Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-10-2021.pdf
PDF · 145.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: V. G. D..O..M.., G. XX, C., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému: Q. E..M..D.., Š. L. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: D.Á. O., za T. T. O. E. S. G. D.E. D., D. XX, D., IČO: XX XXX XXX, o uloženie povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 32C/360/2018-120, zo dňa 7.9.2020, takto:
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 12.11.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu uvedenú v petite žaloby, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k pozemku s parcelným číslom Q.-T. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2 (ďalej len „Pozemok 1“), k stavbe „vet. stred a 1BJ“ so súpisným číslom XXXX, postavenej na Pozemku 1 (ďalej len „Stavba“) a k pozemku s parcelným číslom Q.-T. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.337 m2 (ďalej len „Pozemok 2“). Pozemok 1 a Stavba sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie C., Pozemok 2 je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie C. (Pozemok 1, Pozemok 2 a Stavba ďalej spoločne a jednotlivo tiež len ako „nehnuteľnosti“) na tom skutkovom základe, že žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľností a 2.12.2016 vyhlásila v registri ponúkaného majetku štátu elektronickú aukciu na predaj prebytočného majetku, ktorým sú nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z. z.“). Priemerná cena ponúkaného majetku bola v tomto kole vyhlásenia elektronickej aukcie znížená na 178.200 eur. Zákon rozlišuje dve fázy elektronickej aukcie (i) vyhlásenie elektronickej aukcie, v rámci ktorej záujemcovia predkladajú svoje záväzné ponuky a (ii) samotnú elektronickú aukciu, v rámci ktorej majú najúspešnejší záujemcovia možnosť pôvodne ponúknutú cenu ešte navýšiť. V prvej fáze sa tak určuje okruh účastníkov ponukového konania a v druhej fáze sa účastníci zúčastňujú samotnej aukcie. V predmetnom prípade boli ako úspešní účastníci vybraní traja uchádzači z piatich záujemcov, pričom žalobca z nich predložil najvyššie podanie: 178.500 eur. Ostatnými dvoma úspešnými záujemcami sa stali I.. S. T.Č. N., I. XXX S. W.. C. B., Y. XXX/XX, C., obaja s ponukou vo výške 178.200 eur. Žalobca listom zo dňa 18.1.2016 (zrejme správne 2017, pozn. súdu) poukázal na vzájomnú spriaznenosť zvyšných dvoch vybraných účastníkov, ktorí mali byť z elektronickej aukcie v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. vylúčení. Spriaznenosť osôb sa posudzuje podľa § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), z ktorého vyplýva, že spriaznenou osobou fyzickej
osoby je blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Žalobca v liste poukázal na výpis z obchodného registra spoločnosti B. W., D..O..M.., C. L. XXA, C., IČO: XX XXX XXX, z ktorého je zrejmé, že spoločníkmi a konateľmi tejto spoločnosti sú W.. C. B. a G. N., ktorý je manželom I.. S. T.M. N.. I.. S. T. N. ako manželka G. N. a W.. C. B. sú tak vzájomne spriaznenými osobami prostredníctvom spoločnosti B. W., D..O..M.. a ako takí mali byť z elektronickej aukcie vylúčení. Vzhľadom na to sú splnené podmienky pre uzatvorenie kúpnej zmluvy bez vykonania elektronickej aukcie priamo so žalobcom. Žalovaná napriek tomu so žalobcom odmieta uzavrieť kúpnu zmluvu a e-mailom zo dňa 20.1.2016 žalobcovi oznámila, že elektronickú aukciu zrušuje. Žalobca následne žalovanú listom zo dňa 26.1.2017 opätovne vyzval na splnenie povinnosti - uzavretie kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 16.2.2017 žalovaná žalobcovi oznámila, že namietanú zaujatosť uchádzačov I.. S. T. N. a W.. C. B. neuznáva. Následne žalobca žalovanej adresoval ďalšie tri výzvy, na ktoré žalovaná reagovala listom zo dňa 11.5.2017, v ktorom mu oznámila, že pri predaji majetku bude postupovať opätovne od vyhlásenia ponukového konania s ďalšími následnými etapami predaja. Žalobca sa vo veci obrátil aj na Úrad vládneho auditu, ktorý v zmysle § 14a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. vykonal vládny audit, o ktorého výsledku informoval žalobcu listom zo dňa 13.12.2017. Z listu vyplynulo, že žalovaná nepostupovala v súlade so zákonom, keď uviedla nesprávne ustanovenie zákona č. 278/1993 Z. z., na základe ktorého zrušila elektronickú aukciu, pretože § 8a ods. 5 písm. b) zákona umožňuje len zrušenie vyhlásenia elektronickej aukcie, nie elektronickej aukcie po ukončení etapy vyhlásenia elektronickej aukcie. Žalovaná mala podľa Úradu vládneho auditu uviesť, že v súlade s § 8ab ods. 4 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z. nevykonal elektronickú aukciu vzhľadom na to, že jeden zo záujemcov podal námietky voči vzájomnej spriaznenosti ostatných dvoch záujemcov. O výsledku vládneho auditu informoval žalobca žalovanú listom zo dňa 21.12.2017, v ktorom zotrval na stanovisku, že elektronickú aukciu nie je možné zrušiť. Žalovaná listom zo dňa 12.1.2018 odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca má však za to, že keďže bol reálne jediným úspešným účastníkom vyhlásenej elektronickej aukcie, má žalovaná povinnosť s ním uzavrieť kúpnu zmluvu napriek svojej snahe elektronickú aukciu zrušiť. Poukazuje pritom na § 8aa ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z. podľa ktorého „ak určené podmienky splní len jeden záujemca, správca s ním uzavrie kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie“. Elektronickú aukciu podľa žalobcu tiež nie je možné zrušiť po tom, čo došlo k ukončeniu etapy vyhlásenia elektronickej aukcie, pretože § 8aa ods. 5 zákona č. 278/1993 Z. z. odkazuje na § 8a ods. 5 len pokiaľ ide o zrušenie vyhlásenia aukcie. Po skončení tejto fázy však už elektronickú aukciu nie je možné zrušiť. Pokiaľ žalovaná aukciu údajne zrušila, také zrušenie nemá žiaden právny význam a v zmysle § 8aa ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z. má žalovaná povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom bez vykonania aukcie.