Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/15/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. D. E., nar. X.X.XXXX, bytom D., G. XXXX/XX, proti odporcovi: MUDr. K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., G. XXXX/XX, t.č. D., D. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: C. E., nar. XX.X.XXXX a N. E., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -104 zo dňa 4.12.2013 - v časti o výživnom, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov rozviedol, obe maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletých detí právoplatnosťou tohto rozsudku a odporcu zaviazal právoplatnosťou rozsudku prispievať na výživu maloletého C. vždy do 17. dňa toho ktorého mesiaca vopred celkovo sumou 300 Eur mesačne, z toho sumu 200 Eur ako bežné výživné k rukám navrhovateľky a sumu 100 Eur na tvorbu úspor na osobný účet maloletého C. zriadený navrhovateľkou a prispievať na výživu maloletého N. právoplatnosťou tohto rozsudku vždy do 17. dňa toho ktorého mesiaca vopred celkovo sumou 200 Eur mesačne, z toho sumu 150 Eur ako bežné výživné k rukám navrhovateľky a sumu 50 Eur na tvorbu úspor na osobný účet maloletého N. zriadený navrhovateľkou. Navrhovateľku zaviazal k povinnosti do šiestich dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave v prospech maloletého C. a maloletého N. pre každé dieťa zvlášť osobitný účet a odporcovi oznámiť ústav, v ktorom je účet zriadený a číslo účtu. Súd schválil dohodu rodičov o úprave styku odporcu s maloletými deťmi tak, že „Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým C. a maloletým N. každý párny týždeň v roku od utorka od 16.00 hod. do štvrtka do 7.30 hod. a každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do soboty do 18.00 hod., každoročne počas letných prázdnin od 16.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 16.8. od 10.00 hod. do 30.8. do 19.00 hod., každoročne počas jarných prázdnin od piatku od 16.00 hod. do utorka do 19.00 hod., každoročne počas veľkonočných sviatkov od nedele od 10.00 hod. do pondelka do 16.00 hod., počas podujatia Skalické dni v sobotu od 10.00 hod. do 20.00 hod., každoročne počas vianočných sviatkov od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každoročne v čase od 1.1. od 10.00 hod. do 15.1. do 19.00 hod. s tým, že navrhovateľka je povinná maloleté deti na styk s odporcom pripraviť a v určenom čase odporcovi odovzdať v mieste jej bydliska a odporca je povinný maloleté deti navrhovateľke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.“ Navrhovateľku zaviazal aj k povinnosti písomne alebo elektronickými prostriedkami informovať odporcu o zdravotnom stave maloletých detí, o ich školských výsledkoch a o ich mimoškolských aktivitách a to vždy k poslednému dňu každého mesiaca

