Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/159/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu BHJ, a.s., Masarykova 16, Prešov, IČO: 36 450 936, právne zastúpený JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov č.200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky Banská Bystrica, Ul. Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného č. I/225/12667-101603/2011/990813-r zo dňa 04. októbra 2011, č. I/225/12667-101600/2011/990813-r zo dňa 04. októbra 2011 na základe žalôb jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. I/225/12667-101603/2011/990813-r zo dňa 04.októbra 2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov I. č. /Pent zo dňa 13.apríla 2011, rozhodnutie žalovaného č. I/225/12667-101600/2011/990813-r zo dňa 04.októbra 2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov I. č. /Pent zo dňa 13.apríla 2011 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie podľa .

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.239,04 EUR, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ivo Babjakovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky vydaného dňa 04.10.2011 pod č. I/225/12667-101603/2011/990813-r, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov I. č. /Pent z 13.04.2011, ktorým žalobcovi BHJ, a.s., Masarykova č.16, Prešov, bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 2.887,24 EUR. Predmetná vec bola zapísaná pod sp. zn.: .

Žalobou doručenou tým istým dňom, teda 22.12.2011 sa žalobca domáha preskúmania ďalšieho rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 04.10.2011 vydaného pod č. I/225/12667-101600/2011/990813-r, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov I. zo dňa 13.04.2011 č. /Pent., ktorým žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 4.261,07 EUR. Predmetná vec bola zapísaná pod sp. zn.: .

Na pojednávaní dňa 24.04.2012 uznesením súd aplikujúc ustanovenie v spojení s ustanovením spojil veci vedené pod sp. zn.: a na spoločné konanie s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn.: .

Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s dodatočnými platobnými výmermi Daňového úradu Prešov I. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

V žalobách namietal, že rozhodnutia DR neboli vydané v súlade so zákonom, boli založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci. V konaní DR bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a žalobca bol napadnutými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach. Žalobca v žalobách namietal, že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie v predmetných veciach je zistenie okamihu, kedy kupujúci (SONDEX, s.r.o.) nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník s poukazom na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca uviedol, že v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že nie je rozhodujúce, kedy prechádza právne vlastníctvo tovaru, ale rozhodujúcim na účely vzniku daňovej povinnosti je získanie ekonomického vlastníctva k veci. Zdôraznil, že z výpovedí a vyjadrení, ktoré v priebehu riadnej ako aj opakovanej daňovej kontroly správcovi dane predložili p. G. a N., jednoznačne vyplýva, že spoločnosť SONDEX, s.r.o., nadobudlo právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Ukrajiny. Keďže nešlo o dodanie tovaru v tuzemsku podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, faktúru č. 20070008 zo dňa 10.10.2007 (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu IV. štvrťrok 2007), faktúru č. 2007/0001/Z zo dňa 27.6.2007 (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu II. štvrťrok 2007) vystavil žalobca svojmu odberateľovi bez dane z pridanej hodnoty.

Žalobca vytýkal žalovanému, že s jeho odvolaním sa vyporiadal tak, že dôvodil výkladom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktoré sa týkajú uplatňovania dane z pridanej hodnoty pri reťazových obchodoch, napr. rozsudkom v prípade C-245/04 EMAG, s ktorým názorom sa žalobca nestotožňuje, lebo tento rozsudok nemožno na predmetné veci použiť, pretože základnou myšlienkou tohto rozsudku je nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva pri reťazovom plnení. V predmetných veciach nejde o nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva, teda krajín Európskej únie, kde by sa dali aplikovať príslušné ustanovenia Smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, konkrétne uvedený judikát, alebo ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Žalobca akcentoval, že preukázateľne ide o dovoz tovaru podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty spoločnosťou SONDEX, s.r.o., t.j. odberateľom žalobcu. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán porušil ustanovenie o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, lebo správca dane nevykonal právnu analýzu tých skutočností a okolností obchodných vzťahov medzi ukrajinským dodávateľom žalobcu a žalobcom a následne medzi žalobcom a jeho slovenským odberateľom spoločnosťou SONDEX, s.r.o., Prešov, ktoré sú podľa jeho názoru pre správne posúdenie v daných prípadoch rozhodujúce. Poukázal na svoje dlhoročné obchodné skúsenosti na území Ukrajiny s tým, že jeho strategickým zámerom bolo nakúpiť na území Ukrajiny čierne energetické uhlie a ďalej ho aj na území Ukrajiny predať. V rámci tejto stratégie spoločnosť SONDEX, s.r.o., Prešov, ktorá mala skúsenosti v oblasti obchodovania s uhlím ponúkla žalobcovi, že od neho čierne energetické uhlie odkúpi ešte na území Ukrajiny. Odberateľ obchod podmienil tým, že žalobca bude znášať náklady na dopravu od ukrajinského dodávateľa až po Ukrajinsko-Slovenskú hranicu, pričom táto podmienka bola dôležitá z dôvodu, že cena uhlia bola dohodnutá ako cena na Ukrajine s tým, že žalobcovi okrem nákladov na dopravu po Ukrajinsko-Slovenskú hranicu nemali vzniknúť žiadne ďalšie náklady.

Argumentoval, že celý obchod sa realizoval tak, že žalobca, teda spoločnosť BHJ, a.s. nakúpila čierne energetické uhlie od ukrajinského dodávateľa, ten zabezpečil jeho naloženie na železničné vagóny a zároveň bolo spoločne zabezpečené colné prerokovanie na vývoz na ukrajinských colných orgánoch a ako konečný odberateľ v príslušných ukrajinských colných dokumentoch, tzn. vývozné jednotné colné doklady bola uvedená spoločnosť SONDEX, s.r.o., ktorá už v tom čase, t.j. v čase colného prerokovávania na ukrajinských colných orgánoch bola fakticky vlastníkom uhlia naloženého na vagónoch železničnej širokorozchodnej trate. Žalobca argumentoval, že ak by realizoval predaj uhlia

mimo Ukrajiny, v žiadnom prípade by v ukrajinských colných dokumentoch nemohol okrem žalobcu ako odberateľa uviesť inú obchodnú spoločnosť. V žalobe citoval ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH s poukazom na to, že správca dane nesprávne vykladá výpoveď svedka Ing. I. N., bývalého konateľa spoločnosti SONDEX, s.r.o., ktorý na otázku správcu dane, kde spoločnosť SONDEX, s.r.o., prevzala tovar, uvádzal, že spoločnosť SONDEX, s.r.o. prevzala tovar na území SR v Maťovciach. Záver správcu dane vyvodený z uvedenej výpovede, že ak odberateľ žalobcu prevzal tovar na území SR, týmto prevzatím došlo aj k zmene vlastníckeho práva k prevzatému tovaru, pretože Zákon o DPH v znení platnom v roku 2007 nikde neuvádzal, že dodaním tovaru je jeho fyzické prevzatie.