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po oboznámení sa s písomnými podaniami strán a nimi predloženými listinnými dôkazmi uviedol, že skutkové tvrdenia strán neboli v konaní sporné, preto vychádzal z toho, že žalovaná 2.12.2016 vyhlásila v registri ponúkaného majetku štátu elektronickú aukciu na predaj trvale prebytočného majetku štátu, ktorým sú predmetné nehnuteľnosti, a to v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. Keďže sa jednalo o druhé kolo elektronickej aukcie nasledujúce po neúspešnom prvom kole, priemerná cena nehnuteľností bola znížená o 10% na sumu 178.200 eur. V stanovenej lehote na predkladanie ponúk do 2.1.2017 bolo doručených päť obálok s cenovými ponukami a o nehnuteľnosti prejavili záujem: a) žalobca s ponúknutou sumou 178.500 eur, b) I.. S. T. N.Á., I. XXX, s ponukou vo výške 178.200 eur, c) W.. C. B., Y. XXX/XX, C., s ponukou vo výške 178.200 eur, d) D. I. D.. D. O.. M.., Y. XD, J., s ponukou vo výške 150.200 eur a e) R. D..O..M.., X. XX/XX, C., s ponukou vo výške 150.000 eur.
3. Komisia v zápisnici z vyhodnotenia 2. kola vyhlásenia elektronickej aukcie konštatovala, že vyhlásenie elektronickej aukcie bolo úspešné, keďže v súlade s § 8aa ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z. traja záujemcovia splnili určené podmienky - ponúkli primeranú cenu. Komisia odporučila vykonať elektronickú aukciu na predaj nehnuteľností. E-mailom zo 16.1.2017 informovala žalovaná žalobcu, že aukcia sa bude konať 23.1.2017 od 9.00 do 10.00 hod. Listom zo dňa 18.1.2017 informoval žalobca žalovanú, že uchádzači I.. S. T.Č. N. a W.. C. B. sú spriaznenými osobami prostredníctvom spoločnosti B. W., D..O..M.. a preto sú z aukcie vylúčení. Žalobca vyzval žalovanú, aby s ním uzavrela v zmysle § 8aa ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z. kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie. E-mailom z 20.1.2017 informovala žalovaná žalobcu, že v súlade s § 8a ods. 5 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z. s uplatnenou výhradou odstúpenia predávajúceho od ponuky zverejnenej 2.12.2016 v registri ponúkaného majetku štátu ruší elektronickú aukciu na predaj nehnuteľností, ktorá sa mala konať 23.1.2017. Tiež žalobcovi oznámila, že s ním bez vykonania elektronickej aukcie zmluvu neuzatvorí.
Listom zo dňa 26.1.2017 vyzval žalobca žalovanú na bezodkladné uzavretie kúpnej zmluvy, na čo žalovaná odpovedala odmietavým stanoviskom zo dňa 16.2.2017. Toto zdôvodnila tak, že podľa jej názoru nie sú splnené podmienky pre vylúčenie osôb I.. S. T. N.Á. a W.. C. B. z dôvodu ich vzájomnej spriaznenosti. Poukázala na skutočnosť, že ide o dve fyzické osoby, ktoré neboli navzájom blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska skúmania spriaznenosti je irelevantné, že manžel jednej záujemkyne je spoločníkom a konateľom tej istej spoločnosti, kde je spoločníkom a konateľom druhý záujemca.
4. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti B. W., D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, C. L.Á. XXA, XXX XX C., k 17.1.2017 súdu prvej inštancie vyplynulo, že v čase od 3.2.2016 do dátumu vyhotovenia výpisu z obchodného registra boli spoločníkmi a konateľmi tejto spoločnosti W.. C. B. a G. N.. Medzi stranami nebolo sporné, že G. N. je manželom I.. S. T. N..
5. Z informácie o vykonanom vládnom audite z 13.12.2017 súd prvej inštancie zistil, že Úrad vládneho auditu vykonal na základe podnetu žalobcu u žalovanej vládny audit na overenie o. i. postupu pri nakladaní s prebytočným majetkom štátu, ktorým sú nehnuteľnosti. Úradom vládneho auditu bolo zistené, že komisia zodpovedná za vyhodnotenie osobitného ponukového konania, v zápisnici č. 2 z vyhodnotenia 2. kola vyhlásenia elektronickej aukcie k nadobudnutiu trvale prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy z 20.1.2017 uviedla, že správcovi majetku štátu boli predložené nové informácie, ktoré je podľa názoru komisie potrebné preveriť a odporučila štatutárnemu zástupcovi RVPS v súlade s § 8a ods. 5 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z. a s uplatnenou výhradou odstúpenia predávajúceho od ponuky zverejnenej 2.12.2016 v registri ponúkaného majetku štátu zrušiť elektronickú aukciu na predaj uvedeného prebytočného majetku, ktorá sa mala konať 23.1.2017. Na základe odporúčania komisie zaslala povinná osoba záujemcom 20.1.2017 e-mail, v ktorom dotknutým oznámila, že ako správca majetku štátu ruší elektronickú aukciu na predaj nehnuteľností, ktorá sa mala konať 23.1.2017 s odvolaním sa na § 8a ods. 5 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z. Overením postupu povinnej osoby audítorská skupina konštatovala, že povinná osoba uviedla nesprávne ustanovenie zákona, na základe ktorého zrušila elektronickú aukciu, nakoľko § 8a ods. 5 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z. umožňuje zrušenie vyhlásenia elektronickej aukcie, nie elektronickej aukcie po ukončení etapy vyhlásenia elektronickej aukcie. Povinná osoba mala v oznámeniach zaslaných e-mailom z 20.1.2017 záujemcom a v zápisnici č. 2 uviesť, že v súlade s § 8ab ods. 4 písm. b) zákona č. 2748/1993 Z. z. nevykoná elektronickú aukciu vzhľadom na to, že jeden zo záujemcov podal námietky voči vzájomnej spriaznenosti ostatných dvoch záujemcov.
6. Takto, súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, nebol medzi stranami sporný. Sporné ostalo výlučne právne posúdenie, a to: a) či boli I.. S. T. N.O. a W.. C. B. spriaznenými osobami, ktorých cenové ponuky mali byť v zmysle § 8aa ods. 4 písm. a) zákona č. 278/1993 Z. z. vylúčené, a ak áno, b) či na základe takého vylúčenia možno žalobcu považovať za jediného záujemcu, ktorý splnil určené podmienky a či na základe toho vznikla žalovanej povinnosť podľa § 8aa ods. 6 poslednej vety zákona č. 278/1993 Z. z. uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie, a ak áno, c) či bola žalovaná oprávnená zrušiť elektronickú aukciu po ukončení etapy vyhlásenia elektronickej aukcie.
7. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca svoj žalobný návrh založil na tom, že sú splnené podmienky pre uzavretie kúpnej zmluvy medzi ním a žalovanou bez vykonania elektronickej aukcie, pretože je nutné ho považovať za záujemcu, ktorý ako jediný splnil žalovanou určené podmienky s poukazom na to, že zvyšní dvaja záujemcovia (ktorí inak tiež splnili žalovanou určené podmienky, čo nebolo sporné), mali byť vylúčení z dôvodu vzájomnej spriaznenosti.
8. Súd prvej inštancie poukázal na § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. podľa ktorého správca nesmie vyhlásenie elektronickej aukcie vykonať spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia, a je povinný vylúčiť cenovú ponuku záujemcu, ktorý je spriaznenou osobou s iným záujemcom. Predmetné ustanovenie v poznámkach (poznámka „9c“) odkazuje na § 9 zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré v odseku 2 definuje spriaznenú osobu fyzickej osoby ako a) blízku osobu fyzickej osoby alebo b) právnickú osobu, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Blízkou osobou fyzickej osoby sa rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
9. Súd prvej inštancie považoval za potrebné v konaní posúdiť, či dvaja záujemcovia, ktorí obaja sú fyzickými osobami: I.. S. T. N. a W.. C. B. sú spriaznenými osobami. Nebolo pritom tvrdené, ani preukázané, že by W.. C. B. bol súrodencom, manželom alebo príbuzným v priamom rade I.. T. N.. Zo žiadnych skutočností uvádzaných žalobcom súd prvej inštancie nemohol ani vyvodiť, že by jedna z uvedených osôb ujmu utrpenú druhou dôvodne pociťovala ako vlastnú. Muselo byť preto konštatované, že záujemcovia I.. S. T. N. a W.. C. B. nie sú blízkymi osobami a ako takí nemôžu byť považovaní za vzájomne spriaznené osoby v zmysle § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení s § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. W.. C. B. podal ponuku ako fyzická osoba, nekonal ako štatutárny zástupca právnickej osoby, v ktorej má blízka osoba druhého záujemcu kvalifikovanú účasť.
10. Pokiaľ žalobca vo svojich vyjadreniach apeloval na súd prvej inštancie, aby na prejednávaný prípad aplikoval extenzívny výklad § 9 zákona č. 7/2005 v spojení s § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z., pretože tak bude podľa neho nastolená elementárna spravodlivosť, za použitia metód jazykového a systematického výkladu predmetných ustanovení dospel k záveru, že z nich v ich vzájomnej kombinácii úplne jasne a zrozumiteľne vyplýva, kedy sa osoby považujú za vzájomne spriaznené. Použité slovné formulácie nepripúšťajú viac verzií interpretácie. Ustanovenie § 8aa bolo do zákona vložené novelou č. 324/2014 Z. z., ktorej dôvodová správa uvádza, že „navrhovaný zákon vychádza pri definícii pojmu „spriaznená osoba“ z § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“, a to bez bližšieho odôvodnenia. Dovtedy pritom platilo ustanovenie § 8a ods. 2 písm. c) zákona č. 278/1993 Z. z., podľa ktorého bol správca povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenové ponuky „osôb blízkych, majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom“. Táto právna úprava bola s vyššie uvedeným krátkym odôvodnením v podstate nahradená odkazom na zákon č. 7/2005 Z. z. Súd prvej inštancie mal za to, že ak by zákonodarca chcel zachovať možnosť a povinnosť správcov vylúčiť z ponukového konania/ elektronickej aukcie aj iné osoby, ako tie, ktoré za spriaznené označuje zákon č. 7/2005 Z. z., bol by ponechal v platnosti dovtedy platnú (a nutné povedať, že značne vágnu) právnu úpravu. Z historického hľadiska preto treba uzavrieť, že od 1.12.2014, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 324/2014 Z. z., sú správcovia povinní z elektronickej aukcie vylúčiť len tie osoby, ktoré napĺňajú definíciu spriaznených osôb podľa § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. Súdom prvej inštancie prijatý záver o potrebe doslovného výkladu § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. je v súlade aj s cieľmi a účelom elektronickej aukcie, ktorým je vytvoriť súťažné prostredie na dosiahnutie najvýhodnejšej kúpnej ceny pre štát, zabezpečiť transparentné nakladanie s majetkom štátu a vytvorenie čestného súťažného prostredia. Na úpravu § 8aa zákona č. 278/1993 Z. z. je totiž potrebné nazerať s prihliadnutím na ostatné ustanovenia zákona, v ktorých je okrem iného ako korigendum zakotvený zákaz vykonať vyhlásenie elektronickej aukcie i samotnú elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia. Ak by teda napríklad správca zistil, že čestné súťažné prostredie je ohrozené podaním ponúk zo strany zjavne majetkovo či personálne prepojených osôb, na ktoré však nedopadá definícia spriaznenej osoby podľa zákona č. 7/2005 Z. z., môže a má na to reflektovať buď zrušením vyhlásenia elektronickej aukcie, či nevykonaním elektronickej aukcie s poukazom na § 8ab ods. 4 písm. b) zákona č. 278/19963 Z. z. Postup žalovanej v predmetnom konaní bol preto v súlade so zákonom.
11. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že podľa § 8aa ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z. poslednej vety, ak určené podmienky splní len jeden záujemca, správca s ním uzavrie kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že I.. S. T. N.O. a W.. C. B. nie sú spriaznenými osobami, ich cenové ponuky nemohli byť vylúčené a žalobcu tak nie je možné považovať za jediného záujemcu, ktorý splnil žalovanou určené podmienky, preto mu nemohol vzniknúť nárok na to, aby s ním žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu bez vykonania elektronickej aukcie. Na uvedenom základe žalobu žalobcu podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, ods. 2, § 3, § 8 ods. 8, § 8aa ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 8ab ods. 4 zákona č. 278/1993 Z. z., § 9 zákona č. 7/2005 Z. z., § 116 Občianskeho zákonníka zamietol. Skúmanie, či bola žalovaná oprávnená zrušiť elektronickú aukciu a či tak učinila platne, už s ohľadom na vyššie uvedený prijatý právny záver presahuje rámec potrieb tohto konania, preto sa súd prvej inštancie zodpovedaniu tejto otázky v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na princíp hospodárnosti konania nevenoval. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. posudzujúc úspech v spore. V spore bola v celosti úspešná žalovaná, pretože žaloba proti nej bola zamietnutá. Súd prvej inštancie jej preto priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.
12. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie malo charakter tzv. „prekvapivého rozhodnutia“, pretože pri predbežnom právnom posúdení konajúci súd dospel k záveru, že žalovaná bola oprávnená elektronickú aukciu zrušiť (na ktorú skutočnosť sa následne sústredil ako na podstatnú), avšak pri vynesení napádaného rozsudku (ako aj v jeho písomnom vyhotovení) už súd prvej inštancie skonštatoval, že kľúčovou otázkou je otázka spriaznenosti účastníkov aukcie, pričom to, či žalovaná bola alebo nebola oprávnená elektronickú aukciu zrušiť už ani nie je právne významné. Práve takýmto postupom súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods.1 písm. d) C. s. p. Bez ohľadu na uvedenú vadu, sa domnieva že je zjavne nesprávny aj právny názor súdu prvej inštancie v otázke neexistencie spriaznenosti účastníkov elektronickej aukcie.
13. Poukázal na to, že zákon č. 278/1993 Z. z., konkrétne § 8aa ods. 1 rozlišuje dve etapy elektronickej aukcie, a to a) vyhlásenie elektronickej aukcie a b) elektronickú aukciu samotnú. Žalobca, vo fáze po ukončení vyhlásenia elektronickej aukcie (prvá etapa) doručil žalovanej list z 18.1.2017, v ktorom poukázal na skutočnosť, že vykonanie samotnej elektronickej aukcie nie je potrebné nakoľko dvaja z troch úspešných záujemcov, a to W.. C. B. a I.. S. T. N. sú vzájomne spriaznenými osobami, a teda z elektronickej aukcie mali byť vylúčení. V tejto súvislosti poukázal na § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. V uvedenom liste upozornil na výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti B. W., D..O..M.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. L. XXA, C., z ktorého je zrejmé že spoločníkmi a konateľmi menovanej spoločnosti sú aj W.. C. B. a G. N. pričom G. N. je manželom I.. S. T. N.. Zdôraznil, že z aktuálneho výpisu z obchodného registra spoločnosti B. W., D..O..M.. pritom vyplýva, že spoločníkmi sú stále aj W.. C. B. a G. N. pričom konateľkou spoločnosti sa medzičasom stala aj I.. S. T. N.. O uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie informoval na poslednom pojednávaní. Práve s ohľadom na uvedené je nepochopiteľným - keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia - že súd prvej inštancie vyhodnotil W.. C. B. a I.. S. T. N. ako osoby nespriaznené. Zastáva preto názor, že dvaja menovaní účastníci vyhlásenia elektronickej aukcie sú spriaznenými osobami a v zmysle § 8aa ods.4 písm. b) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. bola žalovaná povinná vylúčiť cenovú ponuku záujemcov W.. C.O. B. a I.. S. T. N.. Menovaní pritom predložili rovnakú cenovú ponuku, a teda je zrejmé, že konali v zhode. Ak potom podľa § 8aa ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z. určené podmienky splnil iba jeden záujemca (žalobca), správca s ním mal povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu a to aj bez vykonania elektronickej aukcie (za podmienok ktoré boli ponúknuté pri vyhlásení elektronickej aukcie).
14. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal výlučne iba prvou z právnych otázok, ktorá bola medzi stranami sporná a teda otázkou či I.. S. T. N. a W.. C. B. boli vzájomne spriaznenými osobami. Súd prvej inštancie túto otázku posúdil tak, že nie sú spriaznení. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že v etape vyhlásenia elektronickej aukcie, neboli uvedené osoby vzájomne spriaznenými osobami, mal za to, že súd prvej inštancie túto právnu otázku zodpovedal nesprávne. Poukázal na to, že z výpisu z obchodného registra spoločnosti B. W., D..O..M.. je zrejmé, že spoločníkmi a konateľmi tejto spoločnosti sú aj W.. C. B. a G. N.. G. N. je manželom I.. S. T. N.. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné, a teda ich možno považovať za preukázané. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra spoločnosti B. W. D..O..M.. je tiež zrejmé, že spoločníkmi spoločnosti sú stále aj W.. C.O. B. a G. N., pričom medzičasom sa konateľkou spoločnosti stala už aj I.. S. T. N.. I keď je teda pravdou, že samotná spoločnosť B. W., D..O..M.. nebola účastníkom vyhlásenia elektronickej aukcie, zastával názor, že menovaní ako fyzické osoby sú spriaznení práve prostredníctvom tejto spoločnosti. Vzhľadom na skutočné personálne väzby uvedených dvoch záujemcov (o ktorých skutočnostiach žalovanú oboznámil) cenové ponuky menovaných mali byť z elektronickej aukcie vylúčené. I keď teda menovaní literu zákona možno formálne dodržali, materiálne zákon obišli. Opačné stanovisko by podľa názoru žalobcu predstavovalo prílišný formalizmus pri výklade právnej normy, ktorý nie je prípustný. V uvedenej súvislosti, na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý sa zaoberal otázkou prílišného formalizmu pri výklade právnych noriem, a to konkrétne na nález Ústavného súdu SR z 31.8.2018, sp. zn. I. ÚS 155/2017 a uznesenie Ústavného súdu SR zo 16.10.2018, sp. zn. III. ÚS 388/2018. Zároveň zopakoval, že o skutočnosti, že W.. B. a I.. N. boli vzájomne spriaznenými osobami svedčí nielen fakt, že predložili rovnakú cenovú ponuku 178.200 eur
ale aj fakt, že sú spoločníkmi, resp. konateľmi spoločnosti B. W., D..O..M.., a je teda zrejmé, že konali v zhode. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ich právnu kvalifikáciu zastáva názor, že súd prvej inštancie právnu otázku týkajúcu sa vzájomnej spriaznenosti menovaných dvoch účastníkov vyhlásenia elektronickej aukcie nesprávne právne posúdil, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) C. s. p.
15. Brojil, že súd prvej inštancie sa nevenoval otázke nemožnosti zrušenia elektronickej aukcie s poukazom na princíp hospodárnosti konania, čo považuje v príkrom rozpore s jeho predbežným právnym názorom (vysloveným zo strany súdu prvej inštancie) v rámci ktorého potvrdil, že pre rozhodnutie o veci bude kľúčovým práve posúdenie oprávnenia zrušenia elektronickej aukcie zo strany žalovanej. Práve v uvedenej súvislosti (a aj s ohľadom na skutočnosť, že nesprávny je aj právny záver súdu prvej inštancie ohľadne spriaznenosti menovaných dvoch účastníkov elektronickej aukcie) sa vyjadril k právnej otázke možnosti zrušenia elektronickej aukcie (druhá etapa) vo fáze po skončení vyhlásenia elektronickej aukcie (prvá etapa), pričom mal za to, že žalovaná elektronickú aukciu, vo fáze po úspešnom ukončení vyhlásenia elektronickej aukcie už nebola oprávnená zrušiť, pretože zákon umožňuje zrušiť výhradne osobitné ponukové konanie, nie však elektronickú aukciu a v podanom odvolaní bližšie rozviedol dôvody správnosti tejto úvahy. Zároveň mal za to, že odhliadnuc od toho, že žalovaná nie je oprávnená zrušiť elektronickú aukciu vo fáze po vyhlásení elektronickej aukcie, v prejednávanej veci elektronickú aukciu zrušila aj neplatne (pričom túto skutočnosť nespochybnil ani súd prvej inštancie). K neplatnému zrušeniu elektronickej aukcie zo strany žalovanej sa zároveň vyjadril aj Úrad vládneho auditu, ktorý v zmysle § 14a ods.1 zákona č. 278/1993 Z. z. vykonáva vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a poukázal na správu o výsledku vládneho auditu, ktorá bola predložená do konania ako jeden z dôkazov. Rozhodnutie žalovanej o zrušení elektronickej aukcie s poukazom na nesprávne ustanovenie zákona je preto neplatné, pričom poukázal na Článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom na neplatné zrušenie elektronickej aukcie, bola žalovaná povinná postupovať v zmysle § 8aa ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z. a uzatvoriť so žalobcom zmluvu o prevode nehnuteľností, na ktorej uzavretie má právny nárok.
16. Záverom poukázal na skutočnosť, že vyhovením žalobnému návrhu bude naplnená požiadavka elementárnej spravodlivosti. Je totiž nesporné, že účelom zákona - pokiaľ ide o predaj prebytočného majetku - je vytvoriť transparentné a čestné súťažné prostredie s tým, že majetok má nadobudnúť ten, kto dal najvyššiu ponuku. Najvyššiu ponuku dal žalobca a má legitímne očakávanie, aby žalovaná svoj záväzok aj splnila, a preto by mu mal súd poskytnúť ochranu. Ak by totiž aj čisto akademicky pripustil, že žalovaná bola oprávnená aukciu zrušiť, resp. že ju zrušila platne (voči čomu sa v skutočnosti ohradzuje), ešte to neznamená, že by súd nemohol zasiahnuť a nemohol nastoliť elementárnu spravodlivosť.
17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolanou žalobcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uviedla, že spriaznenú osobu definuje § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 16.10.2018 a v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. sa I.. S. T.M. N. a W.. C. B. nepovažujú za spriaznené osoby, pretože W.. C. B. predložil svoju ponuku ako fyzická osoba a nie ako konateľ právnickej osoby (obchodnej spoločnosti B. W., D..O..M..), v ktorej funkciu konateľa má vykonávať aj manžel menovanej záujemkyne - G. N.. Za spriaznené osoby by sa považovali, ak by išlo o osoby blízke podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že sa I.. S. T. N. a W.. C. B. nepovažujú za blízke osoby, na ich vylúčenie z elektronickej aukcie nie sú splnené podmienky zákona č. 278/1993 Z. z. Podľa jej názoru a aj podľa stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.2.2017 nemožno v danom prípade (vzťah medzi I.. S.. T.M., W.. C.. B. a G.. N.) hovoriť o príbuzenstve v priamom rade alebo súrodeneckom pomere, rovnako medzi S.. T. a C.. B. nie je vzťah manželstva. Manželský vzťah je medzi S.. T. a G.. N., pričom p. N. nie je záujemcom. Cenovú ponuku predložil W.. C.. B. ako fyzická osoba, spoločnosť B. W., D..O..M.. ponuku nepredložila. Pokiaľ podmienka rodinného alebo obdobného pomeru nie je naplnená, nemožno pristúpiť ani k hodnoteniu pociťovania ujmy, a preto nemožno aplikovať ani zvyšnú časť ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka. Vylúčenie záujemcov z vyhlásenia elektronickej aukcie a elektronickej aukcie z dôvodov, ktoré nemajú oporu v zákone o správe majetku štátu, je neprípustné. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nie je dôvod na ich vylúčenie bez elektronickej aukcie, pretože „spriaznenosť“ zakladá dôvod pre vylúčenie len medzi záujemcami. K rovnakému záveru dospel aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.
18. K názoru žalobcu, že elektronickú aukciu, vo fáze po úspešnom ukončení vyhlásenia elektronickej aukcie, správca nebol oprávnený zrušiť, uviedla, že s týmto názorom nesúhlasí a vo vyjadrení bližšie
ozrejmila dôvody svojho nesúhlasu. Predovšetkým poukázala na to, že podľa § 8aa) ods. 5 zákona č. 278/1993 Z. z. správca je oprávnený zrušiť vyhlásenie elektronickej aukcie z tých istých dôvodov ako v prípade osobitného ponukového konania, to znamená, ak si to vyhradil v podmienkach elektronickej aukcie. Správca si to v podmienkach vyhradil (uverejnené v Poznámke o ponuke v Registri ponúkaného majetku - „Správca si vyhradzuje právo zrušiť elektronickú aukciu a odstúpiť od zmluvy). Pri elektronickej aukcii správca postupoval v súlade so zákonom o správe majetku štátu, čo potvrdil aj Úrad vládneho auditu. Úrad vládneho auditu nedospel k záveru ako žalobca, že elektronickú aukciu nemožno zrušiť ale k záveru, že zrušiť elektronickú aukciu po ukončení etapy vyhlásenia elektronickej aukcie bolo v tomto prípade možné na základe § 8ab ods. 4 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z. vzhľadom na to, že jeden zo záujemcov podal námietky voči vzájomnej spriaznenosti ostatných dvoch záujemcov.
19. Žalobca v odvolacej replike vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovanej a opätovne zopakoval dôvody podaného odvolania, pričom uviedol, že pokiaľ žalovaná dospela k záveru, že uvedené osoby nie sú vzájomne prepojené (spriaznené), ťažko si predstaviť situáciu ako (nespriaznené osoby) môžu ovplyvniť vytvorenie čestného súťažného prostredia. Ak však ale žalovaná dospela k záveru, že uvedené osoby môžu ovplyvniť vytvorenie čestného súťažného prostredia (a to bol dôvod pre zrušenie elektronickej aukcie), potom musela dospieť aj k záveru, že súťažné prostredie bude deformované práve tým, že uvedené osoby konajú vo vzájomnej súčinnosti (a preto ich mala z elektronickej aukcie vylúčiť). Na tomto mieste a pre úplnosť - pokiaľ ide o otázku spriaznenosti účastníkov aukcie - žalovaná si vo svojom vyjadrení pomáha predchádzajúcou právnou úpravou zákona č. 278/1993 Z. z. (§ 8a ods. 2 písm. c/), pričom opomína, že úmyslom zákonodarcu (keď uvedené ustanovenie nahradil odkazom na ustanovenie na ZKR) bolo sprísniť podmienky (ktoré musia uchádzači dodržať) a nie ich zjemniť. Zákonodarca samozrejme nepostihol všetky prípady, ktoré v praxi môžu nastať (pozri III. ÚS 388/2018), a v zákone ostala medzera ako ho bolo možné obísť; úlohou žalovanej bolo takémuto postupu zamedziť a spriaznených účastníkov, ktorí zákon obchádzajú, z aukcie vylúčiť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej o oprávnení zrušiť elektronickú aukciu nespochybňuje, že si dané oprávnenie pôvodne aj vymienila, avšak toto zrušenie nemôže učiniť kedykoľvek. Zákon je totiž striktný. Ak došlo k úspešnému vyhláseniu elektronickej aukcie, žalovaná ju už bola povinná dokončiť. Táto povinnosť bola do zákona rovnako tak zavedená preto, aby nedochádzalo k deformovaniu súťažného prostredia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že elektronickú aukciu nezrušila neplatne uviedol, že toto nie je pravdivé. Úrad vládneho auditu jednoznačne potvrdil, že žalovaná zrušila aukciu s poukazom na nesprávne ustanovenie zákona. V oblasti verejného práva nie je možné takéto pochybenie zo strany žalovanej tolerovať. Takéto pochybenia sa netolerujú ani len v civilnoprávnych vzťahoch (napríklad neplatnosť výpovede s poukazom na nesprávne ustanovenie Zákonníka práce), nie to vo vzťahoch vyplývajúcich zo zákona č. 278/1993 Z. z.
20. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na tom, že po šetrení priebehu elektronickej aukcie I.. S. T. a W.. C. B. sa nepovažujú podľa § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. za spriaznené osoby a zopakovala dôvody uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré tento záver opodstatňujú, čo je aj v súlade a nálezom Ústavného súdu SR z 31.8.2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017; ona aj súd prvej inštancie pri interpretácii a aplikácii ustanovení zákona č. 278/1993 Z. z. vychádzala a rešpektovala cieľ a účel elektronickej aukcie, ktorým je vytvoriť súťažné prostredie na dosiahnutie najvýhodnejšej kúpnej ceny pre štát, zabezpečiť transparentné nakladanie s majetkom štátu a vytvorenie čestného súťažného prostredia. Zároveň poukázala na § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1 zákona č. 278/1993 Z. z. a skutočnosť, že v procese elektronickej aukcie (v štádiu vyhlásenia elektronickej aukcie) ako správca majetku štátu prešetrovala námietky voči vzájomnej spriaznenosti ostatných dvoch záujemcov a aby nebola ohrozená regulárnosť a transparentnosť celej elektronickej aukcie (t. j. aby správca nekonal spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia), elektronickú aukciu zrušila. Postupovala tak v súlade s podmienkami ponuky (vyhradila si v podmienkach elektronickej aukcie: Správca si vyhradzuje právo zrušiť elektronickú aukciu a odstúpiť od zmluvy) a v súlade so zákonom o správe majetku štátu.
21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.3.2023 (§ 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.).
22. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby založený na tom, že I.. S. T. N. a W.. C. B. nie sú spriaznenými osobami podľa § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ich cenové ponuky preto nemohli byť vylúčené; žalobcu tak nie je možné považovať za jediného záujemcu, ktorý splnil správcom určené podmienky, preto mu nemohol vzniknúť nárok na uzavretie zmluvy podľa § 8aa ods. 6 zákona č. 278/1993 Z. z.
23. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými aspektmi predmetnej žaloby.
24. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, prečo považoval žalobu za nedôvodnú.
25. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe neboli z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalobcu, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
26. Na margo námietky žalobcu, že súd prvej inštancie pri výklade § 9 zákona č. 7/2005 v spojení s § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. postupoval formalisticky, odvolací súd uvádza, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva ten právny názor, že zo vzájomnej kombinácie citovaných zákonných ustanovení jasne a zrozumiteľne vyplýva, kedy sa osoby považujú za vzájomne spriaznené; použité slovné formulácie nepripúšťajú viac verzií interpretácie a správca je povinný vylúčiť len takú cenovú ponuku záujemcu, ktorý napĺňa legálnu definíciu pojmu spriaznenej osoby podľa § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. v spojení s § 9 zákona č. 7/2005. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na to, že zákonným korigendom tohto ustanovenia je § 8ab ods. 4 písm. b) zákona č. 278/1993 Z. z., podľa ktorého správca nesmie vykonávať elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia. Inak povedané, ak správca po ukončení prvej etapy, t. j. po úspešnom vyhlásení elektronickej aukcie dospeje k záveru, že vytvoreniu čestného súťažného prostredia môže byť bránené napr. aj tým, že boli podané ponuky zo strany inak majetkovo, či personálne prepojených osôb, na ktoré nedopadá legálna definícia spriaznenej osoby podľa § 9 zákona č. 7/2005 Z. z., musí od vykonania takejto elektronickej aukcie upustiť. A pretože I.. S. T.M. N. a W.. C. B. v rozhodnom čase neboli spriaznenými osobami podľa § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. v spojení s § 9 zákona č. 7/2005 Z. z., ich cenové ponuky nemohli byť vylúčené podľa § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. a správca postupoval v súlade so zákonom; konštatovaním komisie v zápisnici z vyhodnotenia 2. kola vyhlásenia elektronickej aukcie, o úspešnom vyhlásení elektronickej aukcie teda bola ukončená prvá etapa elektronickej aukcie (vyhlásenie elektronickej aukcie je úspešné, ak aspoň dvaja záujemcovia splnili určené podmienky, § 8aa ods. 6 veta prvá zákona č. 278/1993 Z. z.). Pokiaľ potom žalobcu nie je možné považovať za jediného záujemcu, ktorý splnil správcom určené podmienky, nemohol mu vzniknúť ani nárok na uzavretie zmluvy podľa § 8aa ods. 6 veta tretia zákona č. 278/1993 Z. z. Z tohto dôvodu je tiež úplne bezpredmetné a právne irelevantné, aký bol ďalší priebeh elektronickej aukcie, ktorý nasledoval po úspešnom vyhlásení elektronickej aukcie, pretože aj keby elektronická aukcia v jej ďalšej fáze bola zrušená postupom, ktorý
by nebol v súlade so zákonom, nenastal by stav, kedy by žalobcu bolo možné považovať za jediného záujemcu, ktorý splnil správcom určené podmienky podľa § 8aa ods. 6 veta tretia zákona č. 278/1993 Z. z. Žalobca tak v podanom odvolaní neopodstatnene vyčíta súdu prvej inštancie, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevenoval žiadnu pozornosť otázke, či žalovaná mohla/nemohla po úspešnom vyhlásení elektronickej aukcie zrušiť vykonávanie elektronickej aukcie, resp. či jej zrušenie je „platné/neplatné“, nakoľko ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, riešenie tejto otázky je nadbytočné a teda nehospodárne a ani jej zodpovedanie v prospech názoru žalobcu nemohlo ovplyvniť výrokovú správnosť napadnutého rozsudku.
