Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-127-2013.pdf
PDF · 124.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, zastúpený zamestnancom s právnickým vzdelaním JUDr. H. O., proti žalovanému: Inšpektorát práce v Žiline, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu č. IZA-64-05-2.3/P-E24-13 zo dňa 22.08.2013, vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 07.10.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Protokol č. IZA-64-05-2.3/P-E24-13 zo dňa 22.08.2013, ako aj dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 07.10.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- EUR, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu č. IZA-64-05-2.3/P-E24-13 zo dňa 22.08.2013, vrátane jeho dodatku zo dňa 07.10.2013, ktorý vydal žalovaný. V žalobe poukázal na to, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím Inšpektorátu práce v Žiline, ako aj postupu, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu. Poukázal na to, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce zameraná na dodržiavanie vybraných ustanovení Zákonníka práce, vznik pracovného pomeru, náležitosti pracovných zmlúv a skončenie pracovného pomeru za kontrolované obdobie, do ktorého spadá skončenie pracovného pomeru so zamestnankyňou JUDr. Q. G. v Žiline. Inšpekcia práce bola vykonávaná inšpektorom práce Ing. K. T. , dňa 22.08.2013 bol vyhotovený Protokol o výsledku inšpekcie práce zn. IZA-64-05-2.3/P-E24/13, ktorý bol prerokovaný dňa 17.09.2013, k protokolu žalobca podal vyjadrenie dňa 25.09.2013 a žalovaný vyhotovil k protokolu Dodatok č. 1. Podľa názoru žalobcu protokol o výsledku inšpekcie práce je výsledkom činnosti správneho orgánu, na ktorú sa podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto dôvodu nie je možné protokol o vykonaní inšpekcie práce napadnúť žiadnym opravným prostriedkom, ani iným postupom podľa Správneho poriadku a zároveň sa nejedná o rozhodnutie, ktorého preskúmateľnosť by bola vylúčená v zmysle § 248 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, konkrétne uznesenia NS SR sp. zn. 1Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008 a uznesenie sp. zn. 5Sžf 31/2011 zo dňa 25.08.2011. Žalobca napáda aj postup žalovaného pri vykonávaní inšpekcie práce, ktorý predchádzal vydaniu opatrenia v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona o inšpekcii. Opatrenie je obsiahnuté priamo v texte protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 22.08.2013 v znení jeho dodatku zo dňa 07.10.2013. Rozhodnutie napáda žalobca v celom jeho rozsahu. Žalobca poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci. V súlade s protokolom bol žalovaným zistený údajný nedostatok, ktorý má spočívať v tom, že žalobca údajne nedodržal ust.
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce tým, že dal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa zamestnankyni JUDr. Q. G. napriek tomu, že mal možnosť zamestnankyňu naďalej zamestnávať inou prácou v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce a túto jej neponúkol. Podľa záverov žalovaného obsiahnutých v Dodatku č. 1 Protokolu mal žalobca v čase, kedy dával zamestnankyni výpoveď disponovať jedným voľným pracovným miestom, na ktoré však uzatvoril s inou osobou pracovný pomer dňa 19.11.2012. S dátumom nástupu do práce 01.12.2012 a to špecialista IT bezpečnosti. Záver žalovaného, že pracovného pozícia špecialistu IT bezpečnosti je vhodným pracovným miestom pre predmetnú zamestnankyňu bol obsiahnutý už v protokole zo dňa 22.08.2013. Žalobca vo svojom vyjadrení k Protokolu zo dňa 25.09.2013 uviedol, že pre pracovnú pozíciu špecialista IT bezpečnosti boli predpísané kvalifikačné predpoklady, ako aj ďalšie osobnostné predpoklady. Z podkladov, ktoré žalobca má k dispozícii o predmetnej