Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/969/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 30 807 484, proti povinnému: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.001,11 Eur, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Igor Palša, so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 080 01 Prešov pod sp. zn. 128EX 338/20, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti výroku IV. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. marca 2023, takto

rozhodol:

Súd m e n í výrok IV. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. marca 2023 tak, že tento znie:

„ IV. Súd povinnému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 72 Eur súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi Palšovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia“.

V ostatných častiach zostáva Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. marca 2023 nezmenené.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.03.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom Uznesenie pod sp. zn. , ktorým vo výroku I. zastavil exekúciu v celom rozsahu podľa ustanovenia v spojení s prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), vo výroku II. nepriznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania, vo výroku III. nepriznal náhradu trov exekučného konania povinnému a vo výroku IV. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 72 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.06.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 3.001,11 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-G zo dňa 25.04.2012, právoplatného a vykonateľného dňa 23.05.2012; a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného a vykonateľného dňa 18.05.2012 (ďalej len „exekučný titul“). Na základe tohto návrhu vydal súd 09.07.2020 poverenie súdnemu exekútorovi Mgr. Igorovi Palšovi so sídlom Exekútorského úradu v Prešove. Dňa 18.11.2022 doručil poverený súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie oprávneného z 11.11.2022, v ktorom oprávnený oznámil, že predložené exekučné tituly nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať, zároveň však oprávnený uviedol, že toto podanie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd preskúmal predložené exekučné tituly a ex offo konštatoval, že exekučné konanie je vedené na

podklade exekučných titulov, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.05.2012 a dňa 23.05.2012, preto 10-ročná lehota na vymoženie pohľadávky z jedného exekučného titulu uplynula dňom 18.05.2022 a z druhého exekučného titulu dňom 23.05.2022. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím tejto lehoty došlo k preklúzii práva a zaniklo právo vymáhať pohľadávku z predložených exekučných titulov. Súd pritom poukázal na znenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým je stanovená desaťročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutí, ktorými bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávky v zmysle § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uvedená lehota desiatich rokov je lehotou prekluzívnou a zároveň hmotnoprávnou, preto v jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale i skončené. Ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže byť už takéto rozhodnutie podkladom pre exekúciu. Na základe uvedeného dospel k záveru, že bol preukázaný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 611 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku a exekúciu proti povinnému zastavil v celom rozsahu. Inými skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu pritom je uplynutie času, s ktorým osobitný predpis (zákon o sociálnom poistení) spája preklúziu, teda zánik práva vymáhať si nárok plynúci z exekučných titulov. Nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie, rozhodoval súd podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi. Účastníci konania si náhradu trov exekúcie neuplatnili, preto im túto súd nepriznal. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekutora, vyšší súdny úradník k týmto uviedol, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 vyhlášky náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur (+DPH). Trovy exekútora platí v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného (napr. zastavením exekúcie ako v tomto prípade) a zároveň ak dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému. V tejto súvislosti dospel súd k záveru, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu preklúzie práva, keď exekučné tituly predložené oprávneným sa tak v dôsledku uplynutia zákonom stanoveného času pre ich vymoženie stali neúčinnými. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na kterého podanie je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Oprávnený je preto ten, kto nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je spôsobilým titulom počas celého exekučného konania. Keďže exekučné tituly predložené oprávneným v tomto konaní sa v priebehu konania stali neúčinnými, súd mal za to, že zodpovednosť za zastavenie exekúcie nesie oprávnený (s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13.05.2014, sp. zn. ). Z tohoto dôvodu súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov súdneho exekútora vo výške 60 Eur + DPH vo výške 12Eur; spolu vo výške 72 Eur.

3. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo oprávnenému doručené dňa 28.03.2023, pričom následne dňa 05.04.2023 podal oprávnený proti tomuto uzneseniu (konkrétne voči výroku IV.) sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že nenamieta skutočnosť, že predmetná exekúcia mala byť zastavená. Namieta však to, že mu nemožno pričítať dôvod zastavenia exekúcie podľa § 199c ods.1 Exekučného poriadku, pretože dôvodom zastavenia exekúcie bola preklúzia a v jej dôsledku zánik práva vykonať exekučný titul núteným spôsobom. K preklúzii nedošlo zavinením oprávneného, nakoľko oprávnený nemá dosah na plynutie zákonných lehôt. Oprávnený začal svoju pohľadávku vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo v dôsledku zavinenia oprávneného, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je plynutie času. Oprávnený zároveň nemohol ovplyvniť postup súdneho exekútora, ani dĺžku trvania tohto postupu. Záverom podanej sťažnosti oprávnený poznamenal, že predsa nemôže byť potrestaný za svoju snahu domôcť sa svojho práva, za postup exekútora ani za dĺžku exekučného konania, na ktoré nemal vplyv. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil a povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie uložil povinnému, resp. aby súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

4. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa a v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa (ďalej len „pohľadávka“) sa vymáhajú a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona, b) podľa osobitného predpisu, ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa , , a a až 3; bod 1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo bod 2. ak ide o pohľadávku podľa .

13. Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonávať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

14. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola súdu doručená v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči výroku IV. rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka ( ). Súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podanej sťažnosti oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná, a preto je potrebné napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka podľa v časti výroku IV. zmeniť.

15. V prvom rade súd musí uviesť, že exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň je jeho druhým štádiom. je teda v pozícii lex specialis a vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania. Týmito subjektmi sú súdny exekútor, účastníci konania a štát. Jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje zákon taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich platenie a (prípadnú) náhradu. Vzhľadom na uvedené, iné náklady nemožno považovať za trovy exekučného konania.

16. Exekučné konanie je zásadne návrhovým konaním. Preto v danom prípade platí zásada úspechu v spore, ktorá je kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Čiže podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu konania je rizikom žalobcu (v exekúcii označovaného ako oprávneného). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd teda správne pristúpil k tomu, keď vo výrokovej časti napadnutého uznesenia rozhodoval aj o trovách exekúcie a ich výške.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 197 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

19. Podľa § 198 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

20. Podľa § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

21. Podľa MS SR č., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

22. Podľa veta prvá , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

23. Podľa a , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

24. K otázke trov súdneho exekútora súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku. V uvedenom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že nastali iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Otázkou teda zostalo, kto bude zaviazaný na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení nesprávne právne posúdil otázku pričítateľnosti, t.j. akoby zavinenia účastníka konania spojeného s nutnosťou zastavenia exekúcie. Z listín, ktoré tvoria obsah spisu vyplýva, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (29.06.2020) nebola pohľadávka oprávneného prekludovaná, nakoľko k preklúzii pohľadávok z jednotlivých exekučných titulov došlo až následne v roku 2022. Preto je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie nedošlo pričinením oprávneného, ale v dôsledku uplynutia zákonnej lehoty pre výkon právoplatného rozhodnutia.

25. Súd prvej inštancie v tejto fáze konania preto v rámci rozhodovania o nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych výdavkov pristúpil opätovne k posudzovaniu, ktorý z účastníkov konania bude povinným subjektom na ich úhradu. upravuje, že náhradu paušálnych výdavkov znáša ten účastník konania, ktorý je povinný platiť trovy. Teda bolo nevyhnutné zistiť, či je týmto subjektom oprávnený alebo povinný. V danom prípade je nesporné, že došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu, avšak toto nastalo z dôvodu, že následne resp. dodatočne po tom ako bola exekúcia začatá, došlo k strate účinnosti exekučných titulov. Podstatné pri tom je, že k tomuto došlo až ex post po tom, ako začalo toto exekučné konanie, t.j. po tom, ako v čase začatia tohto exekučného konania nebola o vykonateľnosti, účinnosti a vymožiteľnosti exekučných titulov žiadna pochybnosť. Inými slovami povedané, súd po posúdení zisteného skutkového stavu veci týkajúceho sa dôvodu zastavenia exekúcie a s tým spojeného uplynutia prekluzívnej lehoty pre vymáhanie exekučného titulu, dospel k právnemu záveru, že oprávnenému objektívne nemožno pričítať predmetný dôvod zastavenia exekúcie. Iná situácia by nepochybne nastala, keby oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď by už bola jeho pohľadávka prekludovaná, (t.j. po viac než 10 rokoch od právoplatnosti rozhodnutí v zmysle zákona o sociálnom poistení), čo však nebol tento prípad. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Uvedené vyplýva napríklad aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 06.10.2010, podľa ktorého oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní,

resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Súd je toho názoru, že pod „zavinenie“ oprávneného nemožno subsumovať ani prípad, keď oprávnený podá návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty pre uskutočnenie exekúcie. Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Vzhľadom na absenciu splnenia podmienky pričítateľnosti dôvodu, pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie zo strany oprávneného, sudca výrok IV. napadnutého uznesenia zmenil tak, že k povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu výdavkov vo výške 60 Eur + 20% DPH, t.j. celkovo 72 Eur zaviazal povinného, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže strany nenavrhli, aby v rámci konania o sťažnosti súd rozhodol o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 21. apríla 2023

JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa