Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/47/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, t.č. K. G. XXXX/X, XXX XX H. A., H. D., proti žalovaným: 1/ I. J., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX A. a 2/ L. A., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX A., t.č. XX. F. XXXX, XXX XX N., Česká republika, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k:

- parcele CKN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2;

- parcele CKN XXX – záhrada o výmere 147 m2 a

- rodinnému domu so súpisným číslom 84, postavenom na parcele CKN XXX, všetky evidované Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres Bardejov, obec F. a katastrálne územie F. na LV XX.

II. Vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ tak, že prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX:

- parcelu CKN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2;

- parcelu CKN XXX – záhrada o výmere 147 m2 a

- rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele CKN XXX, všetky evidované Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres Bardejov, obec F. a katastrálne územie F. na LV XX.

III. Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie z vyporiadania vyplatiť žalovanej 1/ I. J., D. E., nar. XX.XX.XXXX sumu 3 500,- Eur bezhotovostným prevodom na bankový účet č. IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa je povinná na vyrovnanie z vyporiadania vyplatiť žalovanej 2/ L. A., D. E., nar. XX.XX.XXXX sumu 3 500,- Eur bezhotovostným prevodom na bankový účet č. IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 29.12.2021 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pre okres Bardejov, obec F. a katastrálne územie F. na LV XX a to konkrétne (i) k rodinnému domu so súpisným číslom 84, ktorý je postavený na parcele CKN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2; (ii) k parcele

CKN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2 a (iii) k parcele CKN XXX – záhrada o výmere 147 m2 (spolu ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a to tak, aby spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ a 2/ na sporných nehnuteľnostiach boli, po zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá by za účelom vyrovnania spoluvlastníckych podielov z tohto vyporiadania, bola zaviazaná povinnosťou vyplatiť žalovanej 1/ sumu 2 500,- Eur a žalovanej 2/ taktiež sumu 2 500,- Eur s tým, že žalované 1/ a 2/ by boli povinné spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania.

Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanými 1/ a 2/, ktoré sú jej tetami, sú podielovými spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností a to žalobkyňa titulom daru od svojho starého otca, ktorý bol súčasne pôvodným vlastníkom sporných nehnuteľností a otcom žalovaných 1/ a 2/ a bol aj otcom otca žalobkyne, vlastní podiel 4/6 (t.j. 2/3) na sporných nehnuteľnostiach a žalované 1/ a 2/ vlastnia každá spoluvlastnícky podiel vo veľkosti po 1/6 na sporných nehnuteľnostiach. Podľa žalobkyne sa žalované 1/ a 2/ obidve po vydaji odsťahovali do Bardejova a o svojho otca, ktorý v tom čase obýval sporné nehnuteľnosti sa nezaujímali a nestarali sa o neho, preto starý otec svoj podiel na sporných nehnuteľnostiach daroval žalobkyni ako svojej vnučke. Po smrti starého otca žalobkyne, sa žalované 1/ a 2/, ako jeho dcéry, nepodieľali ani len na úhrade nákladov na pohreb svojho otca a ani na pohreb ich matky a všetky tieto náklady na pohreb rodičov žalovaných 1/ a 2/, hradil výlučne brat žalovaných 1/ a 2/ a súčasne otec žalobkyne, I. E., ktorého žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedka. Vzhľadom na uvedené, žalovaná 2/, ešte na pohrebe svojho otca mala pred svedkami prisľúbiť žalobkyni, že spolu so žalovanou 1/ sa dohodli, že žalobkyni odpredajú svoje spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach, každá zo žalovaných za sumu po 1 000,- Eur, preto vychádzajúc z prísľubu žalovaných 1/ a 2/, sa o sporné nehnuteľnosti od tej doby, po dobu 8 rokov, starala a stará sama žalobkyňa a to tak, že hradí všetky výdavky napr. na kosenie parciel, za daň z nehnuteľností, cintorínske poplatky a pod. a žalované 1/ a 2/ sa o sporné nehnuteľnosti nestarali a nestarajú a ani ich nevyužívajú. Žalobkyňa sa už 8 rokov snaží so žalovanými 1/ a 2/ dohodnúť na odkúpení ich spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach, v ktorej spojitosti v žalobe uviedla, že cit. „... viackrát sme so žalovanými boli dohodnuté na odpredaji ich spoluvlastníckych podielov, no tie si vždy na poslednú chvíľu našli dôvod, prečo sa dohoda neuzavrela. (...) Žalované však svoj postoj k odpredaju svojich spoluvlastníckych podielov neustále menili. Viackrát sme boli dohodnuté na odpredaji spoluvlastníckych podielov, kvôli čomu som aj minimálne trikrát cestovala z miesta svojho bydliska v H. A. do Bardejova, no nakoniec dohodu z rôznych dôvodov odmietli. Stálo ma to kopu strateného času a financií“, pričom naposledy žalobkyňa predložila žalovaným 1/ a 2/ písomný návrh na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach za trhovú cenu dňa 26.11.2021, pričom žalobkyňa vychádzala z ocenenia sporných nehnuteľností realitnou kanceláriou Info Trend, s.r.o. z 20.09.2021, ktorá ich hodnotu ocenila na sumu 15 000,- Eur, nadväzne na čo žalobkyňa ponúkla žalovaným 1/ a 2/, že ich spoluvlastnícke podiely vo veľkosti každej po 1/6, odkúpi od každej z nich za sumu 2 500,- Eur (6x2 ), na čo žalovaná 1/ sms správou oznámila žalobkyni, že za svoj spoluvlastnícky podiel bude chcieť toľko, koľko bude chcieť žalovaná 2/ a jej rodina, pričom následne žalovaná 2/ žalobkyni emialom oznámila, že každá zo žalovaných chce za svoj podiel sumu po 5 000,- Eur alebo alternatívne, že sumu spolu 10 000,- Eur vyplatia obidve žalované žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel, ktorý návrh bol pre žalobkyňu neprijateľným, keďže žalované 1/ a 2/ žalobkyni za jej väčšinový spoluvlastnícky podiel 2/3 na sporných nehnuteľnostiach ponúkali sumu ktorá sa rovnala súčtu hodnoty ich menšinových podielov, keďže obidve žalované vlastnia na sporných nehnuteľnostiach spolu iba 1/3 podiel. V uvedenej spojitosti žalobkyňa v žalobe tiež uviedla cit. „Aj na tomto príklade možno vidieť, akým spôsobom so mnou už dlhodobo jednajú žalované. Rozumné riešenie situácie s nimi možné nie je. Napriek tomu, že som sa všemožne roky snažila so žalovanými mimosúdne dohodnúť na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, napokon som nútená obrátiť sa so žalobou na súd.“ Žalobkyňa taktiež navrhuje, aby žalované 1/ a 2/ hradili trovy konania, keďže cit. „Celé roky neboli ochotné dospieť k žiadnej dohode ohľadne vysporiadania spoluvlastníctva. Už dohodnuté dohody náhle bezdôvodne menili, na žiadny rozumný návrh neboli ochotné pristúpiť.“

Prílohou žaloby boli: Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pre okres Bardejov, obec F. a katastrálne územie F. vedený LV XX; predžalobné výzvy žalobkyne adresované žalovaným 1/ a 2/ z 26.11.2021; emailová odpoveď syna žalovanej 2/ adresovaná žalobkyni z 24.12.2021; potvrdenie obce F. o platení miestnej dane zo sporných nehnuteľností; potvrdenie realitnej kancelárie Info Trend, s.r.o. z 20.09.2021.

Žalované 1/ a 2/ vo svojich identických vyjadreniach k žalobe (zaslané a podpísané každou osve), označili vyjadrenia žalobkyne za nepravdy; s tým, že žalované sa ani nemohli podieľať na výdavkoch na pohreb svojej matky, keďže tá zomrela v roku XXXX, kedy mali žalované iba po 2 roky a na týchto výdavkoch sa nemohol podieľať ani otec žalobkyne, pretože ten sa narodil v roku XXXX a žalobkyňa si vymýšľa. Žalované sa spolu so svojimi rodinami starali o svojho otca, ktorý sám obýval sporné nehnuteľnosti, navštevovali ho, kúpili mu TV, mobil, nosili mu jedlo pomohli mu opravovať schody do domu, keďže boli v dezolátnom stave a on musel chodiť do domu po rebríku, tiež mu pomáhali opraviť strechu na dome, minimálne 5 rokov pred jeho smrťou sa o neho postarali na Vianoce a práveže žalobkyňa ho nenavštevovala, takže podľa žalovaných by svojho starého otca ani nespoznala medzi viacerými starčekmi a žalobkyňa sa k podielu 3/6 na sporných nehnuteľnostiach od jej starého otca dostala podľa žalovaných pochybným spôsobom, pretože bývala inde a práveže nie žalobkyňa, ale synovia žalovaných starého otca navštevovali a mali s ním skvelý vzťah a keď starý otec zmienil otca žalobkyne, t.j. svojho syna I. tak v tej súvislosti, že cit. „... sa mu chodí vyhrážať a ako ho nemá rád. Zrazu sa objavila I. dcéra B.(žalobkyňa) s papiermi o vlastníctve. Cítime sa podvedené, ale nemáme to už ako dokázať, keďže otec je už bohužiaľ po smrti.“, v ktorom dôsledku sa narušili rodinné vzťahy a žalované nemali záujem komunikovať so svojim bratom I., t.j. s otcom žalobkyne, ktorého svedectvo podľa žalovaných ani nemôže byť dôveryhodné, aj preto, že od žalovanej 1/ a jej manžela si otec žalobkyne požičal v minulosti sumu vyše 20 000,- Sk a doposiaľ ju nevrátil, je to špekulant a klamár, a cit. „...brat sa chce dostať k majetkom a je mu jedno akým spôsobom, či agresivitou, alebo klamstvom.“ s tým, že v minulosti otec žalobkyne navštívil žalovanú 1/ a aj krikom a búchaním po stole chcel od nej, aby mu podpísala papier (predložený k vyjadreniu), že na neho zadarmo prevádza svoj podiel, hoci žalovanú 1/ fyzicky nenapadol ona sa ho obávala. Žalované tiež uviedli, že ich otec im pri návšteve povedal, že cit. „... I. (náš brat) ho bol navštíviť a ho zbil, náš otec mal aj na tvári rany, ale nechcel aby sme to hlásili na polícii, keďže je to jeho syn a nechcel mu robiť zle. Bohužiaľ sme si vtedy neurobili foto a nemáme to ako dokázať, ale znova píšeme, že I. a B. sú špekulanti, prosím prejdite si emailovú komunikáciu ako dokaz a uvidíte pravdu, ako sme s chceli férovo dohodnúť.“ Podľa žalovaných nie je pravdou, žeby sa žalobkyňa 8 rokov o dom starala, ten je v zanedbanom stave, keďže sa o neho nikto nestará cit. „Priznávame, že o dom sa nestaráme, ale nech B. neklame, že ona sa o neho stará, pretože ona sa o dom nestará. Nikto nič neupratal, všetko tam zostalo tak ako bolo pred 8smimi rokmi.“, nie je pravdou ani to, žeby 3x žalobkyňa cestovala za žalovanými s cieľom dohodnúť sa a žeby oni na poslednú chvíľu zmenili svoj názor, pravdou je, že žalobkyňa sa žalovaným párkrát ozvala s tým, že chce ich podiely na sporných nehnuteľnostiach odkúpiť po 1 000,- Eur, čo však žalované neprijali lebo to bolo málo sa cit. „Jediná konštruktívna komunikácia prebehla teraz v roku 2022, kde celú emailovú komunikáciu dokladáme v prílohe a kde B. potvrdila, že by to od nás odkúpila za 5500eur a ona nakoniec na konci cúvla od dohody, nie my. B. sa nás snaží vykresliť v zlom svetle, ale tak to nie je. Daň z nehnuteľnosti sme chceli zaplatiť, ale na obci F. nám povedali, že daň platí väčšinový vlastník.“ O tom, žeby to boli práve žalované ktoré by boli odstúpili od dojednaných dohôd žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, je to len slovo proti slovu s tým, že žalované podotkli, že žalobkyňa k žalobe účelovo predložila iba časť emailovej komunikácie, no oni ju predkladajú kompletnú. V ďalšom žalované poukázali na bagateľnosť sumy poplatkov (cintorínske poplatky, poplatky za kosenie) a dane, ktorú zaplatila žalobkyňa v porovnaní s tým, akou sumou svojmu otcovi pomohli žalované kúpou jedla, technológií, oprava schodov, strechy, ako aj finančná výpomoc k malému dôchodku otca a taktiež poukázali, že namiesto svojho otca žalované zaplatili dlh, ktorý bol voči nemu vymáhaný v exekúcii a ktorý bol v roku 2012 v sume 267,93 Eur, ohľadne úhrady ktorého žalované kontaktovali aj otca žalobkyne, tj. svojho brata I. s tým, aby sa zložili na úhradu tejto sumy, avšak otec žalobkyne odmietol a preto žalované tento dlh zaplatili, aby ich otec neprišiel o sporné nehnuteľnosti v exekúcii cit. „I. a B. sa ukázali až na konci, keď bolo zle a bez nášho vedomia zinscenovali prevod jeho majetku tesne pred smrťou.“ Nie je pravdou, žeby otec žalovaných kúpil synovi žalovanej 2/ P. D. A. motorku, ktorý nikdy žiadnu motorku nevlastnil a predmetný v exekúcii vymáhaní dlh vznikol v tom dôsledku, že iná osoba rómskej národnosti zneužitím dokladov otca žalovaných si kúpila motorku, čo malo byť otcom žalovaných nahlásené aj na políciu, ale cit. „... nebankovka Home Credit od neho naďalej žiadala peniaze, tak sme sa rozhodli to za neho uhradiť.“ Žalované opakovane podotkli, že jediný konkrétny návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam im bol zo strany žalobkyne predložený v k žalobe pripojených predžalobných výzvach, no keďže odhad hodnoty sporných nehnuteľností bol nízky a bol vykonaný realitnou kanceláriou iba na základe fotografií, žalované si zabezpečili nový odhad ich ceny realitnou kanceláriou k 01/2022 a ich hodnota bola odhadnutá na 30 000,- Eur. Žalované tiež podotkli, že žalobkyni ponúkli odkúpenie jej 4/6 podielu na sporných nehnuteľnostiach vychádzajúc z ňou samou určenej ceny 1/4 podielu na sumu 2 500,- Eur, ktorú sumu chcela žalobkyňa vyplatiť každej žalovanej za podiel 1/6, takže za 4/6 je to suma 10 000,- Eur (4 x 2 500)

