Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-77-2019.pdf
PDF · 140.64 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: SP - SPOL BJ, s.r.o., so sídlom Dlhý rad 7, 085 01 Bardejov, IČO: 47 535 962, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát so sídlom S. X., XXX XX G., proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, Hlavná 451/2, 010 09 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - Protokolu č. IZA-39-51-2.2/P-A22,24,25-18 zo dňa 25.04.2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov správneho súdneho konania a trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - Protokolu č. IZA-39-51-2.2/P-A22,24,25-18 zo dňa 25.04.2018 (ďalej len „protokol“). Žalobca poukázal na to, že dňa 17.01, 17.04., 24.04. a 25.04.2018 bola u žalobcu uskutočnená inšpekcia práce a o jej výsledkoch bol spísaný protokol. V protokole sú opísané zistenia inšpektorov žalovaného a žalovaný žalobcovi uložil opatrenia a povinnosti. Dňa 25.04.2018 bol obsah protokolu so žalobcom prerokovaný. Žalobca sa k predmetnému protokolu písomne vyjadril okamžite pri jeho prerokovaní nasledovne: „Súhlasím s obsahom protokolu a zabezpečím odstránenie nedostatkov v uvedenej lehote“. Žalobca po podrobnom preskúmaní protokolu so stavom v ňom opísaným nesúhlasil a žiadal jeho doplnenie, čo však inšpektor práce odmietol s tým, že protokol je už uzavretý. Žalobca uviedol, že v závere protokolu žalovaný uložil opatrenia, konkrétne:
- v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“), nariadil odstrániť zistené nedostatky v bodoch č. 1 až 13 v lehote do 30 dní od prevzatia protokolu,
- v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a
- doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Žalobca napriek tomu, že pri prerokovaní protokolu sa vyjadril, že súhlasí s obsahom protokolu a zabezpečí odstránenie nedostatkov v uvedenej lehote, v žalobe vo všeobecnosti namietal, že protokol o výsledku inšpekcie práce bol vypracovaný na základe nesprávnych myšlienkových postupov, na základe nesprávneho výkladu citovaných právnych predpisov, na základe nedostatočného a neobjektívneho zisteného stavu, pričom žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a
nesprávne právne posúdil skutkový stav. Preto uvedené rozhodnutie je nezákonné a predmetným rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Žalobca v správnej žalobe vymedzil tieto konkrétne žalobné body: 1) nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav Žalobca poukazoval na to, že protokol neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným správnym deliktom. Protokol v časti určenia zistených nedostatkov v jednotlivých bodoch 1 - 13 sa zakladá len na formálnom konštatovaní žalovaného, bez vecného a argumentačného podloženia tvrdení žalovaného. Jednotlivým zisteným nedostatkom popísaným v uvedených bodoch žalobca vytýkal, že neobsahujú podklady k jednotlivým zisteniam, na základe ktorých inšpektori zistili nedostatky, čo má za následok nepreskúmateľnosť protokolu pre nedostatok dôvodov. Tvrdenia žalovaného sú tiež výsledkom nesprávneho posúdenia veci a nesprávneho výkladu jednotlivých ustanovení zákona č. 124/2006 Z z. Ďalej konštatovanie inšpektora, ktoré listiny boli pri výkone inšpekcie zo strany zamestnávateľa predložené a ktoré nie, napriek tomu, že boli žiadané, považoval žalobca za nepreskúmateľné a nepodložené relevantným dôkazom a spôsobom, akým mal doklady od žalobcu vyžadovať. 