Zdôraznil, že ak z dokladov predložených pri daňovej kontrole nebolo možné jednoznačne ustáliť miesto a čas dodania tovaru, mala byť na základe výsluchu zástupcov obchodného vzťahu BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o. zásadná otázka, ktorá je podstatná pre vyriešenie predmetného problému, a to kedy a kde došlo k zmene vlastníckeho práva k fakturovanému tovaru uvedenými faktúrami. V žalobe žalobca citoval ustanovenia a to a , ustanovenie , z ktorých je zrejmé, že upravujú zmenu vlastníckeho práva a bez ich použitia nie je možné správne zistiť, kedy v konkrétnych prípadoch sa tak stalo. Poukázal na to, že ak v kúpnych zmluvách nebolo výslovne uvedené, kedy dochádza k zmene vlastníckeho práva, bol správca dane povinný vychádzať z dohodnutých dodacích podmienok. Tieto síce z pohľadu zmeny vlastníckeho práva nie sú rozhodujúce, ale v spojení s ostatnými prostriedkami mohli správcovi dane ozrejmiť a vysvetliť tie skutočnosti, ktoré považuje za podstatné. Z dodacích podmienok podľa názoru žalobcu je zrejmé, že nie žalobca dodal tovar do colného pásma Užhorod - Maťovce, ale že zo strany žalobcu bolo zabezpečené jeho naloženie na železničné vagóny širokorozchodnej trate na území Ukrajiny a ukrajinskou železničnou spoločnosťou bol tento tovar prepravený na prekládkovú stanicu v Maťovciach. Tovar bol nevyložený, colne prerokovaný na vývoz z Ukrajiny ale nie colne prerokovaný na dovoz. Tam si ho od prepravcu fyzicky prevzal kupujúci, t.j. SONDEX, s.r.o. a dodacie podmienky DAF teda v žiadnom prípade neupravujú zmenu vlastníckeho práva k dodávanému tovaru ale určujú, ktorá zo zmluvných strán znáša prepravné a riziká spojené s prepravou do dohodnutého miesta.

Žalobca akcentoval, že k obchodnému vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH došlo už na území Ukrajiny vzhľadom na ukrajinskú vývoznú colnú deklaráciu, a ak by s takýmto záverom správca dane nesúhlasil, tak k nadobudnutiu tovaru došlo najneskôr v okamihu prechodu tovaru cez geografickú štátnu hranicu, lebo za prepravu od štátnej hranice až po železničnú prekládkovú stanicu Maťovce platil kupujúci a za tento tovar znášal aj riziká.

Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán sa v predmetných veciach nevyporiadal s ustanovením a a to v spojení s ustanovením . Žalobca uviedol, že predchádzajúci platobný výmer (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu IV. štvrťrok 2007) bol daňovým riaditeľstvom zrušený podľa a vec vrátená na ďalšie konanie a správca dane bol povinný rešpektovať právny názor odvolacieho orgánu, podľa ktorého bola opodstatnenou námietka žalobcu, že sa správca dane v danom prípade nevyporiadal s ustanovením , Zákona o DPH v znení platnom v roku 2007 v spojení s ustanovením citovaného zákona. Uviedol, že DR uložilo správcovi dane 1. zistiť, kde došlo k dodaniu tovaru v rámci jednotlivých uzavretých obchodných vzťahov, 2. v rámci každého zmluvného vzťahu určiť miesto dodania tovaru a skúmať postavenie zmluvných strán, 3. zistiť, kto v rámci ktorého zmluvného vzťahu objednal prepravu tovaru, a kto znášal náklady na prepravu, 4. identifikovať miesto dodania tovaru, resp. miesto, kde dochádza k zmene vlastníckeho práva.

Poukázal tiež na to, že sám odvolací orgán konštatoval, že správca dane nevykonal s kontrolovaným daňovým subjektom ani jedno ústne pojednávanie, pri ktorom by ho oboznámil so svojimi zisteniami, a aby daňový subjekt mal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Poukázal tiež na to, že vec bola vrátená na ďalšie, nie na nové konanie a s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 13 štvrtá veta citovaného zákona a § 44 sa vec vracia do vyrubovacieho konania. Vyrubovacie konanie je daňovým konaním, pretože sa v ňom rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Bez toho, aby bolo ukončené pôvodné daňové konanie, správca dane otvoril opakovanú daňovú kontrolu, po

ukončení ktorej dňom nasledujúcim po prerokovaní protokolu z opakovanej daňovej kontroly začalo nové vyrubovacie daňové konanie. Výsledkom nového vyrubovacieho konania boli napadnuté dodatočné platobné výmery. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu uvedený postup správcu dane, keď tento rozhodol v tej istej veci, v novom konaní bez právoplatného skončenia pôvodného konania, nie je zákonný. V tejto súvislosti poukázal na SR a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. . Postup daňových orgánov, keď po zrušení rozhodnutia bol podaný podnet na opakovanú daňovú kontrolu bez toho, aby bolo v tej istej veci rozhodnutie v pôvodnom vyrubovacom konaní a DR SR pod č. I/550/126197/2010 zo dňa 13.12.2010 vydalo informáciu z pracovného stretnutia zástupcov odboru metodiky daní so zástupcami odboru daňového konania Daňového riaditeľstva Banská Bystrica, v ktorej okrem iného bol prijatý záver, že po zrušení rozhodnutia sa správca dane vráti do vyrubovacieho konania, v rámci ktorého vykoná potrebné dôkazy a v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu, resp. súdu, ktoré budú spísané v zápisnici alebo v úradnom zázname. Po ich vyhodnotení vydá správca dane rozhodnutie podľa Zákona o správe daní, v ktorom vyčísli rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu, pričom budú vychádzať nielen z pôvodného protokolu ale aj z týchto novovykonaných dôkazov. Z uvedeného vyplýva, že daňový úrad nedostane už podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly a všetky ďalšie potrebné dôkazy budú vykonané vo vyrubovacom konaní, avšak dôkazy musí vykonať zamestnanec, ktorý bol poverený vykonaním daňovej kontroly.

Preto podľa názoru žalobcu podklady pre vydanie dodatočného platobného výmeru uvedené v protokole a k dodatku č. 1 k protokolu nemôžu byť právne podstatné pre vydanie zákonného rozhodnutia, a teda aj postup prvostupňového správneho orgánu pred vydaním dodatočných platobných výmerov nemožno považovať za zákonný. Poukázal na to, že okrem vyššie uvedených vád konania správny orgán prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a ani v priebehu opakovanej daňovej kontroly sa nevyporiadal s ustanovením § 13 písm. a/, ods. 2 Zákona o DPH v spojení s ustanovením § 69 ods. 8. Podľa názoru žalobcu ani DR sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberá ustanovením § 13 ods. 2 Zákona o DPH, ktorý je výnimkou z podmienok uvedených v ods. 1 písm. a/. Túto skutočnosť zdôrazňuje z toho dôvodu, že práve ustanovenie § 13 ods. 2 Zákona o DPH stanovuje miesto dodania tovaru pri dovoze, čo sa vzťahuje na konkrétne veci.

Aplikácia ustanovenia § 69 ods. 8 je rozhodujúca pre posúdenie, že dovozcom podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení bola spoločnosť SONDEX, s.r.o. a nie žalobca. Nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho orgánu žalobca popísal tak, že správca dane pri popisovaní dodávateľsko- odberateľských vzťahov neskúmal prechod vlastníckeho práva k dodanému tovaru ale skúmal, kde jednotliví odberatelia mohli nakladať s predmetným tovarom ako vlastníci. Preto správca dane vyzval železničnú spoločnosť CARGO SLOVAKIA, s.r.o. na podanie informácie, či je možné, aby tovar prepravovaný po železnici fyzicky prevzal prvý odberateľ, teda žalobca od Ukrajinca v Užhorode, t.j. na ukrajinskej strane hranice alebo k fyzickému prevzatiu tovaru mohlo dôjsť až v prekládkovej stanici Maťovce.