s čím však už žalobkyňa nesúhlasila, pričom cit. „Vážený súd, tak ak ona od nás chce kúpiť jeden podiel 1/4 za 2 500eur, tak to je fér? A ak my od nej chceme kúpiť 4/6 podielu za 10 000ur, tak to už fér nie je?“ Žalované považujú žalobkyňou predložený odhad hodnoty sporných nehnuteľností za podhodnotený s tým, že cit. „Oni museli urobiť tie najhoršie fotky, aby cena bola čo najnižšia. Nie je normálne, aby v 11/2021 bola cena 15 000 eur a o dva mesiace neskôr by sa cena strojnásobila.“, podľa žalovaných je nimi realitnou kanceláriou po návšteve makléra na tváre miesta, predložený odhad ceny na minimálne 30 000,- Eur reálnejší s tým, že každá žalovaná si predstavuje hodnotu svojho 1/6 podielu na sumu 6 000,- Eur. Záverom žalované uviedli cit. „Ako je vidieť, každá strana to vidí ináč. My ale predkladáme jasné dôkazy v prílohe emailu. Rozhodne nesúhlasíme s tým, že my sme zavinili tento súd, práve naopak, to žalobkyňa tento súd zavinila. Keď si Vážený súd prejdete celú 100% emailovú komunikáciu, vidíte, že sme sa s ňou chceli férovo a rýchlo dohodnúť, kde sme jej ponúkli to, že na predaj našich podielov bez problémov použijeme Bardejovskú realitnú kanceláriu. Ona súhlasila s čiastkou 5 500eur za jeden podiel, ale potom zo záhadných dôvodov nesúhlasila s realitnou kanceláriou. Vzhľadom na minulosť s jej otcom, našim bratom, kde nás v minulosti oklamal o peniaze, ktoré doteraz nevrátil, sme sa báli sa s ňou osobne stretávať, aby nakoniec nepovedala že nám do ruky dala peniaze a v skutočnosti by sme žiadne peniaze reálne nedostali, takže sme trvali na realitnej kancelárii a nato ona podala návrh na tento súd. Prekvapilo nás to.“ Žalované uviedli, že sú nezamestnané ženy v domácnosti a nemajú na úhradu trov za súd, ktorý zapríčinila žalobkyňa, ktorá by ich tak mala hradiť sama v celom rozsahu s tým, že žalované súhlasia s predajom ich spoluvlastníckych podielov, ale prostredníctvom realitnej kancelárie, aby mali istou, že peniaze im budú poukázané na účet a to každej suma 6 000,- Eur.

K vyjadreniam žalovaných boli pripojené: emailová komunikácia medzi stranami sporu za obdobie od 24.12.2021 do 22.03.2022; odhad hodnoty sporných nehnuteľností realitnou kanceláriou Archeus z 24.01.2022; upomienka na zaplatenie dlžnej sumy z 20.09.2012 adresovaná spoločnosťou SAF INVESTMENT, s.r.o. otcovi žalovaných; potvrdenie Home Credit Slovakia a.s. z 12.10.2012 adresované P. D. A. o potvrdení doplatenia úveru cit. „... ktorý je písaný na I. E..“; potvrdenie Home Credit Slovakia a.s. zo 16.10.2012 adresované P. D. A. o zaplatení dlhu z úverovej zmluvy; výpis z bankového účtu P. D. A. v O. O. za deň 07.10.2012; nepodpísaná listina označená ako „Vyhlásenie“ žalovanej 1/; v spise sa už nachádzajúca žaloba žalobkyne s jej prílohami.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení (replika) k stanovisku žalovaných: v prvom rade poprela ich vyjadrenia smerom na otca žalobkyne, ako aj na žalobkyňu v tom smere, žeby mali konať podvodne s tým, že žalobkyňa už ako malá so svojim otcom a neskôr už so svojim manželom navštevovala starého otca v sporných nehnuteľnostiach, dôkazom čoho je predložené čestné prehlásenie jej manžela s tým, že jej dedo poznal aj oboch synov žalobkyne a podiel na sporných nehnuteľnostiach jej daroval kvôli vnukom, aby nebývali v podnájme, ale žalované sa o svojho otca nestarali dôkazom čoho je neporiadok v sporných nehnuteľnostiach, pričom aj žalované potvrdili, že od smrti otca tam nebolo s ničím hýbané, pričom tiež uviedla cit. „Keď som sa pýtala susedou, povedali mi, že deda navštevoval moj bratranec P. O. A.. Nevedia o tom, že by tam chodili žalované. Zdelili mi tiež, že dedo chodil za žalovanými do Bardejova. (...) Dom som neupratala, to je pravda. Ale len preto, aby som nezvýšila hodnotu majetku. Nebudem jim platiť za moju prácu. O tom, že je dom v katastrofálnom stave som už písala sama. Opakujem, že nebudem jim zvyšovať hodnotu za moju prácu. Nie je pravda, že chodili kosiť. Pretože za kosenie som musela platiť obecnému úradu F.. Kosiť chodili zamestnanci Obecného úradu. Jako dôkaz prikladám výpisy z banky kde je v popisu i sdelené za čo platím“;

uviedla, že dedo daroval žalobkyni podiel na sporných nehnuteľnostiach riadnou darovacou zmluvou spísanou notárkou a tento podiel nezískala podvodne; uviedla, že nie otec žalobkyne konal podvodne, ale žalované pripravili jej otca, svojho brata o záhradu CKN XXX, ktorá záhrada aj napriek tomu, že mala byť vo vlastníctve otca žalobkyne aj tak bola prededená v dedičskom konaní po neb. otcovi žalovaných a otca žalobkyne (súrodenci) s tým, že otec žalobkyne cit. „Ani sám nevie ako k tomu došlo, že na dedičskom konaní bola zrazu celá záhrada rozdelená na 3 časti.“ (dôkazmi majú byť notárska zápisnica o darovaní z 03.04.1991, list Pozemkového úradu v Bardejove z 13.08.1993 o stanovení hodnoty poľnohospodárskych nehnuteľností, rozhodnutie štátneho notárstva v Bardejove zo 07.04.1970 a list Ministerstva vnútra SR z 30.05.2011 vo veci prešetrenia vlastníctva parcely CKN XXX – uvedené dôkazy sa netýkajú prejednávaného merita, preto ich súd v rámci záverov dokazovania neuvádza, pozn. súdu); žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná 2/ presvedčila deda žalobkyne, aby predal svoj majetok v Q. a to susedovi žalovanej 2/ a z kúpnej ceny si dedo stihol kúpiť iba plech na strechu a ostatok žalobkyňa predpokladá, že dal žalovanej 2/, aby sa

rozdelila so sestrou, tj. so žalovanou 1/, pričom žalovaná 2/ sa po predaji nehnuteľností a po smrti deda odsťahovala s rodinou do Českej republiky, pričom žalobkyňa uvedené predpokladá na tom základe, že keď ju dedo prosil, aby priviedla notára, pretože jej chcel darovať podiel na sporných nehnuteľnostiach, tak pri jej otázke čo na to žalované, jej dedo mal oznámiť, že s nimi sa už vyrovnal (podotkla však, že uvedené už nemá ako preukázať); žalobkyňa tiež poukázala na klamlivosť vyjadrenia žalovanej 1/, že otec žalobkyne ju krikom a búchaním po stole mal nútiť k tomu, aby žalovaná 1/ svoje podiely, na nehnuteľnostiach uvedených v jej písomnom vyhlásení datovanom do roku 2016, zadarmo previedla na otca žalobkyne, dôkazom o nepravdivosti tohto vyjadrenia žalovanej 1/ majú byť žalobkyňou predložené LV (LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX) uvedené v tomto vyhlásení žalovanej 1/, v zmysle ktorých žalovaná 1/ také vyhlásenie ani nemohla učiniť, pretože v roku 2016 ani nebola podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnostiach evidovaných na týchto LV, ale ich spoluvlastníčkou v tom čase bola žalovaná 2/, ktorej tieto podiely darom previedla žalovaná 1/ ešte v roku 2014 s tým, že cit. „Akorát v jedinom liste vlastníctva ě. 889, kde vlastnia všetci traja súrodenci (I. E., I. J., L. A.) každý po 5/36 majetku. Kde celok má iba 96 m2. (...) Podotýkam, že člověk predsa nemôže prísť o majetky, ktorá už dávno nie sú v jeho vlastníctve.“, s tým dodatkom, že žalobkyňa má od svojho otca vedomosť, že jej otec navštívil žalovanú 1/, ale aby riešili majetok po ich starom otcovi, ktorý po ňom nebol prededený a aby tento majetok neprepadol v prospech Slovenského pozemkového fondu (SPF) s tým, že žalovanej 1/ ponúkol, aby bol tento majetok prepísaný hoc aj na žalovanú 1/ len aby neprepadol SPF, no žalovaná 1/ sa mala vyjadriť, že ona nič nepodpíše, ona tento majetok nechce a nech teda prepadne, že jej je to jedno, v ktorej súvislosti žalobkyňa uviedla cit. „... ona zadarmo majetek nechce, ale od svojho krstného dieťaťa chce 6000 Eur za 1/6 majetku, což je 98 m2“; uviedla, že opakovanie aspoň 3x žalobkyňa cestovala za žalovanými, aby sa s nimi dohodla na vyporiadaní, no žalované vždy cúvli, napr. žalovaná 1/ najprv tvrdila, že svoj podiel predá a následne uviedla, že napr. nemá platný občiansky preukaz tak ku kúpe nedošlo, pričom žalobkyňa vždy cestovala za žalovanými potom, ako žalovaná 1/ oznámila jej mame (jej čestné prehlásenie predložila), že svoj podiel predá s tým, že dôkazom o tom, že žalobkyňa komunikovala so žalovanou 1/, je výpis z účtu žalobkyne o tom, že žalovanej 1/ poslala 30,- Eur cit. „Vtedy ma prosila, aby som jej poslala peniaze na potreby do nemocnice, kde mala ísť na operáciu. (...) Vtedy ma ešte presvedčala, aby som dala súhlas k predaji majetku na parcelách CKN XXX a CKN XXX. R. som jej to odmietla so slovami, že to predať nechcem, tak mi už nezdvihla telefón.“ a dôkazom o tom, že žalobkyňa komunikovala aj so žalovanou 2/ je emailová komunikácia skrz syna žalovanej 2/; žalobkyňa sa tiež ospravedlnila, že v žalobe omylom uviedla, že žalované sa nepostarli ani o pohreb svojho otca ani ich mamy s tým, že správne malo byť uvedené, že sa nepostarali o pohreb svojho otca ani o pohreb ich babky s dodatkom, že žalované sa preto nevyjadrili k tvrdeniu o tom, že sa nepodieľali na náhrade nákladov za pohreb svojho otca lebo vedia, že je to tak [dôkazom majú byť bločky za úhrady nákladov na pohreb starého otca žalobkyne, ktoré hrdil otec žalobkyne a tiež závery rozhodnutia o dedičstve po nebohom starom otcovi žalobkyne, podľa ktorého mali žalované uhradiť otcovi žalobkyne, tj. bratovi žalovaných, časť nákladov za pohreb ich otca, čo žalované doposiaľ neučinili]; ďalej uviedla, že nie je pravdou, žeby v žalobe účelovo vytiahla iba niektoré body z emailovej komunikácie, pretože ňou predložené emaily nie sú zredukované, ale sa zhodujú s tými, ktoré predložili žalované; taktiež žalobkyňa poukázala na irelevantnosť odhadu ceny sporných nehnuteľností realitnou kanceláriou, ktorý odhad predložili žalované, pretože žalobkyňa ako ich väčšinová podielová spoluvlastníčka nedala žalovaným súhlas na vstup realitnej kancelárie na sporné nehnuteľnosti za účelom odhadu ich ceny a aj ona, keď dávala robiť odhad realitnej kancelárii tak sa tak uskutočnilo iba na základe fotografií, pretože tiež nemala súhlas žalovaných a s tým, že aj synovi žalovanej 2/, žalobkyňa oznámila, že ak chce odhad hodnoty nech tak urobí len na základe fotografií, ako to urobila aj žalobkyňa s dodatkom cit. „Keď som chcela nechať ohodnotiť pozemok a dom súdnym znalcom ja, tak s tým I. J. nesúhlasila. S L. A. sa dohodnúť nedalo, pretože tesne po pohrebe deda sa odsťahovala do Čiech, kde žiadny iný kontakt ako trvalú adresu som nemala. Ani mi po opakovanej prosbe I. J. nedala kontakt na L. A., aby som sa jej mohla na to spýtať sama. Dokonca som bola nútená komunikovať s L. A. cez jej syna O. A.. A vtedy mi L. A. napísala, že mi to nepredá, lebo že sa bojí, že to potom predám. Toto potvrzujem facebookovou komunikáciou so O. A.. Preto jediná moja možnosť ako sa dostať k hodnote majetku bola predložením aktuálních fotiek“; napokon žalobkyňa tiež poukázala na nepomer, kedy každá žalovaná chcela za svoj 1/6 podiel 5 000,- Eur, ale žalované chceli žalobkyni za jej 4/6 podiel vyplatiť iba sumou 10 000,- Eur a s tým, že je pravdou, že žalobkyňa súhlasila so sumou 5 500,- Eur na vyplatenie každej žalovanej, ale len pod podmienkou,

