Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/212/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci navrhovateľa : X.. W. Z., R.. H. X, Bratislava, zast. FUTEJ & Partners s.r.o., ul. Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava, IČO : 35 955 341, proti odporcovi : Slovenská republika - Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, 811 07 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh na prerušenie konania z dôvodu začatia prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie zamieta.

Súd návrh vo veci samej z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 22.12.2011 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.12.2011 sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu istiny 7.834,97 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ ako člen vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTICIE so sídlom ul. Poľná č. 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel Dr, vložka č. 383/B ( ust. a nasl., ust. ). .Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o cenných papieroch ). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle ust. zákona o cenných papieroch, na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila Národná banka Slovenska., prvý krát rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. /SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investície, ktorý následne v priebehu činnosti Družstva bol priebežne aktualizovaný. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov od členov a nadobudnutie majetkových hodnôt pre nich používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p. so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO : 35 828 749, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vl.č. 2902/B - tento obchodník s cennými papiermi vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb ( obchodník s cennými papiermi bol povolením vydaným NBS pri svojej činnosti - riadenie portfólia podľa ust. pri finančných nástrojoch obmedzený čo do ich druhu podľa ust. prevoditeľné cenné papiera, nástroje peňažného trhu, podielové listy, aj čo do okruhu osôb tak, že ich môže vykonávať

len pre právnické osoby, v ktorých má kvalifikovanú účasť CI HOLDING a.s. a právnické osoby, nad ktorými vykonáva kontrolu Družstvo. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva , ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a Obchodník s cennými papiermi s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa ustanovení o cenných papieroch, o správe aktív a ust. a nasl. 13/1991 Zb. v platnom znení, a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v znení a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2.6.2008. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia ). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle ust. a nasl. zák. o cenných papieroch, kompetencie dohľadu jej vyplývajú aj podľa o NBS v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov dohľad NBS nad obidvoma uvedenými subjektmi finančného trhu upravuje o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení neskorších predpisov, ktorý inter alia upravuje účel , postup, zásady činnosti aj podmienky výkonu dohľadu NBS ( ust. , zákona o dohľade NBS ). Navrhovateľ peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Spoľahnutie navrhovateľa vychádzalo z toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb. Úrad pre finančný trh ( orgán dohľadu nad finančným a kapitálovým trhom podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ktorého kompetencie dohľadu prešli od 1.1.2006 do pôsobnosti NBS ) Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zhromaždené prostriedky schválil Prospekt investície ( rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. /SPI zo dňa 21.3.2002 právoplatné dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investícií, ktorý bol priebežne aktualizovaný ) a táto skutočnosť bola zapísaná vo výpise Družstva z Obchodného registra. Družstvo a obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú zmluvu, ktorej predmetom bolo nadobúdanie , správa, riadenie portfólia Družstva, pričom príslušná zmluva bola vždy súčasťou Prospektu investícií a to v súlade so zákonom o cenných papieroch. Družstvo a obchodník s cennými papiermi boli dohliadanými subjektmi finančného trhu, teda podliehali dohľadu štátu zo strany zodpovedných orgánov za dohľad nad finančným trhom v zmysle príslušných právnych predpisov. Vo vzťahu k vyššie uvedenému navrhovateľ sa spoľahol súhrnom na tieto garancie riadneho vkladu peňažných prostriedkov do Družstva a ich zákonného zhodnocovania a to : 1. Vložil peňažné prostriedky do Družstva ako subjektu, , ktorý nebol "nebankovkou " , ale bol subjektom riadne začleneným do systému subjektov finančného trhu a bol v zmysle ust. zák. o dohľade dohliadaným subjektom 2. Prospekt investície ako právny predpoklad na vykonávanie činností Družstva podľa ust. zák. o cenných papieroch schválila NBS 3. Pre Družstvo vykonával odborné činnosti v súlade s prospektom investícií a zák. o cenných papieroch obchodník s cennými papiermi podľa zmluvy a teda v rámci dohľadu NBS sa mal dohľad podľa zákona o dohľade týkať aj činnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorú vykonával pre družstvo 4. NBS podľa zák. o dohľade mala a má právomoc , ktorá v sebe zahŕňa aj povinnosť vykonávať dohľad. Na základe informácie od Družstva sa navrhovateľ v máji 2010 dozvedel, že obchodník s cennými papiermi s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky a že z tohto dôvodu Družstvo nemá na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich zhodnotenia. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako uvádzalo Družstvo, obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v ktorých v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u obchodníka s cennými papiermi prebieha v dohodnutej výške, takéto ubezpečenie vyplýva okrem iného aj z toho, že si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia Družstva obchodníkom s cennými papiermi nad zmluvne dohodnuté 8%-né zvýšenie hodnoty

portfólia Družstva podľa Zmluvy. Podľa informácií navrhovateľa obchodník s cennými papiermi Zmluvu s Družstvom vypovedal a uplynutím výpovednej doby dňom 30.4.2010 Zmluva skončila, po skončení Zmluvy obchodník s cennými papiermi družstvu, navrhovateľovi neodovzdal žiadne portfólio CP, ani zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky, aby vyplatil navrhovateľovi zverené peňažné prostriedky , ktoré mu navrhovateľ zveril, ani na výplatu ich finančného zhodnotenia, ku ktorému sa Družstvo zaviazalo . Družstvo, ktoré sa výpoveďou Zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi dostalo do stavu, keď nemohlo vykonávať svoju činnosť obrátilo sa na NBS ( listom zo dňa 15.4.2010 ) a informovalo ju o problémoch a súčasne požiadalo NBS o pomoc a to opakovane. V dôsledku vyššie uvedeného konania subjektu finančného trhu - obchodníka s cennými papiermi v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa, pretože túto sumu mu Družstvo nevrátilo a ani nevráti, (potvrdenie Družstva o vklade a výške vložených peňažných prostriedkov navrhovateľa do Družstva. Navrhovateľ dospel k záveru, že NBS ako jediný kompetentný orgán verejnej moci zodpovedný s účinnosťou od 1.1.2006 za dohľad nad finančným trhom v Slovenskej republike má právnymi predpismi stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR a zodpovednosť za jej riadne vykonávanie t.j. NBS sa stala príslušným orgánom SR zodpovedným za dohľad nad finančným trhom v SR. Ako vyplýva zo stanoviska Európskej centrálnej banky z 22.9.2004 na žiadosť NBS k návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým mala NBS prevziať všetky kompetencie úradu dohľadu nad finančným trhom SR, NBS sa tým stane priamo a v plnom rozsahu zodpovednou nad celým finančným trhom ( bod 7 stanoviska ) a má hlavnú úlohu pri zabezpečovaní stability a dôveryhodnosti finančného trhu, ako aj pri ochrane klientov ( bod 10 ). Z bodu 15 Stanoviska ECB tiež vyplýva, že SR je zodpovedná za všetky možné nároky , ktoré vzniknú z dôvodu škody spôsobenej činnosťou pri výkone úloh v oblasti dohľadu odkazom na o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ uviedol, že účel dohľadu nad finančným trhom , kompetencie a povinnosti NBS pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR sú stanovené najmä v zákone o NBS, v zákone o dohľade a v zákone o cenných papieroch. NBS nepostupovala v súlade s vyššie uvedenými predpismi v oblasti jej pôsobnosti a právomocí pri výkone dohľadu, čím objektívne zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu porušením zákonných ustanovení pre konanie z jej strany pri dohľade vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu, vznikla navrhovateľovi a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela z charakteru zistených porušení alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie podľa prospektu investícií, aj keď o nepriaznivom dopade vedela alebo musela vedieť ( NBS schválila Prospekt investícií Družstva, ktorého súčasťou bola Zmluva a NBS vykonávala kontrolu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi ). Keď NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo obchodníkovi s cennými papiermi, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä nie však výlučne, neupozornila včas Družstvo ( v príčinnej súvislosti s tým potom Družstvo neupozornilo ani členov na možnosť rizika ohľadne ich majetkovej účasti v Družstve ) na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia ochrániť svoje investície. NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď bola o problémoch Družstva s ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, keď NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorý bol doručený NBS dňa 28.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa ust. zákona o cenných papieroch Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následne nároky svojich členov vrátane navrhovateľa. NBS inými zbytočnými prieťahmi resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia ( sankcie ), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol, nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa resp. tretích osôb, aj keď vedela alebo musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon o