Žalobca vytýka daňovým orgánom, že DR zdôvodnilo rozhodnutie judikátom Európskeho súdneho dvora, ktoré však rieši nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva pri reťazovom plnení, pričom v predmetných veciach ide o dovoz tovaru. Žalobca uviedol, že aplikácia ustanovení § 19 ods. 1 pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 8.2.1990 C-320/88 Shypping and Forwarding Enterprice Safe, v ktorom súd konštatoval, že termín dodania tovaru sa nevzťahuje na prevod vlastníckeho práva tak, ako ho upravuje národná legislatíva členského štátu ale zahrňuje akýkoľvek prevod majetku jednou osobou, ktorá oprávňuje druhú osobu skutočne disponovať s týmto majetkom, ako keby bola jeho vlastník, a to aj keď k prevodu právneho vlastníctva nedošlo.

Žalobca uviedol, že pri opakovanej daňovej kontrole správca dane predvolal na výsluch svedka Ing. I. N., bývalého konateľa spoločnosti SONDEX, s.r.o., a boli mu položené dve otázky, ktoré v žiadnom prípade neriešili problém okamihu, kedy spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. Otázky zneli v tom zmysle, na ktorej strane Ukrajinsko-Slovenskej hranice spoločnosť SONDEX, s.r.o., tovar prevzala a druhá otázka, kto v rámci tohto zmluvného vzťahu objednal prepravu tovaru a kto znášal náklady na prepravu. Správca dane teda neriešil základnú otázku, kedy spoločnosť

SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, preto podľa názoru žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.

Žalobca za vadu konania považuje aj absenciu účasti žalobcu v daňovom konaní vzhľadom na ustanovenie štvrtá veta , v dôsledku čoho bolo žalobcovi odňaté právo uvedené v , , v , pričom DR sa s odvolacou námietkou vyporiadalo tak, že nález ÚS SR sp. zn.: 238/06 zo dňa 16.12.2008 je na dané veci neaplikovateľný. V tejto súvislosti žalobca namietal, že aplikácia vyššie uvedených ustanovení je dôležitá z toho dôvodu, že je tým daná možnosť ich použitia v daňovom konaní a to nielen pri daňovej kontrole. Jeho právo vyplýva aj z ustanovenia SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Dôvodil, že daňové konanie je neverejným konaním a uvedený článok SR dáva právo daňovým subjektom, aby sa vo veciach, kedy sa rozhoduje o ich právach a povinnostiach, t.j. v daňovom konaní a nielen pri daňovej kontrole, rozhodovalo za ich prítomnosti a aby im bola dávaná možnosť sa vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že po dni nasledujúcom po prerokovaní protokolu, t.j. keď začalo daňové konanie, mala byť žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti. Žalobca vytýkal aj DR, že napadnuté rozhodnutia boli vydané bez jeho účasti a tak mu boli odňaté jeho procesné práva. V súvislosti s tým poukázal na nález ÚS SR sp. zn.: z 3.11.2006, podľa ktorého je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a druhý ústavne nekonformný) vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Žalobca prezentuje názor, že v konkrétnych prípadoch je ústavne konformný výklad taký, že neobsahuje jednoznačné znenie, ktoré by umožňovalo daňovým orgánom vydávať rozhodnutia bez prítomnosti daňového subjektu a bez toho, aby mu bola daná možnosť vyjadriť sa v daňovom konaní k vykonávaným dôkazom, je potrebné považovať za správny taký spôsob, ktorý bude v súlade s SR. Daňovými orgánmi bolo porušené aj ustanovenie , podľa ktorého má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, a že ide o opakované porušenie práv žalobcu, ktoré DR správcovi dane vytklo už v rozhodnutí, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer po riadnej daňovej kontrole. Napriek tomu správca dane svoje pochybenie nenapravil a tým mu odňal právo na úzku spoluprácu so správcom dane podľa citovaného zákona.

Žalobca ďalej poukázal na to, že uvedené nedostatky sú dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí a nezanedbateľná je aj skutočnosť vo vzťahu k zmyslu vykonanej daňovej kontroly, resp. jej výsledkov a reálny dopad na štátny rozpočet. Uviedol, že ak by bol súhlasil so závermi správcu dane, bol by svojmu odberateľovi spoločnosti SONDEX, s.r.o. vystavil daňový ťarchopis na vyrubenú daň z pridanej hodnoty. Spoločnosť SONDEX, s.r.o. by si uplatnila právo na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Žalobca by mal daňovú povinnosť a odberateľ by mal právo na odpočítanie dane a reálny dopad na štátny rozpočet by bol neutrálny. Obdobnú vec, keď daňový subjekt porušil svoje účtovné povinnosti, bol rozhodovaný aj Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn.: , ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-95/07 a C-96/07 Ecortrade Spa, kde v bode 71 sa ESD dotkol aj otázky zmyslu daňovej kontroly, keď upozornil na to, že napriek tomu, že došlo k porušeniu účtovných povinností, toto nemôže byť považované za nebezpečenstvo strát daňových príjmov a to vzhľadom na to, že vo svojej podstate nedochádza k daňovému úniku. Uviedol, že NS SR konštatoval, že bez toho, aby sa skúmal reálny dopad žalobcovho pochybenia na štátny rozpočet, prípadne ohrozenie konkrétneho verejného záujmu, ako aj na dôvody, pre ktoré tak žalobca urobil, nie je takýto postup žalovaného v súlade so základnými zásadami, zmyslom a účelom daňového konania.

Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám navrhol tieto ako nedôvodné zamietnuť. Vo vzťahu k námietkam nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu finančné riaditeľstvo uviedlo, že žalobca namieta spôsob, akým správca dane zisťoval, kde došlo k dodaniu tovaru s dôrazom

na moment vlastníckych vzťahov a tým aj k vzniku daňovej povinnosti. V žalobe žalobca poukazuje iba na nízke právne vedomie správcu dane, dôvodmi odvolania z roku 2009, avšak v odvolaniach, o ktorých rozhodoval vo vzťahu k napadnutých dodatočným platobným výmerom, namieta iba zle položenú otázku svedkovi Ing. N. vo vzťahu k momentu zmeny vlastníckeho práva pri dodaní tovaru od žalobcu spoločnosti SONDEX, s.r.o.. Dôležitosť zodpovedania tejto otázky podporuje opäť iba citácia z rozsudku ESD C-320/88 a námietky podľa FR v žalobe nie sú žiadnym spôsobom konkretizované, lebo žalobca neuviedol, prečo mal správca dane a daňové riaditeľstvo nesprávne určiť miesto dodania tovaru, a z akého dôvodu je nesprávne určený moment vzniku daňovej povinnosti. Podľa názoru FR správca dane dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, ktorý nie je sporný, správne tento stav bol posúdený na základe konkrétnych právnych dôvodov, ktoré boli uvedené v dodatočných platobných výmeroch a daňové riaditeľstvo sa so závermi správcu dane o mieste dodania tovaru a tým aj vzniku daňovej povinnosti stotožnilo a správnosť záverov bola odôvodnená. Miesto dodania tovaru bolo určené podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH v tuzemsku, kde aj vznikla daňová povinnosť. Aké bolo postavenie jednotlivých zmluvných strán, kto objednal prepravu tovaru, kto prepravoval tovar, akým spôsobom a kto hradil náklady za prepravu, a teda prečo mal žalobca dodanie tovaru spoločnosti SONDEX, s.r.o. zdaniť. Z tohto odôvodnenia vyplýva, prečo právne posúdenie žalobcom podľa § 13 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 v spojení s § 69 ods. 8 Zákona o DPH na základe nesporne zisteného skutkového stavu nie je správne.