že sa tak udeje pred notárom s čím však žalované nesúhlasili, pričom dodala cit. „Ako dôkaz prikladám i tvrdenie P. O. A., kde mi píše, že každá část oboch žalovaných má maximálni hodnotu 2000 EUR“.

Žalované 1/ a 2/ vo svojich identických vyjadreniach (duplika) k replike žalobkyne (zaslané a podpísané každou osve), v podstate iba zhrnuli do tej doby už vo svojich vyjadreniach uvedený skutkový stav a to v tom zmysle, že po smrti ich otca 18.12.2013 sa po ňom konalo dedičské konanie v roku 20214 s tým, že ich brat, ktorý je súčasne otcom žalobkyne, nemal dobré vzťahy s otcom a otec ho nechcel vidieť, preto žalované majú za to, že dcéra ich brata, t.j. žalobkyňa sa pre nich záhadným spôsobom dostala k majetku ich otca, ktorý jej daroval 3/6 na sporných nehnuteľnostiach a zostávajúcu 1/6 na týchto sporných nehnuteľnostiach žalobkyni daroval jej otec, tj. brat žalovaných, avšak aj napriek uvedeným pochybnostiam žalované tento stav akceptujú, keďže žalobkyňa má listinné dôkazy. Podotkli, že do smrti otca sa o neho žalované spolu s ich synmi a manželmi riadne starali a ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam ich žalobkyňa od roku 2014 prvý krát kontaktovala až v roku 2019 s tým, že najprv žalovaným navrhla, aby sa jej „vypísali“ z ich podielov, potom im ponúkla na vyporiadanie 200,- Eur, neskôr 1 000,- Eur a následne im žalobkyňa predložila odhad od realitnej kancelárie, ktorá sporné nehnuteľnosti iba na základe žalobkyňou zhotovených fotografií odhadla na 15 000,- Eur, na základe čoho im žalobkyňa ponúkla na vyplatenie z vyporiadania každej po 2 500,- Eur s tým, že ak to cit. „... nevezmeme tak nás bude žalovať na súde.“ Žalované spochybnili žalobkyňou predložený odhad realitnej kancelárie, pretože nebol vyhotovený na základe osobnej prehliadky realitnej kancelárie na mieste samom, ale iba na základe fotografií predložených žalobkyňou s tým, že žalované podotkli, že nimi predložený odhad realitnej kancelárie, ktorá hodnotu sporných nehnuteľností určila na 28 000,- Eur až 30 000,- Eur s dodatkom makléra, že sporné nehnuteľnosti by vedel predať aj za viac, je reálnejší, pretože realitný maklér si sporné nehnuteľnosti obzrel osobne na mieste samom. Žalované tiež poukázali, že na fotografiách sporného rodinného domu viditeľný neporiadok mal spôsobiť ich brat so žalobkyňou, pri jeho údajnom prehľadávaní za účelom nájdenia cenností. Žalované ďalej podotkli, že po nimi objednanom odhade ceny sporných nehnuteľností, žalobkyni ponúkli na odkúpenie svoje dve 1/6 podiely za sumu po 6 000,- Eur a neskôr jej predložili časovo obmedzenú ponuku na odkúpenie za sumu 5 500,- Eur s čím žalobkyňa súhlasila, dôkazom čoho je vo veci už predložená emialová komunikácia, avšak k vyporiadaniu napokon nedošlo, pretože žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby na toto vyporiadanie dohliadala realitná alebo advokátska kancelária, ale podľa žalovaných cit. „Z nejakého záhadného dôvodu trvala na tom, že my ako predávajúce máme za ňou cestovať do Českej republiky za JEJ notárom!“ Žalovaná 1/ (I. J., D. E.) poprela, žeby manžel žalobkyne u nej bol s tým, že u nej bola len žalobkyňa so svojou matkou, avšak nie je pravdou, žeby žalovaná 1/ pri tej príležitosti súhlasila s odkupnou cenou za svoj 1/6 spoluvlastnícky podiel v sume 2 500,- Eur cit. „Ja naopak čestne prehlasujem, že to nie je pravda. Reálna čiastka nehnuteľnosti a teda aj podielu je vyššia.“ Aj žalovaná 2/ (L. A., D. E.) označila za nepravdivé čestné prehlásenie manžela žalobkyne, žeby ona bola bývala navrhla za dokúpenie svojho 1/6 spoluvlastníckeho podielu iba 1 000,- Eur s tým, že cit. „... predsa len bolo to pred 8smimi rokmi, ale ja by som určite nesúhlasila s tak nízkou čiastkou.“ Žalované 1/ a 2/ ďalej podotkli, že majú za ukončenú záležitosť ohľadne zaplatenia nákladov za pohreb svojho otca, ktoré je pravdou, že hradil otec žalobkyne, ale za to dostal v dedičskom konaní po otcovi záhradu, ktorú si sám vybral a tým je vec ukončená; tiež podotkli, že za ich nebohého otca zaplatil dlh v exekúcii syn žalovanej 2/ a nič za to nechcel a napokon podotkli, že žalobkyňa síce platí daň za sporné nehnuteľnosti, ale aj žalované tak chceli učiniť, avšak keď sa boli na to dopytovať na obecnom úrade Lukavica malo im byť oznámené, že daňová povinnosť sa týka iba žalobkyne, avšak platenie dane podľa žalovaných neznamená, že žalobkyňa sa o dom aj stará, čoho dôkazom je veľký neporiadok v dome s tým, že cit. „O ten dom sa 8 rokov nikto fyzicky nestará. Dom je otvorený, môže doň vojsť ktokoľvek. Čiže staranie sa o dom v ponímaní žalobkyne B. znamená, že raz ročne zaplatí 5,38 eur.“ Žalované to chápu tak, že keď syn žalovanej 2/ zaplatil za ich otca v exekúcii sumu 267,987 Eur, tak touto sumou si žalované v podstate cit. „... preduhradili “staranie sa o dom” na 50 rokov dopredu. Rovnako to môžeme chápať aj pri úhrade Cintorínskeho poplatku 3,50eur/ročne, ktorý sme si týmto taktiež preduhradili na dlhé roky dopredu.“ Žalované taktiež prejavili počudovanie, z akého dôvodu bol žalobkyňou „zatiahnutý“ do problému odhadu ceny sporných nehnuteľností aj syn žalovanej 2/ Stanislav skrz jeho facebookovú komunikáciu so žalobkyňou, ktorý študuje a žije v Bratislave a so spornými nehnuteľnosťami nemá nič spoločné. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že žalované mali pripraviť jej otca o záhradu, žalované uviedli, cit. „... že tento súd rieši aktuálne podiely na rodinnom dome a nie, že kto komu popredával záhrady v roku 1976, keď my dve sme mali 10 rokov.“ Záverom žalované uviedli cit. „... prosíme Vážený súd, zašlite rozhodnutie súdu na čiastky 5500eur + 5500eur a my to ihneď dáme na spracovanie realitnej agentúre. B. nech zaplatí súdne poplatky, pretože sama uznala, že čiastka 5500eur je férová.“, pretože

podľa nich žalobkyňa následne sporné nehnuteľnosti určite predá za sumu cca 40 000,- Eur. Napokon žalované vo svojich vyjadreniach tiež uviedli cit. „Pani A. B. C. dobre vie, že sme obe nezamestnané a nemáme finančné prostriedky, aby sme uhradili súdne poplatky. To čo teraz robí je zastrašovanie a vydieranie súdom, pretože vie, že my si nevieme dovoliť uhradiť súdne poplatky. (...) Veríme, že prostredníctvom Bardejovskej realitnej kancelárie by prebehol celý prevod nehnuteľnosti a finančných prostriedkov korektne a preto prosíme, aby sa do súdneho rozhodnutia zapísalo, aby sa predaj podielov uskutočnil prostredníctvom Bardejovskej realitnej kancelárie a poplatky za prevod a kataster by sa vydelili troma.“

Prílohou dupliky žalovaných boli: emialová komunikácia medzi žalobkyňou a synom žalovanej 2/; facebooková komunikácia medzi žalobkyňou druhým synom žalovanej 2/ a matkou žalobkyne a v spise sa už nachádzajúci odhad realitnej kancelárie Archeus s.r.o..

