Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-96-2012.pdf
PDF · 100.66 KB
No categories available
8C/96/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: U.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom 080 01 Prešov, Q. X p r o t i žalovanému: Y. U., so sídlom v Prešove, B. X, právne zastúpenému JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Floriánova 12, o náhradu mzdy rozhodol
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 vo výške 697,50 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.02.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac február 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2010 do 28.02.2010 vo výške 697,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.03.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac marec 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.03.2010 do 31.03.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 07.04.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac apríl 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 07.05.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac máj 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 08.06.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac jún 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2010 do 30.06.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 03.07.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac júl 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2010 do 31.07.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.08.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac august 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.08.2010 do 31.08.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.09.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac september 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2010 do 30.09.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 06.10.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac október 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2010 do 31.10.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.11.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac november 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.11.2010 do 30.11.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.12.2010 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac december 2010 náhradu mzdy za obdobie od 01.12.2010 do 31.12.2010 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.01.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac január 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2011 do 31.01.2011 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.02.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac február 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2011 do 28.02.2011 vo výške 700,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 08.03.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac marec 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.03.2011 do 31.03.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 05.04.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac apríl 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2011 do 30.04.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.05.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac máj 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2011 do 31.05.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 04.06.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac jún 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2011 do 30.06.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 05.07.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac júl 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2011 do 31.07.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 03.08.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac august 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.08.2011 do 31.08.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 06.09.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac september 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.09.2011 do 30.09.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 06.10.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac október 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2011 do 31.10.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 05.11.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac november 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.11.2011 do 31.11.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 06.12.2011 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac december 2011 náhradu mzdy za obdobie od 01.12.2011 do 31.12.2011 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 04.01.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac január 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2012 do 31.01.2012 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.02.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac február 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.02.2012 do 29.02.2012 vo výške 703,5 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 03.03.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac marec 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.03.2012 do 31.03.2012 vo výške 756 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 03.04.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac apríl 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2012 do 30.04.2012 vo výške 756 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.05.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
za mesiac máj 2012 náhradu mzdy za obdobie od 01.05.2012 do 07.05.2012 vo výške 170,7 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 06.06.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a ,
o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XC XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX súd určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Určil, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu - zamestnankyňu ďalej zamestnával a nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania. V predmetnom konaní žalobkyňa sa domáhala určenie neplatnosti výpovede, ktorá jej bola doručená dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Výzvu, aby jej žalovaný pridelil úväzok v zmysle platnej pracovnej zmluvy v písomnej podobe odovzdala žalovanému dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie.
Súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XC XX/XXXX-94 pripustil zmenu žaloby v znení uvedenom v písomnom vyhotovení uznesenia.
Žalovaný s výplatou náhrady mzdy uplatnenú žalobkyňou nesúhlasil a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že požiadavku žalobkyne považuje za rozpornú so zákonom a dobrými mravmi. Nárok žalobkyne je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru, podľa ktorého ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 9 mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas 9 mesiacov. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy nemohol vzniknúť skôr, ako sa skončil pracovný pomer ak teda nemôže prichádzať do úvahy postup podľa ustanovenia § 79, ods. 2 Zákonníka práce účinného do XX.XX.XXXX. Požiadavku žalobkyne na vyplatenie odstupného vo výške piatich funkčných platov označil za nedôvodnú s odôvodnením, že na odstupné by žalobkyňa mala nárok v prípade, ak by sa jej pracovný pomer skončil z dôvodu § 63, ods. 1 písmeno a - c Zákonníka práce. Pracovný pomer žalobkyne sa skončil rozhodnutím súdu, jeho výrokom, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný navrhol, aby súd žalobkyni priznal náhradu mzdy len za 9 mesiacov a vo zvyšku žalobu zamietol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. XC XX/XXXX, stanoviskom žalobkyne k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, z ktorého vyplýva jej nesúhlas s ukončením pracovného pomeru a žiadosť o prideľovanie práce zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením Ústredia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, stupnicou platových taríf pedagogických zamestnancov za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, podaním žalovaného, ktoré preukazuje termíny výplatných termínov ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu mzdy uplatnený v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XC XX/XXXX, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie a nárok žalobkyne na zaplatenie odstupného vo výške piatich platov, ktorý si uplatnila už v tomto konaní.
