Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2Er/443/2005

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému L. E., J.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č.. XXX, N. N. I., pre uspokojenie pohľadávky vo výške 716,99 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp. zn. Ex 471/2004 Bo/Ka, za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, pod sp. zn. Ex 471/2004 Bo/Ka, z a s t a v u j e .

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 193,57 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 11.03.2004 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 716,99 eur s prísl., priznanej exekučným titulom - notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4 č. N 5674/2003, NZ 125114/2003 zo dňa 20.12.2003. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil túto notársku zápisnicu.

Dňa 24.08.2005 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (, , ). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže

preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. , ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd preskúmal exekučný titul, vyššie uvedenú notársku zápisnicu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorú povinný ako dlžník uzavrel s oprávneným ako veriteľom. Z tejto zmluvy okrem iného vyplynulo, že povinný v časti označenej ako "Splnomocnenie" splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, AK so sídlom Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľný titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo samotnej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola spísaná u vyššie menovaného notára s tým, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia uvedeného v úverovej zmluve požiadal v mene povinného o spísanie tejto notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír za povinného vyhlásil, že povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 12.000,-Sk, pričom Mgr. Tomáš Kušnír za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 25.623,-Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 21.600,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania 0,25 % denne od 02.11.2003 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny neplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh uznal Mgr. Tomáš Kušnír za povinného v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky, za povinného vyhlásil, že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania od 02.11.2003 do zaplatenia splatí do 29.12.2003. Zároveň vyhlásil za povinného, že v prípade neuhradenia dlhu do 29.12.2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému právnemu záveru ako v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, zaslal oprávnenému výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä pokiaľ ide o plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že v tomto prípade chce súd posudzovať vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď vydal poverenie na vykonanie tejto exekúcie exekútorovi, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Pokiaľ ide o plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi, k tomu oprávnený uviedol, že toto preskúmal jednak notár, ktorý spisoval predmetnú notársku zápisnicu a zaoberal sa ním aj súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom, pričom ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom. Pokiaľ ide o vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, jednou z podstatných náležitostí je aj uvedenie právneho záväzku, teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. Ide o procesnoprávny inštitút, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach, a to že ide o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme -

vo forme notárskej zápisnice a táto musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Podľa názoru oprávneného boli v tomto prípade obidve náležitosti splnené.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tomto konkrétnom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, pričom jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, práve tento súhlas robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda na jej základe nemôže byť nariadená exekúcia a ak už nariadená bola, musí byť zastavená aj bez návrhu. Skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice v tomto konaní je vyššie uvedená zmluva o úvere spísaná medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, pričom táto zmluva bola spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Toto splnomocnenie je podstatné pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. sa aj pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti, pričom jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice.

Z toho, že meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom - oprávneným je zrejmé, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade povinnej. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k situácii, že právneho zástupcu si nevyberala slobodne povinná, ale určil jej ho vopred oprávnený. Súd tu poukazuje aj na fakt známy z praxe súdov, že menovaný Mgr. Tomáš Kušnír pôsobil ako právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca teda konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Súd teda na podklade vyššie uvedených skutočností konštatuje, že notárska zápisnica neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka

- súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, keďže splnomocnenie, ktoré udelil povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že samotné uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinný sa v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ani neskôr nedozvedel, či označená osoba splnomocnenie prijala. Za povinného konal advokát, ktorý o povinnej osobe v čase prijatia splnomocnenia mohol vedieť len to, že je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a že si menovaného advokáta nevybrala. Takýto stav naznačuje,

že prijatím splnomocnenia sa Mgr. Kušnír zaviazal konať podľa pokynov a v prospech navrhovateľa, ktorý z predložených listín nevyplýva priamo, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a navrhovateľom sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia, ktoré dal oprávnený Mgr. Kušnírovi pre spísanie notárskej zápisnice. Navyše, splnomocnený zástupca Mgr. Kušnír konal nad rámec splnomocnenia, kedy nielenže uznal záväzok za povinného, ale určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinného.

Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2013 sp. zn. , ktorý potvrdil zastavenie exekúcie v obdobnom prípade, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.05.2011 č.k. -16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonávať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Keďže teda súd vyhodnotil predmetnú notársku zápisnicu ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju týmto rozhodnutím zastavil.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP účinného pre toto konanie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávneného, ktorý tým, že v konaní predložil nespôsobilý exekučný titul zavinil to, že exekúcia musí byť zastavená. Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 209,51 Eur.

Podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej v čase začatia exekučného konania), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa ods. 3) cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa vyhl. č. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa vyhl. č. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa vyhl. č. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa vyhl. č. náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66 eur) za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa o cestovných náhradách ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu za každý 1 km jazdy (ďalej len "") a náhrada za spotrebované pohonné látky.

Podľa o cestovných náhradách sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa zvýši o 15 %.

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla takto:

a) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %, b) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste, c) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla, d) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije spotreba určená na rýchlostný režim jazdy cestného motorového vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty.

Podľa opatrenia č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách (účinného v čase pracovnej cesty) suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre

b) osobné cestné motorové vozidlá je 0,206 eur (6,20 Sk.)

Keďže exekučné konanie bolo začaté pred 1.5.2008, odmena súdneho exekútora sa určuje podľa dovtedy platného znenia vyhlášky, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 1, písm. b/ a § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. za 7 úkonov á 3,32 Eur /získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x, doručenie príkazu, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie zamestnania povinného - Sociálna poisťovňa 1x, zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Katastrálneho úradu/ t.j. 23,24 Eur. Súd taktiež priznal odmenu za zriadenie exekučného záložného práva podľa vyhl. MS SR č. vo výške 33,19 eur. Exekučný súd považuje všetky vyššie uvedené exekútorom uplatnené úkony za účelné a preukázané obsahom spisového materiálu, preto mu exekučný súd priznal odmenu v ním uplatnenej sume 56,43 eur.

Súd nepriznal časovú odmenu za úkony spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 40 minút a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie + príkaz + exekučný príkaz - 40 minút, nakoľko ide o duplicitne uplatnené úkony, ktoré si súdny exekútor uplatnil aj v rámci paušálnej odmeny, ktorá mu bola priznaná.

Podľa vyhl. č. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné v sume 19,36 eur, cestovné výdavky v sume 74,96 eur (v súvislosti s pracovnou cestou dňa 15.08.2006 zo sídla exekútora do miesta bydliska povinného, vzdialenosť tam a späť v rozsahu uplatnenom exekútorom - 260 km, motorovým vozidlom H., EČ: H. XXXDY, z toho predstavuje (exekútorom uplatnená) paušálna - 0,206 eur/km x 260 km = 53,56 eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty - spotreba 0,07 l/km x vzdialenosť 260 km x cena PHM 1,17 eur/l = 21,29 eur). Uvedené hotové výdavky povereného exekútora považuje súd za primerané rozsahu a povahe vykonávanej exekúcie a za preukázané obsahom spisového materiálu a preto ich v požadovanej výške exekútorovi priznal. Suma súdom priznanej náhrady hotových výdavkov exekútora je teda 94,32 eur.

Podľa vyhl. č. je súdnym exekútorom vyšpecifikovaná náhrada za stratu času v súvislosti s pracovnou cestou dňa 15.08.2006 zo sídla exekútora do miesta bydliska povinného, vzdialenosť tam a späť v rozsahu uplatnenom exekútorom - 260 km za 8 začatých polhodín strávených na tejto ceste, teda 2 x (8 x 0,66 eur) = 10,56 eur.

V súlade s Exekučného poriadku a s o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad určených podľa tohto zákona nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 32,26 eur (0,20 x 161,31 eur.)

Súd teda určil trovy exekúcie spolu v sumu 193,57 eur, tak ako je to uvedené vo výroku č. III. tohto uznesenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania si neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania, súd rozhodol tak, že žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( .)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.