v kalendárnom roku. Záverom súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 33,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie v napadnutej časti výživného prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 24 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 63 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Zdôraznil, že navrhovateľka býva spoločne s maloletými deťmi v trojizbovom byte, ktorého vlastníkom je odporca. Navrhovateľka je zamestnaná a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 509,12 Eur, pričom je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté deti a v starostlivosti o ne neboli šetrením kolízneho opatrovníka zistené žiadne nedostatky. Odporca je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2 329,27 Eur. Okrem toho má príjem aj z iných činností, ktoré súdu podrobne rozpísal a predstavujú sumu približne 4 889,29 Eur ročne, čo znamená 407,44 Eur mesačne. Odporcov celkový priemerný čistý mesačný príjem tak predstavuje sumu 2 736,71 Eur. Odporca býva sám v rodinnom dome, je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností v odôvodnení rozhodnutia popísaných. Pri určení výšky výživného súd prihliadol tiež na skutočnosť, že odporca uhrádza náklady na trojizbový byt, v ktorom býva navrhovateľka spoločne s deťmi, ako aj náklady na rodinný dom. Maloletý C. navštevuje piaty ročník základnej školy, stravuje sa v škole, za obedy platí 23 Eur mesačne. Zo záujmových krúžkov navštevuje golfový krúžok, za ktorý sa platí mesačne 20 Eur, ktoré výdavky platí maloletému odporca. Maloletý N. navštevuje prvý ročník základnej školy, stravuje sa v škole, za obedy platí 21 Eur mesačne, navštevuje školskú družinu, za ktorú sa platí 7 Eur mesačne. Maloletý C. je alergikom a maloletý N. navštevuje očnú ambulanciu a tiež alergologickú ambulanciu. Výdaje spojené so zdravotnou starostlivosťou na obe maloleté deti predstavujú sumu 25 Eur mesačne. Navrhovateľka tvrdila, že celkové výdaje na maloletého C. sú vo výške 510 Eur mesačne a na maloletého N. vo výške 470 Eur mesačne, ktoré nijako bližšie podrobne nerozpísala, len všeobecne uviedla, že sa jedná o výdaje na zdravotnú starostlivosť, oblečenie, stravovanie, hygienu, cestovné a darčeky. Takéto celkové tvrdené výdaje maloletých detí navrhovateľkou súd s prihliadnutím na ich vek, ich zdravotný stav, záľuby, školské a mimoškolské aktivity vyhodnotil ako prehnané. Pokiaľ ide o výdavky oboch rodičov, súd zdôraznil, že výživné má prednosť pred ostatnými ich výdavkami a preto pri rozhodovaní o výške výživného na maloleté deti neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúce. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa poukázal, že jeho celková suma na obe deti bude tvoriť približne 20% z jeho čistého príjmu, čo zodpovedá zaužívanej súdnej praxi. Mal preto za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu maloletého C. sumou 300 Eur mesačne, z toho sumou 200 Eur ako bežné výživné k rukám navrhovateľky a sumou 100 Eur na tvorbu úspor a na maloletého N. sumou 200 Eur mesačne, z toho sumou 150 Eur ako bežné výživné k rukám navrhovateľky a sumou 50 Eur na tvorbu úspor, keď takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav, osobné potreby, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a záujmové krúžky. Rovnako skonštatoval, že je dôvodné a v záujme maloletých detí za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu ich úspor, pričom takto určeným výživným bude zároveň i realizované právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na záver súd prvého stupňa poznamenal, že pokiaľ ide o náznaky navrhovateľky ohľadom toho, že odporca si mal umelo znižovať príjem kvôli rozvodovému konaniu, s týmto tvrdením sa nestotožnil, naopak mal preukázané, že odporca okrem stáleho príjmu zo svojho zamestnania, keď vykonáva prácu lekára, vykonáva aj služby, zastáva funkciu námestníka, funkciu garanta a snaží sa zabezpečiť príjem aj z iných činností, ako napríklad výkonom celoštátneho posudkového a revízneho lekára, je aj poslancom v mestskom zastupiteľstve D., členom dozornej rady v Správe mestského majetku s.r.o., čím je to práve on, ako jeden z rodičov, ktorý sa snaží zvýšiť si príjem aj inou činnosťou a zvýšiť si tak životnú úroveň, čím samozrejme zvyšuje i životnú úroveň svojich maloletých detí.

Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil odkazom na ust. druhá veta , keď poukázal na príčiny rozvratu manželstva a tým na skutočnosť, že i odporca sa podieľal na jeho rozvrate, preto priznaná náhrada trov konania navrhovateľke predstavuje polovicu ňou zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 33 Eur.

Proti tomuto rozsudku - výlučne v časti týkajúcej sa výšky výživného, podala odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného zmenil tak, že odporcu zaviaže k povinnosti prispievať na výživu maloletého C. sumou 500 Eur mesačne, z toho sumu 400 Eur ako bežné výživné k jej rukám a sumu 100 Eur na tvorbu úspor na osobný účet