Súd v pôvodnom konaní určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a zároveň určil, že nemožno od žalovaného ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa vo svojich v ústnych a písomných prednesoch uviedla, že po celé obdobie, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu mzdy nikde nepracovala. Od XX.XX.XXXX nebola zamestnaná, nebola vedená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Vzhľadom k tomu, že v minulosti bola opakovane úspešná v sporoch o neplatnosť výpovede, považovala aj túto výpoveď za neplatnú a mala zato, že je stále zamestnaná. O svojom úspechu v spore o neplatnosť výpovede nepochybovala preto si ani nehľadala novú prácu a v domácom prostredí sa pripravovala na nástup do práce vypracovaním učebných pomôcok, pracovných poznámok, pracovných listov, prípravou skrípt pre študentov, prípravou databázy otázok pre overovanie vedomostí z dejepisu. V predmetnom období nebola ani práceneschopná, nepoberala nemocenské ani sociálne dávky, nárok na starobný dôchodok jej doposiaľ nevznikol. Po celú dobu, za ktorú si uplatnila nárok na náhradu mzdy nemala žiaden príjem. Poukázala na to, že žalovaný ani po ukončení sporu jej nedal pracovný posudok, v dôsledku čoho sa nemohla reálne ukázať o prácu u iného zamestnávateľa. Svoj nárok na zaplatenie odstupného si uplatnila podľa § 76, ods. 8 Zákonníka práce a odôvodnila ho tým, že pre žalovaného za obdobie jej pôsobenia ako učiteľka vykonala kus poctivej práce nielen vo výchovno-vzdelávacom procese, ale aj práce nadštandardnej, na úkor svojho voľného času vypracovaním kompletných pracovných listov, pracovných skrípt, kompletnej databázy otázok pre overovanie vedomostí, skrípt pre maturantov, vlastných učebných pomôcok, vedením študentom študentov pri stredoškolskej odbornej činnosti, z ktorých boli viaceré projekty ocenené, vedením veľkých historických projektov atď. Žalovaný jej odstupné po skončení pracovného pomeru nadobudnutím právoplatnosti rozsudku dňa XX.XX.XXXX nevyplatil.
Štatutárny zástupca žalovaného U.. P. Š.J. vo svojej výpovedi poukázal na skutočnosť, že pracovný pomer žalobkyne ukončil súd, ktorý vyriekol, že od žalovaného nemožno spravodlivo počas dávať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával.
Právna zástupkyňa žalovaného pre prípad, ak by súd posúdil nárok žalobkyne na náhradu mzdy podľa ustanovenia účinného v čase doručenia výpovede, požiadala, aby súd náhradu mzdy žalobkyni za čas presahujúci 12 mesiacov vôbec nepriznal s poukazom na to, že žalovaný nie podnikateľský subjekt, ale štátnou rozpočtovou organizáciou financovanou zo štátnych prostriedkov, žalobkyňa pred podaním výpovede u žalovaného fakticky nepracovala, poberala náhradu mzdy z dôvodu prekážky na strane žalovaného, po doručení výpovede sa nezaevidovala na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, nemala záujem nájsť si inú prácu a pracovať, aj napriek tomu, že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mala živnostenské oprávnenie a špekulatívne si toto XX.XX.XXXX pozastavila. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd vyriekol, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával, nemožno žalovanému spravodlivo uložiť vyplatiť žalobkyni požadovanú náhradu mzdy vzhľadom k tomu, že toto by bolo v rozpore s článkom 2 základných zásad Zákonníka práce, t. j. v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79, ods. 2 ZP, účinného v čase oznámenia žalobkyne žalovanému, že trvá na tom, aby ju zamestnával, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa § 134, ods. 3 ZP, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Účelom náhrady mzdy poskytovanej podľa § 79 ZP je reparovanie ujmy, ktorú zamestnanec utrpel v dôsledku toho, že zamestnávateľ mu po neplatnom skončení pracovného pomeru prestal v rozpore s § 35 ods. l písm. a/ ZP prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na ďalšom zamestnávaní a bol ochotný a schopný prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať. Skutočnosť, že súd vyslovil, že nemožno od žalovaného spravodlivo očakávať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával v dôsledku vážne narušených vzťahov medzi žalovanou a štatutárnym zástupcom žalobcu nie je v žiadnom prípade dôvodom pre nepriznanie nároku pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Základným predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 ZP viazaný.
