Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/94/2013

Potvrdené rozhodnutím 8Sži/39/2014
„Identifikačné číslo spisu: 3013200509 Dátum vydania rozhodnutia: 19.08.2015 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3013200509.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Centrum environmentálnych aktivít, Mierové námestie 29, Trenčín, IČO: 34 058 028, zastúpený Mgr. Evou Kováčechovou, advokátkou so sídlom Komenského 21, Banská Bystrica, proti žalovanému: Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, Trenčín, zastúpený advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s.r.o., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚP-2013/2293/49056 zo dňa 17. apríla 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/94/2013 - 56 zo dňa 23. apríla 2014, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/94/2013 - 56 zo dňa 23. apríla 2014, p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 177,86 € titulom trov právneho zastúpenia, na bankový účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Evy Kováčechovej, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu Centrum environmentálnych aktivít, Mierové námestie 29, Trenčín, zastúpeného JUDr. Evou Kováčechovou, advokátkou so sídlom Komenského 21, Banská Bystrica, proti žalovanému Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, práv. zastúpenému advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO 36 856 380, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (oznámenie) žalovaného č. ÚP-XXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 17. apríla 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie (oznámenie) žalovaného č. ÚP-XXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 17. apríla 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu , .

Krajský súd u k l a d á žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi „Správu z právneho auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 733,58 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta.

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia (oznámenia) žalovaného, ktorým primátor žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa ) oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie, a to konkrétne žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 (doručená na Mesto Trenčín toho istého dňa t.j. 21.09.2011) o sprístupnenie kópie celej (kompletnej) Správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o. bola v zmysle odložená záznamom v spise dňa 19.03.2013, nakoľko napriek výzve nebola doplnená tak, aby obsahovala všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti s tým, že podanie žalobcu označené ako „Odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie“ zo dňa 04.04.2013 nie je možné podľa názoru primátora žalovaného vybaviť v zmysle zákonných ustanovení.

Zároveň žalobca žiadal, aby tunajší súd vo svojom výroku podľa ust. uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi „Správu z právneho auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods.

3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o..

Z obsahu rozsiahlej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal sprístupnenia vyššie uvedenej informácie (správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o.) pôvodnou žiadosťou zo dňa 21.09.2011, tejto žiadosti však žalovaný nevyhovel, o čom vydal rozhodnutie dňa 29.09.2011, ktoré bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím vydaným primátorom žalovaného zo dňa 25.10.2011 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Obe správne rozhodnutia boli v dôsledku podanej správnej žaloby predmetom súdneho prieskumu, pričom tunajší krajský súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vec bola na tunajšom súde vedená pod sp. zn. . Žalobca sa cíti byť ukrátený na svojich právach postupom žalovaného, keď namiesto sprístupnenia požadovanej informácie, po tom, ako bolo vo veci rozhodnuté tunajším krajským súdom, ho žalovaný výzvou zo dňa 25.02.2013 (t.j. takmer po 1,5 roku od podania pôvodnej žiadosti) vyzval na doplnenie žiadosti uvedením konkrétnych informácií, o ktoré sprístupnenie má žalobca záujem. Žalobca v žalobe zdôraznil, že na výzvu žalovaného o doplnenie svojej žiadosti reagoval a žalovanému oznámil, že žiada kópiu celej správy z právneho auditu. Napriek uvedenému oznámeniu žalovaný záznamom v spise podľa žiadosť žalobcu odložil. Žalobca tvrdí, že uvedeným postupom žalovaného bolo porušené jeho právo na informácie v zmysle SR ako i jeho právo na súdnu a inú ochranu v zmysle SR. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade neexistoval dôvod nemožnosti sprístupnenia informácie a že bolo povinnosťou žalovaného sa riadne a včas zaoberať jeho žiadosťou a o tejto vydať riadne odôvodnené rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.07.2013, ktoré si súd od neho vyžiadal ( ), navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zastáva ten názor, že postupoval správne, keď žiadosť o informácie, potom ako žiadosť nebola riadne doplnená, v súlade s veta posledná odložil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v žiadosti označil iba dokument, o ktorého sprístupnenie má záujem a nie konkrétnu informáciu, pričom podľa žalovaného pojem informácia nemožno stotožňovať s pojmom dokument. Navyše „Správa z právneho auditu“ je podľa žalovaného autorským dielom a zároveň i informáciou na opakované použitie, a teda žalovaný nie je povinný sprístupniť túto informáciu. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že voči odloženiu žiadosti nie je prípustné odvolanie a nie je ani možné vydať druhostupňové rozhodnutie (ani fiktívne). Preto žaloba podľa žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré neexistuje (nenastala ani fikcia vydania fiktívneho rozhodnutia).