V predmetnej veci za účelom určenia miesta dodania tovaru v prípadoch, keď ide o tzv. reťazový obchod, lebo v predmetných veciach obchod má nesporne charakter reťazového obchodu ako takého, DR podporne uviedlo aj závery z rozsudku ESD v prípade C-245/04 Emat a bolo v odôvodnení vysvetlené, že pre správne určenie miesta dodania tovaru v týchto prípadoch je dôležitá identifikácia pohyblivej a nepohyblivej dodávky tovaru. FR poukázalo na to, že na okolnosti predmetných vecí teda priamo nebol aplikovaný tento rozsudok ESD, no aj týmto spôsobom bolo právne objasnené miesto dodania tovaru za zistených skutkových okolností. FR dôvodilo, že aplikácia vyššie uvedeného rozsudku je v daných prípadoch možná, pretože kontrolovaný obchod medzi žalobcom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. sa priamo a osobne dotýka subjektov členského štátu, teda Slovenskej republiky, a preto nie je možné vylúčiť aplikáciu komunitárneho práva z dôvodov, ktoré uviedol žalobca. Sám žalobca v daňovom konaní, ako aj v konaní súdnom, sa odvoláva na rôzne judikáty ESD a argumentuje ich závermi pre tieto prípady.

Vo vzťahu k procesným vadám FR uviedlo, že vzhľadom na charakter a obsah vyrubovacieho konania podľa právnej úpravy poukazuje na to, že vzhľadom na zabezpečenie všetkých práv a povinnosti daňového subjektu vo vzťahu k splneniu jeho dôkaznej povinnosti v záujme zistenia a preverenia základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, čo vyplýva z ustanovenia v priebehu výkonu kontroly a z tohto právneho predpisu, teda v priebehu daňového konania, ak bol správcom dane na to vyzvaný na jednej strane a v záujme zistenia a preverenia základu dane alebo iných skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti podľa citovaného zákona, teda účel kontroly z dôrazom na obsah spisového materiálu s poukazom na na druhej strane, žalovaný zdôraznil, že zákonodarca priznal vyrubovaciemu konaniu špecificky prísne formálny charakter, ktorý spočíva výlučne vo vydaní platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru podľa .

Naplnenie obsahu vyrubovacieho konania inými procesnými úkonmi správcu dane pri dodržaní zásady legality, podľa ktorej daňové orgány môžu konať iba tak, ako im to zákon ukladá. Z uvedeného dôvodu vo vyrubovacom konaní môžu daňové orgány vykonať iba tie úkony, ktoré určil zákon, t.j. vydať platobný výmer a nie v rámci tohto konania vykonávať nové dôkazy alebo dokonca ich vyhodnocovať. Týmto sa konanie pred daňovými orgánmi odlišuje od správneho konania podľa o správnom konaní, kde sa skutkový stav veci zisťuje priamo v správnom konaní a v tomto správnom konaní zákonodarca neurčil účastníkovi konania splnenie dôkaznej povinnosti. V súvislosti s námietkami vo vzťahu k výkladu pojmov nové konanie a ďalšie konanie, ako vád konania, žalovaný uviedol, že v uvádza okrem iného, že odvolací orgán vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom slovník slovenského jazyka pripisuje slovu ďalší tento význam: „Priestorovo alebo časovo vzdialenejší alebo v poradí nasledujúci.“ Vo vzťahu k tomu významu slovného spojenia však nijako neidentifikoval obsah ďalšieho konania a neidentifikoval ho ani tým smerom, ktorý uvádza žalobca, že to nevyhnutne musí byť vyrubovacie konanie. Ak žalobca tvrdí, že

pôvodné vyrubovacie konanie nebolo právoplatne ukončené, s týmto názorom sa žalovaný nestotožňuje, lebo bolo právoplatne ukončené rozhodnutím odvolacieho orgánu o zrušení rozhodnutí a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

FR uviedlo, že snahou žalobcu je vzniesť do daňového konania charakteristické črty a úkony správneho konania podľa Správneho poriadku a to napriek tomu, že Zákon o správe a daní tieto procesné úkony legislatívne neupravuje. Podľa názoru žalobcu jeho naliehavý záujem v priebehu vyrubovacieho konania vyplýva z požiadavky uplatňovať si práva na prvostupňovom daňovom orgáne, o ktoré mal byť uvedeným spôsobom ukrátený, s poukazom na , a , a , lebo práve v tejto fáze malo byť podľa žalobcu uskutočnené dokazovanie v rozsahu, mať možnosť dokladať ďalšie dôkazy.

Žalovaný uviedol, že práva, ktorých sa žalobca domáha v procese neupravenom v zákone, teda byť súčinný so správcom dane, predkladať dôkazy atď., mal možnosť uplatniť v priebehu výkonu daňovej kontroly a to z dôvodu, že zákonodarca v daňovému subjektu priamo vymedzil priestor ale aj čas na uplatnenie svojich procesných práv, teda v priebehu výkonu kontroly, najneskôr v lehote podľa ods. 10 a súčasne v tomto rozsahu a čase stanovil aj jeho povinnosti. FR poukázalo na to, že aj samotný proces dokazovania podľa tohto zákona zákonodarca umiestnil do výkonu kontroly. Dôvodil tým, že ak sa vychádza z uvedenej úpravy dokazovania podľa citovaného právneho predpisu, správca dane vykonáva dokazovanie v priebehu výkonu kontroly a v jej priebehu si daňový subjekt plní aj svoju dôkaznú povinnosť a uplatňuje svoje práva podľa , a , pričom ide o špecifické konanie pred správcom dane na rozdiel od iných správnych konaní upravených Správnym poriadkom. Žalovaný poukázal na to, že nezanedbateľné sú aj zásady daňového konania a to zásada oficiality a dispozičná zásada, ktorej miera uplatnenia má vplyv práve na charakter tohto konania. Obsahom týchto zásad je zodpovedanie otázky, pri splnení akých podmienok je daňový orgán alebo daňový subjekt oprávnený vykonať určitý procesný úkon, teda vymedzenie jeho možnosti ovplyvňovať konanie alebo jeho predmet. Podľa týchto zásad je správca dane a daňový subjekt povinný, resp. oprávnený urobiť procesný úkon iba vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho vykonanie.

