Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Er/178/2009

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému: Q. G., J.. XX. X. XXXX, G. K. Č.. XXX pre uspokojenie pohľadávky vo výške 914,57 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, Exekútorský úrad so sídlom v Prešove, Hlavná č. 15, pod sp. zn. EX 342/09 v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, Exekútorský úrad so sídlom v Prešove, Hlavná č. 15, pod sp. zn. EX 342/09 z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

Oprávnený doručil dňa 18. 2. 2009 na exekútorsky úrad JUDr. Hildegardy Laclavíkovej, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - Rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329, Holíč, pod sp. zn. A 1593/2008 zo dňa 10. 6. 2008.

Tunajší súd vydal dňa 20. 4. 2009 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (, , ). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. , ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011).

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví :

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie ZRK, v zmysle ktorého súd môže o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom ( a citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. Z obsahu spisu, najmä z exekučného titulu a z Úverovej zmluvy č. 3611043644 zo dňa 7. 11. 2006 a z jej neoddeliteľnej súčasti - Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home credit Slovakia, a.s., súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav, čím dospel k záveru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie ex offo ( EP).

Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymôcť sumu 914,57 eur spolu s úrokom 111,25 eur a úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1.025,70 eur od 25. 9. 2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 307,45 eur a trovy konania vo výške 48,99 eur a trovy exekúcie pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a hotových výdavkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul (ako aj listinné dôkazy, ktoré boli podkladom jeho vydania) preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému právnemu záveru ako v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, zaslal oprávnenému výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že z rozhodcovskej doložky nevyplýva povinnosť riešiť majetkové spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Pojem jediný rozhodca znamená, že v rozhodcovskom konaní nebude rozhodovať kolektívny orgán. Povinnému nebránila žiadna prekážka, aby v prípade jeho záujmu bol spor rozhodovaný pred miestne a vecne príslušným súdom Slovenskej republiky. Oprávnený poukázal na to, že fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno- definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. Skutočnosť, že povinný bol v základnom - nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ nezohráva žiadnu právne významnú úlohu v exekučnom konaní. Exekučnému súdu neprislúcha posudzovať povinného ako spotrebiteľa. Taktiež mu neprislúcha skúmať a posudzovať hmotnoprávne skutočnosti právneho vzťahu, ktoré sú výslovne v zmysle civilnoprávnych predpisov prípustné len v základnom konaní.

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere (ďalej len "zmluva") uzavretú 7. 11. 2006 medzi oprávneným a povinným, ako aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home credit Slovakia, a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení a nasl. .

Podľa v znení neskorších prepisov (ďalej len "") v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv upravenej v citovaných ustanoveniach a nasl. je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom.) Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Vyššie uvedená Zmluva o úvere túto charakteristiku spĺňa, preto súd je toho názoru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. . Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky oprávneného, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Podľa (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Následne v ustanovení sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - Hlavy 13

úverových zmluvných podmienok) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení (od 01.01.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v pod písm. r/) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: z 05.05. 2010 vyslovil názor, že "súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona."

Uvedené závery exekučného súdu potvrdzuje aj názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. z 05.05.2010 uviedol "Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK."

V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje i na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza "Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 01. januárom 2008."

Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove judikovaný v rozhodnutí sp.zn. z 06.10.2010 "v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl. ústavného ), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná."

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 z 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v

obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Exekučný súd je toho názoru, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Súd má sa za to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to tým, že rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom, čím je táto rozhodcovská doložka v zmysle uvedeného neprijateľná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a preto súd aj z tohto dôvodu exekúciu ex offo zastavil.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi patrí odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko súdneho exekútora doručené súdu dňa 11. 4. 2014, v ktorom výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, rozhodlo tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

O trovách ostatných účastníkov ( EP), t.j. oprávneného a povinného, súd rozhodol postupom v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( .)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.