27. Pokiaľ žalobca v súvislosti s výkladom sporných zákonných ustanovení súdom prvej inštancie, ktorý považoval za príliš formalistický, poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 a sp. zn. III. ÚS 388/2018, odvolací súd uvádza, že v prvom z nich ústavný súd zaujal kritický názor k nesprávnej interpretácii § 9 Zákonníka práce všeobecnými súdmi, ktoré vylúčili možnosť zastúpenia v pracovnoprávnych vzťahoch prísnym formálnym výkladom § 9 Zákonníka práce ako domnelej komplexnej úpravy nahradzujúcej zastúpenie na základe plnej moci, dôsledkom čoho bol odmietnutý základný inštitút súkromného práva, ktorým je splnomocnenie. V poradí druhom rozhodnutí, ústavný súd naopak odobril postup všeobecných súdov, ktoré pri riešení konkrétnej skutkovej situácie (opustenie bytu oboma manželmi ako nositeľmi práva osobného užívania bytu), ktorú relevantná právna úprava nepokrývala, aplikovali § 181 Občianskeho zákonníka a na základe uplatnenej analógie legis, pri súčasnom rešpektovaní, resp. nachádzaní účelu aplikovanej právnej normy, všeobecné súdy konštituovali užívacie právo žalovaných priamo zo zákona. Je zjavné, že rozhodnutia ústavného súdu, na ktoré žalobca poukazoval sa týkajú jednak výkladu právnych noriem z oblasti súkromného práva (nie právnych noriem z oblasti verejného práva, týkajúcich sa správy majetku štátu) a jednak riešenia úplne odlišných interpretačných situácií. Z citovaných rozhodnutí ústavného súdu zároveň rezonuje, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia; súd sa môže od znenia zákona odchýliť len v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (Čl. 152 ods. 4 ústavy); aj v takomto prípade sa však súd musí vyvarovať svojvôli (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V súdenej veci nie sú splnené legitímne dôvody na dotváranie zákona extenzívnym výkladom pojmu „spriaznená osoba“, keďže zákon poskytuje jeho presnú definíciu a zároveň v ďalších ustanoveniach umožňuje správcovi riešiť aj takú situáciu, na ktorú ustanovenie § 8aa ods. 4 písm. a) bod 1. zákona č. 278/1993 Z. z. v spojení s § 9 zákona č. 7/2005 Z. z. nedopadá (konkrétne § 8ab ods. 4, písm. b/ zákona č. 278/1993 Z. z.).
28. K námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie malo charakter „prekvapivého rozhodnutia“, pretože pri predbežnom právnom posúdení konajúci súd dospel k záveru, že žalovaná bola oprávnená zrušiť elektronickú aukciu, avšak pri vynesení napadnutého rozsudku ako aj v jeho písomnom vyhotovení už súd prvej inštancie skonštatoval, že kľúčovou otázkou je otázka spriaznenosti účastníkov aukcie, čo má zakladať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), odvolací súd uvádza, že tzv. inou vadou konania v zmysle tohto odvolacieho dôvodu, je procesná vada, ktorá nespadá pod ostatné odvolacie dôvody, pričom jej základom je pochybenie v procesnom postupe súdu. Tieto vady sú spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uvedené predovšetkým treba zdôrazniť, že z obsahu podaného odvolania nevyplýva, že súd prvej inštancie porušil povinnosť uvedenú v § 181 ods. 2 C. s. p., naopak súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 181 ods. 2 C. s p. a stranám uviedol predbežné právne posúdenie veci. Zo zvukového záznamu z pojednávania, ktoré sa konalo 4.6.2020 zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie vyjadril svoj predbežný právny názor, v ktorom uviedol, že „ ... sa mu javí, že správca nemohol vylúčiť I.. T. N.O. S. W.. B. pre ich spriaznenosť, pretože nenapĺňajú literu zákona ako spriaznené osoby...“. Na uvedenom predbežnom právnom názore zotrval súd prvej inštancie aj na pojednávaní 7.9.2020. Tvrdenie žalobcu, že pri predbežnom právnom posúdení konajúci súd dospel k záveru, že žalovaná bola oprávnená zrušiť elektronickú aukciu sa teda nezakladá na pravde.
29. Odvolací súd zároveň pripomína, že i keď v zásade platí, že postup súdu podľa § 181 ods. 2 C. s. p. je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, procesnú stranu to nezbavuje zodpovednosti za vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. To, že sa žalobca sústredí na inú skutočnosť ako na podstatnú,
ju nezbavuje povinnosti predložiť všetky potrebné dôkazy na preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Hodno zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 C. s. p.), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 C. s. p.). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Navyše súd môže dať stranám i inak najavo, akú skutkovú otázku alebo právnu otázku a z akého dôvodu rieši. Môže to vyplynúť aj z jeho postupu, ktorý nadväzuje na úkony strán a strany mali dostatočný priestor na to, aby identifikovali a reagovali na rozhodujúcu a skutkovo alebo právne spornú okolnosť. V súdenej veci otázka spriaznenosti účastníkov aukcie a výkladu sporných zákonných ustanovení, bola medzi stranami od počiatku sporná; preto aj keby súd prvej inštancie uviedol iné predbežné právne posúdenie nemohlo by to zakladať vadu prekvapivosti rozhodnutia, ktorá je principiálne prítomná tam, kde strana nemá možnosť reagovať na podstatné a pre vec rozhodujúce argumenty protistrany v konaní. Odvolací súd preto konštatuje nenaplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p
30. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou, aj v prípade preukázania, boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).