zamestnankyni, najmä z osobného spisu vyplýva, že zamestnankyňa nespĺňa ani jednu z týchto požiadaviek. Vhodnosť práce z hľadiska schopnosti zamestnanca treba posudzovať aj podľa toho, či je primeraná úrovni jeho duševných schopností, jeho telesnej zdatnosti, pracovnej zručnosti, ako aj ostatným osobným vlastnostiam, ktoré majú priamy vplyv a vzťah k nárokom a požiadavkám kladený na výkon určitej práce. Ak zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné, je povinný mu ponúknuť pre neho inak vhodnú prácu, a to aj menej kvalifikovanú. Odborné komentáre sa zhodujú v tom, že zamestnávateľ nie je povinný ponúknuť zamestnancovi prácu, ktorá vyžaduje vyššiu alebo inú kvalifikáciu, ako ktorou zamestnanec disponuje. Ak by žalobca disponoval napr. voľným pracovným miestom referenta podateľne, túto prácu by žalobca uvedenej zamestnankyni ponúkol. Pracovné miesto špecialistu IT bezpečnosti vyžaduje odlišnú kvalifikáciu ako ktorou predmetná zamestnankyňa disponuje a to najmä technické a IT vzdelanie. Všetky opačné úvahy o povinnosti ponúknuť právnikovi so špecializáciou na bankové právo vysokokvalifikovanú prácu špecialistu v oblasti IT bezpečnosti vedú k absurdným záverom. Žalovaný nerozlišuje medzi predpokladmi ustanovenými právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, požiadavkami podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce a požiadavkami na riadny výkon dohodnutej práce určenými zamestnávateľom. Odôvodnenie žalovaného neobstojí. V dodatku k protokolu č. 1 sa ďalej uvádza, že zamestnávateľ sa vo vyjadrení odvoláva na podklady, ktoré o zamestnankyni nemal k dispozícii v osobnom spise a že zamestnávateľ nemal hodnoverne preukázané, či od času vzniku pracovného pomeru menovaná zamestnankyňa nenadobudla, resp. si nerozšírila svoju kvalifikáciu, či skutočne nespĺňa predpoklady na pracovné miesto, či by túto prácu nemohla vykonávať, ani po predchádzajúcej príprave. Žalovaný prezumuje nevedomosť žalobcu o aktuálnom stave kvalifikačných predpokladov pre výkon práce svojich zamestnancov. Žalobca vedie presnú evidenciu o všetkých vzdelávacích aktivitách svojich zamestnancov odo dňa vzniku pracovného pomeru. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný sa nemal uspokojiť s konštatovaním, že žalobca nemal vedomosť o spĺňaní predpokladov na výkon práce predmetnou zamestnankyňou, ale mal skúmať, či pracovná pozícia, ktorú označil za vhodnú pre danú zamestnankyňu je skutočne vhodnou s ohľadom na skutočné predpoklady zamestnankyne na výkon práce. Nesprávnosť postupu žalobca vidí aj v rozpore s ust. § 81 písm. g) Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnanec povinný písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru. Žalovaný si prisvojuje bez akejkoľvek zákonnej opory právo účelovo vykladať platné právne predpisy a súvisiacu judikatúru. Žalobca súhlasí so závermi, že zamestnávateľ je povinný ponúknuť zamestnancovi, ktorému mieni dať výpoveď akékoľvek pracovné miesto, ktoré k dispozícii je v čase jeho výpovede a to nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii. Žalobca trvá na tom, že ak má byť ponúknuté pracovné miesto s inou kvalifikáciou, musí ňou zamestnanec, ktorému má byť toto pracovné miesto ponúknuté, skutočne disponovať. Ďalej namietal nezrozumiteľnosť rozhodnutia. V súlade s § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce v protokole navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo konkrétnej kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záverov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
Opatrením bolo žalobcovi uložené:
1. v bode 1 zistených nedostatkov prijať opatrenie na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov;
2. doručiť inšpektorátu práce v lehote do 31.10.2013 písomnú správu o splnení opatrení.