maloletého a na výživu maloletého N. sumou 450 Eur mesačne, z toho sumou 350 Eur ako bežné výživné k jej rukám a sumou 100 Eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého N., vždy do 17. dňa kalendárneho mesiaca vopred alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že po odsťahovaní sa odporcu zo spoločnej domácnosti v októbri 2012 platil výživné po 100 Eur na každé dieťa mesačne. Písomnou komunikáciou medzi odporcom a jeho priateľkou preukázala, že dôvodom zníženia príjmu odporcu nie je jeho záujem byť viac času s deťmi, ale jeho snaha platiť čo najnižšie výživné. Pre úplnosť uviedla, že rodinný dom, v ktorom odporca žije sám, dal v katastri nehnuteľností zapísať výlučne na seba, hoci bol postavený počas manželstva. Do domu nemá prístup a v súčasnosti prebieha na prvostupňovom súde aj konanie o jej návrhu o určenie, že rodinný dom a priľahlé pozemky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nestotožňuje sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, že výdavky maloletých detí ňou uvedené sú prehnané. Býva s deťmi v byte, ktorý je v odporcovom výlučnom vlastníctve, keď súd vychádzal pri určení výživného aj z toho, že odporca platí tieto výdavky. Má za to, že súd nemôže v tomto konaní zaviazať odporcu platiť náklady spojené s bývaním a odporca môže kedykoľvek tieto platby prestať uhrádzať. Dňa 17.12.2013 jej odporca oznámil, že odhlásil elektrinu z bytu, kde býva s deťmi. Preto dňa 20.12.2013 uzatvorila zmluvu s elektrárňami a predkladá odvolaciemu súdu potvrdenia o platení elektriny vo výške 40 Eur mesačne a nájomného za byt, rozhlasu a TV spolu vo výške 135,03 Eur mesačne. Preto suma nákladov na poistenie detí, na golf maloletého C. a náklady na bývanie by mala byť zahrnutá do výživného, keďže niet žiadnych pochýb, že odporca nemá problém tieto finančne uhrádzať a nie je žiadna záruka, že ich bude platiť aj v budúcnosti. Súd pri rozhodovaní o výške výživného nevychádzal zo zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokým odporca si platí svoj koníček športové lietanie vo výške 4 500 Eur, bežné výživné na deti súd určil vo výške 200 Eur a 150 Eur mesačne, pri 3 000 Eur príjme odporcu a jej preukázaným príjmom 500 Eur. Pri porovnaní jedna hodina lietania stojí 100 Eur, čo je polovica mesačného výživného na C. a viac ako polovica mesačného výživného na N.. Napokon odvolateľka poukázala na to, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa jej odporca poslal v decembri výživné 52 Eur na každé dieťa a to formou splátok vo výške dvakrát po 20 Eur a 64 Eur, preto si musela požičať peniaze, aby deťom zabezpečila výživu a Vianoce.

Odporca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu navrhovateľky predložil písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a zaviazal ho k povinnosti prispievať na výživu maloletého C. sumou 200 Eur mesačne, z toho 170 Eur ako bežné výživné k rukám navrhovateľky a sumou 30 Eur na tvorbu úspor a na výživu maloletého N. sumou 150 Eur mesačne, z toho 120 Eur ako bežné výživné k rukám navrhovateľky a sumou 30 Eur na tvorbu úspor. Zdôraznil, že osobne má za to, že prvostupňový súd dospel dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, avšak podklady k hodnoteniu jeho príjmov vychádzali z obdobia od septembra 2012 do septembra 2013, kde boli zarátané aj jednorazové neopakujúce sa príjmy. Keďže celé konanie trvá už vyše ôsmich mesiacov, nebolo pre prvostupňový súd možné zohľadnenie toho, že v rokoch 2012 a 2013 sa menila štruktúra jeho príjmov, keď má za to, že je nutné, aby odvolací súd zohľadnil jeho aktuálne príjmy za posledných 12 kalendárnych mesiacov. Prvostupňový súd zarátal do jeho príjmov aj jednorazové príjmy z roku 2012, ktoré už v roku 2013 nemal a v budúcnosti ani mať nebude. Pokiaľ ide o prehľad jeho príjmov v čistom v roku 2013 u zamestnávateľa, poberá príjem mesačne 2.249,41 Eur v čistom, od Mesta D. mesačne poberá sumu 54,14 Eur v čistom, od spoločnosti T. J. mesačne 33,33 Eur v hrubom, od Správy mestského majetku D. s.r.o. mesačne sumu 55,31 Eur v čistom, od ČSOB poisťovňa mesačne 0,42 Eur v čistom a od poisťovne Kooperativa poisťovňa a.s. mesačne 15,68 Eur v čistom, z čoho potom vyplýva, že za posledných 12 mesiacov má priemerne o 328,- Eur nižší príjem ako ten, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa. Rovnako poukázal na to, že mu v roku 2014 odbudnú výdavky na stravné na obe maloleté deti vo výške 51 Eur mesačne a rovnako náklady za užívanie bytu, v ktorom býva navrhovateľka v celkovej výške 190 Eur mesačne. Zároveň aj platba telefónu 10 Eur mesačne, výdavky na golf maloletého C. 20 Eur mesačne, doteraz ním platené výživné 200 Eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 470 Eur mesačne, avšak malo by mu pribudnúť kompletné výživné 500 Eur mesačne podľa doterajšieho rozsudku. Pokiaľ aj navrhovateľka uviedla, že sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že uviedla prehnané výdavky na maloleté deti, zdôrazňuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa opakovane a bez prijateľných dôkazov takéto výdavky maloletých detí nepreukázala. Navyše tieto výdavky by znamenali ročne na obe maloleté deti sumu 11 760 Eur, pričom jej príjmy v roku 2013 zo zamestnania boli 509 Eur v čistom mesačne a aj po prirátaní sumy 200 Eur mesačne

