Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: ADAUS, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby (predtým Rada pre vysielanie a retransmisiu ), Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 19.12.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. zo dňa 19.12.2018 Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako orgán príslušný podľa až 3 a a o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) postupom podľa ustanovenia rozhodla, že žalobca ako účastník správneho konania č. 1178/SKO/2018 porušil povinnosť ustanovenú v tým, že na programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 25.07.2018 o cca 19:47 hod. program Profesionáli, klasifikovaný ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov, čím nezabezpečil časové zaradenie tejto zložky programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými v Vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „Jednotný systém označovania“ alebo „“), za čo mu bola uložená podľa ustanovenia sankcia - pokuta, určená podľa vo výške X XXX,- €. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca sa dopustil porušenia povinnosti zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami určenými v JSO už v minulosti. Pri určovaní výšky pokuty Rada zohľadnila aj závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia žalobcu, rozsah a dosah vysielania žalobcu, trvanie a následky porušenia povinnosti žalobcom a vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a zákonom stanovený rozsah pre uloženie sankcie, z ktorého Rada vychádzala (od X XXX,- € do XXX XXX,- eur), sankciu vo výške X XXX,- eur, považovala za odôvodnenú a zodpovedajúcu závažnosti prejednávanej veci.

II.

Žaloba

2. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej č. zo dňa 19.12.2018, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške X XXX,- eur za porušenie povinnosti ustanovenej v konaním opísaným vo výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej.

3. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalobca ďalej vytýka žalovanej porušenie princípov administratívneho trestania, a to vedenie viacerých konaní za čiastkové porušenia pokračujúceho správneho deliktu a tiež neuloženie úhrnného trestu. Až do momentu, kedy došlo k prerušeniu jednoty skutku (doručením oznámenia o začatí správneho konania v správnom konaní č. , dňa 22.10.2018) odvysielal audiovizuálny obsah, voči ktorému žalovaná začala ďalšie 2 obdobné konania, v ktorých uskutočnila individuálne posudzovanie správnych deliktov, hoci na to nebol dôvod, nakoľko išlo o skutky kvalifikované ako pokračovací správny delikt (t.j. jeden skutok). Žalovaná vedie voči žalobcovi konania:

odvysielanie začatie konania - Program - číslo konania - ustanovenie

22.10.2018 - Profesionáli - 1178/SKO/2018 - § 20 ods. 4 16.11.2018 - Mafstory - 1315/SKO/2018 - § 20 ods. 3 18.12.2018 - Mafstory - 1455/SKO/2018 - § 20 ods. 3

Podľa žalobcu medzi jednotlivými skutkami existuje objektívna súvislosť v časovej nadväznosti, spôsobe ich páchania a v predmete útoku. Následné ukladanie rovnakých sankcií za časovo za sebou nasledujúce rovnaké skutky nezodpovedá zásadám správneho trestania a nepostihuje novú kvalitu deliktu, ktorú nadobudli jednotlivé skutky v dôsledku objektívnej súvislosti medzi nimi.

5. Žalovaná v jednotlivých veciach vydala individuálne rozhodnutia, v ktorých uložila žalobcovi samostatné pokuty za rovnakú skutkovú podstatu správnych deliktov, týkajúcu sa vysielania v mesiacoch júl 2018 až september 2018.

6. Poukázal, že predmet žaloby je druhovo zhodný s konaniami Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , a , , v ktorých Najvyšší súd ustálil pojem pokračujúceho správneho deliktu na základe analógie legis s pokračovacím trestným činom. Keďže správne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z (čl. 50) a analogicky aj z . Na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri pokračovacom správnom delikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ .

7. Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť žalovanej (rozhodnutie č. ), že s ohľadom na posúdenie časovej súvislosti vychádza z oznámenia o začatí správneho konania ako skutočnosti prerušujúcej jednotu skutku. V prejednávanej veci žalobca od 25.07.2018 až do 22.10.2018, kedy mu bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania č. 1178/SKO/2018, uskutočnil ďalšie 2 čiastkové útoky spočívajúce v nesprávnom uplatnení Jednotného systému označovania, čím malo dôjsť k zásahu do ochrany maloletých.