2) nepreskúmateľnosť protokolu pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť a pre nedostatok dôvodov Podľa názoru žalobcu opatrenie vo vzťahu k žalobcovi má povahu tzv. sankcie, resp. rozhodnutia, ktoré ako také ukladá žalobcovi určité povinnosti. Tieto musia byť aj náležite identifikované a špecifikované, aby boli vynútiteľné. Podľa názoru žalobcu je uloženie opatrenie nevykonateľné, nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť žalobca vidí v tom, že opatrenie neuvádza, aké opatrenia na nápravu má prijať žalobca na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, ďalej neuvádza, ktoré právne predpisy mal žalobca porušiť ani z akých príčin, pričom odkaz na body protokolu považuje za nepostačujúci. Opatrenie je teda všeobecné a neurčité. Nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov nie je možné prijať žiadne opatrenie, povinnosť dodržiavať právne predpisy je všeobecná. Z uvedených dôvodov je aj následné opatrenie spočívajúce v povinnosti predložiť inšpektorátu práce informáciu o splnení opatrení nepreskúmateľné. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 21S/127/2013 z 16.4.2014 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 8žo/19/2014 zo dňa 30.9.2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.07.2018. Žalovaný svoj postup považoval za súladný so zákonom č. 125/2006 Z. z., ktorý nevyžaduje, aby obsahom protokolu bolo uvedenie zoznamu dokladov, ktoré mal inšpektor práce požadovať, ani uvedenie spôsobu, akým sa tak stalo. Listom zaslaným elektronicky dňa 19.01.2018 požiadal inšpektor žalobcu podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o poskytnutie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie práce. Žalobca zaslal žalovanému elektronickou poštou dňa 29.01.2018 doklady, ktoré však neboli v zmysle označeného listu poskytnuté v plnom rozsahu. Ďalšie doklady boli vyžiadané už len telefonicky, o čom existujú v spise úradné záznamy. Žalobca však všetky požadované doklady nezaslal, preto táto okolnosť bola v protokole uvedená. Žalovaný vo vyjadrení k jednotlivým nedostatkom uvedeným v bodoch 1 - 13 Protokolu uviedol, že zamestnávateľ počas výkonu kontroly nepredložil doklady, ktorými by vyvrátil zistenia uvedené v predmetných bodoch protokolu, ani k jednotlivým nedostatkom počas prerokovania protokolu nemal námietky, preto inšpektor práce v protokole uviedol nedostatky. K rozsudku Krajského súdu č. 21S/127/2013 zo dňa 16.04.2014 žalovaný uviedol, že tento sa týkal správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti protokolu, v ktorom v časti opatrenia absentovala nariaďovacia časť podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.
3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 20.08.2018, podanou po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP. S vyjadrením žalovaného sa žalobca nestotožnil. Uviedol, že podľa rozhodovacej praxe súdov protokol o výsledku inšpekcie práce sa považuje za fiktívne rozhodnutie, tak musí obsahovať formálne aj obsahové náležitosti. Zákon o inšpekcii práce je v postavení k správnemu poriadku ako „lex specialis“, avšak nejasne a nekonkrétne upravuje formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia, preto je namieste použiť správny poriadok, ktorý náležitosti rozhodnutia jasne definuje v § 47 Správneho poriadku. Protokol považoval za nezákonný pre absenciu podstatných náležitostí, resp. pre ich nezrozumiteľnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť.
Ďalej žalobca namietal, že k žalobe sa vyjadril inšpektor práce, ktorý nie je pasívne legitimovaný v správnom súdnom konaní, a preto žiadal správny súd, aby k uvedenému vyjadreniu neprihliadal. Inšpektor až v tomto vyjadrení sa snažil napraviť svoje chyby a nedostatočnosť zisťovania pri výkone kontroly poukazovaním na nepreskúmateľné telefonické rozhovory a na spísané úradné záznamy z nich, čo žalobca považoval za neprípustné. Keďže žalovaný ani inšpektor nenavrhli zamietnutie žaloby, žalobca žiadal správny súd, aby rozhodol v zmysle jeho žalobného návrhu.
4. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku zo dňa 17.9.2018 s tým, že k žalobe sa vyjadroval inšpektor práce, nakoľko len tento ho môže podať kvalifikovane, keďže inšpekciu vykonával a namietané boli všetky body protokolu. Nakoľko sprievodný list je podpísaný štatutárom žalovaného, oboznámeným s predmetným vyjadrením inšpektora, považuje ho správny orgán za vlastné vyjadrenie.
5. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že inšpektorát práce vykonal u kontrolovaného subjektu SP - SPOL BJ, s.r.o. Snakov výkon inšpekcie práce na stavbe Areál polikliniky Kysucké Nové Mesto, ktorý bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa v oblastí dodržiavania vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (pracovný čas, odpočinok, minimálne mzdové nároky), kontrolu povinností zamestnávateľa v oblastí poskytovania cestovných náhrad v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Kontrola bola vykonávaná v dňoch 17.01.2018, 17.04.2018, 24.04.2018 a 25.04.2018. Inšpektorát práce požiadal o poskytnutie dokladov potrebných pre výkon inšpekcie výzvou zo dňa 19.1.2018 odoslanou elektronickou poštou, na ktorú výzvu reagoval žalobca listom zo dňa 25.1.2018. Ďalšie doklady podľa úradných záznamov zo dňa 20.1.2018 a 17.4.2018 vyžiadali inšpektori L.. L. N. a L.. O. V. telefonicky prostredníctvom poverenej zamestnankyne žalobcu B. G.. O výsledku inšpekcie práce bol podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce vypracovaný protokol č.: IZA-39-51-2.2/P-A22,24,25-18 zo dňa 25.04.2018. Zistené nedostatky inšpektor práce uviedol v bodoch č. 1 až 13 a mali spočívať v nasledovnom: 1. Kontrolovaný subjekt preukázateľne nekontroluje riadne používanie OOPP (pozn. správneho súdu: osobné ochranné pracovné prostriedky), čím porušil ustanovenie § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.. 2. Kontrolovaný subjekt nevymenoval zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť na základe voľby zamestnancov, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z.. 3. Kontrolovaný subjekt v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil a nevyškolil dostatočný počet zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci, čím porušil ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 124/2006 Z. z.. 4. Kontrolovaný subjekt nemá vedenú príslušnú technickú dokumentáciu od stavebných strojov (UNC - CAT 262B, traktorbager Volvo) - návody na obsluhu a údržbu, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z. a § 5 ods. 4 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. 5. Kontrolovaný subjekt v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil svojim zamestnancom bezpečný pracovný postup napr. pri pokládke obrubníkov, zámkovej dlažby, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z..
6. Kontrolovaný subjekt v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevypracoval vnútorný dopravný predpis pre mobilné pracovné prostriedky pohybujúce sa v pracovnom priestore, čím porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 124/2006, § 4 ods. 3 príloha č. 2 bod 3.2 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z.. 7. Kontrolovaný subjekt nemá vypracovaný vnútorný predpis na poskytovanie pitného režimu, ak to vyžaduje ochrana života a zdravia zamestnancov na staveniskách, čím porušil ustanovenie § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.. 8. Kontrolovaný subjekt nepredložil doklad o vykonávaní kontroly na pracovisku, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, čím porušil ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.. 9. Kontrolovaný subjekt nepredložil prevádzkové denníky stavebných strojov (UNC - CAT 262B, traktorbager Volvo, pásový bager Takeuchi BS), do ktorých sa zaznamenávajú záznamy obsluhy, čím
porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z., § 16 príloha č. 8 bod 1.7. písm. a) vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z.. 10. Kontrolovaný subjekt nepredložil písomný prevádzkový poriadok stroja, ktorý upravuje podrobnosti na prevádzku, údržbu a opravy a bezpečný pracovný postup stroja (UNC - CAT 262B, traktobager Volvo, pásový bager Takeuchi BS), čím porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z., § 16 príloha č. 8 bod 1.2. vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z.. 11. Prevádzkovateľ stavebných strojov (UNC - CAT 262B, traktorbager Volvo) neoznačil stavebné stroje evidenčným číslom a názvom prevádzkovateľa stroja, čím porušil ustanovenie § 13 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z., § 16 príloha č. 8 bod 1.5. vyhlášky MPSVaR č. 147/2013 Z. z.. 12. Kontrolovaný subjekt nepriradil pracovnému miestu zamestnancov V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, pracovná zmluva zo dňa 17.12.2014 a A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, pracovná zmluva zo dňa 31.12.2017 žiadny stupeň náročnosti práce v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe Zákonníka práce, čím porušil ustanovenie § 120 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. 13. Kontrolovaný subjekt dohodol v pracovných zmluvách svojich zamestnancov V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, pracovná zmluva zo dňa 17.12.2014 - druh práce: „stavebný robotník“, A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, pracovná zmluva zo dňa 31.12.2017 - druh práce: „pokládka zámkovej dlažby, vodič“, avšak nedohodol ich stručnú charakteristiku, čím porušil ustanovenie § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Zákonníka práce. Následne inšpektor práce nariadil opatrenia tak, ako sú uvedené v správnej žalobe. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 25.04.2018 so štatutárnym zástupcom spoločnosti - konateľom spoločnosti S. A.. Štatutárny zástupca spoločnosti ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré boli uvedené v prerokovanom protokole nemal námietky. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ zobral do úvahy obsah protokolu z inšpekcie práce, na uvedených nedostatkoch a na ich odstránení v stanovenej lehote, inšpektorát práce považoval protokol za prerokovaný a uzatvorený.
6. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“ alebo „kasačný súd“) spis. zn. 8Sžk/18/2019 zo dňa 22.8.2019, právoplatným dňa 27.9.2019, bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/42/2018 - 48 z 30.1.2019 o zamietnutí správnej žaloby zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec bola vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie s tým, aby sa správny súd zaoberal riadne uplatnenými žalobnými námietkami v rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy.
7. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti protokolu, t. j. dňu 25.4.2018, v prípade nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo u kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
Podľa § 14 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený: a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,20) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501.html> f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi, g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti, h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov21) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501.html> na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom, j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501.html> a § 7 ods. 3 písm. d) a e) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501.html>, 2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2006/125/20170501.html> a ods. 8 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/125/20170501.html>, 3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501.html>, § 19, 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/125/20170501.html> a osobitného predpisu,17a) k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.18) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2006/125/20170501.html>
Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), d) až f), h) a i).
Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
26) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Správny súd v nadväznosti na repliku žalobcu učinenú jeho podaním zo dňa 20.08.2018 opätovne konštatuje, že pri prejednaní tejto veci, ktorá je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP sa v celom rozsahu uplatní zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP. Aj keď replika bola učinená žalobcom po nastúpení účinkov koncentrácie, podrobil správny súd vecnému hodnoteniu pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj argumentáciu podľa repliky žalobcu, nakoľko bola, pokiaľ ide o jej vecný základ, obsiahnutá už vo včas podanej správnej žalobe a predstavovala len rozvinutie už takto včas vymedzených žalobných bodov.
9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne 30.11.2021 verejne vyhlásil rozsudok. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 ods. 1, a to vychádzajúc zo žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP). Po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
10. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje (tak ako to už uviedol aj kasačný súd vo svojom rozhodnutí spis. zn. 8Sžk/18/2019 zo dňa 22.8.2019), že súdny prieskum protokolu o výsledku inšpekcie práce v správnom súdnictve je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinnosti (opatrení) kontrolovanému zamestnávateľovi, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že takéto uloženie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, zákonnosť formálnych náležitostí protokolu o výsledku inšpekcie práce, ako aj zákonnosť procesu jeho vyhotovenia a prerokovania s kontrolovaným zamestnávateľom. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a správny súd sa v zásade môže zaoberať len správnosťou zistení ohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu opatrení vynútiteľných uložením sankcie. Len uloženie týchto opatrení predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (viď rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžk 1/2016 z 12.7.2018, sp. zn. 10Sžk 19/2017 z 30.5.2018).
11. Keďže napadnutý protokol v danej veci takéto vynútiteľné opatrenia obsahuje, je aj spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. V ďalšom správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu tých námietok žalobcu, ktoré neprekročili vyššie uvedený rámec súdneho prieskumu.
