Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcov: 1. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 2. G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, 3. R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale E. XXX, zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom Hlohovec, Pribinova 40, IČO: 42 402 344, proti žalovaným: 1. G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, 2. E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, zastúpená zákonným zástupcom G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, v odvolacom konaní zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Starzyková, s.r.o., so sídlom Šurany, M. R. Štefánika, IČO: 54 277 736, o určenie neplatnosti závetu, o (spoločnom) odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -134 zo dňa 9. júna 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že závet neb. R. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX A. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX spísaný dňa XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice pod č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, U XXXXX/XXXX JUDr. H. L., notárom so sídlom XXX XX U., H. XX, je neplatný. Žalobcom v l., 2. a v 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v l. a v 2. rade vo výške 100%. Rozhodol, že znalec G.. T. I. má nárok na znalečné voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , , .

1.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobu zo dňa 13.11.2020 domáhali určenia neplatnosti závetu s odôvodnením, že so žalovaným v 1. rade sú deťmi neb. R. N. a sú jeho zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine. Žalovaná v 2. rade je dcérou žalovaného 1. rade, teda vnučkou poručiteľa. Okresný súd Nitra poveril dňa 29.10.2019 C.. B. I., D.., notára so sídlom v U., L. X,. aby ako súdny komisár konal a rozhodoval vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi. Dedičské konanie je vedené pod sp. zn. , . Dňa 06.10.2020 sa v dedičskom konaní po poručiteľovi uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalobcovia v 1. až v 3. rade a žalovaný v 1. rade ako zákonní dediči vyhlásili, že dedičstvo po poručiteľovi neodmietajú, sú spôsobilí dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Žalobcovia v 1. rade až v 3. rade boli na pojednávaní v dedičskom konaní po poručiteľovi dňa 06.10.2020 oboznámení so skutočnosťou, že poručiteľ mal zanechať závet, ktorý bol spísaný dňa 24.09.2019 formou notárskej zápisnice pod č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX,

U XXXXX/XXXX C.. H. L., notárom so sídlom v U.. Žalovaný 1. rade už mal s odkazom na to, čo je uvedené v bode 9. tejto žaloby o závete vedomosť. Závetom mal poručiteľ zanechať nehnuteľnosti v katastrálnom území A., zapísané na LV č. XXX a to parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX záhrada vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a stavbu, rodinný dom s. č. XX postavený na parc. č. XXXX v podiele X/X-ici vzhľadom k celku žalovanej v 2. rade.

1.3. Žalovaný v l. rade nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, uviedol, že tlačila na nebohého, aby dom dal na jej príbuzných. Za otcom nechodila, okrem nemocnice a keď ju, alebo jej dcéru poprosil, aby sa o otca postarali, keď si chcel niečo vybaviť, bolo mu povedané, že majú iné plány a že sa o starého dedka starať nebudú. Jeden deň mu povedal, že chce dať túto polovicu domu na neho za to, že ho doopatruje. Povedal mu, že s tým nesúhlasí, že to nechce, pretože vedel, akých má súrodencov a preto povedal, že to dá jeho dcére. Najskôr odmietal užiť lieky pokiaľ nezavolá notárku, zavolal notárku, pričom notárka, keď spisovala závet sa ho tri krát spytovala, či vie čo podpisuje a čo robí, otec povedal, že áno, len prosil, aby o tom nikomu nepovedal až po jeho smrti. Preto o tom nikomu nehovoril. Otec ho poznal, pamätal si dokonca aj ako dostal cievnu príhodu, hoci sa niekedy stalo, že mal aj výpadok pamäti. Keď sa na to pýtal ošetrujúceho lekára, bolo mu povedané, že po tejto stránke by malo byť všetko v poriadku, len sa nebude vládať hýbať. Bral lieky na tlak, prekrvenie mozgu a očné kvapky, lieky na psychiku nebral žiadne. S vypracovaným znaleckým posudkom nesúhlasil, preto navrhoval ďalší znalecký posudok, nesúhlasil so žalobou, navrhol žalobu zamietnuť a žiadal kontrolný znalecký posudok.