8. Tým, že žalovaná nespojila vyššie identifikované správne konania z dôvodu ich vzájomnej objektívnej súvislosti, prípadne neuložila jeden úhrnný/súhrnný trest pre všetky spoločne, nesprávne aplikovala trestnoprávne princípy v správnom trestaní a zasiahla tak do práv žalobcu, čo viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré je nezákonné.

9. Na základe uvedeného žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

10. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.06.2019, v ktorom uviedla, že si je vedomá, že pri ukladaní sankcií je povinná, vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy správneho trestania, postupovať analogicky so zásadami platnými pre trestanie trestných činov a priestupkov. Pri aplikovaní zásad správneho trestania je však potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto zásady boli primárne formulované pre trestanie trestných činov/priestupkov fyzických osôb. Naproti tomu, pri trestaní správnych deliktov právnických osôb (napr. vysielateľov) neexistuje predpis, ktorý by obsahoval explicitne rozpísané zásady ich trestania. Táto skutočnosť je daná tým, že pri páchaní deliktov fyzickými a právnickými osobami existujú určité rozdiely, ktoré v niektorých prípadoch zamedzujú úplnému použitiu analógie trestania pri trestaní právnických osôb. U právnických osôb dochádza ku kontinuálnemu a dlhodobému páchaniu správnych deliktov s oveľa vyššou frekvenciou a vo vyššom množstve ako je tomu v prípade priestupkov/trestných činov fyzických osôb.

11. Pri posudzovaní možnosti/povinnosti Rady uplatniť pri správnom trestaní vysielateľov absorbčnú zásadu, teda rozhodnúť v jednom správnom konaní jedným rozhodnutím o úhrnnom treste o viacerých správnych deliktoch (často kontinuálnom porušovaní) je nevyhnutné zohľadniť postavenie Rady, ktoré vyplýva zo zákona, lehoty stanovené na rozhodnutie a v neposlednom rade na charakter a frekvenciu páchania správnych deliktov upravených v .

12. Žalovaná ďalej poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. a sp.zn. , v zmysle ktorých je Rada správnym orgánom sui generis a má stanovenú ročnú objektívnu a 6 mesačnú subjektívnu lehotu na rozhodnutie. V rámci týchto lehôt musí vykonať samotné zistenie skutkového stavu, získať podklady pre rozhodnutie a rozhodnúť vo veci. Ak by akceptovala požiadavku, že Rada musí o viacerých skutkoch, z ktorých každý sám o sebe napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu, rozhodnúť v jednom správnom konaní jedným rozhodnutím prihliadnuc na skutočnosť, že pri vysielaní dochádza veľmi často rôznymi skutkami k napĺňaniu tej istej skutkovej podstaty prakticky nepretržite (kontinuálne), nemala by Rada možnosť o žiadnom konaní rozhodnúť, jednak z dôvodu, že by nikdy nedošlo k ukončeniu ich opakovania a najmä z dôvodu uplynutia zákonných lehôt na rozhodnutie.

13. Ďalej uviedla, že vysielanie je špecifická forma činnosti, vysielatelia vysielajú nepretržite, resp. veľkú časť dňa, a teda opakovane napĺňajú (v kratších aj dlhších časových intervaloch) skutkové podstaty správnych deliktov stanovené v Medzi tým, ako sa Rada o možnom porušení dozvie (zasadanie Rady, kde prijíma uznesenie o začatí správneho konania) a tým, ako vo veci rozhodne sa často vyskytnú opakované porušenia toho istého správneho deliktu. V praxi to znamená, že pri povinnosti Rady rozhodnúť o všetkých skutkoch jedným rozhodnutím by Rada nikdy nemohla rozhodnúť, keďže by sa zakaždým vyskytlo porušenie, ktoré by musela náležíte zistiť, priradiť už k zisteným a tento postup opakovať vzhľadom na kontinuálne porušovanie zákona donekonečna. Vo vzťahu k uvedenému žalovaná citovala z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kde žalobca namietal tú istú chybu rozhodnutia : „...K námietke navrhovateľky, že odporkyňa neaplikovala absorpčnú zásadu, je treba poukázať na to, že v zmysle absorpčnej zásady zakotvenej v súd pri odsúdení páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Následne analogicky posudzujúc aplikáciu tejto zásady v správnych konaniach, ktoré sú predmetom preskúmania v konaniach vedených najvyšším súdom pod sp. zn. , a , nemožno námietke navrhovateľky priznať úspech.“ Súčasne poukázala aj na rozsudok sp. zn. , , kde žalobca opätovne namietal tú istú chybu rozhodnutí a .

