Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-122-2013.pdf
PDF · 119.02 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/122/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Y. T., U.. XX.X.XXXX, R. C.L. XX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boženy Nemcovej 22, za účasti vedľajšieho účastníka: Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom v Košiciach - Staré Mesto, Škultétyho 3, IČO: 42249708, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41, Košice pod sp. zn. XC XXXX/XXXX Q. N. XX.X.XXXX až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. A. a pod sp. zn. B., A.,
náhradu trov konania účastníkom konania a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX..X.XXXX sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX ako aj odkladu jeho vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
Súd dokazovaním vykonaným oboznámením rozhodcovského spisu XC XXXX/XXXX, poistnou zmluvou, všeobecnými podmienkami, vyjadrením žalovaného ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX a koncom poistenia dňa XX.XX.XXXX s uvedením doby platenia poistného v rozsahu 33 rokov.
Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 77,18 EUR s príslušenstvom a návrhom na splátkový kalendár zo dňa X.X.XXXX podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 77,18 EUR s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy konkrétne v zmysle čl. XVII bodu 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XCXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 77,18 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR doručeného žalobkyni dňa XX.X.XXXX.
Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne, aby všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV v časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.
Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky boli dojednané v rozpore s ust. § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých v uvedenom prípade a uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku tak ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník. Poukázala na konštantnú judikatúru NS SR najmä na rozhodnutia 6Cdo1/2012 a 6Cdo3/2013, v zmysle ktorých dojednania rozhodcovských doložiek v rozhodcovských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné.
Napriek tomu, že podpísala osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, obsahom ktorých bola rozhodcovská doložka, túto nemožno považovať za individuálne vyjednanú, nakoľko je aj súčasťou v časti XV všeobecných poistných podmienok. Individuálne vyjednanie zmluvných podmienok znamená, že by si žalobkyňa sama niečo v poistnej zmluve vymienil a druhá strana, teda žalovaný by to prijal. V tomto prípade však k takému dojednaniu nedošlo.
Išlo o využitie tzv. štandardnej formulárovej zmluvy a samotný žalovaný vo svojom žalobnom návrhu v Arbitrážnom konaní opakovane zdôrazňuje, že časť XV všeobecných poistných podmienok je súčasťou poistenia a teda nemôže ísť o individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky.
Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom. Z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti s námietkou prípadného nepodania žalobného návrhu v prekluzívnej lehote, nakoľko v samotnej žalobe absentuje uvedené právne významnej skutočnosti žalobného návrhu, t. j. deň, kedy bol žalobkyni rozhodcovský rozsudok doručený vzhľadom na 30-dňovú zákonnú lehotu na podanie predmetnej žaloby.
Súčasne v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniesol námietku prednosti kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu, preto je namieste podľa návrhu žalovaného zastaviť konanie o žalobnom návrhu pre nedostatok podmienky konania z dôvodu, že prejednávanie sporov si žalobkyňa a žalovaný dojednali rozhodcovskou doložkou.
Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku dojednanú v čl. XV vo všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných dojednaniach č. 01/2007 poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala alebo neprijala ust. XV všeobecných poistných podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky by nebol dotknutý ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania.
Zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka bola vysvetlená žalobkyni sprostredkovateľom poistenia, ktorým bola v danom prípade pani Valéria Drobňáková a preto žalovaný považoval za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu so žalobkyňou ako informovaným spotrebiteľom.
Právny záver žalobkyne o nedodržaní individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky neobstojí a je neudržateľný. Aj u žalobkyne ako spotrebiteľa je nutné vyžadovať primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za jeho právne jednanie, t. j. i za uzatváranie zmlúv a za preberanie svojich záväzkov a v tomto konaní žalovaný túto vedomosť spotrebiteľa o dobrovoľnom pristúpení k rozhodcovskej doložke vie bez pochybnosti preukázať.
Na podporu svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozhodnutia v odvolacích súdoch, ktoré v skutkovo obdobnej právnej veci vrámci vykonávacieho konania posúdili rozhodcovskú doložku oprávneného za nepochybne individuálne dojednanú, konkrétne uznesenie KS v Prešove pod sp. zn. 10CoE48/2011, KS v Banskej Bystrici 14CoE 174/2011, 17CoE 224/2012 a 17CoE209/2009 ako aj KS v Košiciach pod sp. zn. 14CoE235/2012, ako aj nálezu Ústavného súdu SR IIÚS499/2012.
Zároveň poukázal na to, že na základe žiadosti žalobkyne, ktorá bola žalovanému doručená 14.10.2010 o zrušenie predmetnej poistnej zmluvy došlo k zániku poistenia dňom 31.12.2010 s preplatkom poistného vo výške 333,75 EUR.
Dňa X.X.XXXX podal na Arbitrážny súd v Košiciach návrh proti žalobkyni na zaplatenie svojej pohľadávky vo výške 77,18 EUR, ktorá zodpovedala nákladom odporcu vynaloženým na uzatvorenie poistenia.
Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzatvorenie poistnej zmluvy v súlade s čl. XVII bod 7a všeobecných poistných podmienok. Existenciu pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané na osobitné písomné či iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ustanovenie všeobecných poistných podmienok totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bola žalobkyňa ako klient upovedomená finančným agentom.
Pri zániku poistenia žalovaný zaslal poistníkovi oznámenie o zániku poistenia obsahujúce bilanciu poistenia. Vzhľadom na to, že predmetom rozhodcovského konania, ktorého sa toto stanovisko žalovaného dotýka nebola pohľadávka, ktorej právnym dôvodom bolo zaplatené poistné, ale samotná pohľadávka odlišná od poistného a s poistným nijako nesúvisiaca, oznámenie o zániku poistenia neobsahovalo oznámenie o tejto osobitnej pohľadávke.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)
Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal vrámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala vrámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od ich platenia pre predmetné konanie.
Vzhľadom na námietku žalovaného súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4 ods. 2 písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Zároveň je nedôvodná námietka žalovaného na zastavenie konania v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote, čo je zrejme z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol dourčený 15.4.2013 a žaloba bola doručená 10.5.2013.
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.
Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.
Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.
Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.
Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami pod sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj s poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.
Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.
Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.
Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo žalovaného na odpoveď na žalobu avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.
Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.
Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského súdu.
Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu vrámci súdneho konania, pričom na odpor vrámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia požadovaného poplatku.
Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie vrámci predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.
Súčasne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Mcdo9/2012, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie právomoci súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.
Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona v rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom
konaní s poukazom na klasickú rímsku zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým alebo nech si každý stráži svoje práva, lebo zákony sú písané pre bdelých).
Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí a to už s poukazom aj na vyššie citované rozhodnutia dovolacích súdov, zo záverov ktorých vyplýva, že uvedený princíp v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.
Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh žalobkyne v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol o odložení jeho vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušenie rozhodcovského konania.
Podaním doručeným súdu dňa 14.3.2014 bol súdu zo strany žalovaného doručený návrh na prerušenie konania podľa § 4 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku až do rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. IIÚS 382/2013 Rvp5052/2012 o uznesení NS SR 6Cdo1/2012.
Poukázal na nález Ústavného súdu pod sp. zn. IIÚS499/2002 z 10.7.2013, ktorým bolo konštatované porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces a to postupom Najvyššieho súdu SR v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo5/2012, ktoré bolo Ústavným súdom zrušené a je takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu pod sp. zn. 6Cdo1/2012.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V danom prípade súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo1/2012, ktoré sa malo zaoberať neplatnosťou rozhodcovskej doložky vo vzťahu k žalovanému s poukazom, že v obdobnej veci už Ústavný súd SR konkrétne nálezom zo dňa 10.7.2013 pod sp. zn. IIÚS49/2012 konštatoval porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces uznesením Najvyššieho súdu SR 2Cdo5/2012.
V predmetnom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky iba konštatoval, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na kontradiktórne konanie, rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi sa poskytne primeraná možnosť oboznámiť sa so stanoviskom a dôkazmi protistrany, prípadne predloženými inými osobami alebo obstaranými súdom s možnosťou vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s protistranou.
Vyčítal postupu Najvyššieho súdu SR, že napriek tomu, že mal efektívne prostriedky na nápravu nesprávneho postupu Okresného aj Krajského súdu, tieto nevyužil a vykonal určitý dôkaz rozhodujúci vo veci samej bez toho, aby žalovanému dal akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť. Z uvedeného dôvodu je preto možné jednoznačne konštatovať, že Ústavný súd SR konštatoval iba porušenie práva na spravodlivý proces postupom Najvyššieho súdu SR odňatím práva žalovanému vyjadriť sa k okolnostiam rozhodujúcim vo veci samej, avšak z jeho záverov nevyplýva nesprávnosť posúdenia Najvyššieho súdu SR neplatnosti rozhodcovských doložiek v poistných zmluvách žalovaného uzatvorených so spotrebiteľmi.
Na základe uvedeného preto súd nevidel dôvod na prerušenie predmetného konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o rozhodnutí Najvyššieho súdu 6Cdo1/2012, v ktorom opätovne namieta iba porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie postupom Najvyššieho súdu SR, ktorým okrem iného prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí ani neargumentuje.
Zároveň bol podaný návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia ÚS SR pod sp. zn. Rvp8830/2013 o súlade ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s čl. 19 ods. 2.3 Ústavy SR vo vzťahu vstupu vedľajšieho účastníka bez písomného súhlasu, resp. splnomocnenia osoby na strane na ochranu záujmov, ktorého do konania vstúpilo.
V danom prípade súd takémuto návrhu na prerušenie konania nevyhovel, keďže žalobkyňa so vstupom vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov súhlasila a tento súhlas súdu oznámila dňa 26.8.2013. Na základe uvedeného Okresný súd v Prešove uznesením zo dňa 13.9.2013 rozhodol o pripustení vstupu uvedeného občianskeho združenia do konania s poukazom na vznesenú námietku žalovaného o neprípustnosti vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2013.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z., právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9).
Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na zvýšenú ochranu svojich ekonomických záujmov v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike. Spotrebiteľ má právo najmä na informácie o cenách zároveň v slovenskej mene a tiež v eurách podľa osobitných predpisov9a) a na výrobky a služby za ceny, ktoré nie sú zvýšené z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so zavedením meny euro.
Žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila nárok aj na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 77,18 EUR v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s odôvodnením, že v tejto výške sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť a podľa citovaného ustanovenia postačuje len hrozba ujmy a spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie.
V zmysle ust. § 3 zák. č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie mal súd za to, že žaloba zo strany žalobkyne o zaplatenie finančného zadosťučinenia bola podaná predčasne, nakoľko predpokladom pre jeho priznanie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti dodávateľa zo strany dotknutého spotrebiteľa, ktoré v danom prípade bude preukázané až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o žalobe v predmete zrušenia rozhodcovského rozsudku, preto žalobu v tejto časti ako predčasne podanú zamietol.
O trovách konaniach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd ich náhradu žalobkyni, žalovanému ako aj vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Žalovaný bol v konaní neúspešný a úspešná žalobkyňa a vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.