12. V danej veci sa správny súd prioritne zaoberal námietkou nezrozumiteľnosti, neurčitosti a nevykonateľnosti výrokov jednotlivých opatrení uložených napadnutým protokolom (žalobný bod 2).
13. Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností (nedostatkov) u zamestnávateľa poskytuje zákon o inšpekcii práce v ust. § 12 ods. 2 inšpektorovi rozsiahly súbor opatrení, ktoré môže aplikovať, pričom výber konkrétneho riešenia závisí od rozhodnutia inšpektora
práce, čím je zvýraznená jeho nezávislosť a nestrannosť. V napadnutom protokole boli zo strany inšpektora práce žalobcovi ako zamestnávateľovi nariadené nasledovné opatrenia: a) odstrániť nedostatky uvedené v bodoch č. 1 až 13 v lehote 30 dní od prevzatia protokolu, b) uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a ich príčin a následne c) uložená povinnosť do 3 dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení.
14. Na základe vyššie uvedeného nemožno v prvom rade súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že opatrenie má vo vzťahu k nemu povahu tzv. sankcie. Naopak, nielen v tejto veci, ale aj vo všeobecnosti všetky oprávnenia inšpektora majú preventívny charakter a ich cieľom je dosiahnuť odstránenie porušení pracovnoprávnych a bezpečnostných predpisov.
15. Žalovaný uložil v protokole s odkazom na body 1 - 13 časti protokolu o zistených nedostatkoch žalobcovi povinnosť tieto odstrániť. Správny súd po preskúmaní napadnutého protokolu konštatuje, že žalovaný v uvedených bodoch 1 - 13 dostatočne určito a zrozumiteľne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce a presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, a to popisom skutkového stavu a následným uvedením konkrétnych ustanovení právnych noriem, ktoré boli porušené. S poukazom na to, že týmto boli zistené nedostatky jednoznačne identifikované, nebolo možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu v tejto časti. Preto ak aj uložené opatrenie ukladá odstránenie nedostatkov odkazom na nedostatky presne špecifikované v inej časti protokolu, správny súd je názoru, že takýto odkaz je postačujúci na určenie, aké nedostatky má žalobca odstrániť, najmä ak jednotlivé časti protokolu tvoria jeden celok. Rovnako to platí aj na uloženie povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a na doručenie správy o splnení opatrení. Námietku nezrozumiteľnosti výroku protokolu správny súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú.
16. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob, akým má žalobca nápravu vykonať, stanovil cieľ, ktorý má žalobca s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo považuje správny súd za postačujúce, aby mohlo byť napadnuté opatrenie považované aj za vykonateľné a určité. Zákon o inšpekcii práce v ust. § 12 ods. 2 neukladá inšpektorovi povinnosť navrhnúť konkrétne opatrenia, ani neuvádza, že inšpektor má za kontrolovaný subjekt vyriešiť spôsob, ako zistené nedostatky odstrániť. Naopak, určením konkrétneho opatrenia by žalovaný zasahoval do autonómnej vôle kontrolovaného subjektu pri výbere konkrétneho opatrenia (viď rozsudky NS SR spis. zn. 10Sžk/19/2017 z 30.5.2018, spis. zn. 10Sžk/33/2018 z 28.2.2019). Preto aj tieto námietky žalobcu boli vyhodnotené ako nedôvodné. Na okraj správny súd poznamenáva, že v prípade pochybností či nejasností zo strany žalobcu o obsahu uložených opatrení mu nič nebránilo obrátiť sa na žalovaného a pri odstraňovaní nedostatkov postupovať v súčinnosti s ním (viď odôvodnenie rozsudku NS SR spis. zn. 10Sžk/26/2018 z 30.4.2019).
