, aby donekonečna, a teda neúnosne nemohol odďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje cieľ čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou, nejasnosťou a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči veriteľovi , potom zároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený zo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby.“
Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 11.5.2000, sp. zn. III. ÚS 158/99:
„Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe tohto povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že Občiansky zákonník zdôrazňuje aj vlastné pričinenie
subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu.“
V žalovanej veci je návrhom na začatie konania uplatňovaný nárok na náhradu sumy, ktorú zaplatil v súlade s ustanovením § 24 Zák. č. 381/2001 Z.z., ktorý sa premlčuje v objektívnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. a jej plynutie začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené poškodenému.
Plneniu z garančného fondu bolo dňa 14.10.2004, premlčacia doba tak začala plynúť dňa 15.10.2004 a skončila 15.10.2007. Navrhovateľ pritom podal návrh na súd dňa 29.10.2010, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.
Vzhľadom na odporcom dôvodne vznesenú námietku, súd nemohol uplatnený nárok priznať a návrh z uvedeného dôvodu zamietol.
„Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom.“
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.2008, sp. zn. 1 M Obdo 1/2007)
„Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takom prípade zamietne. Ak je v konaní uplatnená námietka premlčania, je na súdu, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v § 6 OSP prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to rýchlejšie a účinnejšie vedie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, a nie samým nárokom. Ak je teda vynútiteľnosť určitého práva odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, súd nemôže už z tohto dôvodu uplatnené právo priznať.“
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 13.12.2007, sp. zn. 33 Odo 896/2006, a stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983)
„Právo (nárok) na náhradu škody súd nemôže priznať, ak sa účastník konania dovoláva premlčania a toto právo je premlčané, aj keď ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Nemožno však vylúčiť, že uplatnené právo na náhradu škody môže súd zamietnuť bez ohľadu na uplatnenú námietku premlčania, napríklad vtedy, ak sa uplatňuje právo, ktoré zákon neupravuje, alebo zistenie neexistencie práva je hospodárnejšie než zisťovanie predpokladov na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania.“
(stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983)
„Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody (závislej napr. od toho, či vec existuje) by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne.“
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.10.2004, sp. zn. 4 Cdo 237/2007)
Nemožno prisvedčiť k argumentu navrhovateľa, že k premlčaniu jeho nároku došlo z dôvodu uvedenia do omylu zo strany odporcu a vznesenie námietky premlčania odporuje dobrým mravom.
Konanie odporcu, ktorým využil svoje oprávnenie vzniesť námietku premlčania, nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, keďže inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu , ktoré sa podľa zákona premlčuje. Rovnako nie je rozhodujúce, z akého dôvodu navrhovateľ svoj nárok neuplatnil.
„Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 10 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania
vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napríklad výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a pod. Dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.“ (rozsudok najvyššieho súdu SR z 1.5.2005, sp. zn. 1 Cdo 148/2004 (ZSP 30/2005)
„Pre objektívnu premlčaciu dobu podľa ustanovenia platí, že začína plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť - objektívne posudzované - vykonané (uplatnené) po prvý raz, teda odo dňa, kedy právo bolo možné odôvodnene ako nárok uplatniť na súde podaním návrhu (žaloby). Pritom nie je rozhodujúce, z akého dôvodu - či už subjektívneho alebo objektívneho - tak veriteľ neurobil. To, že sa veriteľ o vzniku svojho práva nedozvedel, nemá pre počiatok plynutia tejto objektívnej premlčacej doby vplyv. V prejednávanej veci je preto rozhodujúce, kedy žalobkyňa mohla svoje postihové právo, odvíjajúce sa od toho, že plnila poškodenému z garančného fondu, vykonať po prvý raz.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2011 sp. zn. 4 Cdo 284/2010)
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu trovy konania v sume 545,50 EUR (zaplatený súdny poplatok za odpor).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.