Nezrozumiteľnosť žalobca vidí v tom, že opatrenie uvádza, resp. neuvádza, aké opatrenia na nápravu má prijať žalobca na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov. Opatrenie je teda všeobecné a neurčité. Žalobca považuje uložené opatrenie za nevykonateľné, nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov nie je možné prijať žiadne opatrenia. Povinnosť dodržiavať právne predpisy je všeobecná. Nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že opatrenie nešpecifikuje, ktoré príslušné ustanovenie právnych predpisov je tým ustanovením, ktoré má byť dodržiavané. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané predpojatým zamestnancom žalovaného, nakoľko listom zo dňa 07.10.2013, doručený e-mailom dňa 07.10.2013 a následne 09.10.2013 podal žalobca námietku predpojatosti (zaujatosti) voči inšpektorovi práce Ing. K. T., ktorý u neho vykonával inšpekciu. Túto námietku zaslal žalovanému a tiež Národnému inšpektorátu práce. Žalobca žiadal, aby bol z dôvodu predpojatosti uvedený zamestnanec z inšpekcie vylúčený. Inšpektor práce dňa 09.10.2013 potvrdil, že obdržal námietku predpojatosti, napriek tomu odoslal žalovaný ešte dňa 10.10.2013 dodatok k protokolu o vykonaní inšpekcie práce, ktorý obsahuje napádané rozhodnutie. Do dňa podania žaloby nebolo rozhodnuté o vylúčení inšpektora pre predpojatosť, ani nebola doposiaľ vybavená sťažnosť pre nesprávny úradný postup. Ďalej poukazoval na prekročenie oprávnenia žalovaného správneho orgánu. Žalobca mal za to, že nariadenie prekračuje rozsah oprávnenia ako vyplýva z platných právnych predpisov. Inšpektor môže v súlade s § 14 ods. 2 písm. a), b) zákona uložiť iba opatrenia a prijať opatrenie na odstránenie zistených porušení predpisov. Nemá oprávnenie uložiť inú povinnosť. Napríklad by mohol nariadiť žalobca, aby si voči predmetnej zamestnankyni splnil ponukovú povinnosť. Povinnosť dodržiavať ustanovenia právnych predpisov je všeobecná povinnosť vyplývajúca všetkým subjektom práva priamo zo zákona a nie je potrebné, ani možné ju potvrdzovať individuálnym právnym aktom, akéhokoľvek štátneho orgánu. Vzhľadom na uvedené žiadal napádané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca žalobu doplnil a žiadal zrušiť opatrenie vydané Inšpektorátom práce v Žiline, obsiahnuté v bode V. Dodatku č. 1 k Protokolu o výsledku inšpekcie č. IZA-64-05-2.3/P zo dňa 07.10.2013 a zároveň opatrenie vydané dňa 22.08.2013 obsiahnuté v bode V. Protokolu.
Žalobca preukázal splnenie podmienky v zmysle ust. § 250a O.s.p. (právnického vzdelania), jeho povereným zamestnancom - č.l. 27 spisu.
Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie, písomným podaním zo dňa 07.02.2014. Nestotožnil sa so žalobnými dôvodmi žalobcu. Poukázal na to, že Zákonník práce nepozná iný spôsob, ktorým by sa dala ponuková povinnosť obísť, ako je absolútna nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať - úplná absencia voľného pracovného miesta. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozhodnutia uviedol, že žalovanému nie je jasné, že žalobcovi prekáža na ponechaní voľnosti kontrolovanému subjektu vo výbere opatrení pre dosiahnutie želaného stavu - súladu s právnymi predpismi. Špecifikácia opatrení, ktoré by mal kontrolovaný subjekt spraviť, by viedla k tomu, že inšpektor práce by musel pri každom jednotlivom výkone inšpekcie práce detailne skúmať podmienky u zamestnávateľa, jeho organizáciu, spôsob práce a podobne, aby mu určil presný spôsob nápravy. Takýto výkon inšpekcie organizačne, kapacitne, ako aj časovo nemožný. Navyše žalobca nevidí dôvod kontrolovaným subjektom poskytovať takúto službu, aby dosiahli súlad s právnymi predpismi, ktoré sú povinní dodržiavať aj bez akejkoľvek kontroly. Vo vzťahu k predpojatosti zamestnanca žalovaného poukázal na to, že zákon o inšpekcii práce nepozná pojem predpojatosť, ani vylúčenie inšpektora práce z inšpekcie. Kontrolovaný subjekt má námietky voči inšpekcii práce, resp. voči samotnému inšpektorovi má právo podať sťažnosť, čo v tomto prípade aj žalobca uskutočnil. Sťažnosť bola žalovanému postúpená z nadriadeného orgánu dňa 25.11.2013 a žalovaným prešetrovaná dňa 27.12.2013 až 30.12.2013, o čom bola vyhotovená zápisnica o prešetrovaní sťažnosti. Sťažnosť bola vyhotovená ako neopodstatnená, nakoľko komisia nezistila žiadne pochybenie. Oznámenie o vybavení sťažnosti bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 02.01.2014. Ďalej uviedol a podotkol, že v čase vypracovania dodatku k protokolu dňa 07.10.2013 nemal vedomosť o vznesení námietky predpojatosti, nakoľko táto bola na inšpektorát práce podľa
prezenčnej pečiatky doručená až dňa 08.10.2013. Z uvedených dôvodov mal za to, že rozhodnutie, resp. protokol vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav je v súlade s obsahom spisov a zistenie skutkového stavu je dostačujúce pre posúdenie veci.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol dňa 16.04.2014 rozsudkom bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p..