cenných papieroch. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ust. § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi a nad Družstvom tak, aby bol splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Navrhovateľ v kontexte s vyššie uvedeným uviedol, že sa sprostredkovane dozvedel z informácií Družstva a to, že NBS o nedostatkoch v činnosti obchodníka s cennými papiermi skutočne vedela, minimálne na základe kontroly, ktorú NBS vykonala u obchodníka s cennými papiermi v roku 2007 a keď vydala dňa 8.1.2008 rozhodnutie NBS OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 500000Sk a 20.8. - rozhodnutie NBS OPK-9750-5/2007 ( už po druhostupňovom rozhodnutí Bankovej rady z 6.5.2008 č. ), ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu 300000Skza porušenie povinností obchodníka s cennými papiermi ( obchodník sa vzdal práva na rozklad voči tomuto rozhodnutiu, čím uznal dôvodnosť zistení NBS ), inter alia aj z dôvodu porušenia ust. § 73 ods. 1 písm. a) zákona o cenných papieroch z dôvodu, že si obchodník s cennými papiermi neplnil povinnosti vyplývajúce voči Družstvu zo Zmluvy, a kde NBS konštatuje, že obchodník s cennými papiermi si neplnil svoje povinnosti na dodržiavanie primeranej miery rizika podľa Zmluvy , nepostupoval podľa investičnej stratégie, neriadil sa schváleným prospektom investície. Navrhovateľ dospel k záveru, že ku škode by nedošlo ( príčinná súvislosť ), ak by vykonávala NBS dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi riadne, urobila potrebné opatrenia na nápravu, a to tak vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. NBS zanedbala svoje povinnosti a to obzvlášť odsudzujúcim spôsobom, pretože vedela a musela vedieť, že jediným orgánom dohľadu nad nimi ako subjektmi finančného trhu, a teda spôsobom zneužívajúcim jej postavenie, ktoré v konečnom dôsledku postihlo jednotlivcov, ktorí mali byť zákonom o dohľade chránení ak vložili peniaze do dohliadaného subjektu , a nie nezodpovednosťou NBS a jej nedbalosťou ohrození a nakoniec aj poškodení. V tomto smere NBS podľa názoru navrhovateľa konala v rozpore s princípom právnej istoty každého občana, to znamená s princípom predvídateľnosti a zákonných garancií postupu NBS ako orgánu verejnej moci, ktorý má povinnosť postupovať a vykonávať svoju činnosť podľa právneho predpisu, ktorý mu zveruje nezastupiteľnú právomoc v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Tým, že NBS nepostupovala v súlade s vyššie uvedenými predpismi v oblasti jej právomoci pri výkone dohľadu, objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS porušením pre ňu záväzných ustanovení vzťahujúcich sa na výkon dohľadu vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu podľa zákona o dohľade. Navrhovateľ poukázal na príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla. NBS po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi nekonala v súlade s o zásadou prevencie, a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na strane navrhovateľa , pretože jeho prostriedky v družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov u obchodníka s cennými papiermi boli v súlade s prijatými opatreniami prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. NBS mala z kontroly u obchodníka s cennými papiermi, pri ktorých sa dozvedela o zásadných porušeniach v jeho činnosti vo vzťahu k prospektu investícií a Družstvu povinnosť prijať a vykonať účinné opatrenia, ktorými by sa zamedzilo vzniku škôd na právach členov Družstva, ktorí vložili do Družstva svoje peniaze na investovanie podľa Prospektu investícií. Nekonanie NBS resp. konanie NBS v rozpore s účelom zákona o dohľade je v priamom rozpore so štátom proklamovanou zásadou ochrany vkladov občanov do subjektov dohliadaných v rámci finančného trhu. NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona, tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou t.j. na čo má dohľad slúžiť a tým došlo ku škode navrhovateľa, nedostatky vo výkone dohľadu, ktorých sa NBS dopustila tak komplexne a vo vzájomných súvislostiach, napĺňajú znaky nesprávneho úradného postupu ( tlačová správa NBS z 9.3.2011, tlačová správa NBS o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBS o zákaze predaja majetkových hodnôt Družstvu ). Navrhovateľ poukázal na ust. , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s tým, že je toho názoru, že pod tieto ustanovenia spadá aj prípad, keď v činnosti orgánu verejnej moci dôjde k porušeniu práva, ktoré vyplýva z povahy, funkcie a cieľov činnosti takéhoto orgánu a vyššie uvedené konanie NBS vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku voči družstvu v konkurznom konaní, správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel.