1.4. Súd mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, dedičov na podanie takejto žaloby. Žalobcovia namietli neplatnosť závetu odôvodňujúc ju nespôsobilosťou vykonať právny úkon z dôvodu duševnej poruchy nebohého R. N. v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák.. Súd mal za to, že bola preukázaná dôvodnosť žaloby žalobcov. Otázka, či u poručiteľa išlo o konanie v duševnej poruche je odbornou otázkou, na zodpovedanie ktorej bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané jednoznačne s určitosťou rovnajúcou sa istote, že poručiteľ podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie trpel závažnou duševnou poruchou, ktorá bola trvalého charakteru a preto neb. R. N. bol nespôsobilý vykonávať právne úkony. Na základe uvedeného vyplýva, že ku dňu 24.09.2019 (v čase podpísania závetu) nebohý R. N. nebol spôsobilý vykonávať právne úkony. Potom v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. je právny úkon neplatný, keďže neb. poručiteľ ho urobil v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným. Z toho dôvodu súd rozhodol o určení, že závet neb. R. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX A. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX spísaný dňa 24.09.2019 formou notárskej zápisnice pod č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, U XXXXX/XXXX C.. H. L., notárom so sídlom XXX XX U., H. XX, je neplatný.

1.5. Žalovaný v 1. rade žiadal vykonať výsluch svedkov, pričom neuviedol, k akým okolnostiam by mali byť uvedení svedkovia vypočutí. Znalecké dokazovanie za účelom preskúmania duševného stavu poručiteľa je jediným dôkazným prostriedkom, ktorým sa dala hodnoverne posúdiť duševná spôsobilosť poručiteľa na urobenie závetu. Zároveň žalovaný žiadal vyhotoviť nový znalecký posudok; ako dôvod uviedol, že v znaleckom posudku bola uvedená iná výpoveď ako vypovedal. Súd v tomto smere odkazuje na vyjadrenie znalca G.. T. I., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že výpovede strán sporu neboli určujúce pre podanie posudku, ale podstatné boli iné určujúce objektívne zdravotné záznamy. Súd z týchto dôvodov nepovažoval za dôvodné ďalšie navrhnuté znalecké dokazovanie. Zároveň súd poukazuje na , na sudcovskú koncentráciu konania, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd s poukazom na uvedené návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného v 1. rade zamietol.

2. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože žalovaný v 1. rade v priebehu konania dva návrhy na doplnenie dokazovania a to výsluch svedkov, vrátane notárky C.. H. L., spisujúc sporný závet a v podobe vypracovania kontrolného znaleckého posudku z dôvodu, že znalec neuviedol v znaleckom posudku celú výpoveď žalovaného 1. ohľadne zdravotného stavu a zmýšľania jeho otca. Žalovaný v

1. rade na pojednávaní dňa 09.06.2022 uviedol, že nesúhlasí so znaleckým posudkom G.. T. I. a žiadal vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, pričom súd tento návrh zamietol s odôvodnením, že ak mal pochybnosti o posudku, mohol žiadať o vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Výsluch navrhovanej svedkyne - notárky bol dôležitý z dôvodu, že žalovaný v 1. rade vypovedal ako prebiehalo spisovanie závetu - notárka najprv sa trikrát opýtala poručiteľa, či vie čo podpisuje, čo robí a poručiteľ odpovedal, že áno a notárka ako verejný činiteľ pri spisovaní takéhoto vážneho právneho úkonu s osobou, ktoré je po cievnej mozgovej príhode, ležiaca v domácom prostredí, musí pristupovať maximálne odborne a profesionálne, keďže sa nejedná o zdravotníka, ňou uvedený spôsob zisťovania možnosti pristúpenia k takémuto právnemu úkonu zisťuje komunikáciou s klientom a kladením otázok. Výsluch svedkyne bol dôležitý aj pre vypracovanie znaleckého posudku. Záver znalca v jeho posudku nekorešpondoval s výpoveďou žalovaného v 1. rade ohľadne odpovede poručiteľa na kladené otázky a ani s lekárskymi správami o objektívnom náleze a stave pacienta. Poukázal na stranu 11 znaleckého posudku, kde znalec uvádza, že na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie môže jednoznačne s určitosťou rovnajúcou sa istote konštatovať, že nebohý R. N. ku dňu 24.09.2019 trpel vážnou duševnou poruchou, ktorá bola trvalého charakteru. V čase podpísania predmetného právneho úkonu nebol spôsobilý vykonávať právne úkony. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie však v skutočnosti nevyplývajú konštatovania uvádzané znalcom, v lekárskych správach sa neuvádza žiadna diagnóza ani príznaky demencie. V prepúšťacej správe neurologickej kliniky v U. od 14.07.2019 do 08.08.2019 sa uvádza akútna mezencealo - talmaticka hemorágia. V správe špecializovanej U. sv. E. Q., kde bol od 08.08.2019 do 16.08.2019 sa uvádza, že pacient je imobilný orientovaný časom a priestorom reč má v norme, orientačne neurologicky v norme. Nikde sa nehovorí o akútnom stave demencie. Konajúci súd zamietol vykonanie dvoch dôležitých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností bez toho, aby riadne odôvodnil, prečo nedotazoval žalovaného v 1. rade, k čomu konkrétnemu majú byť navrhnutí svedkovia vypočutí a k čomu je potrebné vykonať kontrolný znalecký posudok. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania s odôvodnením, že nie je potrebné vypočuť svedkov, nakoľko bolo vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynul jednoznačný záver. Uvedeným postupom súd predčasne rozhodol, ktorý z dôkazov umožní vykonať, a ktorý nie, pričom mal vykonať aj ním navrhnutý dôkaz. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže mal k dispozícii lekárske správy, z ktorých vychádzal znalec a mohol sa presvedčiť ich prečítaním, či skutočne znalcom uvádzaná diagnóza vyplýva z týchto správ. Žalovaný v 1. rade vyslovil presvedčenie, že jeho otec netrpel demenciou ako tvrdí znalec v posudku, preto sa mal súd presvedčiť, či tento stav vyplýva z lekárskych správ.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ako aj skutkovým stavom veci tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (bez potreby jeho doplnenia) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. v napadnutých výrokoch potvrdiť ako rozhodnutie vecne správne, pretože odvolanie žalovaných vyhodnotil ako nedôvodné.

4. Predmetom podanej žaloby bolo určenie neplatnosti závetu, ktorý bol poručiteľom spísaný dňa 24.09.2019 formou notárskej zápisnice pod č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, U XXXXX/XXXX C.. H. L., notárkou so sídlom U., H. XX, ktorým závetom mal poručiteľ zanechať nehnuteľnosti v kat. úz. A., zapísané na LV č. XXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálne mape, parc. č. XXXX, záhrada vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX v podiele X k celku žalovanej v 2. rade. Žalobcovia v konaní namietli neplatnosť závetu odôvodňujúc ju nespôsobilosťou vykonať právny úkon z dôvodu duševnej poruchy nebohého poručiteľa R. N. v zmysle . Súd prvej inštancie v danom spore mal za to, že bola preukázaná dôvodnosť žaloby žalobcov. V znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný súdnym znalcom G.. T. I. bolo konštatované, že jednoznačne s určitosťou rovnajúcou sa istote, že poručiteľ podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie trpel závažnou duševnou poruchou, ktorá bola trvalého charakteru a preto nebohý R. N. bol nespôsobilý vykonávať právne úkony. Na základe uvedeného vyplýva, že ku dňu 24.09.2019 (v čase podpísania závetu) nebohý R. N. nebol spôsobilý vykonávať právne úkony. Následne súd prvej inštancie vyhodnotil, že v zmysle je právny úkon neplatný, keďže nebohý poručiteľ ho urobil v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným. Z toho dôvodu súd rozhodol o určení, že závet nebohého R. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX A. XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, spísaný dňa 24.09.2019 formou notárskej zápisnice pod č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, U XXXXX/XXXX C.. H. L., notárom so sídlom XXX XX U., H. XX, je neplatný.

5. Uvedený rozsudok (bližšie citovaný v záhlaví tohto rozhodnutia) napadli žalovaní odvolaním, a to v celom rozsahu. V podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.

5.1. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť najmä právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé s tým, že konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

5.2. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, a teda naplní odvolací dôvod podľa , ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

5.3. K námietke neprávnych skutkových zistení je potrebné uviesť, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až .

5.4. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6.1. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.2. Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré tvorí v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu jeden celok, v zmysle ust.

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti ohľadom na odvolacie dôvody uvádza nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný v 1. rade v priebehu prvoinštančného konania, síce tak ako uvádza v podanom odvolaní, navrhol podaním zo dňa 24.05.2022, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.05.2022, doplnenie dokazovania vykonaním svedeckej výpovede nie len notárky JUDr. H. L., ale aj C. E. a A. E., avšak tak ako správne súd prvej inštancie konštatoval (bod 31. odôvodnenia rozhodnutia), v obsahu uvedeného návrhu úplne absentujú skutočnosti, ktoré by sa mali týmito dôkazmi (svedeckými výpoveďami) preukázať. Žalovaný v 1. rade však v priebehu celého prvoinštančného konania (rovnako ani na pojednávaní konanom dňa 09.06.2022, na ktorom bol prítomný) neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať vykonanie predmetných dôkazov, resp. svedeckých výpovedí, t. j. neviedol, ohľadom akých podstatných skutočností majú byť svedkovia vyslúchnutí a čo sa ich výpoveďami má preukázať. Žalovaní tak uviedli až v podanom odvolaní, keď v súvislosti s výsluchom C.. H. L. uvádzali podstatné skutočnosti, pre ktoré tento výsluch mal byť dôležitý.