Na pojednávaní 18.01.2023, na ktorom sa riadne a včas predvolané žalované nezúčastnili, prítomná žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že sa snažila so žalovanými dohodnúť na odkúpení ich spoluvlastníckych podielov a je pravdou aj to, že v tomto smere v marci 2022 došlo k dohode s tým, že súhlasila, že žalovaným každej vyplatí po 5 500,- Eur a v tom čase, ak by sa so žalovanými dohodla na spôsobe realizácie tejto dohody, by to bola aj urobila, avšak aktuálne má za to, že by sa tým sama pripravila o peniaze, pretože v decembri 2022 si dala vyhotoviť statický posudok rodinného domu súp. č. 84 (statický posudok, ktorého vyhotovenie predložené súdu krátkou cestou), v zmysle záverov ktorého predmetný dom nie je v dobrom statickom stave, je neobývateľný, akákoľvek nadstavba nie je možná kvôli tomu, že pod domom sa nachádza zapečatená studňa a dom sa nachádza aj v záplavovej oblasti blízko potoka, takže by to staticky neuniesol, k domu je možná iba prístavba s tým, že celá sanácia rodinného domu vzhľadom na rozsah potrebných prác bude stáť viac ako keby bol postavený nový rodinný dom. Uviedla, že dom nemá veniec, ani betónovú plotňu, čo je tiež uvedené v statickom posudku a teda žalobkyňa sa domnieva, že tomu tak bolo buď z nedostatku finančných prostriedkov alebo z toho dôvodu, že kvôli uvedenému, by to základy domu neuniesli. Vzhľadom na uvedené zistenia má za to, že došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých pôvodne súhlasila s hodnotou spoluvlastníckych podielov žalovaných za 1/6 v sume po 5 500,- Eur, pretože táto hodnota je podľa žalobkyne nižšia, pričom vychádza z toho, že žalobkyňa si dala aktuálne odhadnúť a to aj vzhľadom na zistenia statického posudku hodnotu sporných nehnuteľností v troch realitných kanceláriách nezávisle od seba, aby bolo možné spriemerovať nimi odhadovanú cenu s tým, že Infotrend s.r.o. odhadla cenu na 15 000,- Eur, Reality office 21 s.r.o. na sumu 24 000,- Eur a Real King s.r.o. na sumu 25 000,- Eur, takže z uvedených cenových odhadov je priemerná cena sporných nehnuteľností v sume 21 333,33 Eur, t.j. po zaokrúhlení hodnota 1/6 podielu je 3 500,- Eur, ktorú je žalobkyňa ochotná žalovaným každej z nich vyplatiť. Navyše parcela CKN XXX sa nachádza oddelene od parcely CKN XXX pod lesom, kde nie je dobrý prístup a tiež sa nachádza pri jarku. Podotkla, že na pohrebe starého otca, ktorý jej daroval podiel na sporných nehnuteľnostiach, na ktorom mimochodom nebola prítomná žalovaná 1/ I. J., žalobkyni jej teta, t.j. žalovaná 2/ pani A. už vtedy za prítomnosti svedkov uviedla, že sporné nehnuteľnosti jej predá za 1 000,- Eur, na čo žalobkyňa vzniesla otázku, že ktovie za koľko by jej svoj podiel predala neprítomná žalovaná 1/, načo žalovaná 2/ uviedla, že určite by jej predala za tú istú cenu. Po dobu 8 rokov sa žalobkyňa chcela so žalovanými seriózne dohodnúť, avšak neúspešne, dokonca so žalovanou 2/ sa nevedela skontaktovať, hľadala ju aj na sociálnych sieťach, kde našla kontakt na jej syna O. A., komunikácia s ktorým je priložená v spise a sám tento jej bratranec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie pravdepodobne v oblasti stavebníctva uviedol, že sporné nehnuteľnosti nemajú hodnotu vyššiu ako 2 000,- Eur za 1/6 podiel, pričom on to musí vedieť, keďže je pravdou, že O. A. naozaj ako jediný dedovi pomáhal a pravidelne ho navštevoval, takže pozná stav veci. Vo vzťahu k hodnote sporných nehnuteľností odhadovanej realitnou kanceláriou Archeus, ktorej odhad predložili žalované uviedla, že ju samu zaujímalo, z akého dôvodu je taký rozdiel v cene, keď realitná kancelária Infotrend s.r.o. odhadla hodnotu na 15 000,- Eur, no pár mesiacov potom Archeus odhadla hodnotu na 30 000,- Eur, preto sa žalobkyňa telefonicky informovala v realitnej kancelárii Archeus a ľutuje, že tento hovor si nenahrala, pretože keď adresátovi telefonátu po tom, ako sa nepredstavila a iba sa dopytovala na hodnotu nehnuteľnosti na LV XX, jej hneď pán na druhej strane oznámil, že je mu vec známa a že či chcú, aby dal vyššiu sumu na 40 000,- Eur, že to nie je problém na čo sa žalobkyňa nahnevala, pretože zistila, že realitná kancelária odhadla cenu sporných nehnuteľnosti iba zrejme podľa priania objednávateľa a nemala žiadny dôvod cenu bezdôvodne navyšovať. Žalobkyňa má stále záujem o sporné nehnuteľnosti, nechce ich predávať, chce dom zrekonštruovať minimálne na chalupu, ktorú by využívala so svojou rodinou počas pobytu na Slovensku, keďže má troch synov a počas pobytu na Slovensku si vždy musí

objednávať ubytovanie v penzióne, keďže v dome jej rodičov nie je miesto, pretože pri rodičoch býva sestra s deťmi a jej brat. Žalobkyňa býva v Českej republike a nič nevlastní, takže svojim deťom by chcela zanechať aspoň to, čo jej zanechal jej dedo.

Žalobkyňa na pojednávaní 18.01.2023 krátkou cestou predložila statický posudok P. L. L. a P. M. R. z 12/2022; odhad ceny sporných nehnuteľností od troch realitných kancelárii a to od Reality office 21, s.r.o., KEAL KING s. r.o. a od Infotrend s.r.o., ako aj výpočet priemernej ceny týchto sporných nehnuteľností v zmysle uvedených odhadov. Na pojednávaní 18.01.2023 vypočutý svedok I. E., nar. XX.XX.XXXX, po poučení súdom uviedol, že žalobkyňa je jeho dcérou a žalované sú jeho sestry. V priamej neprerušovanej reči na otázku, aby popísal, ako prebiehal pohreb jeho otca uviedol, že tento pohreb organizoval, o pohrebe vedeli obidve žalované, t.j. jeho sestry, avšak na pohreb sa dostavila iba žalovaná 2/ L. A., žalovaná 1/ I. J. neprišla. Po pohrebných obradoch videl, že sa jeho sestra uberá k domu otca, preto tam tiež išiel, keďže už v tom čase sa radili, čo s tým domom ďalej. Žalovaná 2/, keď videla stav domu, uviedla, že je to stará barabizňa, ktorá nemá vysokú hodnotu, ani 1 000,- Eur. Následne syn žalovanej 2/ oslovil svedka, že je potrebné uhradiť za deda exekúciu v súvislosti so sumou, za ktorú bola zakúpená nejaká motorka, avšak svedok reagoval, že o žiadnej motorke mu nie je nič známe, preto nevidí dôvod, prečo by platil. Vedel, že žalobkyňa, t.j. jeho dcéra chce dom rekonštruovať, preto jej daroval svoju 1/6. Pomáhal žalobkyni dohodnúť sa s jeho sestrami, aj spolu s manželkou, ktorá je teraz už na vozíčku, bol svedok navštíviť aj žalovanú 1/, ktorá býva v Bardejove, avšak žalovaná 1/ takmer vôbec nevychádza z bytu, je izolovaná v byte a je s ňou náročná dohoda, tak ako aj s druhou jeho sestrou, t.j. žalovanou 2/, preto vždy žalobkyni, t.j. svojej dcére hovoril, že dohoda so žalovanými nebude asi možná a zrejme bude vec potrebné riešiť súdnou cestou. Na dopyt žalobkyne, aby svedok vysvetlil okolnosti tvrdené žalovanými, že svedok chcel okradnúť žalované o pozemky po ich babke, tým, že im chcel dať a nanútiť podpísať vyhlásenie o ich vydržaní, svedok uviedol, že v roku 2010 v katastrálnom území F. prebehla ROEP, v súvislosti s ktorou z podkladov, ktoré mal ešte od svojich starých rodičov, svedok zistil, že množstvo pozemkov, ktoré vlastnil ešte jeho dedo, t.j. nie otec, ale dedo, sú stále vedené na dedovi, t.j. neboli prededené ani v jeho dedičskom konaní a tým pádom keďže neprešli na babku, ktorá zomrela neskôr ako dedo, nemohli byť prededené ani po babke. Jednalo sa o parcely, evidované ako parcely neznámych vlastníkov, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF). Svedok mal za to, že by bolo dobré tieto pozemky vysporiadať, aby prešli na dedičov deda, za tým účelom sa bol informovať v infocentre okresného súdu, kde mu bolo oznámené, že je potrebné dať návrh na dodatočné dedičské konanie po dedovi, aby sa aj tieto parcely prededili. Svedok iba chcel vysporiadať tieto parcely s tým, že ak by o nich mali záujem žalované, aj by im ich prenechal len nechcel aby ostali v správe SPF. Vzhľadom k tomu, že celé dedičstvo po babke mu bolo prenechané so súhlasom žalovaných 1/ a 2/, sa domnieval, že aj toto dedičstvo po starých rodičoch by mu mohlo opäť so súhlasom žalovaných pripadnúť, ale netrval na tom. Preto si doma za pomoci kataster portálu urobil súpis týchto parciel a bol navštíviť žalovanú 1/ s týmto návrhom, či by nebolo možné, aby tieto parcely prešli buď na svedka alebo aj na žalovanú 1/ ak by ich chcela či na žalovanú 2/, vydržaním. Žalovanú 2/ s týmto ani nenavštívil, pretože táto by ho do domu ani nepustila, avšak vedel, že keďže žalované sú jednovaječné dvojičky, že keď o tom bude vedieť žalovaná 1/, zaiste bude o tom informovať žalovanú 2/. Žalovaná 1/ uviedla, že si to musí premyslieť a poradiť sa. Od tej doby svedok túto vec neriešil, dôkazom čoho je, že tieto parcely sú stále evidované ako vlastníctvo nezisteného vlastníka v správe SPF, t.j. svedok iba chcel ako každý rozumný človek, ktorý sa stará a zveľaďuje svoje vlastníctvo iba to, aby sa majetok po ich starých rodičoch vysporiadal v prospech dedičov, aby nebol v správe SPF, no žalované z toho vyvodili, že ich chcel okradnúť.

V dôsledku na pojednávaní 18.01.2023 žalobkyňou predložených nových dôkazov, v ktorých dôsledku sa podstatne zmenilo jej vnímanie ceny (hodnoty) v spore vyporadúvaných sporných nehnuteľností, oproti tomu, ako túto hodnotu vnímala počas emailovej komunikácie so žalovanými v 03/2022, z dôvodu potreby, aby sa k týmto dôkazom vyjadrili aj žalované, ktoré na pojednávaní neboli prítomné a proklamovali, že pojednávaní sa ani nemienia zúčastňovať, aby okresný súd mohol vzhľadom k ich vyjadreniu zvoliť ďalší procesný postup v konaní, okresný súd vyzval žalované k tomuto vyjadreniu. Žalované 1/ a 2/ opäť vo svojich identických vyjadreniach uviedli, že žalobkyňa je manipulátorka a klamárka, že im v skutočnosti ani nikdy nechcela vyplatiť za ich 1/6 podiely na sporných nehnuteľnostiach po 5 500,- Eur, pretože inak by súhlasila so žalovanými 1/ a 2/ navrhovaným postupom, aby nad uhradením im tejto sumy žalobkyňou dohliadala vybraná realitná kancelária čo žalobkyňa z pre nich nepochopiteľných dôvodov odmietla; že nie je pravdou, žeby ktorákoľvek žalovaná v minulosti navrhla žalobkyni za odkúpenie ich 1/6 spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach po