Navrhovateľ sa na pojednávanie neustanovil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, ospravedlnila právna zástupkyňa, nežiadal z dôležitého dôvodu odročiť pojednávanie preto súd v zmysle pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na ust. , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s tým, že zákon ustanovuje uplatňovaný nárok na náhradu škody vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s tým, že ak príslušný orgán neuspokojí uplatnený nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku u odporcu dňa 9.1.2012. Návrh je neopodstatnený, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľ do teraz nepredložil dôkazy o opodstatnenosti ním uplatňovaného nároku a to ani v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie a tiež ani v rámci žalobného návrhu. Odporca poukázal na to, že na majetok PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. zo dňa 11.4.2011, ktoré bolo zverejnené pod zn. K000394 v časti 75B Obchodného vestníka č. 75/2011, pričom navrhovateľ si mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto dlžníka.. Odporca poukázal na I. časť žalobného návrhu kde navrhovateľ uvádza, že ako člen družstva vložil svoje finančné prostriedky do PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE [IČO: 35 784 717; sídlo: Poľná 1, 811 08 Bratislava 1, ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie. Družstvo tak robilo na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválil orgán dohľadu, a to prvýkrát rozhodnutím bývalého Úradu pre finančný trh č. /SPI zo dňa 21. 3. 2002, ktorý bol následne v priebehu činnosti Družstva aktualizovaný "Prospekt investície". Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo obchodníka s cennými papiermi, konkrétne CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. IČO: 35 828 749; sídlo: Poľná 1, 811 08 Bratislava 1 t.j. obchodníka s cennými papiermi. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že Družstvo a Obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú Zmluvu o správe portfólia cenných papierov podľa ustanovení o cenných papieroch a a nasl. , ktorá bola počas jej platnosti menená a doplnená, naposledy v znení zmien a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2. 6. 2008. Navrhovateľ tiež tvrdí, že príslušná zmluva bola vždy súčasťou Prospektu investície. V časti II. žalobného návrhu navrhovateľ uvádza jeho dôvody investovania peňažných prostriedkov do Družstva. Hlavným dôvodom navrhovateľa malo byť spoľahnutie sa na to, že Družstvo aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou bankou Slovenska, a že pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške [8 % p. a.]. Navrhovateľ v žalobnom návrhu neuviedol ani nepreukázal, kedy vložil finančné prostriedky a v akej výške do Družstva, ani nepreukázal či tieto prostriedky boli trvale v dispozícii Družstva. Navrhovateľ sa mal v máji 2010 dozvedieť od Družstva, že Obchodník s cennými papiermi skončil činnosť (vypovedal zmluvu) s Družstvom k 30. 4. 2010 a Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani žiadne peňažné prostriedky. Podľa názoru navrhovateľa v dôsledku výpovede zmluvy Obchodníkom s cennými papiermi a v dôsledku neodovzdania portfólia cenných papierov a iného konania Obchodníka s cennými papiermi mala vzniknúť navrhovateľovi škoda predstavujúca sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa a ktorú mu Družstvo nevráti. V časti III. žalobného návrhu navrhovateľ mylne vytýka odporkyni, že :

- pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával činnosť pre Družstvo podľa uzatvorenej zmluvy, odporkyňa po zistení závažných nedostatkov v činnosti Obchodníka s cennými papiermi neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti,

- vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, najmä neupozornila Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s cennými papiermi,

- odporkyňa nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi aj keď bola o problémoch Družstva s ním informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní,

- odporkyňa nereagovala na písomný podnet Družstva zo dňa 24. 6. 2010 a nevyhlásila Obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť si svoje záväzky voči klientom, a tým si Družstvo nemohlo uplatniť náhradu za nedostupný klientsky majetok u Garančného fondu investícii,

- odporkyňa inými zbytočnými prieťahmi a svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorým by zabezpečila, že Obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, respektíve tretích osôb.

Z polročných správ Družstva predkladaných Družstvom NBS nevyplývali žiadne indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov

na zisku jeho členom. Družstvo od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS . NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP vydala rozhodnutie č. zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a/ ZoCP. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. , rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011.

Navrhovateľ tvrdí, že ku škode navrhovateľa by nedošlo (príčinná súvislosť), keby odporkyňa vykonávala dohľad nad Obchodníkom s cennými papiermi riadne a urobila potrebné opatrenia na nápravu, a to vo vzťahu k Obchodníkovi s cennými papiermi a aj Družstvu. Podľa navrhovateľa mala odporkyňa vedieť o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s cennými papiermi minimálne od kontroly, ktorú vykonala u Obchodníka s cennými papiermi v roku 2007 a keď vydala dňa 20. 8. 2008 rozhodnutie č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 300 000 Sk. V časti IV žalobného návrhu navrhovateľ cituje ustanovenie , "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.". Pritom navrhovateľ tvrdí, že konanie odporkyne vraj vykazuje znaky údajného nesprávneho úradného postupu. Odporca považuje návrh navrhovateľa na začatie konania o náhradu údajnej škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad finančným trhom za neopodstatnený a požadovanú náhradu škody neuznáva v celom rozsahu (ani čo do dôvodu a ani čo výšky údajnej škody), a to z dôvodov, že žalobný návrh vychádza z nesprávneho či mylného tvrdenia navrhovateľa, že navrhovateľovi vraj vznikla údajná škoda preto, lebo Národná banka Slovenska údajne nepostupovala v súlade s právnymi predpismi o dohľade nad finančným trhom pri výkone dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi a tiež Družstvom. PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE"

- sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa (najmä podľa ustanovení a až ). Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, vedel teda, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. v a ustanovuje: "Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva.

Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.". Navrhovateľ ako investor tiež musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak, ako to ustanovuje o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že Družstvo aj Obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad Národnou bankou Slovenska, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške (8 % p. a.), sa preto účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3. 2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgánom dohľadu sa postupuje podľa v spojení s o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a posudzuje sa najmä jeho úplnosť (teda posudzuje sa, či prospekt investície obsahuje všetky údaje podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať ( o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia alebo Zmluvu o riadení portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa bodu 10 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom zo strany Obchodníka by vo všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. Prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Činnosť Družstva nebola priamo viazaná na zmluvný vzťah s konkrétnym obchodníkom s cennými papiermi. Družstvo, respektíve orgány konajúce za Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. a ust. citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Až s účinnosťou od 1. 6. 2010 je Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska teda nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo ne o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Napriek tomu, že podľa Prospektu investície obstarávanie cenných papierov a správu portfólia mal vykonávať obchodník s cennými papiermi, tak investorom (vrátane navrhovateľa) za plnenie plánovaného zhodnotenia členských vkladov a za dosiahnutie a výplatu plánovaných podielov na zisku, v plnej miere zodpovedá štatutárny orgán (predstavenstvo) Družstva. Odporca poukázal aj na ustanovenia dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zakotvujú, že predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov obchodníkov s cennými papiermi alebo pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a ich klientov (vrátane Družstva), na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy lebo iné orgány podľa osobitných predpisov. Zo správ predkladaných Družstvom nevyplývali žiadne informácie o zhoršenej situácii Družstva. Od roku 2002 teda od začiatku obchodnej spolupráce Družstva a Obchodníka s cennými papiermi, Družstvo nemalo žiadne výhrady k Obchodníkovi s cennými papiermi a ani nikdy odporcovi neoznámilo, že obchodník neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s cennými papiermi nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne že Družstvu svojim konaním spôsobuje škodu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce Družstva a Obchodníka s cennými papiermi listom zo dňa 15. 4. 2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s cennými papiermi a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s cennými papiermi na príslušnom súde (hoci išlo o obchodný vzťah), ale žiadalo okamžitú nápravu od odporcu. Odporca po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonal ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Na základe predložených dokumentov, ako aj písomných vyhlásení a výpovedí zástupcov Obchodníka s cennými papiermi získaných dohľadom na mieste bolo zistené, že Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obchodník s cennými papiermi v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel zmluvu o riadení portfólia. Obchodník s cennými papiermi tiež nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, rovnako nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s cennými papiermi, NBS - v záujme ochrany klientov Obchodníka s cennými papiermi - vydala rozhodnutie č. zo dňa 12. 7. 2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s cennými papiermi uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s cennými papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Uvedené rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14. 7. 2010. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010 Národná banka Slovenska odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Proti tomuto rozhodnutiu podal Obchodník s cennými papiermi rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. . Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 3. 2011. Odporca dospel k záveru, že nebol nečinný, vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne prieťahy v konaní a postupoval v súlade so zákonom o cenných papieroch (