výživného, ktoré jej v hotovosti zasielal by jej ročný príjem predstavoval sumu 8 510 Eur. Z toho vyplýva, že len na starostlivosť o deti by musela mať ročnú stratu 3 250 Eur. Z toho vyplýva, že navrhovateľka opakovane zavádza súd vo výške mesačných výdavkov na maloleté deti a to s jednoznačným cieľom získať čo najvyššie výživné a nie aby vykryla reálne náklady na potreby maloletých detí.

Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti úpravy výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny, s použitím potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu ich rodičovských práv k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa manželstvo účastníkov rozviedol a upravil ich práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, určil obom rodičom oprávnenie zastupovať a spravovať majetok maloletých detí, odporcovi uložil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého C. sumou 300 Eur mesačne, z toho sumu 200 Eur ako bežné výživné a sumu 100 Eur na tvorbu úspor a prispievať na výživu maloletého N. sumou 200 Eur mesačne, z toho sumu 150 Eur ako bežné výživné a sumu 50 Eur na tvorbu úspor a súčasne upravil styk odporcu s maloletými deťmi. Predmetom odvolacieho konanie je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výživného na maloleté deti.

V zmysle § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia (ods. 3).

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

V zmysle s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V konaní podľa pritom súd nie je viazaný rozsudkom súdu vydanom v konaní podľa Zákona o rodine, ani v prípade, ak by toto rozhodnutie bolo vydané bezprostredne pred rozhodnutím v konaní podľa

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Rozhodnúť o výške výživného potom súd môže len na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

V danom prípade súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti výživného založil na konštatácii zistených príjmov navrhovateľky a odporcu, skutočnosti, že navrhovateľka sa o maloleté deti osobne stará, ako aj na zistení majetkových pomerov rodičov, predovšetkým skutočnosti, že odporca je vlastníkom viacerých popísaných nehnuteľností, pričom zohľadnil aj platenie nákladov za užívanie 3 izbového bytu odporcu v užívaní výlučne navrhovateľkou spolu s maloletými deťmi a platenie ním golfového krúžku, ktorý navštevuje maloletý C. ako aj platenie poistného na obe deti. Navrhovateľkou prezentované celkové výdavky maloletých detí sumou 510 Eur mesačne na maloletého C. a sumou 470 Eur mesačne na maloletého N., podrobnejšie nerozpísané, považoval súd za prehnané. Súd prvého stupňa napokon skonštatoval, že pokiaľ ide o navrhovateľkine náznaky vedúce k tomu, že odporca si umelo znižuje príjem v súvislosti s rozvodovým konaním, s týmto sa nestotožnil, keďže v konaní bolo preukázané, že odporca okrem stáleho príjmu zo zamestnania vykonáva aj inú činnosť so snahou zvýšiť si svoj príjem a tým zvýšiť si aj svoju životnú úroveň, čím samozrejme zvyšuje životnú úroveň aj maloletých detí. Prvostupňový súd tak mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na maloletého C. sumou 300 Eur mesačne, z toho 100 Eur na tvorbu úspor a na maloletého N. sumou 200 Eur mesačne, z toho 50 Eur na tvorbu úspor, pri zohľadnení odôvodnených potrieb maloletých detí vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, záľuby, ako aj školské a mimoškolské aktivity.

Hlavným dôvodom nesúhlasu navrhovateľky s výškou určeného výživného na obe deti, ktoré považuje za nedostatočné, bola skutočnosť, že s maloletými deťmi býva v byte v osobnom vlastníctve odporcu, za užívanie ktorého náklady do rozhodnutia súdu tento aj platil, z čoho súd pri určení výšky výživného aj vychádzal, platenie ktorých však môže odporca kedykoľvek ukončiť, k čomu napokon aj došlo dňa 20.12.2013 a od uvedeného dátumu platí tieto náklady už sama v zdokladovanej výške 135,03 Eur mesačne. Je preto názoru, že tieto náklady ako aj náklady na poistenie detí a na golfový krúžok, ktorý navštevuje maloletý C. by mali byť zahrnuté do výšky určeného výživného.

