Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2P/47/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. Y., nar. XX.X.XXXX a D. Y., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: Mgr. R. Y., nar. X.X.XXXX, bytom J.U. XXXX/XX, XXX XX R. a MUDr. G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX R. o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloleté deti H., nar. XX.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX na čas od 1.11.2012 do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Skalica, sp. zn. zo dňa 4.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2014 do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný platiť s účinnosťou od 14.11.2013 do 23.1.2014 maloletému H. výživné vo výške 300 € mesačne, z toho bežné výživné vo výške 200 € a výživné na tvorbu úspor vo výške 100 €.

Nedoplatok otca na zročnom výživnom pre maloletého H. za obdobie od 14.11.2013 do 23.1.2014 vo výške 455,12 €, z toho na bežnom výživnom vo výške 227,67 € je otec povinný zaplatiť do rúk matky, a na výživnom na tvorbu úspor vo výške 227,45 € je otec povinný zaplatiť na osobitný účet maloletého zriadený matkou, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec je povinný platiť s účinnosťou od 14.11.2013 do 23.1.2014 maloletému D. výživné vo výške 200 € mesačne, z toho bežné výživné vo výške 150 € a výživné na tvorbu úspor vo výške 50 €.

Nedoplatok otca na zročnom výživnom pre maloletého D. za obdobie od 14.11.2013 do 23.1.2014 vo výške 227,45 €, z toho na bežnom výživnom vo výške 113,81 € je otec povinný zaplatiť do rúk matky, a na výživnom na tvorbu úspor vo výške 113,64 € je povinný zaplatiť na osobitný účet maloletého zriadený matkou, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.11.2013 domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Žiadala, aby súd zveril maloleté deti na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky a odporcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. H. v sume 400 € mesačne a na výživu mal. D. v sume 350 € mesačne s účinnosťou od 1.11.2012, zároveň navrhla styk otca s maloletými deťmi neupraviť. V návrhu uviedla, že na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva pod sp. zn. . Predmetné konanie je v štádiu po prvom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.9.2013 a bolo odročené za účelom nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania. Od októbra 2012 žije sama s dvomi maloletými deťmi v 3- izbovom byte. Starší syn H. navštevuje 5. ročník ZŠ, mladší syn D. je žiakom 1. ročníka ZŠ. Matka pracuje vo fakultnej nemocnici Skalica s mesačným príjmom 540 € brutto, do apríla 2013 pracovala v Spojenej škole Skalica. Otec maloletých detí pracuje ako lekár vo Fakultnej nemocnici Skalica, okrem toho vykonáva aj ďalšie funkcie. Otec na výživu maloletých detí prispieva mesačne sumou 100 € na jedno dieťa. Výživné matka žiadala určiť od novembra 2012, nakoľko otec maloletých detí odišiel zo spoločnej domácnosti v októbri 2012, na výživu maloletých detí prispieva len minimálne od novembra 2012, celú osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje sama.

Otec s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že po odchode zo spoločnej domácnosti prispieval matke na výživu detí sumou na ktorej sa dohodli, okrem toho prispieval matke na financovanie domácnosti.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol zveriť maloleté deti na čas do právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto skutočne aj starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala a otcovi určiť primerané výživné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 4.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. , správami zamestnávateľov o zárobkoch rodičov a zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica, sp. zn. zo dňa 4.12.2013bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletých detí. Odporcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu mal. H. sumou 300 € mesačne, z toho sumou 200 € ako bežné výživné a sumou 100 € na tvorbu úspor a na výživu mal. D. sumou 200 € mesačne, z toho sumou 150 € ako bežné výživné a sumou 50 € na tvorbu úspor. Súd zároveň schválil dohodu rodičov o úprave styku odporcu s maloletými deťmi. Navrhovateľke uložil písomnú povinnosť informovať odporcu o zdravotnom stave maloletých detí, o ich školských výsledkoch a o mimoškolských aktivitách a rozhodol o trovách konania. Rozsudok v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2014. Navrhovateľka v tom čase bývala spoločne s maloletými deťmi v 3 - izbovom byte, ktorého vlastníkom je odporca. Bola zamestnaná vo Fakultnej nemocnici Skalica, a.s., kde dosahovala priem. mesačný príjem vo výške 509,12 €. Odporca bol zamestnaný vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Skalica, a.s., kde dosahoval priem. mesačný príjem 2.329,27 € netto. Okrem toho mal príjem aj z iných činností, mesačne 407,44 €. Odporcov celkový mesačný príjem činil sumu 2.736,71 € netto. Odporca je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností a to 3-izbového bytu v Skalici, rodinného domu v Skalici, rodinného domu a hospodárskej budovy v Návojovce, okr. Partizánske. Pri určení výživného súd prihliadol na skutočnosť, že odporca uhrádza náklady na 3- izbový byt v ktorom býva navrhovateľka spoločne s deťmi, ako aj na rodinný dom. Maloletý H. navštevoval 5. ročník ZŠ, stravuje sa v škole, za obedy sa platí 23 € mesačne. Maloletý H. navštevoval golfový krúžok, za ktorý sa platí mesačne 20 €, tento poplatok uhrádzal odporca. Maloletý H. je alergik. Maloletý D. navštevoval 1. ročník ZŠ. Stravuje sa v škole, za obedy sa platí 21 € mesačne, navštevuje školskú družinu, za ktorú sa platí 7 € mesačne. Navštevuje očnú ambulanciu a alergologickú ambulanciu. Výdaje spojené so zdravotnou starostlivosťou o maloleté deti činili cca 25 € mesačne.