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a zákonom o dohľade. Predložil dôkazy: 1. Kópia rozhodnutia č. zo dňa 12. 7. 2010, 2. Kópia rozhodnutia č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010, 3. Kópia rozhodnutia č. z 1. 3. 2011. Odporca v rámci výkonu dohľadu nad Obchodníkom s cennými papiermi - v súvislosti so vzájomnými vzťahmi medzi Obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom týkajúcimi sa najmä ručenia Družstva za úvery spoločnosti CI HOLDING, a.s. - zistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že činnosťou určitých konajúcich osôb pravdepodobne mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Na základe zistených skutočností preto NBS v súlade so zákonom podala dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa a spolupáchateľstvom podľa . K samotnému konaniu Družstva (ktorého členom je aj navrhovateľ), odporca uviedol, že Družstvo vo svojich podnetoch síce formálne deklarovalo, že jeho situácia je "neúnosná", pričom žiadalo NBS, aby konala, v skutočnosti však samotné Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS, a to či už nepreberaním listových zásielok, respektíve neodpovedaním na doručené písomné výzvy NBS na predloženie dokladov a informácií. Samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohla NBS zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Odporca na základe vyššie uvedených skutočností vyzval Družstvo, aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú Obchodníkom s cennými papiermi. Družstvo podalo dňa 28. 4. 2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola úplná. Odporca vyzval Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS, prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 2010 preto konanie o žiadosti Družstva zastavil. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. zo dňa 8. 12. 2010. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. 12. 2010. Medzičasom NBS, prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. zo dňa 27. 8. 2010 doručil Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie v spojení s , a Zákona o cenných papieroch a ust. v spojení s Zákona o cenných papieroch, a to tým, že Družstvo nedodržiava schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 7. nebol nečinný, vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne prieťahy v konaní a postupoval v súlade so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade (rozhodnutie č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 201, č. zo dňa 8. 12. 2010, č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 201 ). Odporcovi bol dňa 28. 6.2010 doručený ďalší podnet Družstva na vyhlásenie Obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom, v ktorom Družstvo tvrdilo, že Obchodník s cennými papiermi pri riadení portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26 179 149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s cennými papiermi však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby Družstvo zverilo Obchodníkovi finančné prostriedky. NBS v rámci preskúmavania uvedeného tvrdenia požiadala Družstvo o predloženie všetkých výpisov z bankových účtov Družstva (družstiev) a pokladničných výdajok, na základe ktorých Obchodník s cennými papiermi vraj prijal peňažné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy a ani inak sa nepodarilo zistiť žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. V súvislosti s požiadavkou Družstva a teraz aj navrhovateľa na vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií odporca poukázal na ust. s. 1 písm. c) bodu 3 Zákona o cenných papieroch, s tým, že nie je majetok Družstva (družstiev) považovaný za zákonom chránený klientsky majetok, pretože nie sú klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany klientskeho majetku z Garančného fondu investícií. Podľa citovaného ustanovenia Zákona o cenných papieroch právnická osoba, ktorá podľa osobitného zákona musí mať povinne účtovnú závierku overenú audítorom, nepatrí do okruhu osôb, ktorých majetok je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok na účely Zákona o cenných papieroch. Zákonnej úprave odporuje a je účelové tvrdenie navrhovateľa, že odporca svojím konaním či nekonaním spôsobil škodu, že Družstvu a jeho klientom nemohla byť poskytnutá náhrada za nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícii v dôsledku toho, že odporca nevyhlásil Obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky

voči klientom. Odporca vykonal v roku 2007 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi a po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s cennými papiermi pri dohľade v roku 2007 NBS vydal relevantné rozhodnutia, pričom nerobil žiadne prieťahy v konaní a postupoval v súlade so Zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. Odporca vydal rozhodnutie č. OPK-9750/3/20 zo dňa 8. 1. 2008, ktorým uložil Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500 000 Sk. Obchodník s cennými papiermi nesúhlasil s prvostupňovým rozhodnutím o uložení pokuty a podal proti nemu rozklad. Banková rada NBS sa dôsledne zaoberala podaným rozkladom a vydala dňa 7. 5. 2008 druhostupňové rozhodnutie č. GUV-841/2008 ktorým vrátila vec na ďalšie prvostupňové konanie. Prvostupňový orgán doplnil dokazovanie a vydal dňa 20. 8. 2008 rozhodnutie č. OPK-9750-5/2007, ktorým Obchodníkovi s cennými papiermi uložil pokutu 300 000 Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 8. 2008. Odporca v konaní proti Obchodníkovi s cennými papiermi prijal proti Obchodníkovi s cennými papiermi opatrenia, ktoré jej umožňoval použiť Zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade. Už samotné uloženie pokuty malo pôsobiť na Obchodníka s cennými papiermi represívne a zároveň preventívne, aby ho v budúcnosti odradilo od nezákonného postupu. Odporca sústavne vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to dohľad na diaľku, keď každodenne vyhodnocuje výkazy, hlásenia, informácie, ktoré sú dohliadané subjekty povinné poskytovať (mesačne je to cca 3000 výkazov iba v oblasti kapitálového trhu, pričom v tomto počte nie sú zahrnuté výkazy iných subjektov, napríklad výkazy bánk, poisťovní a poskytovateľov platobných služieb). Na základe týchto vyhodnotení odporca prijíma potrebné opatrenia voči dohliadaným subjektom v rámci Zákona o cenných papieroch a zákona o dohľade, ak zistí určité nezrovnalosti, nedostatky v predkladaných výkazoch. Z výkazov Družstva a Obchodníka s cennými papiermi po vykonanom dohľade v roku 2007 nevyplývali žiadne indície, na základe ktorých by bolo potrebné prijať opatrenia. Zákon o dohľade vo svojom § 2 ods. 2 a § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a že konanie pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dohľadu je neverejné. Zároveň ust. § 15 ods. 1 zákona o dohľade ustanovuje, že v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Na základe citovaných ustanovení zákona o dohľade treba konštatovať, že účastníkom sankčného konania proti dohliadanému subjektu je len dohliadaný subjekt ( nie klienti dohliadaného subjektu ani zmluvní partneri klientov dohliadaného subjektu), pričom iná osoba ako účastník konania nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone dohľadu. Štatutárny zástupca Družstva bol zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi, a teda prostredníctvom neho malo Družstvo (a tiež jeho členovia) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s cennými papiermi, a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s cennými papiermi (vzhľadom na kompetencie dozornej rady družstva a členov dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení až ). Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, podľa ktorých odporkyňa vraj porušila svoju povinnosť tým, že

- neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

- bola nečinná pri výkone verejnej moci,

- robila zbytočné prieťahy v konaní alebo

- vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, Navrhovateľ v návrhu nepreukázal a nedoložil, v čom konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup odporcu, aké konkrétne rozhodnutia a iné úkony a kedy vraj zanedbal odporca, hoci podľa navrhovateľa ich údajne bol povinný vykonať v navrhovateľom nešpecifikovanom čase a podľa navrhovateľa nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov, nešpecifikoval, aké údajné prieťahy v konaní vraj mal spôsobiť odporca. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla majetková ujma v súvislosti s jeho investovaním do Družstva, tak je potrebné preskúmať a objektívne preukázať, či ide alebo nejde o škodu (teda či ide alebo nejde o majetkovú ujmu zapríčinenú porušením právnej povinnosti zo strany určitého konkrétneho právneho subjektu (treba však pamätať aj na možnosť majetkovej ujmy zapríčinenej samotným navrhovateľom), je potrebné preskúmať a objektívne preukázať výšku údajnej škody, kedy údajná škoda vznikla a tiež treba preskúmať a objektívne preukázať existenciu vecnej príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi navrhovateľom tvrdeným porušením právnej povinnosti (teda navrhovateľom tvrdeným nesprávnym úradným postupom) a vznikom údajnej škody, čo však navrhovateľ nepreukázal (hoci nesie dôkazné bremeno). Samotná existencia majetkovej ujmy (škody) neznamená, že ju má tretia osoba (napríklad štát) povinnosť nahradiť. Odporca návrh na začatie konania považoval za neopodstatnený aj preto, lebo na majetok PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ

INVESTÍCIE bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 11. 4. 2011, ktoré bolo dňa 18. 4. 2011 zverejnené pod značkou K000394 v časti 75B Obchodného vestníka číslo 75/2011 a navrhovateľ si mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok tohto družstva, a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom, mal sa navrhovateľ domáhať určenia popretej pohľadávky žalobou . Odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu. Odporca poukázal na existujúcu právnu úpravu a predpoklady pre úspešne uplatnenie nároku na náhradu škody ( preukázanie porušenia právnej povinnosti - údajného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v konaní alebo nekonaní, preukázanie vzniku škody a tiež preukázanie bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi protiprávnym konaním (údajným nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou (ako bezprostredným a priamym následkom). Pritom vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo v podobe ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť nepochybne spôsobená práve ako príčinný dôsledok porušenia právnej povinnosti. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť jednoznačne a bezpečne preukázaná, pričom navrhovateľov zaťažuje dôkazne bremeno za preukázanie ich tvrdení. Vzťah medzi príčinou a následkom (kauzálny nexus) musí byť jednoznačne preukázaný, priamy a bezprostredný. Všetky tieto predpoklady pre nárok na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané zároveň. Odporca zastáva stanovisko, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody a jej výšku, kedy škoda vznikla, nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, nepreukázal, že mu škoda vznikla v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s údajným protiprávnym postupom NBS pri vykonávaní dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a nad spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. obchodníkom s cennými papiermi. Odporca zastáva stanovisko, že navrhovateľ nepreukázal žiaden z predpokladov pre vznik a priznanie nároku na náhradu škody. Údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad obchodníkom s cennými papiermi je z hľadiska predmetu sporu celkom irelevantný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom NBS pri dohľade nad predmetným obchodníkom s cennými papiermi. Navrhovateľ v rozhodnom období nebol (ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s predmetným obchodníkom CAPITAL INVEST. V záväzkovom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi bolo iba PDSI, ktoré uzatvorilo s obchodníkom CAPITAL INVEST zmluvu o riadení portfólia, a teda iba PDSI by teoreticky mohla vzniknúť škoda v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom žalovanej NBS pri dohľade nad predmetným obchodníkom s cennými papiermi. V prejednávanej veci by teoreticky mohol byť právne relevantný len eventuálny (reálne však neexistujúci) údajný nesprávny úradný postup žalovanej pri dohľade vo vzťahu k PDSI ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt. Len v prípade takéhoto eventuálneho (reálne však neexistujúceho) údajného nesprávneho úradného postupu pri dohľade vo vzťahu k PDSI by prichádzala do úvahy otázka, či v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti (kauzálnom nexuse) s takýmto eventuálnym (reálne však neexistujúcim) údajným nesprávnym úradným postupom vznikla alebo nevznikla žalobcovi škoda. Žalobca svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI alebo ponechali v družstve PDSI (štandardne ako svoje členské vklady alebo na základe zmeniek), a sú teda v právnom vzťahu s družstvom PDSI, či už na základe vložených členských vkladov, zmeniek, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných vyrovnacích podielov. Iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť žalobcom finančné prostriedky. A len v prípade, ak by sa žalobcovia nedomohli svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne by bolo zrejmé, či žalobcom vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovatelia vložili svoje finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa čl. 2 Stanov družstva PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. Družstvo PDSI je podnikateľský subjekt založený podľa , ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika. Z ustanovení v spojení s vyplýva, že členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva (alebo aj ďalšou majetkovou účasťou) zúčastňujú a podieľajú na podnikaní a výsledku podnikania družstva (podobne ako spoločníci obchodných spoločností), pričom pomeru členských vkladov jednotlivých členov k základnému imaniu družstva zodpovedajú členské podiely jednotlivých členov na družstve s tým, že členské podiely jednotlivých členov predstavujú mieru ich účasti na družstve a na výsledku podnikania družstva. S poukazom na súdnu judikatúru a ustanovenia prvej vety SR, vyplýva, že vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o

svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom. Najvyšší súd SR (ale aj Ústavný súd SR) vo svojej judikatúre dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt" či ,,vigilantibus iuris", teda zákony (právne predpisy) sú písané pre bdelých, respektíve inak vyjadrené, že "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), čiže tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia z právnych vzťahov uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou aj čo do možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie. Každý demokratický štát totiž ochranu subjektívnych práv len ponúka, ale nevnucuje. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou účastníkov právnych vzťahov (nositeľov práv), aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou zaujímali a starali o svoje práva a ich riadne a včasné uplatnenie, pretože inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobné práva (mutatis mutandis rozhodnutia NS SR sp. zn. z 22. 11. 2010, sp. zn. z 21. 10. 2010, sp. zn. z 31. 7. 2009, sp. zn. z 27. 3. 2008, sp. zn. z 18. 5. 2010, sp. zn. z 19. 7. 2012). Štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení až v spojení s až . Navrhovateľ ako člen družstva (podnikateľského subjektu) neinvestoval svoje peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení a čl. 33 Stanov PDSI.NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách ( v znení neskorších predpisov) a zákona o dohľade nad finančným trhom ( v znení neskorších predpisov; ), konkrétne v rozsahu povinností uložených PDSI ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanoveniami až Zákona o cenných papieroch. NBS je podľa ust. zákona o dohľade - oprávnená aj mimo konania vo veciach dohľadu (teda bez zákonom regulovaného postupu) prerokovať komplikácie a nezrovnalosti v činnosti družstva PDSI ako dohliadaného subjektu s členmi jeho štatutárneho orgánu, pričom však odporúčania z takéhoto rokovania sú nezáväzné a nemožno ich považovať za autoritatívny výkon verejnej moci (mutatis mutandis uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -8 z 12. 7. 2007 a sp. zn. -10 z 3. 12. 2007). Podľa tohto ustanovenia zákona o dohľade postupovala NBS aj dňa 24. 8. 2007, keď si pozvala zástupcov družstva PDSI a ostatných družstiev zo skupiny PDSI na prerokovanie nezrovnalostí. Zápisnica s prerokovania je založená v súdnom spise. Žalovaná aj pri tomto postupe konala v súlade so Zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. NBS nedohliada na celú činnosť družstva PDSI, pretože by išlo o nezákonné a protiústavné prekročenie jej kompetencií ako orgánu verejnej moci. NBS ako orgán dohľadu môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a súčasne patria do kompetencií orgánu dohľadu (dohliadajúceho orgánu). Do kompetencií NBS okrem iného napríklad - v zmysle Zákona o cenných papieroch a ust. zákona o dohľade - nepatrí ani rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov medzi obchodníkov s cennými papiermi (dohliadaných subjektov) a ich klientmi, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány (napríklad rozhodcovské súdy) podľa osobitných predpisov. Až od 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia - malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla žalovaná NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred 1. 6. 2010) však žalovaná nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (a ani teraz nemôže) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie prospektu investície družstva PDSI bolo vždy zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení a a proti členom kontrolnej komisie družstva zasa možno podať žalobu podľa ustanovení v spojení s ), teda za plnenie prospektu investície družstva PDSI nezodpovedá obchodník s CP ani odporca. Podľa

názoru odporcu v prejednávanej veci je irelevantné vykonávať dokazovanie ohľadne výkonu dohľadu žalovanou nad obchodníkom s CP). Konanie a postup odporcu je zdokumentovaný predovšetkým v listinných dôkazoch, ktoré predložil navrhovateľ alebo odporca ( 9 rozhodnutí NBS, ktoré v danej veci vydala a tiež ďalšie listinné dôkazy). Zo svedeckých výpovedí vyplynulo iba to, že NBS pri výkone svojej činnosti postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi a v medziach a rozsahu platných právnych predpisov (zákona o dohľade a Zákona o cenných papieroch) upravujúcich kompetencie NBS a postupy pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi a dohľadu vo vzťahu k PDSI (ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt). Navrhovateľom navrhnutí a súdom vypočutí svedkovia sú svedkovia, ktorí z hľadiska ich funkcií v predstavenstve PDSI boli v zmysle a povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva zo zákona spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich funkcie). Predstavenstvo PDSI ku dňu uzatvorenia zmluvy o riadení portfólia dňa 2. 6. 2008 a ani neskôr neodovzdalo písomne a preukazne obchodníkovi s cennými papiermi portfólio cenných papierov, ktoré PDSI nadobudlo od roku 2000 do roku 2008 (a ktoré mohlo mať evidenčnú hodnotu niekoľko miliónov slovenských korún - SKK), ale ani finančné prostriedky družstva PDSI za účelom naplnenia predmetu zmluvy, teda riadenia portfólia v zmysle čl. III bodu 2 písm. c) zmluvy o riadení portfólia;

- predstavenstvo PDSI počas celého obdobia od podpisu zmluvy o riadení portfólia až po ukončenie zmluvy nikdy nepožiadalo obchodníka s cennými papiermi o informácie a doklady o aktuálnom stave a štruktúre portfólia cenných papierov, ktoré mali byť v majetku družstva PDSI v zmysle čl. III bodu 1 zmluvy o riadení portfólia ( svedecká výpoveď Ing. R. Rezeka

Právny zástupca navrhovateľa sa v úvode III. časti svojho spoločného vyjadrenia sa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu SR (NS SR) sp. zn. z 27. 1. 2011, v ktorom sa dovolací Najvyšší súd SR zaoberal aj výkladom ustanovenia (teda "predchodcu" terajšieho ), ktoré znelo: "Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.". Druhostupňový Krajský súd v Žiline v danom prípade dospel k záveru, že ustanovenie nárok fyzickým a právnickým osobám na náhradu škody vzniknutej v dôsledku nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote nepriznáva tak, ako to výslovne priznáva V danom prípade (teda vo veci sp. zn. ) vtedy platný vôbec nedefinoval "nesprávny úradný postup" (na rozdiel od terajšieho ). Preto sa Najvyšší súd SR zaoberal výkladom pojmu "nesprávny úradný postup" na účely aplikácie , pričom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že "nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie [pozn.: nie však samotné vydanie rozhodnutia], lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných prieťahov" ( )". Pritom právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení zdôrazňuje časť predmetného judikátu, podľa ktorej "treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje". Túto (žalobcami citovanú časť predmetného judikátu) však nemožno vytrhnúť z celkového obsahu a kontextu predmetného judikátu (a rovnako túto časť judikátu nemožno ďalej aplikovať neobmedzene a izolovane) bez ohľadu na konkrétny skutkový a právny stav posudzovaného prípadu, ale taktiež nemožno zároveň opomínať ustanovenia SR a čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorých "štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon". Preto tvrdenie navrhovateľov, že žalovaná si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o dohľade v ust. , a to "prispievať k stabilite finančného trhu ako celku" je tvrdenie, ktoré nemožno vzťahovať na stabilitu jednotlivých subjektov finančného trhu. Navyše, ust. zákona o dohľade je ustanovením, ktoré - aj vzhľadom na nadpis ust. "Predmet a rozsah úpravy" - celkom zjavne obsahuje iba všeobecné prvotné vymedzenie predmetu a rozsahu úpravy zákona o dohľade, pričom samotné kompetencie (medze) a postupy (spôsoby postupu) žalovanej sú upravované až v ďalších ustanoveniach zákone o dohľade a v ustanoveniach Zákona o cenných papieroch. Navrhovateľ nepreukázal, v čom konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup žalovanej (odporkyne), teda neuviedol (nešpecifikoval) relevantne, aké konkrétne rozhodnutia alebo iné úkony a kedy mala zanedbať NBS, a podľa nešpecifikovaných ustanovení nekonkretizovaných právnych predpisov a taktiež jasne nie sú

