Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/969/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: J. H., J. J. XX. I. X I. XX, XXX XX T.

- E. Č. J. E., O. XX XXX XXX, proti povinnému: R. C., F.. XX.XX.XXXX, T. W. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3001,11 Eur, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 151 327, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Igorom Palšom pod č. XXXEX XXX/XX v celom rozsahu podľa §61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 611 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi Palšovi, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 151 327, vo výške 72 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.06.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3001,11 Eur, na základe exekučných titulov, ktorými boli: rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2710922712-GC04/12 zo dňa 25.04.2012, právoplatné a vykonateľné dňa 23.05.2012; a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2710924212- GC04/12 zo dňa 25.04.2012, právoplatné a vykonateľné dňa 18.05.2012 (ďalej len „exekučné tituly“).

2. Súd v tejto súvislosti musí konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, Exekútorský úrad Prešov so sídlom Slovenská 52, 080 01 Prešov pod sp. zn. L. XXXX/XXXX a Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX. Stará exekúcia bola podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zastavená.

3. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 09.07.2020 poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi Palšovi, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 151 327 (ďalej len „súdny exekútor“).

4. Dňa 18.11.2022 poverený súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica podanie oprávneného zo dňa 11.11.2022, v ktorom oznámil, že exekučné tituly nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať, avšak uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia nie je dotknuté právo na vymáhanie trov

exekučného konania od povinného. Oprávnený zároveň oznámil, že toto oznámenie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekučné konanie sa začína na návrh.

6. Podľa §48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

7. Podľa §45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

8. Podľa §53 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.

9. Podľa §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa §61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa (ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona, b) podľa osobitného predpisu, ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa , , a a až 3; bod 1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo bod 2. ak ide o pohľadávku podľa .

12. Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonávať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

13. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia príp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle § 45 Exekučného poriadku byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Zároveň je však potrebné uviesť, že v priebehu konania môžu nastať určité skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom existencia takejto skutočnosti je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania dôvodom na zastavenie exekúcie. Vymáhateľnosť exekučného titulu teda musí byť zachovaná nielen v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ale až do okamihu, ktorým sa exekučné konanie končí. Súd exekúciu zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.

14. Exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne

materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý procesne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2010).

15. Exekučný súd skúma v každom štádiu exekučného konania materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pretože vykonateľnosť je vlastnosť exekučného titulu ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami ( ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti uvedené oprávneným súd preskúmal, či sú splnené podmienky pre vedenie exekúcie č. XXXEX XXX/XX, sp. zn. XXEk/XXX/XXXX.

16. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým je stanovená desaťročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutí, ktorými bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávky v zmysle § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uvedená lehota desiatich rokov je lehotou prekluzívnou a zároveň hmotnoprávnou, preto v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale i skončené. Ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže byť už takéto rozhodnutie podkladom pre exekúciu.

17. Preklúziu možno vo všeobecnosti charakterizovať ako právny inštitút, v rámci ktorého dochádza k zániku práva v tých prípadoch, ak k jeho uplatneniu (vykonaniu) nedôjde v zákonom ustanovenej lehote v tzv. prekluzívnej lehote. Vo všeobecnosti možno lehotu charakterizovať ako právne relevantný časový úsek a teda pevne vymedzenú dobu určenú svojim začiatkom a koncom, v ktorej podľa zákona je potrebné niečo vykonať, aby boli spôsobené isté právne následky alebo aby niektoré právne následky nenastali. Inak povedané, ide o časový úsek, ktorý má k dispozícii oprávnená osoba na vykonanie konkrétneho úkonu, resp. práva. V súvislosti s plynutím času ako objektívnej právnej skutočnosti s ktorou sa spájajú určité právne následky, je potrebné rozlišovať medzi hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi lehotami. Kým hmotnoprávne lehoty spôsobujú právne následky v oblasti hmotného práva, procesnoprávne lehoty spôsobujú procesné právne následky. S uplynutím hmotnoprávnych lehôt je tak spojený vznik alebo strata určitého práva, resp. oprávnenia. K týmto lehotám možno zaradiť lehotu premlčaciu alebo lehotu prekluzívnu a teda v týchto intenciách možno hovoriť o inštitúte premlčania alebo preklúzie práva. Rozdielnosť uvedených inštitútov spočíva v tom, že kým pri premlčaní ide o hmotnoprávny inštitút, ktorého podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia lehota), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva, v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi z dôvodu zániku nároku na strane oprávneného a teda k zániku súdnej vymáhateľnosti jeho pohľadávky, preklúziou sa rozumie taký právny inštitút v rámci ktorého, ak nedôjde k uplatneniu (vykonaniu) práva v zákonom stanovenej lehote (prekluzívna lehota), dochádza k jeho zániku. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že kým pri premlčaní právo ako také nezaniká, ale stáva sa súdne nevymáhateľné, pri preklúzii uplynutím prekluzívnej lehoty dochádza k jeho zániku.

18. Exekučné konanie sa začalo na podklade exekučných titulov: rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2710922712-GC04/12 zo dňa 25.04.2012, právoplatné a vykonateľné dňa 23.05.2012; a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2710924212-GC04/12 zo dňa 25.04.2012, právoplatné a vykonateľné dňa 18.05.2012. Exekučné konanie je teda vedené na podklade exekučných titulov, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.05.2012 a dňa 23.05.2012. Oprávnenému tak 10-ročná lehota na vymoženie pohľadávky z jedného exekučného titulu uplynula dňom 18.05.2022 a z druhého exekučného titulu dňom 23.05.2022, teda uplynutím uvedenej lehoty došlo k preklúzii práva a zaniklo právo vymáhať pohľadávku z týchto exekučných titulov.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že uplynutím času, s ktorým osobitný predpis spája preklúziu, teda zánik práva vymáhať si nárok plynúci z exekučných titulov, ktoré sú podkladom tohto exekučného konania, súd dospel k právnemu záveru, že bol preukázaný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle v spojení s prvej vety Exekučného poriadku. Preto exekučný súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

20. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 198 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199c ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

30. Podľa MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

31. Podľa veta prvá , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

32. Podľa , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

33. Podľa , ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 34. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v Exekučného poriadku. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade

zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Súd sa zaoberal otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania, t.j. medzi oprávneným a povinným navzájom a dospel k záveru, že tieto nie je možné priznať žiadnemu z účastníkov, a to vzhľadom na nasledovné. Ako už bolo vyššie uvedené vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. Keďže v predmetnej veci povinný návrh na zastavenie exekúcie nepodal a oprávnený si trovy exekučného konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov exekučného konania nepriznal. (výrok II. a III. tohto uznesenia) 35. Exekučný súd k rozhodovaniu o trovách súdneho exekútora uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur (+DPH). 36. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku. 37. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že došlo k preklúzii práva a exekučné tituly predložené oprávneným v tomto konaní sa tak stali neúčinnými. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie a teda je nevyhnutné v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že exekučné konanie by sa v posudzovanej veci nezačalo podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, pričom oprávnený je ten, kto nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je spôsobilým titulom počas celého exekučného konania. Keďže exekučné tituly predložené oprávneným v tomto konaní sa v priebehu konania stali neúčinnými, exekučný súd má za to, že oprávnený nesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie (obdobne viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.05.2014, sp. zn. ). Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo IV. výroku tohto uznesenia a na zaplatenie trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.