Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-91-2013.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/91/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka č. 5, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka č. 5, proti povinnej Z. R., bytom J. XXXX/ XX, XXX XX R. V., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.073,10 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/46/2011-29 zo dňa 5. marca 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzal z toho, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnej na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 61176/09 zo dňa 08.10.2010. Exekučný titul bol vydaný na základe právomoci rozhodcovského súdu založenej rozhodcovskou doložkou. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podrobil súd súdnej kontrole samotnú rozhodcovskú doložku. Dospel k záveru, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a teda že vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať a z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, pretože súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd a nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Podľa názoru odvolateľa exekučný súd nemá právomoc vo veci samej vykonať dokazovanie alebo právomoc rozsudok rozhodcovského súdu zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú ochranu. Aj pri aplikácii ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZRK exekučný súd nie je vecne príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Dáva odvolaciemu súdu do pozornosti judikatúru Súdneho dvora - C-40/08, podľa ktorej exekučný súd nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak spotrebiteľ sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní a nepodal žalobu o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku. Ďalej poukazuje na to, že pokiaľ pred 1. januárom 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Odkazuje aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žiada preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Sudkyňa súdu prvého stupňa po oboznámení sa s napadnutým uznesením a s podaným odvolaním vyslovila súhlas s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a vec bola predložená odvolaciemu súdu v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Riadil sa pritom zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. Dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Nemožno súhlasiť s odvolateľom, pokiaľ namieta oprávnenie exekučného súdu posudzovať splnenie zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Súdna prax je jednotná v názore, že už v tomto štádiu, keď sa má rozhodnúť o poverení súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu i niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. - ďalej len „ZRK“). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZRK).
Vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej doložky a po podaní žiadosti súdnym exekútorom o udelenie poverenia skúmal, či došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, najmä
z toho pohľadu, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Aj v rámci daného exekučného konania bol teda súd prvého stupňa, a teda aj odvolací súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
Ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od 01.01.2008 a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 26.07.2004. Na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ zakotvenej do zákona od 01.04.2004. Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. upravovalo, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Ani odvolateľ v podanom odvolaní nerozporuje, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná len do obsahu Všeobecných obchodných podmienok. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky. Preto možno súhlasiť so súdom prvého stupňa, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú, a tak nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.
Už toto je dôvodom, pre ktorý nebolo možné žiadosti o udelenie poverenia vyhovieť.
K veci je však vzhľadom aj na vyššie uvedené potrebné dodať, že z listín, ktoré sú obsahom spisu nevyplýva, že by Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré odkazuje zmluva, boli spotrebiteľmi podpísané. Toto vedie aj k záveru, že neboli splnené ani podmienky písomnej formy dohody o rozhodcovi, či rozhodcovskej doložke, tak ako je uvedené vyššie s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2 ZRK.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.