17. Žalobca ďalej namietal, že zákon o inšpekcii práce nejasne a nekonkrétne upravuje formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia, preto je namieste použiť § 47 Správneho poriadku, pričom protokol považoval za nezákonný pre absenciu podstatných náležitostí. Tiež uviedol, že protokol nebol dôkladne, objektívne a podrobne prerokovaný so žalobcom. Správny súd k tejto námietke konštatuje, že náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce sú jednoznačne upravené vo vyššie cit. ust. § 14 zákona o inšpekcii práce, pričom výkladom „a contrario“ vyššie citovaného ust. § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce je použitie Správneho poriadku na ukladanie opatrení vylúčené. V danej veci správny súd zistil, že žalobou napadnutý protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje kogentné náležitosti vyžadované zákonom a bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 25.04.2018, ktorý s jeho obsahom súhlasil s tým, že zabezpečí odstránenie nedostatkov v uvedenej lehote. Z uvedeného dôvodu inšpektor práce nevyhotovil dodatok k protokolu o výsledku inšpekcie práce a považoval tento za prerokovaný a uzatvorený. Správny súd teda konštatuje, že žalobca nevzniesol námietky k výsledku vykonanej inšpekcie práce, hoci právo vyjadriť sa k protokolu o výsledku inšpekcie práce predstavuje jediný prostriedok procesnej obrany kontrolovaného voči záverečným zisteniam inšpekcie. Ak by námietky boli bývali podané, inšpektor práce ako kontrolný subjekt by bol povinný ich vyhodnotiť a svoje závery riadne odôvodniť v dodatku k protokolu, ktorý predstavuje formu skutkového a právneho vyhodnotenia nielen výsledkov vykonanej inšpekcie práce, ale aj tvrdení (procesnej obrany) kontrolovaného subjektu orgánom kontroly (viď Uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžo/19/2014 z 30.9.2015). Dodatok k protokolu má slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov protokolu po tom, čo boli vo vyjadrení k nemu spochybnené (viď rozsudok NS SR spis. zn. 3 Sžk/4/2018 z 21.11.2018). Keďže žalobca neuviedol vo svojom
vyjadrení k protokolu nové skutočnosti ani žiadne námietky, nebol dôvod na zmenu znenia napadnutého protokolu ani pre vydanie dodatku k nemu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že zákon o inšpekcii práce nestanovuje presnú formu, akou má byť protokol prerokovaný so zamestnávateľom, preto nie je možné vyhodnotiť, že prečítanie protokolu konateľovi žalobcu (prípadne prečítaný konateľom samotným) je nedostatočné, a to najmä ak žalobca ani túto procesnú okolnosť pri prerokovaní protokolu nenamietol. Prerokovaním sa sleduje oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, teda tento cieľ bol postupom inšpektora práce naplnený.
18. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočné, neobjektívne a neúplné zistenie skutkového stavu (bod 1 žaloby), správny súd opätovne dáva do pozornosti, že podľa vyššie citovanej právnej úpravy na nariadenie odstránenia zistených nedostatkov, na vypracovanie a náležitosti protokolu z inšpekcie práce, ako aj na uloženie opatrení a povinnosti doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Preto na obsah protokolu a jeho náležitosti nemožno klásť porovnateľné zákonné nároky ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy, v ktorom sa správny orgán musí detailne vysporiadať so všetkými podkladmi rozhodnutia a musí ozrejmiť hodnotiaci proces zhromaždených dôkazov a aplikáciu právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (viď § 47 Správneho poriadku).
19. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok kasačného súdu spis. zn. 3Sžk/4/2018 z 21.11.2018, podľa ktorého protokol o výsledku inšpekcie práce predstavuje podklad pre rozhodnutie, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi sa v ňom ukladajú opatrenia, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonávanie šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu, ako už bolo uvedené, sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku, ale je upravený osobitným predpisom (zákonom o inšpekcii práce). Protokol aj s prípadným dodatkom teda obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých následne vychádza ďalšie konanie, napr. konanie o uložení pokuty. Eventuálne vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti za zistené a preukázané nedostatky prináleží správnemu orgánu na to príslušnému podľa § 19 zákona o inšpekcii práce, ktorý nie je zisteniami uvedenými v protokole viazaný a je povinný riadne zistiť skutkový stav (viď rozsudok NS SR spis. zn. 2Sžk/3/2016 z 24.10.2019). Až toto následné konanie sa riadi Správnym poriadkom, v ktorom má účastník procesné práva predkladať návrhy na ďalšie dokazovanie a doplniť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preukazovať nezavinenie a pod. V tomto následnom konaní môže kontrolovaný subjekt preukazovať dokladmi, ktoré neboli inšpektorom predložené v rámci výkonu kontroly, splnenie vytýkaných nedostatkov, ako i riadne plnenie právnych predpisov. Súčasne však správny súd konštatuje, že predbežné zistenia nedostatkov opísané inšpektormi v bodoch 1 - 3 protokolu zodpovedajú obsahu administratívneho spisu.