S námietkou žalobcu o jeho osobnej účasti vo vyrubovacom konaní FR uviedlo, že táto požiadavka nevyplýva zo zákona. Právo, ktoré mu priznal zákon v tejto fáze konania, je právo podať opravný prostriedok, ktoré využil. Právo, ktorého sa žalobca dožaduje v žalobe, teda právo verejného prerokovania veci, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, je charakteristickým znakom Občianskeho súdneho konania, avšak konanie pred daňovými orgánmi nemá takýto charakter. Vzhľadom na povinnosť uplatnenia zásady konania pred daňovými orgánmi, t.j. zásady neverejnosti a zásady písomnosti, takéto práva zákonodarca žalobcovi nepriznal, a preto akýkoľvek názor odvolávajúceho sa proti platobným výmerom na správcom dane vykonané dokazovanie sa stáva námietkou odvolania, s ktorou sa odvolací orgán má povinnosť vyporiadať, buď ju uzná ako dôvodnú s možným vplyvom na výrok rozhodnutia alebo ju posúdi ako nedôvodnú. V súvislosti s namietaným zmyslom vykonanej daňovej kontroly, ak reálny dopad na štátny rozpočet je neutrálny, podľa prezentovaného názoru u žalobcu by daňová kontrola vzhľadom na uvádzanú filozofiu dane z pridanej hodnoty by sa nemohla uskutočniť nikdy a účel daňovej kontroly je legislatívne vymedzený v , na základe ktorého daňovou kontrolou sa zisťuje alebo upravuje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. V prípade, ktorý uvádzal žalobca, s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn.: správca dane vykonal kontrolu účtovníctva bez toho, aby zabezpečil samotný účel kontroly, čo na predmetné veci sa nevzťahuje.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov I. dodatočným platobným výmerom zo dňa 13.4.2011 pod č. /Petn podľa o daňových orgánoch, a ktorým sa mení a dopĺňa o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vydal dodatočný platobný výmer podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov tak, že vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty BHJ, a.s.,... rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 2.887,24 EUR s tým, že daň uvedená v daňovom priznaní je -318,10 EUR, daň zistená daňovým úradom je 2.569,14 EUR a rozdiel dane je 2.887,24 EUR, ktoré je povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.

V odôvodnení predovšetkým poukázal na to, že u žalobcu bola vykonaná opakovaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty, o výsledku bol vyhotovený protokol č. /Bls zo dňa 21.3.2011, ktorý bol s platiteľom dane z DPH prerokovaný a doručený dňa 6.4.2011, pričom opakovaná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o výkone opakovanej daňovej kontroly z 11.3.2010 č. /Bls. Poukázal na priebeh konania a to, že listom zo dňa 22.12.2008 č. /Bls bol žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazov, že k predaju tovaru na základe faktúr č. 20070001/Z až 20070008/Z žalobcom ďalšiemu slovenskému odberateľovi došlo na území Ukrajiny a to napr. JCD, v ktorom by bola ako vývozca z Ukrajiny uvedená spoločnosť BHJ, a.s., oprávnenie na podnikanie na území Ukrajiny atď. s upozornením, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti správca dane uplatní k cenám tovarov fakturovanému slovenskému odberateľovi sadzbu DPH platnú v tuzemsku, pričom žalobca dôkazy nepredložil.

Poukázal na obsah zápisníc o ústnom pojednávaní s bývalým konateľom spoločnosti SONDEX, s.r.o., ako odberateľom žalobcu, konateľom spoločnosti BHJ, a.s., kontrolované doklady, ktorými bola evidencia DPH, odberateľské faktúry č. 20070001/Z až 20070008/Z, dodávateľské faktúry č. 80001, 80003..., výdavkové pokladničné doklady č. V/05..., zmluvu č. S-01-107, nákladné listy č. 48964100, 48964101..., JCD k faktúram vyššie uvedeným a kúpnej zmluve č. 07/03/2007. Na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to v aplikácii a Zákona o DPH mal správca dane zistené, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt uzavrel zmluvu č. S-01-107 dňa 30.5.2007 s ukrajinským dodávateľom a to Obchodno-ťažobnou spoločnosťou ekonomická oblasť Sajany (Ukrajina) a podľa bodu 1.1. zmluvy predávajúci Obchodno- ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany predáva a kupujúci BHJ, a.s., kupuje uhlie podľa špecifikácií, ktoré sú neoddeliteľnou časťou tejto zmluvy. Uhlie sa podľa bodu 7. zmluvy transportuje po železnici. Podľa bodu 3.1. zmluvy dodávka uhlia sa realizuje na podmienke DAF hranica Ukrajiny- Užhorod (stanica Maťovce) a pri vysvetľovaní podmienok dodávky v tomto kontrakte mala spoločnosť BHJ, a.s., na základe bodu 3.5. zmluvy postupovať podľa medzinárodného predpisu v interpretácii komerčných termínov INCOTERMS/2000, t.j. že predávajúci je povinný dodať tovar na miesto určenia a nesie všetky riziká a náklady až do príchodu tovaru na toto miesto. Prepravné na dohodnutú štátnu hranicu hradil predávajúci a riziko prechádza na kupujúceho odovzdaním tovaru na hranici. Na základe tejto dodacej podmienky bol dodávateľ povinný dodať tovar na miesto určenia, t.j. do stanice Maťovce. Z nákladných listov, v ktorých je uvádzané množstvo odovzdaného uhlia, na základe bodu 3.2.1. zmluvy poskytne dodávateľ kupujúcemu spoločnosti BHJ, a.s. v Maťovciach - v stanici určenia, preberá tovar priamo spoločnosť SONDEX, s.r.o., ktorá má na kúpu čierneho uhlia dňa 25.5.2007 s BHJ, a.s. ako predávajúcim uzavretú kúpnu zmluvu č. 07/03/2007. Podľa tejto zmluvy žalobca ako predávajúci predáva uhlia tomuto slovenskému odberateľovi spoločnosti SONDEX, s.r.o. na základe rovnakých podmienok, teda na podmienke DAF Ukrajinsko-Slovenská hranica Užhorod - Maťovce a tovar v zmysle zmluvy preclieva kupujúci.

Správca dane poukázal na to, že vo vývoznom JDC k faktúre č. 20070008/Z je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany a prijímateľ je BHJ, a.s., teda žalobca. Tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi zásielky v stanici určenia uvedenej v kolónke 8 nákladných listov SMGS č. 49545612, 49545613,..., ktorá v nákladnom liste potvrdzuje vydanie tovaru prijímateľovi. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že predmetom fakturácie medzi týmito tromi obchodnými spoločnosťami je dodanie toho istého tovaru, pričom sa na dodanie viaže jeden pohyb tovaru, pretože tovar sa prepravil priamo od ukrajinského dodávateľa pre odberateľa kontrolovaného daňového subjektu. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že dodanie tovaru s prepravou bolo dohodnuté už v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a žalobcom, keď tovar bol prepravovaný po železnici od ukrajinského dodávateľa pre prijímateľa, t.j. pre SONDEX, s.r.o. do miesta určenia na území Slovenskej republiky a to v Maťovciach. V Maťovciach bol tovar prevzatý odberateľom SONDEX, s.r.o.. Pretože žalobca nevykonal žiadnu

časť prepravy tovaru z Ukrajiny smerom do tuzemska, potom žalobca prevzal tovar od ukrajinského dodávateľa v Maťovciach. Dodanie tovaru vo vzťahu žalobca a jeho odberateľ SONDEX, s.r.o. sa uskutočnilo bez prepravy, a preto miesto dodania v rámci tohto zmluvného vzťahu sa určí podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH. Miestom dodania tovaru kontrolovaným daňovým subjektom pre odberateľa SONDEX, s.r.o., sú Maťovce, t.j. miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa uskutočnilo jeho dodanie. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt tým, že dodal tovar za protihodnotu v tuzemsku pre odberateľa SONDEX, s.r.o., uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý sa zdaní sadzbou dane platnou v tuzemsku a rozhodujúcou pre uplatnenie DPH je zistenie, že miestom dodania tovaru zmluvného vzťahu medzi kontrolovaným platiteľom dane a jeho odberateľom SONDEX, s.r.o. je tuzemsko, a preto bol žalobca ako platiteľ dane dodanie tovaru zdaniť podľa ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 1, § 19 ods. 1, § 69 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane predmetné ustanovenia v dodatočnom platobnom výmere citoval.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že podľa faktúry č. 20070008/Z pre odberateľa SONDEX, s.r.o. zo dňa 10.10.2007, deň dodania 10.10.2007, predmet zdaniteľného obchodu čierne energetické uhlie na sumu 22.770,-- USD, v slovenských korunách 544.772,25 Sk, z čoho 19% predstavuje sumu 86.980,44 Sk, pričom k porušeniu zákona došlo tým, že tento zdaniteľný obchod nebol zdanený.

Dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Prešov I. zo dňa 14.9.2009 č. /Petn tak ako pri predchádzajúcom daňovom výmere podľa tam citovaných ustanovení a vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 4.261,07 EUR s tým, že daň uvedená v daňovom priznaní je -241,78 EUR, daň zistená daňovým úradom je 4.019,29 EUR a rozdiel dane je 4.261,07 EUR.

Výrok dodatočného platobného výmeru správca dane odôvodnil tým, že u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vykonal daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol dňa 6.8.2009 č. /Bls, ktorý so žalobcom prerokoval a doručil dňa 9.9.2009. Ďalej konštatoval, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal dodatočné daňové priznanie. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov mal vo vzťahu k uplatňovaniu o dani z DPH v znení neskorších predpisov a to dodanie tovaru a služby podľa a nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa , Zákona o DPH zistené, že žalobca má uzavretú zmluvu č. S-01-107 zo dňa 30.5.2007 o dodaní tovaru a to čierneho uhlia s ukrajinským dodávateľom Obchodno-ťažobnou spoločnosťou ekonomická oblasť Sajany (Ukrajina) s dodacou podmienkou DAF hranica Ukrajiny-Užhorod (stanica Maťovce). Tak, ako pri predchádzajúcom obchode, aj v tomto prípade zo zmluvy vyplýva, že vo veci má byť postupované podľa medzinárodného predpisu o interpretácii komerčných termínov INCOTERMS/2000, teda že predávajúci je na základe dodacej podmienky povinný dodať tovar na miesto určenia, t.j. stanica Maťovce a z nákladných listov vyplýva, že dodávateľ mal kupujúcemu, teda spoločnosti BHJ, a.s., v Maťovciach, v stanici určenia prebrať tovar priamo kupujúci SONDEX, s.r.o., ktorá obchodná spoločnosť s BHJ, a.s., dňa 25.5.2007 uzavrela zmluvu na kúpu čierneho uhlia (kúpna zmluva č. 07/03/2007). Zo zmluvy uzavretej medzi BHJ, a.s., a jeho odberateľom SONDEX, s.r.o. vyplýva, že uhlie je predávané na podmienke DAF, teda Ukrajinsko-Slovenská hranica Užhorod-Maťovce a tovar v zmysle zmluvy je preclievaný kupujúcim.

Správca dane tak, ako pri predchádzajúcom obchode poukázal na to, že vo vývoznom JCD k faktúre 20070001/Z je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany (Ukrajina) a prijímateľ je BHJ, a.s.. Tovar je prepravovaný po železnici a vydáva sa prijímateľovi zásielky v stanici určenia uvedenej v kolónke 8 nákladných listov SMGS č. 48964100, 48964101,..., ktorá v nákladnom liste potvrdzuje vydanie tovaru prijímateľovi. Z nákladných listov a výpovede svedka Ing. I. N., bývalého konateľovi spoločnosti SONDEX, s.r.o. zo dňa 1.4.2009 vyplýva, že spoločnosť prevzala tovar na území SR v Maťovciach. Správca dane na základe uvedeného dospel k záveru, že miestom dodania tovaru v rámci zmluvného vzťahu BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o., mohlo byť najskôr miesto určenia vyplývajúce z nákladného listu, t.j. v Maťovciach. Pretože sa tovar železnicou prepravoval od ukrajinského dodávateľa priamo pre prijímateľa do miesta určenia Maťovce, potom miestom dodania tovaru pre BHJ, a.s., je v tuzemsku Maťovce a platiteľ mal tieto dodania tovaru zdaniť

v zmysle ustanovení Zákona o DPH a to §2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 1, § 19 ods. 1, § 69 ods.1.

Na základe odvolania žalobcu DR SR rozhodnutím zo dňa 4.10.2011 vydaným pod č. I/225/12667-101603/2011/990813-r podľa o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov rozhodlo tak, že podľa v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov I. č. /Petn zo dňa 13.4.2011 (za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007) potvrdilo.

DR SR rozhodnutím zo dňa 4.10.2011 č. I/225/12667-101600/2011/990813-r podľa už vyššie citovaných ustanovení v prvom rozhodnutí potvrdilo dodatočný platobný výmer vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu II. štvrťrok 2007.

Obe rozhodnutia DR ako odvolací orgán odôvodnilo poukazom na odôvodnenie dodatočných platobných výmerov, priebeh konania, obsah odvolaní. Citovalo ustanovenia o dani z pridanej hodnoty a to , , , , . Odvolací orgán poukázal aj na procesný predpis a to v znení neskorších predpisov, ustanovenie , , , , , , , štvrtá veta, , , , , , , bod 1.

V odvolacích rozhodnutiach poukázalo na to, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu IV. štvrťrok 2007 boli správcom dane preverované u žalobcu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Bolo zistené, že žalobca pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Prešov vyhotovil faktúru č. 20070008/Z zo dňa 10.10.2007 na sumu 22.770,-- USD bez dane za čierne energetické uhlie (k úhrade 0,-- USD z dôvodu zálohových platieb 28.5.2007). Na základe predložených dokladov mal správca dane preukázané, že miestom dodania tovaru pri tomto obchode je tuzemsko, a preto bol žalobca ako platiteľ dane povinný dodanie tovaru zdaniť a odvolací orgán sa so závermi správcu dane stotožnil, pretože tvrdenia konateľov spoločnosti BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o., že kupujúci SONDEX, s.r.o. nadobudol tovar ešte na území Ukrajiny, považuje aj DR za nepreukázané. Uviedlo, že išlo o realizáciu obchodu vo vzťahu k energetickému uhliu medzi tromi podnikateľskými subjektmi. Išlo o dovoz tovaru z Ukrajiny ako tretieho štátu a zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi, a teda išlo o reťazový obchod, keď predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru medzi viacerými podnikateľmi, a k jeho dodaniu sa viaže jeden pohyb tovaru. Žalovaný uviedol, že v tomto prípade pre účely správnej aplikácie Zákona o DPH je treba určiť, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá, pretože potom všetky ostatné dodávky tovaru sú nepohyblivé. Poukázal na výklad Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktoré sa týka uplatňovania dane z pridanej hodnoty pri reťazových obchodoch, napr. sp. zn.: C-245/04 EMAG, je pre správne určenie miesta dodania tovaru potrebné brať do úvahy, že viaceré dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce a každý zmluvný vzťah v rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať samostatne. Taká dodávka tovaru, ktorá je v rámci zmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru, je tzv. pohyblivá dodávka tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava podľa § 13 ods. 1 písm.a/ Zákona o DPH a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé, čo znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje s poukazom na § 13 ods. 1 písm. c/ Zákona o DPH.

