Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/55/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Čechovičovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 429,65 eura, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1233416, povinným X. J., nar. XX.XX.XXXX, so spisovou značkou pridelenou súdnym exekútorom EX 7790/2010, v zákonom stanovenej lehote.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po tom, čo súdny exekútor požiadal vecne a miestne príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol exekučný súd povinný, v zmysle platnej právnej úpravy, rozhodnúť o takejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Vzhľadom na to, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.01.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 233 dní, zapríčinil svojou nečinnosťou zbytočné prieťahy v konaní. V dôsledku tohto nesprávneho postupu súdu, bolo na strane navrhovateľa porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného , právo na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu ochranu zaručeného spolu s právom na spravodlivý súdny proces a zároveň došlo k porušeniu princípov právneho štátu, na základe čoho je odporca, v priamej príčinnej súvislosti s porušenými právami, zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanej exekúcie a rozhodnutím o nej, vznikla vo výške 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, v sume 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému a vo výške 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje ako aj kontrolu stavu konania na exekučnom súde.

Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho základných práv, pretože samotné konštatovanie ich porušenia, nie je dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ analogicky z doktríny prijatej ústavnej súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 660 eur. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 429,65 eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v príslušných exekučných veciach upozorňoval na porušovanie jeho práv prostredníctvom žiadostí o informácie o stave konania a sťažností na postup súdu. Písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak do podania návrhu odporca pozitívne nereagoval.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2013, v ktorom žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie , ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.

Na nariadené pojednávanie sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 14.03.2014 žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a z tohto dôvodu aj o prerušenie konania vedeného tunajším súdom až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 14.03.2014 a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Nakoľko účastníci konania svoje elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu v zákonom stanovenej lehote nedoplnili, súd na tieto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.04.2011, neprihliadal.

Podľa súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. je zrejmé, že dňa 15.07.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Q.. T. K., so sídlom D. XX, Bratislava, sp. zn. EX 7790/10, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vo veci navrhovateľa ako oprávneného, voči povinnému: X. J., bytom Q. B. XX, Bratislava, pre vymoženie 1.090 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 00663/10, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a.s., dňa 09.03.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 29.03.2010 a vykonateľným dňa 01.04.2010 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 11.06.2010. Výzvou zo dňa 26.07.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd o zapožičanie spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej veci. Uznesením č.k. -17 zo dňa 21.10.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený sa voči tomuto uzneseniu odvolal a následne vzal odvolanie späť, preto krajský súd odvolacie konanie zastavil.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Predpokladmi zodpovednosti štátu, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť tieto tri predpoklady splnené súčasne.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v , je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa , ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Je potrebné zdôrazniť, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na platnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ), pričom súd dáva do pozornosti jednak, že navrhovateľ nepreukázal svoj aktívny postoj v záujme odstránenia údajných prieťahov v exekučnom konaní, ako aj charakter danej veci - udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, podľa tohto zákona možno exekúciu vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd vyhodnotil listinné dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k názoru, že návrhu nie je možné priznať úspech.

Súd konštatuje, že tvrdenie navrhovateľa, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 30.01.2011, a teda, že bol v danej veci nečinný viac ako 233 dní, sa nezakladá na pravde, nakoľko exekučný súd rozhodol o zamietnutí o udelenie poverenia dňa 21.10.2010. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie.

V predmetnej veci, tak ako to vyplýva z exekučného spisu tunajšieho súdu, bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (). Vzhľadom na tieto skutočnosti, nemožno vyvodiť záver, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. K podmienke predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne v zmysle , súd poukazuje, že navrhovateľ sa obrátil so o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na odporcu a podľa vyjadrenia odporcu mu boli skutočne doručené prvé žiadosti navrhovateľa dňa 23.04.2012, z čoho vyplýva, že návrh podal navrhovateľ na súde skôr, ako uplynula 6 - mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, avšak ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a došlo zároveň k uplynutiu tejto lehoty.

Čo sa týka majetkovej škody vyčíslenej navrhovateľom, pri označení vynaložených nákladov vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v spornom období nie sú špecifikované konkrétne úkony, jedná sa len o všeobecnú činnosť a nie je zrejmá akákoľvek súvislosť s predmetným exekučným konaním s poukazom na tvrdené zbytočné prieťahy v konaní. Vyčíslenie škody nebolo v tomto prípade podložené žiadnymi dôkazmi. Súd má ďalej za to, že samotné vyčíslenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom, možno pokladať za mechanické odôvodňovanie na základe pomeru z označených nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré podľa názoru súdu neobstojí, keďže vôbec nezohľadňuje konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu.

Záverom, pre absenciu jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktorý ustanovuje , a to nesprávneho úradného postupu v tejto právnej veci, ktorú skutočnosť navrhovateľ nepreukázal, v dôsledku čoho tak následne nepreukázal ani existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal priznania majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. S poukazom na cit. ustanovenie zákona, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.