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný ( argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia (oznámenia) žalovaného č. V. zo dňa 17. apríla 2013, ktorým primátor žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa ) oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie, a to konkrétne žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 (doručená na Mesto Trenčín toho istého dňa t.j. 21.09.2011) o sprístupnenie kópie celej (kompletnej) Správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o. bola v zmysle odložená záznamom v spise dňa 19.03.2013, nakoľko napriek výzve nebola doplnená tak, aby obsahovala všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti s tým, že podanie žalobcu označené ako „Odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie“ zo dňa 04.04.2013 nie je možné podľa názoru primátora žalovaného vybaviť v zmysle zákonných ustanovení.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Elektronickou poštou žalobca dňa 21.09.2011 požiadal žalovaného o zaslanie (elektronickou poštou na adresu W.) správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o..

V nadväznosti na túto žiadosť žalobcu požiadal žalovaný listom zo dňa 22.09.2011 advokátsku kanceláriu GARANT PARTNER legal, s.r.o., o udelenie súhlasu v súlade s . Listom zo dňa 26.09.2011 advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., oznámila žalovanému, že neudeľuje súhlas so sprístupnením „Správy z právneho auditu“ vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi Mestom Trenčín a advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o. s odôvodnením, že Správa z právneho auditu je autorským dielom v zmysle autorského zákona.

O žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácie (žiadosť zo dňa 21.09.2011) rozhodlo Mesto Trenčín rozhodnutím zo dňa 29.09.2011 tak, že žiadosti žalobcu nevyhovelo s odôvodnením, že správu o audite vypracovala v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej 22.12.2010 s Mestom Trenčín advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., pričom ide v zmysle autorského zákona o dielo a advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., neudelila súhlas so sprístupnením tohto diela v zmysle .

Voči uvedenému rozhodnutiu Mesta Trenčín podal žalobca odvolanie zo dňa 14.10.2011, ktoré bolo Mestu Trenčín doručené dňa 17.10.2011, o ktorom rozhodol primátor žalovaného dňa 25.10.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Obe rozhodnutia boli v konaní pred tunajším krajským súdom rozhodnutím č.k. -48 zo dňa 04.07.2012 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie podľa .

Výzvou na doplnenie žiadosti zo dňa 25.02.2013 vyzvalo Mesto Trenčín žalobcu v zmysle a , aby svoju neúplnú žiadosť zo dňa 21.09.2011 v lehote desiatich dní doplnil uvedením konkrétnej informácie, o ktorej sprístupnenie má záujem, v opačnom prípade bude žiadosť žalobcu odložená. Mesto Trenčín vo výzve uviedlo, že žalobca požiadal o sprístupnenie správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o., pričom podľa názoru Mesta Trenčín v žiadosti žalobcu chýba bližšia konkretizácia ním požadovanej informácie. Žalovaný v závere výzvy zdôraznil, že informáciou nie je poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií.

V lehote určenej žalovaným (v lehote 10 dní) oznámil žalobca listom doručeným žalovanému dňa 07.03.2013 a označeným ako „Odpoveď na výzvu na doplnenie žiadosti o sprístupnenie informácií“, že trvá na tom, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií má všetky zákonné náležitosti, vrátane jednoznačnej špecifikácie informácií, ktorých sa žiadosť týka. V závere svojho listu žalobca zdôraznil, že žiada kópiu celej (kompletnej) Správy z právneho auditu.

Žiadosť žalobcu vybavil žalovaný tak, že túto dňa 19.03.2013 v zmysle odložil záznamom v spise s odôvodnením, že žalobca žiadal zaslanie „kópie celej (kompletnej) Správy z právneho auditu“, a keďže zo znenia zákona nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií, mesto Trenčín uzavrelo, že napriek výzve správneho orgánu nebola žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 doplnená tak, aby obsahovala všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti a pre tento nedostatok nebolo možné informáciu sprístupniť.

Pred tým, ako žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť podľa odložil (túto skutočnosť oznámil žalovaný žalobcovi spolu s vybavením jeho odvolania voči fiktívnemu rozhodnutiu až dňa 23.04.2013, t.j. po vyše 1 mesiaci potom, ako žalovaný žiadosť žalobcu odložil), podal žalobca dňa 4. apríla 2013 odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení

informácií. V odvolaní žalobca uviedol, že na základe výzvy žalovaného doplnil svoju žiadosť a takto doplnenú žiadosť žalovaný prevzal dňa 7. marca 2013. V zákonnej lehote 8 pracovných dní, t. j. do 19. marca 2013 bol žalovaný povinný žiadosť vybaviť, teda buď požadované informácie sprístupniť, alebo vydať písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií, čo však žalovaný neučinil, preto v zmysle došlo nečinnosťou žalovaného k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o informácie, teda k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktoré sa považuje za doručené dňa 22. marca 2013.

Oznámením zo dňa 17.04.2013 primátor žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa ) oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie, a to konkrétne žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 o sprístupnenie správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o. bola odložená s tým, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Trenčín ako správneho orgánu I. stupňa o sprístupnení informácie podľa primátora nie je možné vybaviť v zmysle zákonných ustanovení. Uvedené oznámenie si žalobca prevzal dňa 23. apríla 2013. Toho istého dňa bola žalobcovi doručená i listina zo dňa 19.03.2013 označená ako „Oznámenie o odložení žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 21.9.2011“.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil s vyššie uvedeným skutkovým stavom veci a dospel jednoznačne k záveru, že postupom žalovaného bol porušený zákon.

Podľa , ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutím dopustili takej vady konania, majúcej za následok nezákonnosť ich rozhodnutia, keď ich rozhodnutia (oznámenia o odložení veci) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosti a nedostatok dôvodov.

Krajský súd zdôrazňuje, že listinu primátora žalovaného (ako oprávneného orgánu žalovaného podľa ) č. ÚP-XXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 17.04.2013 označenú ako „Oznámenie k podaniu žiadateľa o sprístupnení informácie“, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie (žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 o sprístupnenie správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o.) bola odložená s tým, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Trenčín ako správneho orgánu I. stupňa o sprístupnení informácie podľa primátora nie je možné vybaviť v zmysle zákonných ustanovení je potrebné považovať za rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa V. časti . Krajský súd v Trenčíne dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie (oznámenie) a postup primátora žalovaného, ktorým primátor Mesta Trenčín rozhodoval v konečnej platnosti o žiadosti žalobcu na poskytnutie požadovaných informácií v zmysle . V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ). Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie , i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. V prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1, . Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. , , , : , ) a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. , ZSP 5/2011, ) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo, ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. V súdenej veci nebolo možné odhliadnuť od skutočnosti, že napriek tomu, že v konaní podľa nie je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie v prípade, ak žiadosť bola odložená ( v spojení s ), oznámenie o odložení žiadosti vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcu, nakoľko sa mu ním odníma nielen možnosť preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia, ale aj možnosť preskúmania správneho rozhodnutia súdom v zmysle článku 46 ods. 2 . V danom prípade je potrebné uviesť, že oznámenie o odložení žiadosti bez ohľadu na jeho formu, treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a že správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že oznámenie žalovaného o odložení žiadosti žalobcu nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. augusta 2011 sp. zn. , ktoré je použiteľné v danej otázke na prejednávanú vec).

Pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neuniklo, že žalovaný od začiatku (od 21.09.2011) vie presne identifikovať, akú informáciu žalobca od neho požaduje. Spor medzi žalobcom a žalovaným je datovaný dňom 21.09.2011, kedy žalobca požiadal o sprístupnenie informácie. Počas celého 1,5 roka (od 21.09.2011 do 25.02.2013 - kedy žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie neúplnej žiadosti) bolo úplne zrejmé ako žalobcovi tak i žalovanému, že žalobca od žalovaného požaduje celý dokument „právny audit“, ktorý pre Mesto Trenčín vypracovala advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o.. To, že žalobcovi muselo byť zrejmé a zrejmé aj bolo, čo konkrétne žalovaný od neho žiada vyplýva z viacerých skutočností. Jednak pre Mesto Trenčín bol vykonaný len jeden právny audit, a to práve advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., a práve na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 22. decembra 2010. Žalobca vo svojej

pôvodnej žiadosti zo dňa 21.09.2011 a aj v jej doplnení zo dňa 06.03.2013 špecifikuje svoju požiadavku na sprístupnenie informácie presne údajmi (audit vypracovaný AK GARANT PARTNER legal, s.r.o., na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010), ktoré jednoznačne označujú informáciu - dokument, ktorý žalobca od žalovaného žiada. Ďalej žalovaný obratom po doručení žiadosti o sprístupnenie informácie žiadal AK GARANT PARTNER legal, s.r.o. o udelenie súhlasu, nakoľko považoval audit (dokument ako celok) za dielo v zmysle autorského zákona. V neposlednom rade i z vyjadrenia žalovaného, keď žalovaný sa obsiahlo zaoberá rozdielom medzi informáciou a dokumentom je zrejmé, že žalovaný je uzrozumený s tým, že žalobca od neho žiada sprístupnenie dokumentu. Nakoniec uvedenú vedomosť potvrdil žalovaný i v samotnej výzve zo dňa 25.02.2013, resp. v oznámení o odložení žiadosti zo dňa 19.03.2013, keď uviedol, že informáciou nie je poskytovanie dokumentov a ich kópií, resp. keď výslovne uviedol, cit.: „žalobca žiadal sprístupniť kópiu celej (kompletnej) Správy z právneho auditu“. V tejto súvislosti nemožno ponechať bez povšimnutia, že sprístupnenie uvedenej správy z právneho auditu bolo predmetom aj iných konaní na tunajšom súde (sp. zn. , ), a bolo predmetom aj súdneho prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. , pričom ani Krajskému súdu v Trenčíne, a ani Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nespôsobovala žiadosť žiadateľa o sprístupnenie „Správy z právneho auditu“ žiadne pochybnosti o tom, že od žalovaného sa žiada sprístupniť celý dokument - audit. Niet teda pochýb, že žalovaný od začiatku (od 21.09.2011) vie presne identifikovať, akú informáciu žalobca od neho požaduje. Postup podľa a zo strany žalovaného v súdenej veci nebol namieste, a pokiaľ ho žalovaný aplikoval, porušil tým zákon. Citované ustanovenia nemôžu byť zneužívané na to, aby správny orgán výzvou v zmysle a prinútil žiadateľa (žalobcu) upraviť svoju žiadosť do podoby, v akej je správny orgán ochotný žiadosti vyhovieť. Citované ustanovenia a zákona slúžia len na to, aby predmet žiadosti žiadateľa bol riadne vyšpecifikovaný. Súd opakovane zdôrazňuje, že v súdenej veci bol predmet žiadosti žalobcu riadne vyšpecifikovaný od začiatku, t.j. od 21.09.2011. Za daného stavu je oznámenie žalovaného o odložení žiadosti a najmä jeho zdôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť. Z uvedeného oznámenia nijakým spôsobom nevyplýva, prečo žalovaný po 1,5 roku zmenil svoj názor a ustálil, že žiadosť žalobcu nie je úplná a prečo ho pod sankciou odloženia žiadosti vyzval na doplnenie. Dôvod uvedenej zmeny názoru nevyplýva ani z oznámenia primátora Mesta Trenčín, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Zo samotného preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že sa primátor touto otázkou vôbec nezaoberal. Celý postup správneho orgánu sa tak súdu javí ako účelový, v úmysle nesprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu a dokonca ako postup, ktorým sa malo žalobcovi zabrániť preskúmať postup žalovaného. Žalovanému ako povinnej osobe bola doručená úplná žiadosť na sprístupnenie informácie, jeho povinnosťou bolo žiadosť sprístupniť, alebo rozhodnúť o odmietnutí požadovanej informácie a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Takýto postup však v prejednávanej veci dodržaný nebol, čím bol porušený , pričom primátor Mesta Trenčín tento nezákonný postup nenapravil, ale naopak ho odobril. Jednoducho povedané, žiadateľ, ktorému nie je vyhovené sa musí z rozhodnutia dozvedieť, prečo mu nebola požadovaná informácia sprístupnená. Pokiaľ tomu tak nie je, t.j. jeho žiadosti v konečnom dôsledku vyhovené nebolo a žiadateľ ani nevie prečo, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, je takýto postup správneho orgánu v rozpore so zákonom a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Preto súdu nezostávalo iné, ako žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie (oznámenie) pre jeho nepreskúmateľnosť podľa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