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. -149, zo dňa 16. bol rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti výživného potvrdený. Z odôvodnenia rozsudku mal súd okrem iného preukázané, že odporca od mesiaca apríl 2013 do decembra 2013 dosahoval od svojho zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica čistý priemerný mesačný príjem 1.948,88 €, okrem toho mal

príjem z iných činností v sume 158,88 € mesačne ( od Mesta Skalica mesačne sumu 514 € v čistom, od spoločnosti KaratNet Bratislava mesačne sumu 33,33 € v hrubom, od Správy mestského majetku Skalica s.r.o. mesačne sumu 55,31 € v čistom, od ČSOB poisťovňa mesačne sumu 0,42 € v čistom a od poisťovne Kooperativa a.s. mesačne sumu 15,68 € v čistom), čo spolu tvorí sumu 2.107,76 € mesačne.

Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že trvá na určení výživné spätne, od 1.11.2012, od kedy už žije s maloletými deťmi sama, v tom čase mala nízky príjem zo zárobkovej činnosti a výživné, ktoré jej poskytoval otec na maloleté deti vo výške 100 € mesačne na každé z nich bolo nepostačujúce. V uvedenej výške platil otec výživné na každé z maloletých detí do januára 2014 od kedy už platí výživné, ktoré mu bolo určené súdom v rozvodom konaní. Matka uviedla, že nemala žiaden relevatný dôvod, prečo si nepodala návrh na určenie výživného skôr, ale až s časovým odstupom. Uviedla, že do konca roku 2013 pracovala vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Skalica, avšak od 1.1.2014 už pracuje v Spojenej škole v Skalici, pričom jej terajší príjem je vyšší cca o 600 € mesačne a má viac času na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Spolu s deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Odporca uhrádzal náklady na bývanie za predmetný byt v sume 200 € mesačne. Na výživnom v sume 100 € mesačne na každé z maloletých detí sa s odporcom dohodli, avšak neskôr žiadala odporcu aby jej platil vyššie výživné s čím on nesúhlasil. Maloletý H. bol od septembra 2013 žiakom 5. ročníka ZŠ. Na začiatku školského roka mu matka zakúpila školské pomôcky v sume 30 € a cvičebný úbor v sume 15 €, tenisky za 12 €. Za obedy mu matka uhrádzala 23 € mesačne. Maloletý H. navštevuje golfový krúžok za ktorý sa platí mesačne poplatok v sume 20 €. Tento poplatok uhrádza otec maloletého. Maloletý H.Ú. je alergik, pravidelne navštevuje MUDr. Serdaheliovú, denne užíva lieky, za ktoré matka mesačne dopláca 20 €. Maloletý D. od septembra 2013 žiakom 1. ročníka ZŠ. Na začiatku školského roka mu matka zakúpila školské pomôcky za 30 €, cvičebný úbor a tenisky. Školskú tašku mu zakúpil jeho otec za 19€. Za obedy mu matka mesačne platí 21 €. Navštevuje školskú družinu za ktorú matka mesačne platí 7 €. Maloletý D. je alergik, za lieky mu matka dopláca 20 € mesačne. Má taktiež problémy so zrakom, matka mu v septembri 2013 zakúpila okuliare za 60 €, nakoľko ich však poškodil musela mu matka v januári 2014 zakúpiť nové za 90€.