1 000,- Eur; že žalobkyňa nemala do sporu zaťahovať syna žalovanej 2/ O. A., ktorý študuje a o veci nemá žiadne informácie; že je klamstvom žalobkyne, žeby jej realitná kancelária Archeus pri telefonáte ponúkla, že bez ďalšieho odhadne cenu sporných nehnuteľností na sumu 40 000,- Eur s tým, že žalobkyňa o tomto nemá žiadny dôkaz a cit. „Prečo si žalobkyňa nenahrala hovor, keď išlo o tak dôležitú záležitosť, ktorá sa prejednáva na súde. Pretože je to veľké klamstvo. (...) Ako so môže realitná kancelária dovoliť urobiť odhad na 40000 eur na nehnuteľnosť o ktorú vedieme tento súdny spor?“; svedeckú výpoveď svojho brata (otca žalobkyne) žalované vyhodnotili cit. „úsmevne“, pretože sa zaoberal prevodmi pozemkov ešte v rokoch 1970 – 1980, kedy žalované boli ešte deťmi. Napokon žalované poukázali, že žalobkyňa ako keby nevedela koľko im vlastne chce ponúknuť za podiel s tým, že najprv to bolo po 1 000,- Eur, potom po 1 600,- Eur, následne po 2 500,- Eur, potom súhlasila s 5 500,- Eur a teraz na pojednávaní už vyhlásila že je to po 3 500,- Eur, v ktorej súvislosti žalované uviedli cit. „Nechápeme túto jej hru.“ s tým, že žalované sa napokon rozhodli, že súhlasia s ponukou žalobkyne učinenou na pojednávaní a každá z nich jej svoj 1/6 spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach odstúpi za sumu po 3 500,- Eur avšak s tým, aby žalobkyňa zaplatila všetky súdne poplatky, poplatky za prevod by sa rozdelili na polovicu, z ktorých by jednu polovicu zaplatili žalované a druhú žalobkyňa a celý prevod bude zastrešovať realitná kancelária, s dodatkom, že žalované už nechcú viesť súdny spor, pretože je pre nich psychicky náročný, a nevedia oponovať klamstvám protistrany aj keď si myslia, že cit. „... je v tom niečo nekalé, ale nemáme dôkazy a naozaj odmietame si vymýšľať príbehy ...“. Záverom žalované uviedli, že očakávajú rozsudok súdu v zmysle dohody a cit. „... ihneď bez zdržiavania, rozsudok dáme realitnej kancelárii, ktorá bude kontaktovať žalobkyňu a dohodne sa s ňou na všetkej administratíve.“

V tom dôsledku, že medzi stranami sporu je evidentná komunikačná bariéra a značná nedôvera, okresný súd vyzval žalované, aby za účelom vyplatenia im vyrovnacieho podielu z vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňou (t.j. za účelom vykonateľnosti rozsudku), obratom ešte pred pojednávaním žalované oznámili okresnému súdu čísla ich účtov, na ktoré im má byť úhrada vykonaná, čo žalované obratom okresnému súdu aj písomne oznámili.

Na pojednávaní 16.03.2023, na ktorom sa riade a včas predvolané žalované 1/ a 2/ opäť nezúčastnili, po sumarizácii skutkového stavu a po oboznámení súdom o zhode strán sporu ohľadom sumy vyrovnacieho podielu za 1/6-vé podiely žalovaných 1/ a 2/ na sporných nehnuteľnostiach, žalobkyňa k veci viac nemala čo dodať.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami sporových strán a nimi priloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Na Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pre okres Bardejov, obec F. a katastrálne územie F. vedenom LV XX, sú evidované tieto nehnuteľnosti: parcela CKN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2;

parcela CKN XXX – záhrada o výmere 147 m2; rodinný dom so súpisným č. XX, postavený na parcele CKN XXX. Podielovými spoluvlastníčkami uvedených nehnuteľností sú: žalobkyňa, ktorá je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/3 (t.j. 4/6) na označených sporných nehnuteľnostiach a to titulom darovacej zmluvy S. XXX/XXXX, J. XXXX/XXXX a darovacej zmluvy z 09.09.2021 - J. XXXX/XXXX B. XX.XX.XXXX - J.XX/XX;

žalovaná 1/, ktorá je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6 na označených sporných nehnuteľnostiach a to titulom dedenia D 3/69-4/70; žalovaná 2/, ktorá je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6 na označených sporných nehnuteľnostiach a to titulom dedenia D 3/69-4/70.

Listami z 26.11.2021 žalobkyňa vyzvala každú zo žalovaných 1/ a 2/ (listy boli podané na poštovú prepravu 26.11.2021) k dohode o vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam tak, že žalobkyňa bola ochotná vyplatiť žalovaným 1/ a 2/ hodnotu ich menšinových

spoluvlastníckych podielov v sume po 2 500,- Eur každej z nich a to vychádzajúc z ohodnotenia sporných nehnuteľností realitnou kanceláriou na sumu 15 000,- Eur alebo žalobkyňa ponúkla žalovaným 1/ a 2/, aby im zo spoločného majetku bola bez náhrady vyčlenená ich časť, zodpovedajúca veľkosti ich spoluvlastníckych podielov s tým, že žalobkyňa tiež uviedla, že o sporné nehnuteľnosti sa stará ona a tiež ona sama hradí zo sporných nehnuteľností aj za podiely žalovaných 1/ a 2/ miestne dane a poplatky a tiež podotkla, že žalobkyňa sa už aj v minulosti opakovane so žalovanými 1/ a 2/ pokúšala dohodnúť sa avšak žalované, tieto ich dohody nikdy nedodržali pričom dôvodili buď tým, že svoje podiely na sporných nehnuteľnostiach žalované prevedú na otca žalobkyne, čo však neučinili alebo dôvodili tým, že žalovaná 1/ nemala platný občiansky preukaz alebo žalovaná 2/ dôvodila tým, že má obavu, že žalobkyňa sporné nehnuteľnosti následne predá, aj keď jej žalobkyňa prisľúbila, že to neurobí. Z uvedených dôvodov žalobkyňa predmetné výzvy označila ako posledné pred podaním žaloby s tým, že v súdnom konaní si bude nárokovať voči žalovaným náhradu trov.

Syn žalovanej 2/ (D. A.) emailom z 24.12.2021 žalobkyni oznámil, že žalované jej ponúkajú tri varianty vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a to (i) aby žalovaným bolo vyplatené po 5 000,- Eur alebo (ii), že žalované spolu vyplatia žalobkyni za jej 4/6 spoluvlastnícky podiel sumu 10 000,- Eur a sporné nehnuteľnosti ostanú v spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ alebo (iii) si žalované dajú realitnými kanceláriami oceniť sporné nehnuteľnosti na zistenie ich ceny s tým, aby žalobkyňa nedávala vec na súd, pretože v opačnom prípade sa D. A. bude súdnou cestou domáhať zaplatenia mu cit. „... ccc cez 300e“, ktorú sumu zaplatil cit. „... za deda exekúcie, ktoré mal, keď ešte žil a budem žiadať vyrovnanie + si k tomu prirátam aj inflačné doložky za x rokov.“

Žalobkyňa emailom z 25.12.2021 oznámila synovi žalovanej 2/ (D. A.), že jeho mama, tj. žalovaná 2/ jej ešte na pohrebe deda navrhla aby sa vyporiadali zo spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam za sumu 1 000,- Eur; tiež uviedla, že to čo adresát platil neplatil za deda exekúciu, ale len mu tým vrátil sumu, ktorú dedo vynaložil na kúpu jeho motorky a napokon podotkla, že ak majú sporné nehnuteľnosti cenu 15 000,- Eur tak jednako z tejto sumy za 1/6 podiel žalovaným nemôže prináležať suma po 5 000,- Eur a ani hodnota 4/6 podielu z tejto sumy nemôže byť predsa 10 000,- Eur, ktorú sumu jej žalované za tento jej podiel ponúkajú so záverom, že žalobkyňa nesúhlasí ani so žalovanými navrhovanými sumami vyrovnania a ani s tým, aby im svoj podiel na sporných nehnuteľnostiach predávala a nepredá ho ani nikomu inému, pretože po skončení VŠ štúdiu sa chce vrátiť do Lukavice a keďže je dom v dezolátnom stave, chce ho zbúrať o postaviť nový. Emailami z 25.12. 2021 syn žalovanej 2/ (D. A.) oznámil žalobkyni, že od deda žiadnu motorku nedostal, že žalobkyňa je klamárka ako jej otec; že sa jej nevedel 2x dovolať, keďže sa chcel s ňou dohodnúť, ale už nechce a nech to dá žalobkyňa na súd, keď sa nechce dohodnúť; že jej otec po smrti deda prišiel za sestrami (žalovanými, pozn.) a chcel, aby mu zadarmo prepísali celé dedičstvo. Emailom zo 04.01.2022 žalobkyňa oznamuje synovi žalovanej 2/ (D. A.), že sa chce dohodnúť na cene, že aby sa dohodli v Čechách, aby jeho rodičia nemuseli cestovať s tým, že odhad ceny sporných nehnuteľností je 15 000,- Eur, žalované chcú po 5 000,- Eur a žalobkyňa je ochotná im ponúknuť každej po 3 500,- Eur. Podľa zápisu v kópii emialovej komunikácii, mal nasledovať telefonát medzi žalobkyňou a synom žalovanej 2/ (D. A.) s tým, že žalované si dajú urobiť odhad ceny sporných nehnuteľností v realitnej kancelárii. Emailom zo 06.02.2022 z emailu D. A., žalované oznamujú žalobkyni, že odhadovaná cena sporných nehnuteľností je 30 000,- Eur, ale že žalované majú za to, že by sa mohol nájsť kupec, ktorý ak chce bývať v Lukavici by zaplatil aj viac a možno by sa im podarilo predať sporné nehnuteľnosti aj za 40 000,- Eur, preto navrhli žalobkyni, že oni chcú zveriť predaj sporných nehnuteľností realitnej kancelárii, ktorá by po vyplatení kúpnej ceny kupcom, túto sumu rozdelila medzi žalobkyňu a žalované podľa ich spoluvlastníckych podielov, pričom žalované zdôraznili, že cit. „...my sme v dome vyrastali a my trváme na tom, aby sme všetko predali a rozdelili si peniaze.“ Napokon žalované uviedli cit. „Prípadne, ak by aj došlo k dohode a prepísali by sme na teba naše 2/6, vieš nám dať aj záruky, že to nebudeš predávať?“ Emailom z 09.02.2022 žalobkyňa oznamuje žalovaným, že súhlas s predajom sporných nehnuteľností nedá, pretože ich nikomu nechce predávať a že je ochotná pristúpiť na variantu cit. „... že mi to predáte s ťarchou, že dom s pozemkom nikomu nepredám. S predajom pozemku a domů jednoznačně nesouhlasím.“ Súčasne žalobkyňa žiada žalované, aby sa konečne rozhodli za akú sumu jej svoje podiely chcú predať, pričom ona ponúka každej sumu 3 000,- Eur a záverom podotkla cit. „S hodnotou,

