Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20CoE-20-2014.pdf
PDF · 73.27 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/20/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného REAL VT, s.r.o., Dr. C. Daxnera 86, Vranov nad Topľou, IČO: 36477591, zast. JUDr. Igor Lakatoš, M. R. Štefánika 875, Vranov nad Topľou, proti povinnej I. K., nar. XX. X. XXXX, XXX XX Y. C. XXX, o vymoženie 398,33 Eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bohumilom Husťákom, Exekútorský úrad Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6Er 334/2007-11 z 12. 9. 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju v celom rozsahu. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že notárska zápisnica nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, je neúčinná. Plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice bolo uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov, preto je v zmysle ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatná.
Oprávnený v odvolaní navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa nedostatočne skúmal a zisťoval okolnosti uzatvorenia zmluvy o pôžičke, nakoľko dlžník (povinný) - splnomocniteľ mal právo si ustanoviť ním zvoleného zástupcu, čoho dôkazom sú iné zmluvy o pôžičke. Rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného nemusí byť všade tam, kde obaja majú účasť na tom istom právnom vzťahu. V zmluve o pôžičke je priamo vyslovený súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a jasne a zrozumiteľne formulované plnomocenstvo na transformáciu tohto súhlasu do notárskej zápisnice.
Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ).
Notárska zápisnica N 66/2007, NZ 8167/2007 zo dňa 1.3.2007 bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno- právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Q. U. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obdobné konanie iného advokáta, za ktoré bol advokát napomenutý zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.
Tvrdenie oprávneného v odvolaní, že môže predložiť súdu aj iné zmluvy o pôžičke, kde sú dlžníkmi splnomocnení aj iní advokáti, resp. tretie osoby, podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňuje záver súdu prvého stupňa o nedostatku slobodnej vôle dlžníka (povinného) pri výbere advokáta na splnomocnenie. Naopak, preukazuje to, že oprávnený ako veriteľ uzatváral aj ďalšie zmluvy s dlžníkmi, súčasťou ktorých boli splnomocnenia udeľované dlžníkmi tretím osobám na uznanie záväzku. Z toho je možné vyvodiť záver, že ide o obchodnú praktiku veriteľa (oprávneného) a je málo pravdepodobné, aby s návrhom na udelenie plnomocenstva v zmluve prišiel samotný dlžník (povinný).
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
V neposlednom rade je nutné poznamenať, že plnenie priznané exekučným titulom je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na priznanú výšku zmluvnej pokuty 365% ročne (1% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania).
Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010). Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ECdo 35/2013 zo dňa 09.07.2013 týkajúce sa obdobnej veci. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom zákon obchádza. Dovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu“.
Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.