Odporca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s matkou maloletých detí sa dohodli na výživnom v sume 100 € mesačne na každé z nich s tým, že bude uhrádzať náklady spojené s ich bývaním. Výživné v sume 100 € mesačne platil na každé z maloletých detí . Neskôr navrhovateľka žiadala, aby jej zasielal vyššie výživné s čím on nesúhlasil. Mal za to, že navrhovateľka nehospodárila s financiami riadne. Odporca platil maloletým obedy do začiatku júla 2013.Maloletým deťom platí poistenie, H. v sume 26,72 € a D. v sume 39,42 € mesačne. Poslednú úhradu za bývanie v 3- izbovom byte, kde býva navrhovateľka spoločne s deťmi zaplatil za január 2014. Otec uviedol, že jeho všetky príjmy, ktoré dosahoval v roku 2013 boli zahrnuté v konaní o rozvod manželstva.

Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s. mal súd preukázané, že navrhovateľka bola u nich zamestnaná od 1.4.2013 do 31.12.2013 a dosiahla priem. mes. netto zárobok v sume 518 €.

Zo správy zamestnávateľa, Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, mal súd preukázané, že odporca v roku 2013 dosahoval priemerný mesačný netto zárobok v sume 2.249 €.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 Zákona o rodine

(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 62 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Predmetom daného konania bola úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. V konaní mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloleté deti najmenej od novembra 2012 zabezpečuje len matka. Na základe uvedených skutočností súd zveril maloleté deti na čas do právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené, do osobnej starostlivosti matky a zároveň v súlade s ustanovením § 24 ods. 1 Zákona o rodine určil, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Nakoľko matka maloletých detí sa svojim návrhom domáhala určenia výživného aj za obdobie pred podaním návrhu, t.j. od 1.11.2012 ako prvoradé bolo posúdiť dôvody hodné osobitného zreteľa, čo je prvoradou podmienkou priznania výživného v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Matka v návrhu uviedla, že priznanie výživného spätne je dôvodné, nakoľko odporca od novembra 2012 prispieval na výživu maloletých detí len minimálne, celú osobnú starostlivosť o deti zabezpečovala sama a príjem odporcu v období od novembra 2012 bol nadštandardný. Výživné, ktoré jej zasielal odporca bolo nepostačujúce. Nemala žiaden vážny dôvod, prečo nepodala návrh na súd skôr. Dôvody uvádzané matkou súd nevyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, vzhľadom na ustálenú aplikačnú prax súdov a výklad ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorej sprísňujúca úprava vyžaduje od oprávnených zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výživného, t.j. aby oprávnené osoby podávala návrh na súd bez zbytočného odkladu po naplnení zákonných podmienok. Za dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné chápať ako výnimočné dôvody, ktoré bránili, v danom prípade matke,

podať návrh bez zbytočného odkladu po tom ako sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval a prestal si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom. Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa by mohol byť napríklad nepriaznivý zdravotný stav oprávneného rodiča, maloletých detí, resp. preukázanie nejakej inej závažnej situácie, ktorá si vyžadovala neodkladné riešenie, čo v danom prípade matka netvrdila, v dôsledku čoho súd vyhodnotil, že v danom prípade neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, na základe ktorých by bolo možné určiť výživné za obdobie pred podaním návrhu.

Matka podala návrh na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu manželstva dňa 14.11.2013. V čase vyhlásenia rozsudku, ktorým súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov, t.j. dňa 4.12.2013, súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého H. v sume 300 € mesačne, z toho 200 € ako bežné výživné a sumu 100 € na tvorbu úspor a na maloletého D. v sume 200 € mesačne, z toho 150 € ako bežné výživné a 50 € na tvorbu úspor. Súd v tom čase vyhádzal z príjmu matky v sume 509,12 € netto mesačne a z celkového príjmu otca v sume 2.736,71 €. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného potvrdil, i keď konštatoval, že celkový príjem otca tvorí sumu 2.107,76 € a nie tak, ako uzavrel súd prvého stupňa, keď otec od apríla 2013 dosahoval u svojho zamestnávateľa Fakultná nemocnici s poliklinikou Skalica, a.s. čistý priem. mesačný príjem 1.948,88 € a príjem z iných činností v sume 158,88 € mesačne. Z uvedeného príjmu otca súd vychádzal aj v danom rozhodnutí, nakoľko určoval výživné za obdobie od podania návrhu na súd, t.j. od 14.11.2013 do 23.1.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletých detí a otec pred súdom uviedol, že v danom konaní boli zohľadnené všetky jeho príjmy. Súd považoval za dôvodné uložiť otcovi maloletých detí za obdobie od 14.11.2013 do 23.1.2014 bežné výživné v rovnakej výške, ako bolo určené v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí, keď preukázané zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj jeho životná úroveň umožňovali určenie výživného v tejto výške, pričom takto určené výživné zodpovedalo i odôvodneným potrebám maloletých detí. Za rozhodné obdobie považoval súd za dôvodné i určenie výživného na tvorbu úspor, nakoľko to majetkové pomery povinného otca dovoľovali, i keď matka takto výživné pre deti priznať nežiadala, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu a súd návrhom nie je viazaný.

Za obdobie od 14.11.2013 do 23.1.2014 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom pre maloletého H. spolu v sume 455,12 €. Nedoplatok na výživnom pozostáva z bežného výživného v sume 227,67 €. Súd pri jeho výpočte vychádzal zo sumy bežného výživného 200 €, pričom pomerná časť za mesiac november 2013 predstavuje sumu 113,22 € ( 17 dní x 6,66 € ), za mesiac december 200 € a pomerná časť za mesiac január 2014 predstavuje sumu 141,90 € ( 22 dní x 6,45 € ). Od takto určeného bežného výživného súd odrátal výživné, ktoré otec poskytoval matke v sume 100 € mesačne, pričom za mesiac november 2013 súd odpočítal pomernú časť výživného v sume 56,61 € ( 17 dní x 3,33 € ), za december 2013 odpočítal otcom poskytnuté výživné v sume 100 € a za mesiac január 2014 odpočítal pomernú časť v sume 70,84 € ( 22 dní x 3,22 € ). Nakoľko sa výživné platí mesačne vopred, výživné, ktoré začal otec platiť v januári 2014 vo výške určenej rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, toto výživné bolo zaplatené až na mesiac február 2014. Nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor predstavuje sumu 227,45 €, keď súd pri jeho výpočte vychádzal z výživného na tvorbu úspor v sume 100 € mesačne. Výživné na tvorbu úspor predstavuje pomernú časť za mesiac november 2013 v sume 56,61 € ( 17 dní x 3,33 €), za mesiac december 2013 predstavuje sumu 100 € a za mesiac januára 2014 pomernú časť výživného v sume 70,84 € ( 22 dní x 3,22 € ). Dlžné výživné pre maloletého H. za uvedené obdobie pozostáva z bežného výživného v sume 227,67 € a z výživného na tvorbu úspor v sume 227,45 €. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na výšku plnenia, súd učil otcovi dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti.

Za obdobie od 14.11.2013 do 23.1.2014 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom pre maloletého D. spolu v sume 227,45 €. Nedoplatok na výživnom pozostáva z bežného výživného v sume 113,81 €. Súd pri jeho výpočte vychádzal zo sumy bežného výživného 150 €, pričom pomerná časť za mesiac november 2013 predstavuje sumu 85 € ( 17 dní x 5 €), za mesiac december 2013 150 € a pomerná časť za mesiac január 2014 predstavuje sumu 106,26 € ( 22 dní x 4,83 € ). Od takto určeného bežného výživného súd odrátal výživné, ktoré otec poskytol matke v sume 100 € mesačne, pričom za mesiac november 2013 súd odpočítal pomernú časť výživného v sume 56,61 € ( 17 dní x 3,33 € ), za december 2013 odpočítal otcom poskytnuté výživné v sume 100 € a za mesiac január 2014 odpočítal pomernú časť v sume 70,84

€ ( 22 dní x 3,22 € ). Nedoplatok na výživnom na tvorbu úspor predstavuje sumu 113,64 €, keď súd pri jeho výpočte vychádzal z výživného na tvorbu úspor v sume 50 € mesačne. Výživné na tvorbu úspor predstavuje pomernú časť za mesiac november 2013 v sume 28,22 € ( 17 dní x 1,66 € ), za mesiac december predstavuje sumu 50 € a za mesiac január 2014 pomernú časť výživného v sume 35,42 € ( 22 dní x 1,61 € ). Dlžné výživné pre maloletého D. za uvedené obdobie pozostáva z bežného výživného v sume 113,81 € a z výživného na tvorbu úspor v sume 113,64 €. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na výšku plnenia, súd určil otcovi dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti.

V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na výšku nedoplatku na výživnom, súd určil otcovi dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)