nešpecifikované, aké údajné prieťahy v konaní vraj mala spôsobiť NBS. Mylne a zavádzajúco právny zástupca navrhovateľa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 11. 4. 2012, podľa ktorého údajne právne neobstojí záver súdu o predčasnosti tvrdenej škody len z dôvodu prebiehajúceho konkurzu, pričom podkladom pre záver o výške škody údajne môže byť aj stav konkurzného konania, respektíve správa správcu konkurznej podstaty úpadcu (dlžníka v konkurze). Odporca zastáva názor, že okolnosti, za ktorých sa žalobcovia domáhajú náhrady škody sú iné, ako okolnosti vo veci, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd ČR v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 11. 4. 2012. Okolnosti na, ktoré prihliadal Najvyšší súd ČR sú iné aj v tom, že žalobcovia sa domáhali náhrady škody voči členom štatutárneho orgánu nemenovanej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti, pričom v predmetnom konaní pred Najvyšším súdom ČR sa žalobcovia nedomáhali náhrady celej výšky škody. Žiadny žalobca (navrhovateľ) podľa všetkého doteraz v kauze družstva PDSI nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI, hoci v , a explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, ale taktiež zakotvuje, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva. Najvyšší súd ČR v záverečnej časti predmetného rozsudku judikoval (čo však navrhovatelia zamlčali), že "akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 Zákona o cenných papieroch" ( českého zákona č. 328/10991 Sb. o konkursu a vyrovnání ve znění pozdějších předpisů). Najvyšší súd ČR zároveň v predmetnom rozsudku konštatoval, že aj zo súdneho rozsudku R 48/2011 (ktorý sa zaoberá nárokom na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa "posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu". V závere spoločného vyjadrenia navrhovateľa uvádza právny zástupca navrhovateľa všeobecne , bez relevantnej konkretizácie, že navrhovateľovi údajne vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, pričom mylne a nepodložene uvádzajú päť údajných príčinných súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, prepisom CD nosiča, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením sa so stavom konania Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. , čítaním výpovedi svedkov v zápisnici uvedených podobných konaní a zistil nasledovný skutkový stav : PDSI ( družstvo ) spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 36020095, od roku 2002 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., IČO: 35828749 (spoločnosť mala rovnaké obchodné meno, ale iné IČO), uvedený obchodník s cennými papiermi od 13. 5. 2003 (kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. GRUFT-22/2003/ OCP zo dňa 22. 4. 2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) Zákona o cenných papieroch, a to do 22. 4. 2008, z uvedeného vyplýva, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI obchodníkom s cennými papiermi.

Z Dohody o úprave práv a povinnosti zo 6. 12.2010 vyplýva, že účastníci dohody (družstvo a navrhovateľka) sa dohodli okrem iného že vyrovnávací podiel bude navrhovateľke vyplatený tak, že družstvo namiesto uhradenia peňažnej sumy rovnajúcej sa vyrovnávaciemu podielu odovzdá členovi zmenku družstva ID 3587 v prospech člena na zmenkovú sumu rovnajúcu sa vyrovnávaciemu podielu.

Družstvo dňa 23.2.2011 potvrdilo navrhovateľke zánik členstva v družstve a nárok na vyrovnávací podiel.

Národná banka rozhodnutím z 8.1.2008, OPK-9750/3/2007 uložila dohliadanému subjektu pokutu vo výške 500 000,-Sk.

Národná banka rozhodnutím z 20.augusta 2008, OPK-9750-5/2007 uložila dohliadanému subjektu pokutu vo výške 300 000,-Sk.

Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. zo dňa 11.4.2011 právoplatným dňa 5.5.2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka : PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO : 35 784 717. V súčasnosti je konkurz zametaný na speňažovanie majetku.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR ( ), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa ,3 SR, Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 ods.3 Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.. Podľa , Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa , Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa Zákona o dohľade ( ust. § 35 ods. 1 a 2 ) na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. Opatreniami, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( platného a účinného v rozhodnom období ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Medzi nebolo sporné, že navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS.

Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1.existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2. nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Základnou a podstatnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť pre adresátov.

Opísaná činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva., je podnikateľský subjekt založený podľa , ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika ( SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov ( predmetných zmlúv). A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovateľ dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s PDSI a teda na základe

individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení . Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi ) a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv.

Až odo dňa 1. 6. 2010 - od účinnosti novelizovaného ustanovenia - malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred 1. 6. 2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc jej neprináleží ani v čase rozhodnutia súdu) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Odporca nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI. Za plnenie prospektu investície družstva PDSI zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení a a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení v spojení s ). Za plnenie prospektu investície družstva PDSI nezodpovedá odporca.

V danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami ( navrhovateľom ) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi ) uzatváraním vyššie špecifikovaných. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie vzťahov medzi navrhovateľom (ako členom družstva ) a PDSI bolo mimo rámca dozoru NBS. V návrhu na začatie konania ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Navrhovateľ v snahe dosiahnuť vyššie výnosy zo vložených peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov s PDSI môže byť spojené adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľ disponoval odbornými vedomosťami či skúsenosťami.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda nepreukázal základný atribút vzniku škody a to, že by odporca nesprávne úradne postupoval. Ak chýba preukázanie čo i len jedného atribútu vzniku škody nie uje možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody tak ako to predpokladá v znení neskorších predpisov.

Súd dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody navrhovateľovi, pretože táto nevznikla navrhovateľovi, tým, že vložili finančné prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti PDSI splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie ( navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní ), pričom navrhovateľ žalobu voči PDSI ( družstvu ) nepodal.

Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa , ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE"

- sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa (najmä podľa ustanovení a až ).

Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného a j hospodárenia a majetku družstva. Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov ( sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva). Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili ( ust. a ). Navrhovateľ ( v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor ) vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší ( propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov ( ust. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení a čl. 33 Stanov PDSI.NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa 28. 3. 2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa bodu 10 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov).

Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. a ust. citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S účinnosťou od 1. 6. 2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo ne o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom.

Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Podľa ust. , družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom.

Podľa ust. , členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu určiť, že členovia družstva alebo niektorí z nich majú na základe rozhodnutia členskej schôdze voči družstvu do určitej výšky uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva.

Podľa ust. ,členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

Podľa ust. , vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len "") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.

Predstavenstvo PDSI bolo podľa povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva zo zákona spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich funkcie

- ust. a ) . Podľa prvej vety SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

S poukazom na citované ustanovenie, vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom

Podľa článku 2 ods. 2 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Štátne orgány ( teda aj Národná banka Slovenska ) , môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci t.j. aj pre NBS pri výkone dohľadu. Povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády SR vydaným na vykonanie ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe SR do EÚ. Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Zo skutkových okolností prípadu súd dospel k záveru, že bol to práve samotný navrhovateľ ( v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám ), ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu ako členovi družstva, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. V čase rozhodnutia súdu navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI ( ust. , ust. a ust. ) aj keď každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva.

Navrhovateľ sa mohol a súčasne mal povinnosť sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI, navrhovateľ sa mal aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva ( výkon svojich práv ) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s družstvom a pokiaľ sa rozhodol v spornom období vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky.

Navrhovateľ svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI a ponechal ich v družstve PDSI (štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI ) ,

či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných vyrovnacích podielov. Súd s poukazom na ustálený skutkový stav dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky v žalovanej výške. A len v prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovateľ vložil finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa Stanov družstva PDSI, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva.