Odvolací súd sa s argumentáciou navrhovateľky stotožňuje a je názoru vzhľadom na to, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upravuje výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, teda do budúcna, nie je možné pri určení výživného na maloleté deti zohľadňovať už uskutočnené plnenie povinného rodiča v ich prospech a v ich záujme, pričom forma plnenia vyživovacej povinnosti poskytovaním vecných plnení akým je aj bývanie, stravovanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou prichádza do úvahy iba u toho rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará (v danom prípade je to navrhovateľka). Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Napokon navrhovateľka odvolaciemu súdu preukázala, že od 20.12.2013 už platí náklady na bývanie sama a to vo výške 135,03 Eur mesačne.

Na druhej strane však nemohol odvolací súd ponechať bez povšimnutia odporcom v odvolacom konaní zdokladované výrazné zníženie jeho pravidelného mesačného príjmu celkovo priemerne o 328 Eur, keď z potvrdenia jeho zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou D., a.s. zo dňa 24.1.2014 je zrejmé, že odporca už od kalendárneho mesiaca apríl 2013 do decembra 2013 dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 1 948,88 Eur bez výraznejších rozdielov dosiahnutého čistého mesačného príjmu v sledovanom období, okrem toho má príjem z iných činností 158, 88 Eur mesačne (od Mesta D. mesačne sumu 54,14 Eur v čistom, od spoločnosti T. J. mesačne sumu 33,33 Eur v hrubom, od Správy mestského majetku D. s.r.o. mesačne sumu 55,31 Eur v čistom, od ČSOB poisťovňa mesačne sumu 0,42 Eur v čistom a od poisťovne Kooperativa poisťovňa a.s. mesačne sumu 15,68 Eur v čistom), čo spolu tvorí sumu 2 107,76 Eur mesačne, ktorá suma je podstatne nižšia než suma 2 736,71 Eur, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa pri rozhodovaní. Navrhovateľkou poukazované úmyselné znižovanie príjmu odporcom len pre účely predmetného konania podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporcove aktivity či už v rámci pracovného pomeru alebo mimo neho sú tak široké a časovo náročné, že na ich zvládnutie je potrebné vynaložiť značné úsilie, preto aj prípadne upustenie od niektorých z nich, nie je možné považovať za ich vzdanie sa bez dôležitého dôvodu. Odporca tak minimálne od apríla 2013 nedosahujem príjem, z výšky ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri určení výživného na maloleté deti, preto sa nejaví ako spravodlivé, aby odvolací súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľky neprihliadol. Napokon v prípade opätovného výraznejšieho nárastu príjmu odporcu nastupuje zákonný predpoklad zmeny pomerov na jeho strane a tým nárokovateľnosť oprávnenej osoby na zmenu určeného výživného.

Súdu prvého stupňa nemožno vytknúť ani odvolateľkou namietané konštatovanie súdu, že ňou uvádzané výdavky na maloleté deti sú prehnané. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na vek maloletých detí a notoricky známe výdavky a potreby detí v ich veku a to aj pri zohľadnení výdavkov súvisiacich z ich zdravotným stavom, ako aj ich mimoškolských aktivít, matka nijakým spôsobom nezdokladovala iné výdavky, ktoré by odôvodňovali určenie ňou navrhovanej výšky výživného. Pokiaľ aj ide o navrhovateľkou tvrdený finančne náročný koníček odporcu - športové lietanie, tu je možné len konštatovať, že súd prvého stupňa naň neprihliadal ako na zohľadnený výdavok odporcu pri určovaní výživného na maloleté deti.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu matky zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na závery prvostupňového súdu i vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že primeraným jednak odôvodneným aktuálnym potrebám detí, ako i preukázaným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu - tu už pri vzatí do úvahy jeho dlhodobejšie zníženého príjmu, s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľky - tu už pri zohľadnení úhrady výdavkov maloletých detí na bývanie, ako aj na ich mimoškolské aktivity, je výživné v súdom prvého stupňa určenej výške na obe deti primerané a to aj s určením jeho časti na tvorbu úspor

v rozsahu, v ktorom nie sú maloletí schopní ho za mesačné obdobie spotrebovať a ktoré bude slúžiť na prípadne zabezpečenie prípravy na ich budúce povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Takto určené výživné odporcovi spolu s primeraným výživným od navrhovateľky a prídavkami na deti umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby detí a deťom tak umožní podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutej časti výživného ako vecne správny, s použitím a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , v odvolacom konaní s použitím tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nebolo priznané, keďže konanie o výživnom na mal. deti je možné začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.