V prípade, ak súd rozhodne, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával, pracovný pomer sa skončí na základe súdneho rozhodnutia. Zamestnávateľ je aj v takom prípade povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy, pričom rozsah predmetného nároku závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie o tom, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, keď súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Súd posudzoval nárok žalobkyne na náhradu mzdy podľa zákonných ustanovení účinných v čase, kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Aplikácia zákonných ustanovení účinných v čase existencie právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak ako to navrhoval žalovaný, by bola v rozpore s účelom zákona a zachovaním právnej istoty účastníkov právnych vzťahov. Okrem toho, rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z ustanovení hmotného práva.
Žalovaný požiadal súd o nepriznanie náhrady mzdy nad čas presahujúci 12 mesiacov, preto sa súd v konaní touto žiadosťou zaoberal. Pri rozhodovaní o náhrade mzdy nad obdobie dvanásť mesiacov, krátenie alebo nepriznanie prichádza do úvahy, ak zamestnanec vlastnou vinou zanedbal možnosť zarobiť si a tak si aspoň čiastočne nahradiť ušlý príjem, alebo naopak, ak niekde zarábal toľko, že žiadnu ujmu neutrpel.
Ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 9 mesiacov ( v prejednávanom prípade 12 mesiacov) primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle článku 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je podľa názoru dovolacieho súdu ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody (ako už bolo uvedené vyššie), ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a
to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z odseku 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne. (uznesenie NS SR , sp.zn. 6Cdo 157/2010).
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa počas celej doby, za ktorú požaduje náhradu mzdy nemala žiaden príjem, legitímne očakávala, že súd rozhodne o neplatnosti výpovede. Nebola poberateľkou nemocenských ani sociálnych dávok, nemala príjem z podnikateľskej činnosti, pričom špekulatívnosť, či zlý úmysel pozastavenia živnostenského oprávnenia zo strany žalobkyne v konaní preukázaná nebola. Súd v konaní nezistil zanedbanie možnosti žalobkyne dosahovať príjem a taktiež nezistil, žeby žalobkyňa v rozhodnom období dosahovala iný príjem, ktorý by či už čiastočne, alebo celkovo kompenzoval jej ujmu spôsobenú neplatným ukončením pracovného pomeru. Preto žiadosti žalovaného o nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov nevyhovel.
Pri rozhodovaní o výške náhrady mzdy súd vychádzal z pravdepodobného zárobku, ktorý by žalobkyňa dosahovala a tento zodpovedá jej platovému zaradeniu stupnici platových taríf pedagogických zamestnancov v závislosti od dĺžky započítanej praxe vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v rozhodnom období neodpracovala zákonom požadovaný minimálny počet pracovných dní, resp. hodín. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy (uznesenie NS SR zo 17. 12. 2009 sp.zn. 1Cdo 116/2008). Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania, odo dňa nasledujúceho po príslušnom výplatnom v termíne každej jednotlivej mzdy za príslušný kalendárny mesiac.
Nevyhnutným hmotnoprávnym predpokladom pre priznanie odstupného podľa § 76 ZP je skončenie pracovného pomeru dohodou o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP (t. j. zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti), § 63 ods. 1 písm. b) ZP (nadbytočnosť zamestnanca) alebo skutočnosť, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Okrem toho, podľa ods. 8 § 76 ZP zamestnávateľ môže vo svojich interných predpisoch stanoviť, že zamestnancovi bude patriť odstupné aj v prípade skončenia pracovného pomeru na základe dohody bez uvedenia dôvodu. V prípade žalobkyne došlo ku skončeniu pracovného pomeru rozhodnutím súdu, preto nie sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie nároku na odstupné. Vzhľadom k uvedenému súd nárok žalobkyne na zaplatenie odstupného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o ich náhrade rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.