Z predložených zmlúv medzi ukrajinským dodávateľom a kupujúcim, ktorou bola spoločnosť BHJ, a.s., a to zmluvy č. S-01-107 sa dodávka uhlia realizovala na podmienke DAF, teda hranica Ukrajiny

- Užhorod (stanica Maťovce), pričom dodacie podmienky INCOTERMS/2000, teda medzinárodné obchodné podmienky určujú miesto a spôsob prechodu rizika a podmienky vyplývajúce z dodacích doložiek uvedených v kúpno-predajnej zmluve, teda riziká a podmienky vo vzťahu medzi predajcom a kupujúcim pri medzinárodnom obchode. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že dodacie podmienky INCOTERMS sa však nezaoberajú vlastníckym právom k tovaru.

Žalovaný uviedol, že z obsahu zmluvy vyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a spoločnosťou BHJ, a.s., a keďže ide o vývoz tovaru deklarovaný predloženým JCD, kde je ako vývozca uvedená ukrajinská spoločnosť a príjemca tovaru spoločnosť BHJ, a.s., je podľa žalovaného nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu prepravený až na územie SR, pretože iba tak môže byť naplnená skutková podstata tejto transakcie. Poukázal tiež na to, že aj z nákladných listov, ktoré tovar pri preprave sprevádzali, vyplýva, že prijímateľ zásielky, teda SONDEX, s.r.o., môže tovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného listu SMGS, t.j. v Maťovciach, čo je na území Slovenska. DR na základe uvedeného dospelo k záveru, že nasledujúci zmluvný vzťah, ktorý bol uzavretý medzi spoločnosťou BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o., sa uskutočnil bez prepravy ako nepohyblivá dodávka tovaru s miestom dodania v Maťovciach, teda v tuzemsku, teda tam, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo.

S námietkou žalobcu ako odvolávajúceho, že spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Ukrajiny, žalovaný sa vyporiadal tak, že takýto právny názor je v rozpore so zásadami pri posudzovaní miesta dodania tovaru pri reťazových obchodoch vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora ES, ale aj s predloženými dokladmi, ktoré boli posudzované v rámci daňových kontrol. Poukázal na to, že ak spoločnosť SONDEX, s.r.o. znášala náklady na prepravu tovaru od štátnej hranice po prekládkovú hranicu v Maťovciach, neznamená, že tovar jej bol dodaný na území Ukrajiny. V tomto prípade by totiž doklady preukazujúce vývoz tovaru, ako aj nákladné listy sprevádzajúce tovar pri preprave, obsahovali iné údaje o vývozcovi, dodávateľovi, prijímateľovi tovaru a pod.. Z kúpnej zmluvy č. 07/03/2007 sa dodávka považuje za splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu štátna hranica Užhorod - Maťovce, pričom zo Zákona o DPH v znení neskorších predpisov a to § 18 vyplýva, že miestom dovozu je územie členského štátu, na ktorom sa nachádza tovar v dobe, kedy vstupuje na územie Európskych spoločenstiev. Z uvedeného vyplýva, že ak tovar dovážaný z tretích štátov ešte nie je prepustený do voľného obehu a pred jeho prepustením je predaný, je takýto predaj predmetom dane, pretože sa dodanie tovaru uskutočnilo v tuzemsku.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že dodatočné platobné výmery a dokazovaním vykonaným správcom dane bolo preukázané, kde došlo k dodaniu tovaru v rámci jednotlivých uzavretých obchodných vzťahov, aj kto v rámci ktorého zmluvného vzťahu objednal prepravu tovaru, kto znášal náklady na prepravu, kedy a kde došlo k zmene vlastníckeho práva na kupujúceho, a kedy kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Poukázal na to, že so žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom bolo vykonané ústne pojednávanie, tento bol oboznámený so zisteniami správcu dane a mal možnosť sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť. Námietky žalobcu v rámci odvolacieho konania, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a vec po právnej stránke bola nesprávne posúdená, považovalo DR za nedôvodné, ani že správca dane nerešpektoval právny názor odvolacieho orgánu.

V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24.apríla 2012 č.k.: -32 tak, že žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.: zo dňa 12.decembra 2013 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že súd v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu z predmetom súdnej ochrany žalobcu a uložil preskúmať komplexne námietky žalobcu vo vzťahu k postupu daňových orgánov voči vadám daňového konania pred správnym orgánom.

Krajský súd opätovne postupujúc podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti , teda ustanovení až , preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami Daňového úradu Prešov I. a zistil tento skutkový stav.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov I. listom zo dňa 07.07.2008 č. /BLS žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za I. až IV. štvrťrok 2007 a daňová kontrola bola ukončená protokolom o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo

dňa 06.09.2009 č. /BLS v spojení s dodatkom protokolu k tomuto protokolu zo dňa 06.08.2009. Následne boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 04.08.2009 a 09.09.2009.

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu II. štvrťrok 2007 správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 14.09.2009 pod č. /Pent, ktorým podľa bod I. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie vo výške 4.261,07 EUR.

Na základe odvolania žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 vydaného pod č.j.: I/225/17/2010/990813-r dodatočný platobný výmer zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu IV. štvrťrok 2007 bol dodatočným platobným výmerom Daňovým úradom Prešov I. zo dňa 14.09.2009 pod č. /Pent žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie v sume 2.887,24 EUR.

Dodatočný platobný výmer bol zrušený rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.01.2010 č. I/225/29/2010/990813-r a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 09.02.2010 zn.: I/225/16139/2010/990813 bol podaný podnet na opakovanú daňovú kontrolu podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a to z dôvodu zrušenia rozhodnutí Daňového úradu Prešov I. tak, ako sú citované vyššie a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení začatia opakovanej daňovej kontroly v ustanovení upravuje, že opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu k tej istej dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná

a/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením,

b/ ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane podľa osobitného zákona,

c/ na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.

Podľa § 15b ods. 2 citovaného zákona - na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.

Podľa v znení neskorších predpisov - opakovanou daňovou kontrolou nie je

a/ preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,

b/ daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.

Z administratívneho spisu a žalobou napadnutých dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Prešov I. je nesporné, že tieto boli vydané podľa bod I. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia () dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa

daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenom správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

v ustanovení až 8 upravuje základné zásady daňového konania a v ods. 1 zásadu zákonnosti, ktorú definuje tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

v stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

ukladá správcovi dane v ustanovení , že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo a podľa stanovuje, že rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že boli vydané platobné výmery po riadnej daňovej kontrole a daňové orgány sa s podmienkami začatia opakovanej daňovej kontroly na tú istú daň za to isté zdaňovacie obdobie žiadnym spôsobom nevyrovnali. Je rovnako nesporné, že vykonať opakovanú daňovú kontrolu možno za splnenia zákonných podmienok, pričom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 15b ods. 3 v predmetnej veci nemôže ísť o opakovanú daňovú kontrolu. Rovnako je zrejmé, že opakovaná daňová kontrola môže byť realizovaná za podmienok upravených zákonom a musí byť nepochybne preukázané, že sa objavia skutočnosti, ktoré správcovi dane v dobe predchádzajúcej daňovej kontroly neboli známe a v oznámení o začatí opakovanej daňovej kontroly musia byť jednoznačne identifikované skutočnosti, vo vzťahu ku ktorým sa opakovaná daňová kontrola má realizovať, teda rozsah opakovanej daňovej kontroly. Tento rozsah musí byť daňovníkovi oznámený rovnako ako aj cieľ z dôvodu predídenia svojvoľného konania správcom dane, aby daňový subjekt mal určitú možnosť kontroly postupu správcu dane. Nemožno akceptovať názor, že správca dane pri vykonávaní „opakovanej“ kontroly, t.j. kontroly dane za obdobie, ktorá už bola predmetom daňovej kontroly, nie je ničím obmedzený, pretože opačný postup by bol v rozpore s ustanovením , predovšetkým , lebo už samotná možnosť opakovania daňovej kontroly spôsobuje stav určitej právnej neistoty a jej realizácia môže predstavovať pre daňový subjekt značnú záťaž, v krajnom prípade môže byť dokonca nástrojom jeho šikanovania. Preto je nevyhnutné, aby správca dane podľa zásady primeranosti rešpektoval, že pri vyžadovaní plnení povinnosti v daňovom konaní je treba zvoliť prostriedky najmenej zaťažujúce daňový subjekt ( ). V prípade daňovej kontroly znamená jej vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu vo vzťahu k dosiahnutiu účelu. Je teda zrejmé, že je potrebné dodržiavať stav rovnováhy medzi záujmami štátu a daňového subjektu. Je teda nepochybné, že daňovú kontrolu možno opakovať len zo závažných dôvodov, predovšetkým ak zistí správca dane nové skutočnosti (t.j. skutočnosti, ktoré v dobe vykonávania pôvodnej daňovej kontroly nemal k dispozícii, a ktoré by mohli mať vplyv na správne stanovenie daňovej povinnosti.) Opakovaná daňová kontrola musí byť vykonávaná v rozsahu, ktorý bezprostredne súvisí s novo zistenými skutočnosťami. Týmito princípmi sa má vylúčiť, resp. aspoň obmedziť možnosť svojvoľného konania správcu dane. (Nález Ústavného súdu ČR , ). Tento nález je podľa názoru súdu aplikovateľný aj na predmetnú vec.

Z citovaného oznámenia o začatí „opakovanej daňovej kontroly“ nie je zrejmé, aké nové skutočnosti boli správcom dane zistené, a preto súd námietku žalobcu vo vzťahu k začatiu opakovanej daňovej kontroly považuje za dôvodnú.

Opakovanú daňovú kontrolu je nevyhnutné posudzovať aj v zmysle intencií rozhodnutí ESD C 95/07, C 96/07 bodu 71 (citácia): „V každom prípade dobrá viera zdaniteľnej osoby je relevantná, pre odpoveď vnútroštátneho súdu iba v rozsahu, v akom existuje z dôvodu správnosti zdaniteľnej osoby

nebezpečenstvo strát daňových príjmov pre dotknutý členský štát (pozri v tomto zmysle rozsudok Collée...). Napriek tomu porušenie účtovných povinností, ako vo veci samej nemôže byť považované za nebezpečenstvo strát daňových príjmov, keďže... , v rámci uplatnenia systému prenesenia daňovej povinnosti žiadnu sumu, nie je v zásade potrebné zaplatiť do štátnej pokladnice. Z týchto dôvodov takéto porušenie nemôže byť stotožňované s plnením súvisiacim s daňovým únikom alebo so zneužitím predpisov Spoločenstva, pokiaľ je nesporné, že takéto plnenie nebolo vykonané s cieľom získania nenáležitej daňovej výhody“.

Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že bolo povinnosťou daňových orgánov ho oboznamovať s vykonanými dôkazmi, pretože žalobcovi v žiadnom ustanovení nebráni predkladať dôkazy z vlastnej iniciatívy v priebehu kontroly a dôkazná povinnosť mu vyplýva aj z .

Vzhľadom na skutočnosť, že daňové orgány sa nevyrovnali s otázkou zákonnosti opakovanej daňovej kontroly, súd sa už nezaoberal žalobnými námietkami vo vzťahu k aplikácii o dani z pridanej hodnoty, lebo bez posúdenia procesných podmienok opakovanej daňovej kontroly je predčasné riešiť tieto námietky. Ak žalovaný namieta, že žalobca v odvolaniach nenamietal procesné pochybenia daňových orgánov, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 29.02.2012, podľa ktorého vyplýva, že podľa súčasnej rozhodovacej praxe je zásadne prípustné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní (doplnok), že za nedostatok žaloby však súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v správnom konaní, napríklad v rámci kontroly dozoru alebo v správnom konaní (ale aj ).

Daňové orgány sa so zákonnými podmienkami opakovanej daňovej kontroly za zisteného skutkového stavu žiadnym spôsobom nevyporiadali.

Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného a správcu dane a postupu daňových orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov v rozsahu žalôb sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa napadnuté rozhodnutia zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom súdu podľa . Je teda povinný predovšetkým posúdiť, či vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné za splnenia zákonných podmienok a ústavne konformného výkladu vykonať opakovanú daňovú kontrolu a vydať dodatočné platobné výmery.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania.

Trovy konania boli právnym zástupcom žalobcu vyčíslené v písomnom podaní tak, že žiadal priznať náhradu hotových výdavkov a to súdny poplatok 2x 70,-- EUR a to za návrh na začatie konania a za odvolanie, teda spolu 140,-- EUR, trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. ustanovenia a to za 4 úkony po 123, EUR, spolu 494,-- EUR, úkony po 127, EUR, spolu 254, EUR, jeden úkon po 134,-- EUR a to 2x príprava a prevzatie zastúpenia, 2x podanie žaloby, zastupovanie na pojednávaní 24.04.2012, odvolanie proti rozsudku zo dňa 22.06.2012 a zastupovanie na pojednávaní dňa 25.03.2014, 4x režijný paušál po 7,41 EUR, 2x režijný paušál po 7,81 EUR a 1x režijný paušál po 8,04 EUR podľa vyhlášky č. , spolu 53,30 EUR a náhrada cestovných výdavkov a to použitie osobného motorového vozidla HYUNDAI, ŠPZ:..., pojednávanie dňa 24.04.2012 N. - K. a späť, spolu 120 km, priemerná spotreba 6,2 l/100 km, cena benzínu 1.595 EUR, paušál 0,183 EUR, spolu 33,82 EUR, použitie motorového vozidla ŠKODA RAPID, ŠPZ..., pojednávanie dňa 25.03.2014 N. - K. a späť, spolu 120 km, priemerná spotreba 5,1 l/100 km, cena benzínu 1,455 EUR, paušál 0,183 EUR, spolu 30,80 EUR (podľa o cestovných náhradách),

náhrada za stratu času podľa vyhlášky č. a to dňa 24.04.2012 N. - K. a späť 1 hod á 12,35 x 4 hod., 2x 1 hod., spolu 49,40 hod., dňa 25.03.2014 N. - K. a späť 1 hod. á 12,35 x 4 hod., 2x 1 hod., spolu, 49,40 EUR, teda trovy právneho zastúpenia v sume 1.239,04 EUR, na účet vedený v N., a.s., N., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Súd preskúmal predložené vyúčtovanie hotových výdavkov, trov právneho zastúpenia a náhrady cestovného a zistil, že je v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. a Zákona o cestovných náhradách. Preto vo vzťahu k náhrade trov konania rozhodol tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.