20. Na základe vyššie uvedeného správny súd uvádza, že protokol (oproti rozhodnutiu v správnom konaní) vzhľadom na jeho predbežný charakter nemusí obsahovať rozsiahly popis skutku, ani konkrétne uvedenie jednotlivých dôkazov, z ktorých inšpektorát práce pri ustálení nedostatku vychádzal. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce neobjektívne, nedostatočne a nesprávne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu ako bezpredmetné, ktoré sa môžu a majú uplatniť až v prípadnom administratívnom konaní nasledujúcom po ukončení inšpekcie práce a správny súd sa v tomto štádiu nemohol nimi vecne zaoberať. Pre úplnosť správny súd dodáva, že aj keď napadnutý protokol nemohol byť v uvedenom smere (pokiaľ ide o konštatovaný skutkový stav zistený správnym orgánom I. stupňa) predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, nebolo namieste čiastočné odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 písm. g) SSP. Protokol je v rozsahu jeho obsahu, ktorý predstavuje zásah do subjektívnych práv kontrolovaného subjektu, preskúmateľný správnym súdom, avšak nie z dôvodu neobjektívne, nedostatočne, resp. nesprávne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu ako to uplatnil žalobca. Uvedený právny názor je aj v súlade s uznesením NS SR č. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.9.2015 (na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe), nakoľko uvedeným rozhodnutím bolo zrušené ako nesprávne rozhodnutie Krajského súdu v Nitre o zastavení konania o správnej žalobe na preskúmanie protokolu o zistení príčin pracovného úrazu z dôvodu, že nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 244 ods. 1 a 3 v spojení s § 247 ods. 2 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. Podľa záverov tohto rozhodnutia: Hoci teda ani protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu a ani dodatok k protokolu podľa § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=3299069&f=3> samé o sebe nemajú povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní a nemajú formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovanému subjektu, považovať ich za
tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=3299034&f=3> Protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu a dodatok k protokolu v predmetnej veci teda treba bez ohľadu na ich formu považovať za procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Je preto dôležité, aby bolo ukladané len v prípadoch, kedy skutočne došlo k nedostatkom vysloveným v protokole o výsledku vykonanej kontroly. Je preto potrebné v zmysle ustanovenia § 3 ods. 7 správneho poriadku <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1435890&f=3> primerane aplikovať ustanovenia o základných pravidlách správneho konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 správneho poriadku <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1435877-1435888&f=3>. Vychádzajúc z citovaného právneho názoru NS SR (v spojitosti aj s ostatnými uvedenými rozhodnutiami NS SR), požiadavka na vecné a argumentačne podložené zistenia nedostatkov a na primerané použitie základných pravidiel správneho konania sa vzťahuje na vysporiadanie sa inšpekcie práce s námietkami kontrolovaného subjektu voči protokolu o výsledkoch inšpekcie, ktoré námietky žalobca v tejto veci, ako už bolo uvedené, nepodal.
21. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, keďže v danej veci uložené opatrenia nie sú sankčného charakteru, neprichádza do úvahy plná jurisdikcia správneho súdu podľa § 195 SSP, preto pri svojom rozhodovaní správny súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený správnym orgánom - aký tu bol v čase vydania v protokole uvedených opatrení, a výlučne z rozsahu a obsahu žalobných bodov včas podanej správnej žaloby.
22. Čo sa týka námietok ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho výkladu jednotlivých ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z., žalobca ich špecifikoval len vo vzťahu k bodu 1 a 2 protokolu o zistených nedostatkoch s tým, že nesprávne zistený skutkový stav bol nesprávne posúdený a následne nesprávne subsumovaný pod príslušný právny predpis. S poukazom na odôvodnenie uvedené vyššie správny súd bez možnosti prieskumu skutkového stavu len konštatuje, že žalovaný správne ustálil porušenie povinností na strane žalobcu. Zákonnosť postupu správneho orgánu (okrem už uvedeného nezákonného postupu pri vyhotovovaní protokolu a pri prerokovaní protokolu so zamestnávateľom) bola ďalej namietaná vo vzťahu k nedostatočnému dokazovaniu, pričom zistený skutkový stav založený len na tvrdení inšpektorov práce žalovaný považoval za porušenie právnych predpisov. V danej veci preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol správnym súdom zistený rozpor postupu inšpektorov so zákonom o inšpekcii práce, ktorý by mal za následok nesprávnosť zistení nedostatkov uvedených v napadnutom protokole alebo spôsoboval jeho nezákonnosť.
23. Vzhľadom na zistené skutočnosti, že napadnutý protokol obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, je dostatočne určitý a zrozumiteľný s tým, že samotné skutkové zistenia súdnemu prieskumu nepodliehajú, pričom nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia, správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. K procesnej námietke žalobcu, aby správny súd neprihliadal k vyjadreniu žalovaného, pretože obsahuje len stanovisko inšpektora a nie žalovaného, súd stručne podotýka, že inšpektor štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na inšpektoráte práce, teda u u žalovaného, a vzhľadom k tomu, že priamo u kontrolovaného subjektu - žalobcu vykonával inšpekciu práce, je práve jeho stanovisko k správnej žalobe relevantné.
25. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 26. O trovách konania vrátene trov kasačného konania, vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo
vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. Správny súd má za to, že takýmto rozhodnutím o náhrade trov konania sa neodklonil od zaužívanej praxe, ktorá vychádza zo zásady jednoty nároku. „Pri zrušení rozhodnutia krajského súdu kasačným súdom a vrátení veci tomuto krajskému súdu na ďalšie konanie rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, opäť o nároku na náhradu trov konania jednak na krajskom súde (nového i predchádzajúceho), ak aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Tento nárok tvorí jeden celok, a preto v takomto prípade bude krajský súd rozhodovať jedným výrokom , pričom nárok na náhradu trov jednotlivých konaní odôvodní osobitne, t. j. oddelene“ (BARICOVÁ, J. et al., Správny súdny poriadok: Komentár, 2018, C. H. BECK, s. 1742 - 1743).
27. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 453 2019 z 19.11.2019: „Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 Civilného sporového poriadku (CSP) (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania
- prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.). Aj v prípade rozhodnutia o trovách dovolacieho konania v rámci rozsudku krajského súdu z 20. februára 2019, ktorým sa konanie končilo, by sa teda musel zohľadniť úspech žalobkyne v dovolacom konaní; iný výsledok by sťažovateľke nepriniesol.“. Vo vzťahu k citovanému rozhodnutiu správny súd uvádza jednak to, že sa tento judikát vzťahuje na civilné sporové konanie, v ktorom je dovolanie mimoriadnym opravným prostriedkom (popri možnosti napadnúť rozsudok odvolaním ako riadnym opravným prostriedkom), naproti čomu v správnom súdnom konaní riadny opravný prostriedok smerujúci voči neprávoplatnému rozhodnutiu neexistuje. Ďalej správny súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR takýto postup považuje len za fakultatívny, a preto závisí od okolností konkrétneho prípadu a úvahy súdu, či pristúpi k nezávislému rozhodovaniu o náhrade trov konania v jednotlivých fázach konania. Správny súd rozhoduje o trovách celého konania, a nie o trovách fáz konania.
28. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.