V súvislosti s postupom žalovaného nemôže Krajský súd v Trenčíne nepoukázať na ďalšie porušenie zákona zo strany žalovaného, ktorý spočíva v tom, že žalobca ani nebol zo strany žalovaného riadne vyzvaný v zmysle ust. . Ako explicitne vyplýva z ust. veta druhá citovaného zákona, žalovaný bol povinný poučiť žalobcu ako žiadateľa o tom, ako treba doplniť jeho žiadosť, ktorú povinnosť si žalovaný absolútne nesplnil. Už len z tohto dôvodu nemal žalovaný zákonný podklad na to, aby žiadosť žalobcu odložil v zmysle ust. veta posledná citovaného zákona. Pokiaľ totiž výzva žalovaného neobsahovala zákonom predpísané náležitosti (neobsahovala spôsob, akým má žalobca doplniť svoju žiadosť), má to také právne dôsledky, že na takúto výzvu nemožno prihliadať, t.j. platí, že žalovaný nevyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti. Za daného stavu (keďže žalovaný nevyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti) bol žalovaný povinný postupovať v zmysle v nadväznosti na tak, že sprístupní žalobcom požadovaný dokument po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon a v rozsahu nesprístupnenia informácií bol žalovaný povinný vydať v zákonom stanovenej

lehote písomné rozhodnutie, a to riadne zdôvodnené (§ 46 a § 47 správneho poriadku), s uvedením skutočností, na základe ktorých je možné posúdiť, aké informácie a z akých dôvodov neboli a nemohli byť z požadovaného „právneho auditu“ sprístupnené.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu súd môže vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácie, súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

Keďže žalobca sa v žalobnom petite domáhal i uloženia povinnosti sprístupniť žalobcovi „Správu z právneho auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o., žalovaný bol zo strany tunajšieho krajského súdu v zmysle vyzvaný výzvou zo dňa 26.06.2013, č.k. -14 na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní (t.j. na uvedenie dôvodov, pre ktoré nebolo možné zo strany žalovaného požadovanú informáciu sprístupniť). Uvedenú výzvu si žalovaný prevzal 28.06.2013, a na túto reagoval vyjadrením k žalobe zo dňa 15.07.2013. Vo svojom vyjadrení zo dňa 15.07.2013 žalovaný uviedol tri dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nebolo možné sprístupniť požadovaný dokument (správu z právneho auditu), a to 1. že „Správa z právneho auditu“ je autorským dielom, 2. že v zmysle je možné sprístupňovať len konkrétne informácie a nie celý dokument a 3. že „Správa z právneho auditu“ je informáciou na opakované použitie, a teda žalovaný nie je povinný sprístupniť túto informáciu. Súd sa však s týmito dôvodmi nestotožnil.

Krajský súd v Trenčíne predovšetkým považuje za potrebné zdôrazniť, že napriek výslovnej žiadosti, aby žalovaný súdu predložil kompletný administratívny spis, žalovaný súdu predložil administratívny spis neobsahujúci „Správu z právneho auditu“, ktorá je podstatou celého sporu. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil ani v ďalších konaniach vedených na tunajšom súde (sp. zn. , , , príp. v konaní pred NS SR, sp. zn. ), predmetom ktorých bolo práve sprístupnenie tejto správy z právneho auditu. Pre úplnosť súd dodáva, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bol súčasťou administratívneho spisu len 4 - stranový dokument v pdf. formáte, z ktorého vyplýva len to, že právny audit sa týkal štyroch oblastí, a to konkrétne samosprávne predpisy mesta (bod I.), pracovnoprávna oblasť (bod II.), zmluvné vzťahy mesta (bod III.), právne konanie mesta a rozpočtové organizácie mesta (bod IV.), teda zrejme nie celý audit, za ktorý mal žalovaný podľa zmluvy vyplatiť advokátskej kancelárii GARANT PARTNER legal, s.r.o. odplatu 9.600,- € vrátane DPH. Súdu nebolo zo strany žalovaného ani uvedené, či predmetná správa z právneho auditu je obsiahlym a členeným dokumentom, či obsahuje nejaké prílohy a pod.. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalovaného, aby súdu nielen predložil uvedenú správu z právneho auditu, ale aby aj súdu uviedol dôvody a právne úvahy akými sa riadil pri ustálení záveru, že nie je možné predmetnú správu z právneho auditu sprístupniť, a to vo vzťahu ku každej jednotlivej časti právneho auditu samostatne. Ak totiž čo aj len jedna časť právneho auditu spĺňa podmienky sprístupnenia, nemôže byť žiadosti o sprístupnenie celého právneho auditu nevyhovené v celku, ale musí byť aspoň čiastočne právny audit sprístupnený, t.j. žalovaný teda nemôže v súdenej veci odmietnuť sprístupniť celý právny audit len s poukazom na to, že časť tohto právneho auditu nie je možné sprístupniť. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný povinný sa vyjadriť k možnosti resp. nemožnosti sprístupnenia jednotlivých častí právneho auditu osobitne, ktorú povinnosť si nesplnil.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetný právny audit je autorským dielom, keďže žalovaný na podporu svojho tvrdenia neuviedol žiaden argument. Tunajší súd má čiastočné poznatky o predmetnom právnom audite, keď v spise tunajšieho súdu sp. zn. sa nachádza 4 - stranový dokument v pdf. formáte, z ktorého vyplýva len to, že právny audit sa týkal štyroch oblastí, a to konkrétne samosprávne predpisy mesta (bod I.), pracovnoprávna oblasť (bod II.), zmluvné vzťahy mesta (bod III.), právne konanie mesta a rozpočtové organizácie mesta (bod IV.). Súd konštatuje, že uvedený štvorstranový dokument nemá atribúty autorského diela. Súd zastáva ten názor, že skutočnosť, že niekto je pôvodcom určitého dokumentu automaticky neznamená, že ide o tvorivú

činnosť. Autorské dielo ako výsledok tvorivej činnosti je jedinečné a nemôže pochádzať od nikoho iného, ako práve od autora. Ak od odlišných osôb môže pochádzať zhodný výsledok duševnej činnosti, nejde o autorské dielo, ale ide o produkt netvorivej, rutinnej činnosti. Uvedený štvorstranový dokument je vskutku produktom rutinnej činnosti, nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o autorskom diele. Iné znalosti o právnom audite žalovaný súdu neposkytol, jeho obsah (obsah právneho auditu) žalovaný nevymedzil ani rámcovo. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že správa z právneho auditu je autorským dielom.

Námietka žalovaného, že nemal povinnosť v zmysle sprístupniť „Správu z právneho auditu“, s odôvodnením, že ide o dokument, nie je podľa názoru tunajšieho krajského súdu taktiež namieste. Uvedený záver nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa žalovaný odvoláva (sp. zn. , sp. zn. , ako i iné). Práve naopak, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.04.2005, sp. zn. jednoznačne vyplýva, že žalobca mohol žiadať od žalovaného kópiu správy z právneho auditu a bolo následne na žalovanom (pokiaľ bol toho názoru, že uvedený dokument nie je možné žalobcovi v celosti sprístupniť), aby žalobcu riadne vyzval (s poučením, ako treba žiadosť doplniť) na doplnenie jeho žiadosti s tým, že pokiaľ tak žalovaný neučinil, ako tomu bolo i v súdenej veci (to, prečo tunajší súd konštatuje, že žalovaný nevyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti je uvedené vyššie), bol žalovaný povinný postupovať v zmysle , tak, že sprístupní žalobcovi ním požadovaný dokument po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon a v rozsahu nesprístupnenia informácií bol žalovaný povinný vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, a to riadne zdôvodnené ( a správneho poriadku), s uvedením skutočností, na základe ktorých je možné posúdiť, aké informácie a z akých dôvodov neboli a nemohli byť z požadovaného „právneho auditu“ sprístupnené.

Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na závery ktoré sa žalovaný odvoláva, v týchto sa uvádza, cit.: „Zo znenia zákona () nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch (kúpne či iné zmluvy), ktoré sú súhrnom množstva údajov a ujednaní rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu, a to tretím osobám, ktoré nie sú subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (nie sú zmluvnými stranami)“. Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že uvedený právny názor nemožno vytrhnúť z celkového kontextu rozsudku, ale je ho potrebné interpretovať v súvislosti s ostatnými názormi vyjadrenými v týchto rozsudkoch Najvyššieho súdu SR a s prihliadnutím i na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu. Napríklad v už spomenutom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 08.04.2005, sp. zn. je ďalej uvedené, cit.: „Podľa názoru súdu požiadavka žalobcu na poskytnutie dokumentu nezbavuje žalobcu povinnosti špecifikovať, ktorých informácií sa žiadosť týka, čo do obsahu“ a v ďalšej časti spomínaného rozsudku je uvedené, cit.: “Keďže žiadosť o sprístupnenie informácií vyplývajúcich z obsahu investičnej zmluvy či uvádzaného materiálu o podporných opatreniach do automobilového priemyslu nebola žalobcom špecifikovaná a žalovaný sám nevyužil možnosť danú ustanovením zákona, a nepožiadal, aby žalobca neúplnú žiadosť doplnil, bol súd toho názoru, že žalovaný mal postupovať podľa zákona tak, že sprístupní jednotlivé informácie zo zmluvy a ďalšieho materiálu, vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon“. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti nemožno podľa názoru tunajšieho súdu prehliadnuť, že pri posudzovaní sprístupnenia dokumentov v prípadoch riešených Najvyšším súdom SR sa vždy riešila otázka sprístupnenia právne zložitej dvoj - trojstrannej zmluvy, často s medzinárodným prvkom, nikdy nie sprístupnenie dokumentu povahou totožnou ako je v súdenej veci „Správa o právnom audite“, o ktorom dokumente je dôvodné sa domnievať (keďže súd má poznatky len o existencii 4 - stranového dokumentu, a žalovaný doposiaľ v žiadnom z prebiehajúcich konaní ani rámcovo neuviedol obsah predmetného právneho auditu), že svojou povahou ide o relatívne právne jednoduchý dokument (nie je tak zložitý, ako vyššie uvedené zmluvy), v čom je podstatný rozdiel. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že závery spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je potrebné interpretovať tak, že pokiaľ ide o dokumenty, ktoré obsahujú množstvo údajov a ujedaní rôznej povahy, z ktorého dôvodu tieto dokumenty požívajú rôznu ochranu, a nemôžu byť z tohto dôvodu v celosti ako kópie žiadateľovi sprístupnené (napr. z dôvodu ochrany obchodného tajomstva alebo ochrany informácií dôverného charakteru), nezbavuje to povinnú osobu (v tomto prípade žalovaného) povinnosti sprístupniť jednotlivé informácie zo zmluvy a ďalšieho materiálu, vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Povinnej osobe (žalovanému)

je samozrejme zachované právo v zmysle ust. vyzvať žiadateľa (žalobcu) na doplnenie neúplnej žiadosti, čomu korešponduje to, že požiadavka žalobcu ako žiadateľa na poskytnutie dokumentu nezbavuje žalobcu povinnosti špecifikovať, ktorých informácií sa žiadosť týka. Toto všetko vyššie uvedené sa však vzťahuje len na prípady, v ktorých je predmetom sprístupnenia zložitý (spravidla právne zložitý) dokument (ktorý okrem informácií obsahuje i údaje a ujednania rôznej povahy), o ktorý prípad však pri „správe o právnom audite“ evidentne nejde. Nemožno teda mechanicky vychádzať z toho, že dokument nie je informáciou v zmysle . To, či je určitý dokument „len“ informáciou, alebo i súhrnom množstva ďalších údajov a ujednaní je dané jeho samotným obsahom (úplný obsah dokumentu žiadateľ zásadne nepozná, preto mu nemožno brániť v tom, aby žiadal od povinnej osoby sprístupnenie celého dokumentu). Tunajší súd je teda toho názoru, že pokiaľ žiadateľ (žalobca) bude žiadať od povinnej osoby (žalovaného) kópiu „jednoduchého“ dokumentu (ako je tomu i v súdenej veci, keď správu z právneho auditu nemožno na základe doposiaľ dostupných informácií považovať za v nejakom smere zložitý dokument), nezostane povinnej osobe (žalovanému) nič iné, ako žiadateľovi (žalobcovi) vyhotoviť kópiu požadovaného dokumentu. Tunajší súd zdôrazňuje, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám je realizáciou čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, preto výklad pojmu informácia nesmie fakticky zužovať rozsah zaručených práv. V súlade s a komunitárnym právom je potrebné pojem informácia vykladať tak, že za informáciu je potrebné považovať akýkoľvek textový (prípadne grafický) obsah listín, takže vyhotovenie kópií listín je v podstate jediným racionálnym prostriedkom sprístupnenie požadovaných informácií ich žiadateľovi.

Tunajší krajský súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného, že správu z právneho auditu nemôže žalovaný sprístupniť žalobcovi z dôvodu, že ide o informáciu na opakované použitie. Nedôvodnosť tejto námietky je daná už len tým, že správu z právneho auditu, i keď v obmedzenom rozsahu žalovaný poskytol minimálne subjektu „D., F.“, a preto je žalovaný povinný túto správu z právneho auditu poskytnúť i žalobcovi, inak by porušil ust. . K samotnej povahe „správy z právneho auditu“, t.j. či ide o informáciu na opakované použitie sa tunajší súd nemá dôvod vyjadrovať, nakoľko zodpovedanie tejto otázky nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Z vyššie popísaných dôvodov, keďže žalovaný v konaní nepreukázal dôvody nespristúpnenia žalobcom požadovaného dokumentu, súd výrokom tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi „Správu z právneho auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o..

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovaného ako vyplýva z vyššie uvedeného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa zrušil napadnuté rozhodnutie (oznámenie) žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní je žalovaný viazaný výrokom tohto rozsudku o povinnosti sprístupniť žalobcovi „Správu z právneho auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže dlhšia lehota nebola súdom vo výroku určená ( veta pred bodkočiarkou v nadväznosti na ).

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobnej veci tunajší súd už opakovane rozhodoval (sp. zn. , ), jeho rozhodnutie bolo potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp. zn. ), preto niet žiadneho dôvodu, aby sa súd v súdenej veci odchýlil od skôr prijatého právneho názoru potvrdeného i Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

Pre úplnosť súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je správny orgán, a to aj v prípade, keď rozhodnutie vydané v II. stupni správneho konania, v danom prípade žalobou napadnuté rozhodnutie, vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (primátor mesta), keďže právnu subjektivitu v ponímaní rozhodovania v oblasti verejnej správy má Mesto Trenčín a nie primátor. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie explicitne určuje žalovaného a preto jeho správne označenie nie je podstatnou náležitosťou žaloby, inak povedané, vychádzajúc zo zásady „iura novit curia“ nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nemá za následok negatívne rozhodnutie súdu, či už v podobe zastavenia konania pre nesplnenie procesných podmienok alebo zamietnutia žaloby, nakoľko s kým má konajúci súd konať, má sám správne rozpoznať. Nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne napravil z úradnej povinnosti a ďalej konal s Mestom Trenčín ako so žalovaným (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 24.04.2013).

K povahe práva na prístup k informáciám Krajský súd v Trenčíne záverom uvádza, že niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne - filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných.

Podľa veta prvá , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti je v zmysle ust. veta prvá vyhlášky MS SR č. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro a v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. , keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 130, € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia ( vyhl. č. ), podanie správnej žaloby ( vyhl. č. ), 1 úkon právnej služby po 134 € - účasť na pojednávaní ( vyhl. č. ), 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný paušál ( vyhl. č. ), cestovné 72,74 € ( vyhl. č. ), náhrada za stratu času 120,60 € za 9 polhod. po 13,40 € ( vyhl. č. ), 20 % DPH 122,26 € ( vyhl. č. ). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 733,58 €, ktoré v zmysle ust. v spojení s veta prvá je žalovaná povinná zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.