kterou ste mi poslali cez realitku archeus nesouhlasím. Pretože v tomto roku přišla inflace, kde ceny veškerého zboží i pozemku stúpli mnohonásobně víc, než boli minulého roku.“ Emailom z 09.02.2022 žalované navrhujú žalobkyni, aby vyporiadanie nechali nateraz tak a toto sa uskutoční, až keď pôjde žalobkyňa stavať. Emailom z 09.02.2022 žalobkyňa žalovaným oznamuje, že chce mať vec vysporiadanú skôr než začne stavať s tým, že im urobila poslednú ponuku pre každú sumu 3 500,- Eur, inak to bude riešiť súdne. Emailom z 09.02.2022 žalované navrhujú žalobkyni možnosti riešenia a to buď im vyplatí každej po 5 500,- Eur v hotovosti alebo jednorazovým prevodom na účet alebo sporné nehnuteľnosti predá realitná kancelária za viac ako 30 000,- Eur tak, ako im to povedal maklér pri odhadovaní ceny a oni si peniaze rozdelia alebo vec zatiaľ riešiť nebudú a táto sa dorieši keď žalobkyňa začne stavať s tým, že ak chce žalobkyňa vec riešiť súdnou cestou tak žalované sú pripravené, ale podotýkajú, že kým dôjde k oceneniu sporných nehnuteľností súdnou cestou, ceny budú vyššie a v končenom dôsledku to bude žalobkyňa, ktorá im bude musieť zaplatiť ešte viac. Emailom z 28.02.2022 žalobkyňa oznámila žalovaným, že s nimi navrhovanou cenou za 1/6 podiel na sporných nehnuteľnostiach v sume 5 500,- Eur súhlasí, pričom navrhla termín 14.03.2022 na schôdzu u notára v Českej republike na spísanie kúpnej zmluvy a vyplatenie kúpnej ceny v hotovosti. Emailom z 02.03.2022 žalované navrhli žalobkyni, aby im poslala kúpnu zmluvu a oni jej ju s overenými svojimi podpismi pošlú, následne aby žalobkyňa prevodom na ich účty vyplatila kúpnu cenu a potom jej žalované podpíšu návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, takže to môžu vyriešiť tak, aby nikto nemusel cestovať. Emailom zo 04.03.2022 žalobkyňa oznámila žalovaným, že s nimi navrhovaným postupom nesúhlasí a tak kúpnu zmluvu, ako aj návrh na vklad chce podpisovať u notára s ktorým si už žalobkyňa dojednala stretnutie na 23.03.2022 s tým, že so žalovanou 2/, ktorá sa zdržiava v ČR to chce podpísať u notára buď v H. A. alebo je žalobkyňa ochotná pricestovať do Prahy a so žalovanou 1/ u notára v SR za ktorou žalobkyňa pricestuje. Emailom zo 04.03.2022 žalované oznámili žalobkyni, že chcú, aby sa predaj realizoval jednou kúpnou zmluvou v ktorej budú žalované uvedené ako dve predávajúce s tým, že nechcú cestovať lebo sú v rokoch a kvôli Covidu sa obávajú a preto jej navrhujú už nimi skôr navrhovaný postup s tým, že pri bezhotovostnom prevode kúpnej ceny, budú mať obidve strany sporu doklad s dodatkom, že ak sa žalobkyňa nechce dohodnúť tak nech to teraz neriešia a doriešia to keď žalobkyňa pôjde stavať. Emailom z 05.03.2022 žalobkyňa oznámila žalovaným, že jej dôvody prečo chce žalované vyplatiť až potom, ako bude mať nimi podpísané kúpne zmluvy a návrhy na vklad sú, že strany si evidentne nedôverujú a ona nedá peniaze skôr, než bude všetko podpísané a keďže jedna zo žalovaných je v Prahe a druhá je v Bardejove a žalované nie sú ochotné cestovať, tak to to nie je možné urobiť u notára naraz, ale len postupne. Emailom z 07.03.2022 žalované oznámili žalobkyni, že je pre nich neprijateľným cestovať za žalobkyňou aj keď ju chápu, že pre istotu chce aby bola zmluva uzavretá pred notárom s tým, že jej navrhli, aby spolu vybrali realitnú kanceláriu v Bardejove, ktorá by mala dohliadnuť na korektný priebeh celého procesu vyporiadania medzi nimi. Emailom z 08.03.2022 žalobkyňa oznámila, žalovaným, že nesúhlasí so žiadnou realitnou kanceláriou a že ona je ochotná dať vypracovať zmluvu, ako aj návrh na vklad notárovi, žalované ju skontrolujú a následne žalobkyňa ústretovo vycestuje za každou z nich a spolu s každou z nich pôjde k notárovi kde každá žalovaná podpíše zmluvu a návrh na vklad a žalobkyňa každej z nich pred notárom vyplatí cenu 5 500,- Eur. Emailom z 10.03.2022 žalované oznámili, že trvajú na realitnej kancelárii, pretože je to pre nich psychicky náročné, keďže predávajú dom v ktorom ako deti vyrastala a teda oni chcú zvoliť formu jeho predaja a s tým, že pri uzavretí zmluvy chcú byť žalované obidve naraz a spoločne. Emailom z 12.03.2022 žalobkyňa oznámila žalovaným, že ona nesúhlasí s realitnou kanceláriou, ale s notárom a ak to inak nejde tak k vyporiadaniu dôjde rozhodnutím súdu. Emailom zo 14.03.2022 žalované opätovne navrhli riešiť vec skrz realitnú kanceláriu, čo emailom zo 14.03.2022 žalobkyňa opätovne odmietla. Emailom zo 17.03.2022 žalované oznámili žalobkyni, že sú ochotné predaj jej svoje podiely za sumu po 5 000,- Eur s tým, že trvajú na to, aby na vyrovnanie dohliadala realitná kancelária alebo právnik a že chcú byť na kúpnej zmluve obidve uvedené spolu ako predávajúce a že budú súhlasiť iba s platbou na bankový účet s tým, že táto ich „ponuka“ trvá iba do konca marca 2022 a že po tomto dátum budú žalovaná žiadať od žalobkyne trhovú cenu a tiež náhradu všetkých súdnych trov. Emailom z 22.03.2022 žalobkyňa oznámila, že skrz žiadnu realitnú kanceláriu so žalovanými komunikovať nebude a nedá súhlas na predaj majetku, že trvá na štandardnom postupe skrz notára,

ktorý finančné prostriedky odovzdá žalovaným po povolení vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra a s tým, že v opačnom prípade bude trvať na súdnom rozhodnutí. Emailom z 22.03.2022 žalované uviedli, že súhlasia, aby peniaze boli uložené do úschovy a tieto aby im boli vydané až po úspešnom prevode majetku, ale trvali, aby sa tak udialo cez realitnú kanceláriu alebo cez advokátsku kanceláriu s tým, že žalobkyňa ani nemusí dávať realitnej kancelárii súhlas lebo ten ako predávajúce dajú žalované.

Realitná kancelária Info Trend, s.r.o. vo svojom vyjadrení z 20.09.2021 (predložené žalobkyňou, pozn.) uvádza, že hodnota sporných nehnuteľností sa podľa jej zaslanej fotodokumentácie môže pohybovať okolo 15 000,- Eur, keďže dom je v zanedbanom stave, je neomietnutý jednopodlažný neobývaný dom s tým, že na jednej strane uvádza, že nemá k dispozícii vyjadrenie statika, ale že cit. „...je podozrenie či nedošlo aj k narušeniu statiky domu. Dom má síce zavedenú elektrinu, ale pravdepodobne nefunkčnú.“, na pozemku je studňa, iné údaje ani porovnania s cenou nehnuteľností v danej lokalite vo vyjadrení nie sú uvedené.

Realitná kancelária Archeus Reality Bardejov, s.r.o. vo svojom vyjadrení z 24.01.2022 (predložené žalovanými, pozn.) uvádza, že hodnota sporných nehnuteľností cit. „... sa pohybuje na úrovni cca 28.000 – 30.000 eur.“ (bez popisu konkrétnych parametrov a charakteru sporných nehnuteľnosti, ako je napr. ich výzor, opotrebovanosť, vybavenosť, stavebný materiál, počet podlaží a pod., pozn. súdu).

Obec Lukavica vo svojom potvrdení, ktoré nie je datované (pozn. súdu) potvrdila, že žalobkyňa od roku 2015 platí miestnu daň z parciel CKN XXX a CKN XXX evidovaných na LV XX a to každoročne od r. 2015 do r. 2021 v sume po 3,50 Eur ročne a tiež sa o tieto parcely stará.

Listom z 20.09.2012 spoločnosť SAF INVESTMENT, s.r.o. oznámila otcovi žalovaných 1/ a 2/, že jej cit. „inšpektori“ ho navštívia, za účelom prevzatia od neho úhrady dlžnej sumy v prospech veriteľa Home Credit Slovakia, a.s. a v prípéadfe jeho nezastihnutia či už doma alebo v zamestnaní bude podaná žaloba na rozhodcovský súd.

Listom z 12.10.2012 adresovaným synovi žalovanej 2/ P. D. A., spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. potvrdila doplatenie úveru cit. „... ktorý je písaný na I. E..“ Listom zo 16.10.2012 adresovaným synovi žalovanej 2/ P. D. A., spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. potvrdila splatenie úveru na úverovej zmluve. Podľa bankového výpisu z účtu syna žalovanej 2/ P. D. A. v O. O., dňa 07.10.2012 uhradil sumu 267,93 Eur s poznámkou cit. „Úhrada upomienky za I. E..“

V predpripravenej nesignovanej listine označenej ako cit. „Vyhlásenie“ mala žalovaná 1/ vyhlásiť, že uznáva, že jej brat (otec žalobkyne) vydržaním nadobudol vlastnícke právo k podielom na rôznych nehnuteľnostiach po jej nebohom starom otcovi T. J., žalovaná 1/ toto vyhlásenie nepodpísala.

V čestnom prehlásení z 20.04.2022 manžel žalobkyne vyhlásil, že po pohrebe starého otca žalobkyne bol prítomným pri stretnutí žalobkyne, otca žalobkyne, syna a manžela žalovanej 2/, ako aj samotnej žalovanej 2/ na sporných nehnuteľnostiach kde žalovaná 2/ cit. „... L. A. sama navrhla při jednání o rodinnom dome sumu 1000 Eur za jej 1/6 rodinného domu a pozemku na parcelách CKN XXX a CKN 220. Dokonca povedala, že i I. J., ktorá mimochodom neprišla ani na pohreb svojho otca, by s tou čiastkou údajne tiež súhlasila.“ Taktiež čestne prehlásil, že chodil so žalobkyňou, tj. so svojou manželkou minimálne 2x do roka na Slovensko a vždy pri tej príležitosti navštívili aj starého otca žalobkyne, ktorý poznal aj ich dvoch synov, svojich vnukov.

V čestnom prehlásení z 20.04.2022 matka žalobkyne prehlásila, že na ústne prosby žalobkyne v jej mene minimálne 3x za posledných 8 rokov od smrti starého otca žalobkyne, osobne navštívila žalovanú 1/ cit. „... za účelom dohodnúť cenu pozemku a rodinného domu, spolu so záhradou na parcelách CKN XXX, CKN XXX, v katastrálnom území F. U. A., za ktorú by mohla moja dcéra ... od I. J. odkúpiť 1/6 tohoto majetku. Dvakrát som odchádzala od I. J. s jej súhlasom o predaji. Dva roky po pohrebe deda som ju navštívila, kde mi povedala, že nech príde moja dcéra domu, že sa s ňou dohodne. Druhý krát som u nej bola v deviatom mesiaci 2021, kedy súhlasila s čiastkou 2500 eur. Ale po príchode dcéry ...

jej pri mojej prítomnosti povedala, že nemá platný OP. V dvanástom mesiaci 2021 tesne po Vianociach, mojej dcére, kde som bola prítomná i ja, povedala, že to kúpy J. J.. S tým ale dcéra nesúhlasila.“ Tiež prehlásila, že za uvedeným účelom matka žalobkyne chcela navštíviť aj svoju druhú švagrinú žalovanú 2/, ale cit. „L. A. mi ale neotvorila.“, preto prosila opakovane žalovanú 1/ o tel. číslo na žalovanú 2/, ale žalovaná 1/ jej toto nikdy nedala.

Podľa predloženej fotodokumentácie, rodinný dom patriaci medzi sporné nehnuteľnosti sa nachádza na zanedbanom, burinou a trávami zarastenom, neudržiavanom pozemku, dom je tehlový neomietnutý, schody betónové bez ďalšej povrchovej úpravy, dom je podpivničený a jedným podlažím a neobývanou povalou, dom je zanedbaný, pôvodné okná buď v kovových rámoch (v pivniciach) alebo v starých ošúpaných drevených rámoch, interiér je nezariadený na bývanie, nachádza sa tam iba, kachľová pec, stôl, stoličky, bez viditeľnej kuchynskej linky iba stará piecka, všetko v zanedbanom a roky neužívanom stave.

Z emialovej komunikácie medzi žalobkyňou a synom žalovanej 2/ vyplýva, že žalobkyňa si pýtala telefonický kontakt na žalovanú 2/, keďže chcela jednať o vyporiadaní sporných nehnuteľností, pričom syn žalovanej 2/ ju usmernil, aby žalovanú 2/ kontaktovala skrz facebook lebo on nie je moc v kontakte s rodinou; následne syn žalovanej 2/ žalobkyni oznámil, že žalovaná 2/ chce aby ju žalobkyňa vyplatila a keď sa jej opýtal na prosbu žalobkyne, za akú cenu chce žalovaná 2/ predať svoj podiel, bolo žalobkyni tlmočené, že žalovaná 2/ nechce predávať.

Podľa statického posudku vypracovaného P. L. L. a P. M. R. z 12/2022, ktorý predložila žalobkyňa je stav rodinného domu patriaceho medzi sporné vyporadúvané nehnuteľnosti nasledujúci cit. „– stavba nebola nikdy omietnutá, zateplená čo sa podpísalo na vonkajšom vzhľade budovy (degradované niektoré tehly, odpadnuté kusy betónu spodnej stavby, vegetácia na vonkajšom schodisku a pri päte po obvode objektu); - stavba nemá stužujúci veniec 1. NP, stužená je krovom stojatej stolice; - v suteréne chýba železobetónová podlaha, suterén neudržiavaný; - chýbajúci okapový chodník, okapový systém neudržiavaný; - celkovo stavba v zanedbanom, neudržiavanom stave; - elektroinštalácia v nevyhovujúcom stave.“ a to s následným odporúčaním sanácie stavby a to opravou betónových nosných konštrukcií, výmena latovania, výmena krytiny za ľahšiu plechovú, doplniť schodisko na prepojenie podlaží, odizolovať spodnú stavbu, doplniť železobetónovú podlahu v suteréne, tepelnú izoláciu a vonkajšie omietky, vymeniť kúrenie, elektroinštaláciu, doplniť prípojku vody, sprevádzkovať kanalizáciu, doplniť plynofikáciu objektu. Zverom cit. „Stavbu hodnotím ako čiastočne vhodnú na rekonštrukciu, odporúčam nenadstavovať ďalšie podlažie.“

Podľa na pojednávaní 18.01.2023 žalobkyňou predložených odhadov ceny sporných nehnuteľností od troch realitných kancelárii, realitná kancelária Reality office 21, s.r.o., túto cenu na základe fotodokumentácie a predloženého statického posudku z 12/2022 odhadla na sumu 24 000,- Eur; KEAL KING s. r. o. ju odhadla na sumu 25 000,- Eur a realitná kancelária Infotrend s.r.o. na sumu 15 000,- Eur, pričom podľa výpočtu žalobkyne z týchto troch na sebe nezávisle predložených odhad je tak celková cena 21 333,33 Eur.

Podľa (ďalej len „“) „Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.“

Podľa „Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.“

Podľa „Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.“

Podľa až 3 „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.“

Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“) „Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.“

V danom prípade sa žalobkyňa podanou žalobou domáha rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím, je aj pre ľahšiu ďalšiu argumentáciu, podľa okresného súdu nevyhnutným poukázať na špecifickosť tohto typu konania, ktoré je osobitným druhom súdneho konania a je označované ako konanie „iudicum duplex“, t.j. konanie v ktorom majú účastníci na obidvoch stranách sporu, súčasne postavenie žalobcu aj žalovaného, takže žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov alebo inak povedané je len otázkou procesnej náhody, kto z nich žalobu podá, takže súd nie je viazaný žalobným návrhom a môže podielové spoluvlastníctvo rozdeliť aj inak, než ako bolo pôvodne navrhované v žalobnom petite toho zo spoluvlastníkov, ktorý napokon toto konanie žalobou inicioval, pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona. V tomto type konania sú si teda žalobca a žalovaní (v danom prípade dve žalované) rovní v nárokoch a preto je v tomto type sporu obtiažne určiť víťaza či porazeného, keďže z tohto konania žiadna strana sporu, t.j. žiadny zo spoluvlastníkov neodchádza s menším podielom, než s akým do konania vstupoval, akurát, v prípade niektorých zákonných spôsobov vyporiadania sa povaha jeho majetku síce objemovo nemení len sa môže pretransformovať do inej jej formy, napr. pri vyplatení zo spoluvlastníckeho podielu (nastáva transformácia z vlastníctva nehnuteľnosti, resp. podielu na nej do peňažnej hodnoty tohto podielu, pozn.). Teda keďže súd nie je viazaný žalobou navrhovaným vyporiadaním, najmä z hľadiska toho, ako treba vyporiadanie vykonať, komu majú byť prikázané jednotlivé časti spoločného majetku a ocenením vecí, súd tak vykoná vyporiadanie po vykonanom dokazovaní podľa svojej úvahy v zmysle zásad vyplývajúcich z cit. až 3 . V tomto smere podporne okresný súd poukazuje aj na konštatovania vyslovené Ústavným súdom ČR v rozhodnutí sp. zn. z 12.04.2022, podľa ktorého konanie o vysporiadaní spoluvlastníctva má zvláštnu povahu, pretože ide o tzv. iudicium duplex, teda o konanie, ktoré sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov a napriek formálnemu označeniu, ktoré zodpovedá zneniu zákona, sú všetci účastníci vzájomne v postavení zodpovedajúcom procesnej pozícii žalobcu aj žalovaného súčasne, bez ohľadu na to, kto žalobu podal. Nejde teda o „klasické“ sporné konanie, v ktorom by jedna z proti sebe stojacich strán musela vyhrať a druhá prehrať. Konanie o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva sa môže začať na základe žaloby ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný a nechce v ňom zotrvať. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva, má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva. Rozhodnutie nezotrvávať naďalej v spoluvlastníckom vzťahu je slobodným rozhodnutím spoluvlastníka. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vysporiadanie spoluvlastníctva ( , ČR, pozn.), je viazaný iba zákonným poradím jednotlivých možností vysporiadania podľa a nasl. (rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, nariadenie predaja veci vo verejnej dražbe). Voľba konkrétneho spôsobu vysporiadania je v konečnom dôsledku na úvahe súdu, účastník konania nad ním fakticky nemá kontrolu.

Vzhľadom k uvedenému okresný súd v okolnostiach veci dáva do pozornosti najmä žalovaným 1/ a 2/, ktoré počas celého konania vnímajú postup žalobkyne, ktorá podala žalobu na vyporiadanie, ako postup útočný a namierený voči nim s nepriateľským podtónom, avšak ako už vyplýva aj z vyššie uvedeného nie je tomu tak, pretože tento typ konania, t.j. konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je osobitným, nie typicky sporovým konaním, ale je to konanie, ktoré má právo podanou žalobou začať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, ktorý už ďalej nechce zotrvať v spoluvlastníckom zväzku v prípade ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť sami a preto potrebujú iba asistenciu súdu tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. To značí, že keďže aj v tomto prípade, ako to vyplýva aj z predsúdnej písomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanými, sa spoluvlastníčky nevedeli dohodnúť, takže bolo len vecou náhody a času, ktorá z nich žalobu na vyporiadanie podá a v žiadnom prípade toto nie je nutným chápať ako akt útoku či agresie voči ostatným spoluvlastníkom, je to iba zákonom dovolený a predvídaný postup zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prípade nedosiahnutia mimosúdnej dohody a to aj v záujme, nechátrania majetku v spoluvlastníctve a jeho ďalšieho užívania, čo by malo byť v konečnom dôsledku aj v záujme spoluvlastníkov, ktorí žalobu nepodali, pretože chátraním majetku by sa logicky znížila aj hodnota ich spoluvlastníckych podielov. V tomto prípade, ako to vyplynulo aj z vyjadrení žalovaných, oni samé síce sporné nehnuteľnosti nechceli osobne obhospodarovať, svoje menšinové spoluvlastnícke podiely chceli predať, ale nevedeli sa so žalobkyňou dohodnúť na odstupnej cene, no žalobu napriek nedohode nepodali, hoci tak tiež mohli učiniť a preto žalobkyňa celkom logicky, keďže žiadna zo spoluvlastníčok nechcela zotrvať v spoluvlastníckom zväzku, ani nemala inú možnosť ako podaním žaloby, ak chcela zabrániť pre nedosiahnutie dohody ďalšiemu chátraniu spoločného majetku a tak aj znižovaniu jeho hodnoty, dosiahnuť toto vyporiadanie za asistencie súdu po vykonanom dokazovaní. Tento zákonný akt teda žalované nesprávne chápu ako akt namierený voči nim, pretože v konečnom dôsledku bol učinený aj v ich prospech, pričom opakujem, tento typ konania nie je typickým sporom, ale je konaním medzi rovnocennými spoluvlastníkmi majúcimi vo vlastníctve rôzne veľké spoluvlastnícke podiely, ktorých hodnota sa ustáli vykonaným dokazovaním. Na uvedený charakter tohto typu súdneho konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nadväzuje, už aj vyššie naznačené pravidlo, že v tomto konaní rozhodujúci súd nie je viazaný žalobou navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale pre súd je záväzné iba zákonné poradie týchto spôsobov vyporiadania, takže súd musí skúmať ich prípustnosť v takom poradí, v akom ich zákonodarca vyjadril v cit. , t.j. inými slovami, iba v prípade, ak by na usporiadanie vzájomných vlastníckych vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi nebol vhodným prvý zo zákonných spôsobov vyporiadania, podľa ktorého súd predmet spoluvlastníctva, ak je to možné rozdelí medzi jej podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, tak iba v tom prípade môže súd toto vyporiadanie vykonať podľa v poradí druhého zákonného spôsobu, podľa ktorého, predmet spoluvlastníctva súd prikáže za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí chcú predmet spoluvlastníctva a až v prípade, ak by bol pre ten ktorý prípad nevhodným ani druhý zo zákonných spôsobov vyporiadania, pretože predmet spoluvlastníctva by nechcel žiadny z jeho spoluvlastníkov, by súd mohol aplikovať na vyporiadanie v poradí tretí z týchto zákonných spôsobov, podľa ktorého by súd nariadil predaj predmetu spoluvlastníctva s povinnosťou rozdelenia predajom získaného výťažku medzi podielových spoluvlastníkov. Pri každom z uvedených zákonných spôsobov vyporiadania, však musí súd prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých vyporiadavaných spoluvlastníkov tak, aby v dôsledku vyporiadania žiadny z nich nepocítil úbytok zo svojho majetku, ani v prípade ak by došlo k pretransformovaniu jeho formy a na ďalšie účelné využívanie predmetu spoluvlastníctva.

Okresný súd v súvislosti s/so, pre neho, ako aj pre vyporiadaním podielového spoluvlastníctva dotknutých spoluvlastníkov, záväznosťou poradia jednotlivých zákonných spôsobov tohto vyporiadania, argumentačne podporne poukazuje na nasledujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie sp. zn. , podľa ktorého cit. „Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex).“ alebo na rozhodnutie sp. zn. z 28.10.2008, podľa ktorého cit. „Ustanovenie vzťahujúce sa na tento prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania (...) V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. V tomto smere

nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo iba táto časť zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.“ alebo aj na rozhodnutie sp. zn. , podľa ktorého „Súd rozhodujúc o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva dodržať, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán ( iudicium duplex ), takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.“

V danom prípade mal okresný súd vykonaným dokazovaním za preukázané a v konaní to nebolo ani sporným, že žalobkyňa a žalované 1/ a 2/ boli podielovými spoluvlastníčkami, v k.ú. F. nachádzajúcich sa – rodinného domu so súpisným číslom 84, postaveného na parcele CKN XXX; parcely CKN XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 583 m2 a parcely CKN XXX – záhrada o výmere 147 m2, evidovaných príslušným katastrálnym úradom na LV XX (sporné nehnuteľnosti) a to žalobkyňa vo veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu 4/6 k celku a žalované 1/ a 2/ každá z nich po 1/6 k celku.

Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobkyňa aj žalované 1/ a 2/ súhlasili so zrušením ich podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, z ktorého dôvodu okresný súd nemá za potrebné sa tejto otázke podrobnejšie venovať a nesporným bolo aj to, že medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ nedošlo k dohode o vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, avšak ani nie tak z hľadiska jeho spôsobu, keďže žalobkyňa od počiatku prejavovala záujem o získanie sporných nehnuteľností do svojho vlastníctva za účelom ich ďalšieho užívania voči čomu žalované nemali žiadne podstatné výhrady, avšak spornou sa stala otázka hodnoty spoluvlastníckych podielov zo spoluvlastníctva ustupujúcich žalovaných 1/ a 2/. Na tomto mieste sa okresnému súdu žiada podotknúť, že v súvislosti s vyjednávaním žalobkyne a žalovaných o hodnote sporných nehnuteľností a tým aj spoluvlastníckeho podielu k nim, sa obidve strany argumentačne absolútne irelevantne dovolávali s touto otázkou nesúvisiacich okolností a to rôznych ich sporov a vzájomne nevydiskutovaných otázok a nedorozumení z minulosti (kto sa ako a kedy a v akej miere staral o rodičov či ich pohreb, aj keď v tomto smere vzhľadom na zanedbaný charakter sporných nehnuteľností možno mať pochybnosť o existencii nejakej starostlivosti o rodiča v takýchto podmienkach, ktorý musel napr. chodiť do domu po rebríku, pozn.), týkajúcich sa či už ich vzájomných rodinných vzťahov, sympatií či antipatií, rodinných udalostí, nepodložených podozrení (napr. o hľadaní „cenností“ v dome po smrti otca žalovaných ich bratom a to v dome, ktorý je nezamknutý a stav domu ktorého ani rozumne nenasvedčuje domnienke, žeby sa tam voľajaké cennosti mohli nachádzať, pozn.), a pod., ktorými okresný súd chápe, že strany chceli vykresliť a súdu priblížiť celkovú rodinnú situáciu, ktorá vedie k ich vzájomnému nepochopeniu, nedôvere a nemožnosti dosiahnuť vo veci dohodu, avšak všetky tieto tvrdenia neprispeli k vecnému riešeniu veci, ale iba podnecovali ďalšie narastanie nedôvery a podozrievania medzi stranami, no nemali žiadnu výpovednú hodnotu pokiaľ ide o určenie ceny sporných vyporadúvaných nehnuteľností, či spôsobu ich vyporiadania. Na margo, stranami produkované skutočnosti o udalostiach, ktoré nastali pred tým, ako právny predchodca žalovaných, t.j. ich otec daroval svoj 3/6 spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach žalobkyni ako svojej vnučke, by mohli mať relevanciu, avšak iba ak v prípadnom spore o platnosti tohto darovania nie však v tomto spore, pretože toto darovanie právne relevantne spochybnené nebolo, takže žalobkyňa je legitímnou vlastníčkou 4/6 spoluvlastníckeho podielu (1/6 získala darom aj od svojho otca, tj, od brata žalovaných) na sporných nehnuteľnostiach tak, ako to nepochybne vyplýva aj zo zápisu na LV v katastri nehnuteľností o pravdivosti zápisu ktorého tak okresný súd nemal dôvod pochybovať a z neho v tomto konaní vychádzal a opakujem, tento zápis alebo jeho relevanciu v tomto konaní neboli spôsobilé oslabiť ani argumenty žalovaných o údajnom nečestnom a podvodnom nadobudnutí tohto podielu žalobkyňou. Inými slovami povedané, z katastra nehnuteľností vyplýva, že žalobkyňa bola 4/6 podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, na ktorú právne legitímnu skutočnosť musel okresný súd prihliadať a z nej vychádzať. V ďalšom okresný súd skúmal v súlade s pre neho záväzným zákonným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva najsamprv vhodnosť a možnú aplikovateľnosť prvého z týchto spôsobov, podľa ktorého s ohľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovaných, ako aj s ohľadom na účelné využitie sporných nehnuteľností, súd spoluvlastníctvo vyporiada rozdelením predmetu spoluvlastníctva, ak je jeho rozdelenie dobre možné.

V danom prípade sú predmetom spoluvlastníctva strán jednako rodinný dom, ktorý až po prípadnom jeho zrekonštruovaní by mohol slúžiť ako jedna bytová jednotka a taktiež parcela CKN XXX o výmere 583 m2, na ktorej je predmetný rodinný dom postavený a napokon teritoriálne absolútne v inej časti katastrálneho územia F. nachádzajúca sa parcela CKN XXX o výmere iba 147 m2, ktoré nehnuteľnosti vzhľadom jednako na ich charakter (rodinný dom), ako aj vzhľadom na ich malú výmeru (zákaz drobenia týkajúci sa poľnohospodárskej pôdy, cit. ), nie sú fakticky deliteľnými tak, aby ich faktickým rozdelením vznikli aspoň dva či tri (keďže spoluvlastníčky sú tri) samostatné funkčné celky, t.j. dve či tri samostatné bytové jednotky a dve alebo tri plnohodnotné parcely a v konaní takýto dôkaz (napr. znalecký posudok) o ich možnej efektívnej deliteľnosti ani stranami produkovaný nebol.

Z uvedených dôvodov okresný súd pristúpil k preskúmaniu prípustnosti druhého zákonného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie predmetu spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu v prospech zo spoluvlastníctva ustupujúcim spoluvlastníkov, ktorý spôsob je prípustný logicky iba za predpokladu, že niektorý zo spoluvlastníkov o predmet spoluvlastníctva prejaví záujem, pretože nikomu nie je možné vlastníctvo nanútiť.

V danom prípade, ako už bolo uvedené, o predmet spoluvlastníctva, t.j. o sporné nehnuteľnosti prejavovala od počiatku záujem žalobkyňa, ktorá bola aj ich väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou, voči čomu žalované v princípe nemali výhrady, avšak až v situácii kedy sa so žalobkyňou nevedeli dohodnúť na cene ich spoluvlastníckych podielov, začali vznášať výhrady a to najprv obavu, že žalobkyňa tieto sporné nehnuteľnosti, v ktorých žalované prežili detstvo predá a teda, že ich kúpi cudzia osoba (za situácie, že žalované o tieto sporné nehnuteľnosti, ktoré boli spojené s ich detstvom, paradoxne samé záujem nemali, je to obava ťažko uveriteľná, pozn. súdu) a neskôr zasa obavu, že ich žalobkyňa predá za vyššiu cenu než akú vyplatí žalovaným. V priebehu súdneho konania strany o cene sporných nehnuteľností spolu aj mimosúdne písomne komunikovali, pričom dospeli dokonca k dohode, že hodnota 1/6 spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach, čo bola aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu každej zo žalovaných je 5 500,- Eur, ktorú sumu žalobkyňa bola ochotnou zo spoluvlastníctva ustupujúcim žalovaným 1/ a 2/, každej z nich aj vyplatiť, avšak realizácia tejto dohody o vyporiadaní stroskotala na spôsobe jej realizácie, keďže žalobkyňa navrhovala žalovaným, že k spísaniu tejto dohody o vyporiadaní dôjde u notára, ktorý prevezme do úschovy aj cenu tohto vyporiadania a ktorú cenu následne po zavkladovaní vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam notár vydá žalovaným, s tým, že žalobkyňa ponúkla žalovaným, že z dôvodu, že jedna z nich býva v Bardejove a druhá v Českej republike, že za každou z nich aj pricestuje, aby uvedené mohlo byť u notára spísané, avšak žalované s týmto nesúhlasili, pretože chceli byť pri spísaní dohody prítomné obidve súčasne, no cestovať paradoxne ani jedna z nich nechcela a navrhovali, aby nad realizáciou tejto dohody mala dohľad realitná kancelária, čo zas odmietala žalobkyňa. V okolnostiach veci, okresný súd uvádza, že chápe, že žalované zrejme nemajú vedomosť o existencii notárskej úschovy, avšak bez toho, aby sa poradili napr. taktiež u notára v mieste svojho bydliska, nepochopiteľne odmietli tento žalobkyňou im ponúkaný legitímny a , predvídaný a upravený spôsob bezpečného vyporiadania a úhrady ceny z tohto vyporiadania, ba dokonca žalobkyňa bola ochotnou za žalovanými aj cestovať, čo žalované odmietli. Činnosť notára, ako verejného činiteľa pri notárskych úschovách je totiž zákonne upravená ( a nasl. ), zatiaľ čo činnosť realitnej kancelárie, ako vyslovene podnikateľského subjektu takto upravená nie je, takže žalované by mali zákonnú záruku, že prostredníctvom notárskej úschovy im bude hodnota ich spoluvlastníckych podielov aj vyplatená, kým pri realitnej kancelárii by túto zákonnú garanciu nemali. Z uvedeného vyplynulo, že uzavretie, resp. realizáciu dohody o vyporiadaní zmarili svojim neuváženým postupom žalované, ktoré zdá sa nielenže nedôverujú žalobkyni, ale zrejme ani sebe navzájom, keďže chceli byť pri podpise dohody obe súčasne prítomné a to aj keby sa spisovala pred notárom, no cestovať nechcela ani jedna z nich, avšak aj napriek tomu návrh žalobkyne, že ona pricestuje za nimi odmietali. V súvislosti s cenou resp. s hodnotou vyporadúvaných sporných nehnuteľností je nutné tiež uviesť, že napokon žalobkyňa zmenila názor a to tak, že žalovaným ponúkla za odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov sumu každej po 3 500,- Eur s tým, že zmena tohto jej postoja nebola svojvoľnou alebo cit. „iba hrou“ tak, ako to vnímajú žalované, ale bola objektívne uveriteľne podložená závermi statického

posudku z 12/2022 o zlom a zanedbanom technickom stave rodinného domu patriaceho do sporných nehnuteľností a o potrebe rozsahu jeho opravy, aby bol užívaniaschopným, čo nepochybne má vplyv aj na jeho hodnotu. Okrem toho žalobkyňa produkovala v spore aj od seba nezávislé tri odhady realitných kancelárii o hodnote sporných nehnuteľností, z ktorých určila ich hodnotu spriemerovaním, voči dôkazom ktorým žalované už neprodukovali ďalšie vecné dôkazy [napr. znalecké dokazovanie alebo uvedenie dôvodov z ktorých vychádzala pri odhade ceny žalovanými oslovená realitná kancelária a ktorými by znegovala závery zas žalobkyňou oslovených kancelárii, keďže samozrejme každá realitná kancelária ako podnikateľský subjekt má záujem predať nehnuteľnosť za čo najvyššiu cenu, aby mala aj kancelária vyšší zisk, čo však neznamená, že nehnuteľnosť takú cenu aj reálne má alebo, že sa reálne za takú aj predá, pozn. súdu), ale žalované napokon s touto žalobkyňou navrhovanou cenou po 3 500,- Eur za každý 1/6 spoluvlastnícky podiel súhlasili, v ktorom dôsledku okresný súd dospel k záveru, že už nie je potrebné ďalšie dokazovanie o otázke hodnoty sporných nehnuteľností, pretože aj v tomto bode v dôsledku dohody strán zanikla spornosť veci.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody mal okresný súd za to, že v danom prípade je aplikovateľný druhý zo zákonných spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ k sporným nehnuteľnostiam a to ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá o nich prejavila záujem s jej povinnosťou vyplatiť každú zo žalovaných, ako zo spoluvlastníctva ustupujúce spoluvlastníčky sumou po 3 500,- Eur tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, preto okresný súd vzhľadom na viazanosť poradím týchto spôsobov vyporiadania, už ďalší zákonný spôsob vyporiadania nebol povinný skúmať.

Na margo žiadosti žalovaných, aby nad vyporiadaním, resp. nad realizáciou rozsudku okresného súdu dohliadala realitná kancelária, okresný súd dáva do pozornosti žalovaným 1/ a 2/, že súdne rozhodnutie je už samo o sebe verejnou listinou vydanou súdom ako orgánom a autoritou verejnej moci v rozsahu jeho zákonnej kompetencie a je aj vykonateľným exekučným titulom, takže nad jeho výkonom určite nemá čo participovať a dohliadať žiadny podnikateľský subjekt (teda ani realitná kancelária), ale strany sporu sú povinné automaticky po jeho doručení im, samé na jeho základe konať a splniť si povinnosti im týmto rozhodnutím uložené a to pod hrozbou ich núteného štátneho výkonu.

Podľa a „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

Podľa „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“

Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, pričom v tej spojitosti okresný súd opätovne poukazuje na špecifickosť tohto konania (iudicii duplicis), kedy nie je viazaný návrhom žalobcu, ak ide o konkrétny spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný zákonnou postupnosťou podľa , takže v tomto konaní, v ktorom majú obidve strany tak postavenie žalobcu, ako aj podstavenie žalovaného, nie je možné označiť v spore úspešnú a neúspešnú stranu, pretože žiadna strana z tohto konania neodišla s menej, než ako s čím do konania vstupovala. Preto okresný súd vzhliadnuc v uvedenom dôvody hodné osobitného zreteľa na obidvoch stranách, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na podporu uvedeného okresný súd poukazuje na nález a právnu vetu rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. z 12.04.2022, podľa ktorého vzhľadom na to, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu, ak ide o konkrétny spôsob vysporiadania spoluvlastníctva, ale je viazaný zákonnou

postupnosťou , nie je logické odvíjať procesný úspech vo veci od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné, a k čomu teda bolo vedené dokazovanie (obvykle práve konkrétne možnosti spôsobu vysporiadania). Okrem toho žiadna z procesných strán výsledkom konania o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva po finančnej stránke nestráca, obe odchádzajú od súdu s rovnakou majetkovou hodnotou (k okamihu rozhodnutia vo veci), s ktorou do neho vstúpili. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, ak účastníci konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok úplne svojimi procesnými návrhmi. Zrušenie spoluvlastníctva a jeho vysporiadanie v konaní pred súdom má povahu tzv. iudicii duplicis, ktoré je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale z toho, že žiadny z účastníkov nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do neho vstupoval. Preto si každý účastník konania znáša svoje trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak

od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.