Súd vec ( uplatnený nárok navrhovateľa ) posúdil v prvom rade vec v zmysle v znení neskorších predpisov. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle v znení neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala relevantné rozhodnutia ( uvedené v odôvodnení ), pričom súd nezistil ani prieťahy v jej konaní , NBS postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch ( o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v súlade so zákonom o dohľade.

Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom označenou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy ( vkladu ) do PDSI a navrhovateľom označeným údajným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť, a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi, nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril PDSI. Uzavretím právneho úkonu s PDSI, navrhovateľovi (členovi družstva) ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči PDSI a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči PDSI, pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení PDSI ( družstva ) v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená, práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť.

Štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (v danom prípade PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy PDSI sa spravovali v danom čase Stanovami družstva ustanoveniami . Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení a Stanov PDSI.

Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok v konkurznom konaní,uspokojený nebol, konkurzné konanie nie je skončené, teda v súčasnosti, v čase rozhodovania nie je možné zistiť, či navrhovateľke škoda vôbec vznikla, či nebude uspokojená v rámci konkurzného konania.

Navrhovateľ navrhol prerušiť konanie a podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý návrh súd na pojednávaní zamietol, nakoľko v zmysle rozhodovanie o navrhovaných prejudiciálnach otázok by bolo vzhľadom na predmet sporu nadbytočné. Nutno prisvedčiť odporcovi, že inštitút majetkových hodnôt nie je totožný z inštitútom cenných papierov, ktorých definícia je v a zákona

Podľa ustanovenia § 109 ods.1 , písmeno c/ súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12)

Podľa článku 267 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 234 ZES)

Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv;

b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Súd má zato, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES - smernicou o prospekte ,ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľ odvoláva v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti , medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ zo dňa 8.6.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009 ,(EÚ) číslo 1095/2010.

Súd v prejednávanej veci má za to , že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej z dôvodu uvedeného vyššie, ako aj na základe zhodnotenia dokazovania vo veci samej a z tohto dôvodu sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie . Súd návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevyhovel aj z toho dôvodu, že prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva a z toto dôvodu mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva, nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Navyše každá Smernica europského spoločenstva je len interpretačným pravidlom. Zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúce sú jednoznačné.

Súd pripomína, že v prípade, že by štát nedostatočne implementoval smernicu alebo vôbec neimplementoval do svojho právneho poriadku, subjekty tým poškodené sa môžu dovolávať ochrany priamo pred súdom voči pasívne legitimovanému subjektu. Túto skutočnosť v priebehu celého konania navrhovateľa nenamietal.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol predovšetkým z dôvodu, že nepreukázal jeden z troch predpokladov zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný potup odporcu, preto súd sa ďalej nezaoberal výškou škody, nakoľko by to bolo nadbytočné.

Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy ,ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi ,ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. Zn. voči úpadcovi -Družstvu, ktorého členom bol čo znamená , že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - navrhovateľa ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa , keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy , keď nebude nárok navrhovateľa na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka navrhovateľa bola síce správcom konkurznej podstaty popretá / čo však neznamená , že počas incidenčného konania pohľadávku navrhovateľa neuzná/ , navrhovateľ si uplatnil pohľadávku na tunajšom súde incidenčnou žalobou. Súd doposiaľ o incidečnej žalobe navrhovateľa nerozhodol a konkurz nie je ukončený, preto nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla a návrh na začatie konania o zaplatenie škody je možné považovať za predčasne podaný.

Súd návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu ,že ide o predčasne podaný návrh, nakoľko navrhovateľ ako bývalý člen družstva , ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243 a/ ods.4

za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia . v , / ods. 4 a explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, ďalej zakotvuje, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, ale taktiež zakotvuje, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva ,ktorý ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu , ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľa na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa navrhovateľ domáhal náhrady škody voči štátu podľa . Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bez svojej viny sa bezúspešne domáhal náhrady škody voči subjektom Družstva . Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca neuspokojenej pohľadávke navrhovateľa ako veriteľa voči subjektom Družstva , ktorú náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za prípadný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci , táto škoda však vzniká za preukázania všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu až okamihom , keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

Podľa názoru súdu v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi vznikla škoda. Navrhovateľ poukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotný navrhovateľ pritom poukazoval na to, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo od navrhovateľa Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia . Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by možné /teoreticky/ dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa. Podľa názoru súdu z hore uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.

Odporca podľa názoru súdu v konaní preukázal, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala. Súd sa priklonil k názoru odporcu, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu /dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt/ v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť /§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP/, posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení /alebo správe/ portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje /podstatná náležitosť podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP/. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť ,či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.

Súd na záver dodáva, že štát ( Slovenská republika ) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva , ustanoveniami . Navrhovateľ ako člen Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení a Stanov PDSI. Z výsluchu navrhovateľa mal súd preukázané, že sa počas trvania členstva v družstve nevyužil svoje právo člena a nezúčastnil sa zasadnutia členskej schôdze. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že počas členstva v Družstve realizoval ďalšie svoje oprávnenia vyplývajúce mu z členstva tak, že by aktívne zasiahol do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh zamietol, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by odporca nesprávne úradne postupoval tým, že riadne nevykonával bankový dohľad na uvedenými subjektami. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že účinného od 1.6.2010 bol novelizovaný o cenných papierov a investičných službách tak, že bol doplnený odsekom 3, podľa ktorého boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať schválený prospekt investícii. To znamená, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo až od 1.6.2010 zákonom stanovenú povinnosť dodržiavať schválený projekt investícii. Do 1.6.2010 NBS takýto dohľad nemohla vykonávať vzhľadom na SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Nemôže obstať ani obrana tým, že navrhovateľ investoval do družstva v dobrej viere, že jeho činnosť podlieha bankovému dohľadu zo strany odporcu, nakoľko treba vychádzať zo skutočnosti, ktoré tu boli v čase jeho vstupu do družstva. Navrhovateľ, vstúpil do družstva pred 1.6.2010, nakoľko už 20.4.2010 bol zrealizovaný ďalší členský vklad do družstva (číslo listu 38), navrhovateľovi vzniko členstvo v družstve teda Pred 1.6.2010 v čase keď Národná banka SR ešte nevykonávala dohľad. Až s účinnosťou od 1. 6. 2010 je Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.

Súd v súlade s Dohovorom - zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. -661 zo dňa 24.2.2014 vo veci Okresného súdu Bratislava I,10C/184/2011-621 zo dňa 25.11.2013, veci Okresného súdu Bratislava I sp.zn. , , . , súd dospel k záveru, že neboli preukázané v tomto konaní zákonné predpoklady zodpovednosti štátu - Slovenskej republiky za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Súd upustil od výsluchu navrhnutých svedkov, predstaviteľov odporcu ako aj výsluchom predsedu predstavenstva družstva a ďalšími svedkami vzhľadom na obsah listinných dôkazov, zabezpečením účtovníctva, vyžiadaním ďalších správ o stave konkurzného konania, ktoré nie je ukončené, nakoľko vzhľadom na obsah listinných dôkazov, by tieto výsluchy boli nadbytočne.

Podľa ustanovenia. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ( veta prvá ) a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.