14. Má za to, že povinnosť spájať konania Rade zo zákona priamo nevyplýva. Ide o možnosť, ktorú Rada môže uskutočniť, ako to aj Rada v prípadoch kauzálnej súvislosti robí, napríklad v prípade správnych konaní , a , kde Rada posudzovala možné porušenie povinnosti v v súvislosti s programom Aféry.

15. Žalobca porušuje predmetné ustanovenia opakovane, preto by bolo pre žalovanú nemožné spájať všetky správne konania v súvislosti s rôznymi programami pri porušení predmetného ustanovenia. Žalovaná spája v rámci správnych konaní tie, ktoré je možné, účelné a logické objektívne spojiť.

16. Žalovaná považuje rozhodnutie za zákonné, rozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup žalovanej v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

17. Žalovaná preto navrhla, aby Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol.

IV.

Právna úprava

18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ) vec prejednal na nariadenom pojednávaní ( ) konanom dňa 16.03.2023 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto jej nemožno priznať úspech.

19. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

22. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa ; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

24. Podľa poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

25. Podľa Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

26. Podľa , , do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa

osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia.

27. Podľa , vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom.

28. Podľa , podrobnosti o uplatňovaní povinností podľa odsekov 4 a 5 ustanoví jednotný systém označovania.

29. Podľa vyhlášky č. , programy alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov alebo ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých od 15 rokov sa zaraďujú do vysielania medzi 20.00 hodinou a 06.00 hodinou.

30. Podľa , za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.

31. Podľa , pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samo-regulačného systému.

32. Podľa , Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od X XXX eur do XXX XXX eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od XXX eur do XX XXX eur, ak nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom ().

V.

Právne posúdenie veci

33. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej č. zo dňa 19.12.2018, ktorým žalovaná uložila žalobcovi pokutu podľa ustanovenia vo výške X XXX,- eur, určenú podľa , a to za porušenie povinnosti ustanovenej v tým, že na programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 25.07.2018 o cca 19:47 hod. program Profesionáli, klasifikovaný ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov, čím nezabezpečil časové zaradenie tejto zložky programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými v vyhlášky č. .

34. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a/ to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b/ rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c/ rozhoduje podľa ( ).

35. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu

však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( SR).

36. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj či následky ním vzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.

37. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomuni-káciách, ktorý stanovuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu a práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v a .

38. V oblasti výkonu štátnej správy zákona o vysielaní a retransmisii ustanovenie § 5 ods. 1 písm. g/ v prípade potreby oprávňuje Radu dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Vysielateľom v ustanovení § 20 ods. 4 ukladá povinnosť zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom, dôsledku čoho v súlade s ustanovením vyhlášky č. , programy alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov alebo ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých od 15 rokov sa zaraďujú do vysielania medzi 20.00 hodinou a 06.00 hodinou.

39. Správny súd mal z obsahu z obsahu administratívneho spisu preukázané, že Rada na svojom zasadnutí dňa 26.09.2018 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi MAC TV s.r.o. vo veci možného porušenia , v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ PLUS odvysielal dňa 25.07.2018 o cca 19:47 hod. program Profesionáli, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov, pričom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu časového zaradenia tejto zložky programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými v vyhlášky č. . Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2018, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 1178/SKO/2018. Žalobca bol súčasne vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s a k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní a bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska. Žalobcovi bola dňa 13.11.2018 doručená opätovná výzva na vyjadrenie sa k predmetnému správnemu konaniu, a napriek tomu sa k začatému správnemu konaniu vôbec nevyjadril.

40. Podkladmi pre preskúmavané rozhodnutie boli záznam vysielania programu Profesionáli odvysielaný dňa 25.07.2018 o cca 19:47 hod. na televíznej programovej službe JOJ PLUS a prepis/popis skutkového stavu.

41. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

42. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

43. Súd ale zistil, že z obsahu celej žaloby vyplynula len námietka nespojenia konaní vedených žalovanou pod č. 1178/SKO/2018 vo veci porušenia ust. a č. 1315/ SKO/2018 a č. 1455/SKO/2018 obidve vo veci porušenia ust. . Z obsahu celej žaloby vyplýva, že žalobca namieta porušenie , že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a preto súd sa bude zaoberať len touto námietkou. Námietku nesprávneho právneho posúdenia žalobca absolútne nekonkretizoval, neuviedol v

čom vidí nesprávne právne posúdenie veci a taktiež nešpecifikoval nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov uvedeného rozhodnutia žalovanej.

44. Žalobca teda namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 19.12.2018 z dôvodu nespojenia troch správnych konaní, podľa názoru súdu s rôznym predmetom konania ( a ).

45. Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že pri ukladaní sankcií za správne delikty nemožno postupovať striktne v zmysle trestnoprávnych normatívnych ustanovení (rozhodnutie NS SR č. ) a taktiež Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyslovil názor, že „pokiaľ navrhovateľka namietala, že rada mala namiesto troch samostatných konaní rozhodnúť len v jednom spoločnom konaní a uložiť jednu sankciu, k tomu Najvyšší súd SR uvádza, že takáto povinnosť rade zo zákona nevyplýva, aj keď ju zákon výslovne nevylučuje.“

46. Súd mal za preukázané, že oznámenie o začatí správneho konanie bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2018, na základe čoho sa začalo správne konanie č. 1178/SKO/2018. Správne konanie bolo začaté z dôvodu, že žalobca v rámci televíznej programovej služby JOJ odvysielal dňa 25.07.2018 v čase o cca 19:47 hod. program Profesionáli, ktorý klasifikoval ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov, čím nezabezpečil časové zaradenie tejto zložky programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými v Vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. .

47. V ďalších správnych konaniach, na ktoré poukázal žalobca (č. 1315/SKO/2018 a č. 1455/SKO/2018) a chcel, aby pri nich žalovaná uplatnila absorpčnú zásadu, podľa vyjadrenia žalovanej, Rada oboznámila žalobcu so začatím správnych konaní, opätovne ho vyzvala na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí každého správneho konania, no žalobca sa nijako nevyjadril, ani k oznámeniam o začatí správnych konaní, ani k opätovným výzvam. Žalobca k uvedeným konaniam nepredložil ani žiaden dôkaz a nepredložil ani rozhodnutia vydané v týchto správnych konaniach, hoci na ne v žalobe výslovne poukázal. Podľa jeho vyjadrenia v týchto konaniach (č. 1315/SKO/2018, č. 1455/SKO/2018) išlo o porušenie povinnosti ustanovenej v a súd nemal preukázané, či tieto porušenia mu bola uložená sankcia. Tiež je potrebné uviesť, že predmetné správne konania neboli vedené v súvislosti s možným porušením identickej zákonnej povinnosti - v prípade správneho konania č. 1178/SKO/2018 bolo konštatované porušenie povinnosti ustanovenej a v prípade zvyšných dvoch správnych konaní porušenie povinnosti ustanovenej . Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca počas správnych konaní spájanie či nespájanie všetkých konaní nenamietal.

48. K otázke povinnosti vedenia spoločného správneho konania v namietaných veciach je v neposlednom rade potrebné poukázať na plynutie zákonnej lehoty o uložení sankcií (ust. ), čo vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. .

49. Správny súd vo vzťahu k žalobcovým námietkam uvedeným v žalobe poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 25.01.2021, ktorým Najvyšší súd ako kasačný súd rozhodoval o rovnakých námietkach žalobcu ako v preskúmavanej veci, a to vo vzťahu k rozhodnutiu žalovanej, ktorým žalovaná uložila žalobcovi pokutu za porušenie ust. , a preto naň v plnosti odkazuje:

„14. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu, ktorý ako nedôvodnú vyhodnotil námietku sťažovateľa týkajúcu sa nutnosti posúdenia jeho protiprávneho konania/správneho deliktu s uplatnením analógie legis k ako pokračujúceho správneho deliktu. Sťažovateľ zároveň tak v žalobe ako i v kasačnej sťažnosti opakovane namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval trestnoprávne princípy v správnom trestaní, keď predmetné správne konanie vedené pod č. nespojil s jemu predchádzajúcimi konaniami, ktoré boli začaté a vedené pre rovnaké porušenie zákona, t.j. porušenie povinnosti podľa , a za ktoré mu mala byť uložená iba jedna sankcia - úhrnný/súhrnný trest.

15. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že na rozdiel od právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov, neupravujú postup orgánov verejnej správy pri postihu za priestupok alebo iný správny delikt, ktorý má pokračovací charakter. Pri nedostatku

špeciálnej úpravy je preto potrebné uplatniť „analogiae legis“, teda vychádzať z definície pokračovacieho trestného činu, ktoré je vymedzená v ust. . V zmysle tejto legálnej definície o pokračovací trestný čin ide vtedy, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Doktrinálna definícia vymedzuje podstatu pokračovacieho trestného činu tak, že viacero útokov sa pokladá za jeden trestný čin a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu trestného činu. Pre pokračovací trestný čin je charakteristický väčší počet útokov, ktorými sa napĺňa určitá skutková podstata trestného činu.

16. V oblasti správneho trestania, resp. v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu pritom pojem pokračovacieho priestupku či iného správneho deliktu nie je neznámym. Pomerne rozsiahla rozhodovacia činnosť správnych súdov vrátane najvyššieho súdu či ústavného súdu je pri identifikácii tohto typu deliktu stabilná (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 15.01.2015, sp.zn. zo dňa 25.04.2012). Stabilita je rovnako daná, aj pokiaľ ide o stanovenie časového okamihu, do ktorého sa čiastkové konania pokračovacieho správneho deliktu považujú za jeden skutok. Týmto časovým okamihom je začatie správneho konania podľa Správneho poriadku. Ide o obdobu , v zmysle ktorého je pokračovanie v páchaní toho istého trestného činu časovo ohraničené oznámením vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní a vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti za tzv. pokračovacie správne delikty (konkrétne uvedené v ) je však potrebné prihliadnuť okrem časovej súvislosti aj na ďalšie právne okolností, medzi ktoré patrí napr. objektívna zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu (t.j. subjektívne zavinenie porušiteľa právnej normy je právne irelevantné), plynutie objektívnej a subjektívnej lehoty na uloženie sankcie a nie absolútnu, resp. bezvýnimočnú uplatniteľnosť všetkých princípov z tzv. tvrdého trestného práva (tu pozri napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 09.06.2015).

17. Kasačný súd sa v posudzovanom prípade nemohol stotožniť so sťažovateľom, ktorý sa domáhal posúdenia jeho protiprávneho konania/správneho deliktu v konaní vedenom pod č. s uplatnením analógie legis k ako pokračujúceho správneho deliktu a to s poukazom na predchádzajúce porušenia zákona sťažovateľom, ohľadne ktorých žalovaný viedol samostatné konania vedené pod č. 1482/SKO/2017 začaté dňa 28.11.2017 a č. 1768/SKO/2017 začaté dňa 21.12.2017, ktoré boli začaté pre rovnaké porušenie povinnosti uvedenej v ust. . Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na to, že porušenia ust. , ktoré časovo predchádzali konaniu vedenému pod č. nebolo možné kvalifikovať ako čiastkové útoky na záujem chránený predmetným zákonným ustanovením (ochrana práv maloletých divákov), ktoré by v súhrne ako celok zakladali jeden (pokračovací) správny delikt, a odôvodňovali vedenie jedného samostatného konania, ktoré by malo vyústiť do uloženia jednej sankcie. Vo vzťahu k jednotlivým porušeniam sťažovateľom, ohľadne ktorých sa viedli predchádzajúce samostatné správne konania možno síce polemizovať o danosti objektívnej súvislosti v čase, keď k porušeniam zákona došlo dňa 27.08.2017 (správne konanie vedené pod č. 1482/SKO/2017), dňa 30.09.2017 (správne konanie vedené pod č. 1768/SKO/2017) a 05.11.2017 (správne konanie vedené pod č. ), t.j. s časovým odstupom viac ako jeden mesiac, avšak berúc do úvahy aj vecnú/kauzálnu súvislosť, (ktorá zakladala medzi jednotlivými porušeniami predmetného ustanovenia zákona objektívnu súvislosť v spôsobe ich spáchania), keď k jednotlivým porušeniam došlo v súvislosti s odvysielaním obsahovo rôznych programov (RIO, Take me out, Päťdesiat odtieňov sivej) možno len ťažko predpokladať, že by v čase prvého porušenia predmetného zákonného ustanovenia niečo nasvedčovalo jeho ďalšiemu porušeniu v iných programových zložkách. Očakávať od žalovaného, ktorý je v zmysle zásady oficiality povinný preskúmať a vyvodiť deliktuálnu zodpovednosť voči vysielateľovi za každé porušenie , že v každom takomto prípade (bez ohľadu na to, že ide o porušenie totožného ustanovenia zákona) bude za účelom ich prejednania viesť, resp. spájať veci na spoločné konanie je v tomto zmysle až nemožné a navyše sťažovateľovi umožňujúce namietať nezákonnosť tohto postupu v prípade akéhokoľvek opakovaného protiprávneho konania tým, že by sa naň dovolával po každom ďalšom porušení zákona. Uvedené by s ohľadom na frekvenciu porušení zákona mohlo viesť až k tomu, že každé takéto protiprávne konanie by bolo nutné posudzovať ako čiastkové a zakladajúce pokračujúci správny delikt, ktorý by nebolo možné postihnúť uložením sankcie v konaní, čo by bolo nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom .

18. V predmetnej veci tak ani podľa názoru kasačného súdu jednotlivé porušenia ust. sťažovateľom nebolo možné kvalifikovať ako čiastkové protiprávne konania, ktoré by v súhrne napĺňali znaky pokračovacieho správneho deliktu, keď k ich časovému ohraničeniu, resp. vymedzeniu ako samostatných správnych deliktov došlo začatím jednotlivých správnych konaní č. 1482/SKO/2017, č. 1768/SKO/2017 a č. v zmysle Správneho poriadku. Za tohto stavu kasačný súd nespojenie uvedených vecí na spoločné konanie nepovažoval za opodstatnené. Je potrebné poznamenať i to, že procesná právna úprava - Správny poriadok upravujúci konanie o správnych deliktoch spájanie veci na spoločné konanie v tomto zmysle neupravuje a to ani v prípade, ak by išlo o veci navzájom súvisiace. Vzhľadom na to, že žalovaný posudzoval jednotlivé správne delikty sťažovateľa v samostatných konaniach do úvahy neprichádzalo ani použitie absorpčnej zásady, ktoré je podmienené tým, že o všetkých správnych deliktoch tej istej zodpovednej osoby sa rozhoduje v spoločnom konaní a spoločným rozhodnutím. Pokiaľ žalovaný s poukazom na vyššie uvedené tento procesný postup neuplatnil, nezaťažil jeho postup, či rozhodnutie vadou, odôvodňujúcou jeho zrušenie. Rovnako je potrebné poznamenať aj to, že v jednotlivých správnych konaniach č. 1482/SKO/2017, č. 1768/SKO/2017 a č. žalovaný sťažovateľa oboznámil s ich začatím s tým, aby sa k ním vyjadril. Sťažovateľ sa však k týmto výzvam nevyjadril, resp. spojenie veci na spoločné konanie žalovanému nenavrhol ani nenamietal.

50. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, žalovaná posúdila závažnosť správneho deliktu, mieru zavinenia, rozsah a dosah vysielania ako aj trvanie a následky porušenia povinností.

51. Závažnosť správneho deliktu spočívala v porušení povinnosti ustanovenej v , že v dôsledku nezabezpečenia vhodného zaradenia programu Profesionáli, označeného ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov, v čase o cca l9:47 hod. nebol naplnený jeho účel, ktorým je v tomto prípade ochrana maloletých divákov pred nevhodným obsahom. Žalobca predmetný program nezaradil v súlade s ustanovením , teda poskytol skupine maloletých osôb v čase, v ktorom bežne môžu sledovať vysielanie taký obsah, ktorý je svojim zameraním, kontextom, spôsobom a formou spracovania pre nich nevhodný. Zo strany účastníka konania ide o opakované porušenie predmetného ustanovenia .

52. Konajúci súd má za to, že žalovaná sa riadne vysporiadala a odôvodnila výšku uloženej pokuty a možno konštatovať, že pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu.

53. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdila. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov.

54. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa zamietol.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej nevznikli.

56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.