7.1. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako i postup, ktorý mu predchádzal za správny, vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2010 sp. zn. , v ktorom vyslovil, že pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Zároveň súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

7.2. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaných spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dôkazy (svedecké výpovede) za nedôvodnú, pretože zo strany žalovaných nedošlo k splneniu povinnosti kvalifikovane navrhnúť dôkaz a za týmto účelom aspoň v minimálnom rozsahu uviesť jeho súvis s prejednávanou vecou, dôvod pre ktorý tento dôkaz navrhuje, prípadne k objasneniu čoho by takýto dôkaz mohol prispieť. Odvolací súd sa rovnako tak nemohol stotožniť s námietkou žalovaných, že súd prvej inštancie by mal byť povinný žalovaných sa opýtať, ohľadom akých skutočností má byť doplnené dokazovanie výsluchom svedkov, nakoľko v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje nielen zásada prejednacia, zásada kontradiktórnosti konania, ale aj zásada rovnosti strán. Zároveň však odvolací súd zdôrazňuje, že súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný suplovať procesnú pasivitu strán sporu, resp. konať nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti.

8. Odvolací súd zaoberajúc sa odvolacou argumentáciou žalovaných týkajúcou sa ich námietok (nesúhlasu) ohľadom znaleckého posudku vypracovaného G.. T. I. v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie. Možno súhlasiť s tvrdením, že znalecké dokazovanie za účelom preskúmania duševného stavu poručiteľa je jediným dôkazným prostriedkom, ktorým sa dala hodnoverne posúdiť duševná spôsobilosť poručiteľa na urobenie závetu. Napriek tomu, že žalovaný žiadal vyhotoviť nový znalecký posudok (kontrolný znalecký posudok), ako dôvod uviedol len, že v znaleckom posudku bola uvedená jeho iná výpoveď ako vypovedal, resp. táto tam nebola citovaná v jej úplnom znení (uvedené vypláva z písomného podania žalovaného zo dňa 24.05.2022 (č. l. 111) ako aj z jeho prejavu učineného na pojednávaní zo dňa 09.06.2022 (č. l. 119). Odvolací súd v tomto smere poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie v tomto smere odkázal na vyjadrenie znalca G.. T. I., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že výpovede strán sporu neboli určujúce pre podanie posudku, ale podstatné boli iné určujúce objektívne zdravotné záznamy. Z uvedeného dôvodu teda súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nedôvodnosti ďalšieho navrhnutého znaleckého dokazovania. V súvislosti s argumentáciou žalovaných uplatnenou (až) v podanom odvolaní, v rámci ktorej namietali nesprávne závery plynúce zo znaleckého posudku, keď mali za to, že poručiteľ netrpel demenciou a že závery plynúce zo znaleckého posudku nekorešpondujú so závermi zo zdravotných záznamov poručiteľa odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že otázka posúdenie zdravotného ako i psychického stavu poručiteľa je otázkou odbornou (na ktorú odpoveď môže poskytnúť v súdnom konaní len odborne spôsobilá osoba). V súvislosti s uvedenou argumentáciou však odvolací súd musí poukázať na ustanovenie upravujúce novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd teda túto argumentáciu žalovaných musel vyhodnotiť ako „neprípustné novoty v odvolacom konaní“, pretože táto procesná

obrana zo strany žalovaných v prvoinštančnom konaní uplatnená nebola, keď po prvý raz bola uplatnená až v odvolacom konaní.

8.1. Odvolací súd môže podľa ustanovenia doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v , pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci však nebola osvedčená žiadna z výnimiek pripúšťajúca novoty v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia . Napokon, žalovaní v odvolaní ani netvrdili a ani nepreukazovali žiadny takýto dôvod prípustnosti použitej novoty. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu žalovaným nič nebránilo v tom, aby skutkové tvrdenia uplatnené až v odvolacom konaní (spočívajúce v tom, že závery vyplývajúce zo znaleckého posudku nie sú podľa nich správne), uplatnili už v konaní pred súdom prvej inštancie, (keď tam namietali iba skutočnosť, že obsahom znaleckého posudku nie je celá svedecká výpoveď žalovaného v 1. rade a zároveň navrhovali kontrolný znalecký posudok, avšak opätovne bez uvedenia toho, čo sa týmto znaleckým posudkom má v konaní preukázať).

9. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vecne správny potvrdil, keď po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že v odvolacom konaní inak úspešným žalobcom v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).