Žalobca vyslovil súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podaním zo dňa 28.01.2014, doručené súdu dňa 30.01.2014.
Žalovanému bola výzva na vyjadrenie sa, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania zo dňa 23.01.2014 doručená dňa 24.01.2014. V stanovenej lehote 15 dní sa nevyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Vo výzve bol žalovaný zároveň upozornený, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní protokolu zo dňa 22.08.2013 pod č. IZA-64-05-2.3/P-E24-13, vrátane jeho Dodatku č. 1 zo dňa 07.10.2013 mal za to, že predmetný protokol, vrátane jeho dodatku je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť rozhodnutia, resp. vydaných opatrení v rámci protokolu a to z nasledovných dôvodov:
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že predmetné rozhodnutie, resp. napadnutý protokol, vrátane jeho dodatku, vzhľadom na charakter jeho obsahu možno preskúmať súdom podľa ustanovení o správnom súdnictve, pretože sú na to splnené predpoklady.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
V danom prípade žiadal žalobca preskúmať protokol, ako aj postup žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydanie protokolu a uloženie určitej povinnosti žalobcovi vo forme opatrenia. Podľa názoru súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že protokol (rozhodnutie) bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zákona povinnosť - uložil prijať opatrenia na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov a po druhé doručiť inšpektorátu v lehote do 31.10.2013 písomnú správu o splnení opatrení. To znamená, že predpísaným spôsobom autoritatívne žalovaný zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie. Svojím charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. Uvedené vychádza z názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v uznesení pod sp. zn. 1Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008.
Z protokolu pod č. IZA-64-05-2.3/P-E24-13 zo dňa 22.08.2013 bolo zistené, že u žalobcu bola vykonávaná kontrola zameraná na dodržiavanie vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z., vznik pracovného pomeru, náležitosti pracovných zmlúv a skončenie pracovného pomeru. Kontrolované obdobie bolo október 2012 až marec 2013. Kontrola bola vykonaná v dňoch 20.08. a 22.08.2013 u žalobcu. Následne bolo vyšpecifikované, čo bolo pri kontrole zistené, v bode B boli špecifikované novozistené nedostatky a v bode V. Protokolu boli stanovené opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) a odsek 3 zákona č. 125/2006 Z.z., bolo nariadené po prvé v bode 1. zistených nedostatkov dodržiavať príslušné ustanovenia právnych predpisov a po druhé doručiť inšpektorátu práce v lehote do 30.09.2013 písomnú výzvu, resp. písomnú správu o splnení opatrení.
Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 17.09.2013 s tým, že, žalobca uviedol, že k zisteným nedostatkom podá písomné vyjadrenie v lehote do 26.09.2013. Protokol bol podpísaný inšpektorom práce Ing. K. T. a zo strany žalobcu bol takisto tento podpísaný. Následne žalobca podal vyjadrenie k protokolu zo dňa 25.09.2013, v ktorom žalobca uviedol, že zamestnankyňa JUDr. Q. G. nespĺňa predpísané kvalifikačné predpoklady pre pracovnú pozíciu špecialista IT a taktiež poukázal na to, že pracovné miesto špecialistu IT bezpečnosti bolo obsadené pánom Mgr. C. L. s dňom nástupu 01.12.2012. V rozhodujúci dátum toto pracovné miesto už nebolo voľné. Pracovné miesto bolo obsadené na základe dohody žalobcu a p. L. zo dňa 18.10.2012. Takisto poukázal na to, že pracovné miesto bezpečnostného analytika bolo obsadené p. G. D. s nástupom práce dňa 15.12.2012. Skutočný nástup do práce bol dňa 17.12.2012. V rozhodujúcom dátume bolo toto pracovné miesto obsadené pánom Ing. N. M., s týmto bol pracovný pomer skončený dňa 17.12.2012. Taktiež namietal opatrenia, ktoré vyplynuli z predmetného protokolu. Tieto boli nevykonateľné, pretože trpia vadami, nakoľko dodržiavať ustanovenia právnych predpisov je všeobecná povinnosť vyplývajúca všetkým subjektom práva priamo zo zákona a nie je potrebné ani ju možné potvrdzovať individuálnym právnym aktom žiadneho štátneho orgánu.
Dňa 07.10.2013 bol vypracovaný Dodatok č. 1 k Protokolu č. IZA-64-05-2.3/P-E24-13 zo dňa 22.08.2013. V tomto Dodatku č. 1 bolo vypracované nové znenie dodatku - Zamestnávateľ Rozhodnutím Predstavenstva Prima banky a.s. zo dňa 06.11.2012 rozhodol o premiestnení Právneho odboru spoločnosti zo Žiliny do Bratislavy, s účinnosťou od 01.01.2013. Na základe predmetného rozhodnutia zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom JUDr. Q. G., nar. XX.XX.XXXX, pracovníčkou právneho odboru, výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa. Výpoveď daná zamestnancovi je zo dňa 04.11.2012, odoslaná na poštovú prepravu dňa 16.11.2012. Výpoveď zamestnancovi bola doručená 04.12.2012. Výpovedná doba začala plynúť od 01.01.2013. Zamestnávateľ k inšpekcii práce predložil zoznam pracovných pomerov s dátumom vzniku pracovného pomeru v dobe od 01.10.2012 - 31.03.2013 s miestom výkonu práce Centrála Žilina, teda zhodným s miestom výkonu práce zamestnanca JUDr. Q. G., ktorému zamestnávateľ dal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a). Podľa predloženého zoznamu zamestnávateľ v čase, kedy dával výpoveď zamestnancovi JUDr. Q. G., disponoval jedným voľným pracovným miestom „Špecialista IT bezpečnosti", na ktoré uzatvoril pracovný pomer dňa 19.11.2012 s dátumom nástupu do práce 01.12.2012. Zamestnávateľ dal zamestnancovi JUDr. Q. G. výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce z dôvodu premiestnenia časti zamestnávateľa napriek tomu, že mal možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať inou prácou v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve so zamestnancom JUDr. Q. G. a túto prácu zamestnancovi neponúkol. Zamestnávateľ nedodržal ustanovenie § 63 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zároveň inšpektor zmenil aj znenie časti V. Protokolu o výsledku inšpekcie práce a to tak, že uložil v súlade s § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z.z. v bode 1. Zistených nedostatkov prijať opatrenia na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov a v bode 2. Doručiť inšpektorátu práce v lehote do 31.10.2013 písomnú správu o splnení opatrení.
Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada.
Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
Krajský súd v Žiline v danom prípade sa stotožnil s názorom žalobcu, že opatrenia, ktoré boli dané žalobcovi podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 125/2006 Z.z. sú neurčitého charakteru, nakoľko nie je z nich zrejmé, o aké konkrétne opatrenia má ísť, na dodržiavanie akého konkrétneho ustanovenia, akého právneho predpisu. T.j. podľa názoru senátu Krajského súdu v Žiline opatrenia uložené v protokole (resp. aj v jeho Dodatku č. 1) pod bodom 1. a 2. sú absolútne neurčité (rovnako aj opatrenia uložené v rámci prvého protokolu zo dňa 22.08.2013) a takýmto spôsobom sú tieto nevykonateľné. Nie je zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenie, ktorého konkrétneho zákona má byť dodržiavané. Rovnako je nepreskúmateľný záver protokolu o zistených nedostatkoch, keď z protokolu z 22.08.2013, keď je tu uvedené, že zamestnávateľ disponoval dvoma voľnými pracovnými miestami, v Dodatku k Protokolu č. 1 zo dňa 7.10.2013 je uvedené, že tento disponoval už len jedným pracovným miestom.
Podľa názoru súdu záver o tom, či výpoveď zo strany zamestnávateľa (žalobcu) zamestnankyni JUDr. Q. G. bola alebo nebola v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, patrí rozhodnúť len všeobecnému súdu, na ktorý sa prípadne nespokojný účastník konania (JUDr. G.) obráti.
Podľa názoru súdu opatrenie vo vzťahu k žalobcovi má povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré ako také ukladá žalobcovi určité povinnosti. Tieto povinnosti, aby boli vynútiteľné, musia byť aj náležite identifikované, špecifikované, čo v danom prípade nebolo splnené.
V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom a v oboch prípadoch ide o súčasť tzv. administratívneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie, či opomenutie. Široká oblasť iných správnych deliktov nemá jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia tak, ako je tomu napr. pri priestupkoch. Odkazuje sa len na Správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými nepochybne sú aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To znamená, až konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípade uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby bol skutok nezameniteľný s iným skutkom, to je možné daným spôsobom zaručiť. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to z dôvodu prekážky, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej.
Z uvedeného je možné vyvodiť, že opatrenie, aké bolo vydané v danom prípade je aj v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza, že akékoľvek trestné obvinenie treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu.
Keďže nie je zrejmé, aké opatrenie, na dodržiavanie akého ustanovenia právneho predpisu má žalobca prijať, z tohto dôvodu je následne aj ďalšie následné opatrenie, ktoré bolo prijaté na základe Dodatku č. 1, nepreskúmateľné. Oprávnenie ukladať opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), d), g), h) a i) a ukladanie povinností kontrolovanému zamestnávateľovi, je vyvoditeľné z ust. § 14 ods. 2 písm. a) a podľa § 14 ods. 2 písm. b) je zrejmé, že žalovaný môže v určenej lehote žiadať aj písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Keďže nie je zrejmé, aké opatrenie, resp. aký konkrétny právny predpis a z toho plynúce opatrenie na jeho dodržiavanie malo byť prijaté, nie je podľa názoru súdu, ani zrozumiteľný ani bod 2 Protokolu bod V. Opatrenia, ktorý rovnako je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Takisto je
potrebné vytknúť žalovanému správnemu orgánu, že je nepreskúmateľný aj záver protokolu o zistených nedostatkoch, keď v Protokole zo dňa 22.08.2013 je uvedené, že zamestnávateľ disponoval s dvomi voľnými pracovnými miestami, v Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 07.10.2013 je uvedené, že disponoval zamestnávateľ už len jedným voľným pracovným miestom. Uvedeným, resp. uvedenou skutočnosťou žalovaný správny orgán chcel, alebo mal na mysli zrejme opravu protokolu pri aplikácii ust. § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z., čo nevyplýva z Dodatku č. 1 k Protokolu. Pokiaľ chcel žalovaný takúto opravu vykonať, tak mal odkázať aj na špecifikované ustanovenie zákona č. 125/2006 Z.z.. Takto si súd uvedený postup správneho orgánu uvedený v dodatku č. 1 k Protokolu len domýšľa.
Podľa názoru súdu opatrenia, ktoré správny orgán ukladal pri aplikácii ust. § 14 zákona č. 120/2006 Z.z. (ako už vyššie konštatoval) musia byť celkom zjavne určiteľné a identifikovateľné, aby bolo jasné subjektu, ktorému sú určené, v danom prípade žalobcovi, aké tieto má prijať, najmä na zabezpečenie a dodržiavanie konkrétneho (akého) právneho predpisu. Nestotožňuje sa súd s názorom žalovaného správneho orgánu, že by tieto mohli byť na ľubovôli žalobcu. Ako také by potom vôbec logicky nemali zmysel z hľadiska kontroly ich dodržiavania.
Nedôvodná je ale námietka žalobcu, čo sa týka predpojatosti zamestnanca žalovaného správneho orgánu, ako inšpektora, ktorý mal vykonávať kontrolu u žalobcu v danom čase a na danom mieste. Táto nie je dôvodná, nakoľko ust. § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. hovorí na čo konkrétne, je tu odkaz na konkrétne ustanovenia zákona č. 125/2006 Z.z. na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.. To znamená, vymenúva jednotlivé ustanovenia zákona o inšpekcii práce, na ktoré sa Správny poriadok vzťahuje a a contrario je zrejmé, že na námietku predpojatosti vo vzťahu k vykonávajúcemu inšpektorovi žalovaného (resp. na činnosť inšpekcie) ako takú sa nevzťahuje postup podľa zákona č. 71/1967 Zb., t.j. zákona o správnom konaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu protokolu, vrátane jeho Dodatku č. 1 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol úspešným účastníkom konania, má preto právo na náhradu trov konania.
Súd o trovách konania rozhodoval pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 2 O.s.p.. Žalobca si v stanovenej lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslil, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktorá vyplýva zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 70 Eur, preto mu bola priznaná náhrada za zaplatenie tohto súdneho poplatku v sume 70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach.