Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/244/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne O. J., N.. X., Q.. XX.X.XXXX, U. T. X., D.Á. X, zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1 proti žalovanej J.. J. U., N.. Q., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. R., H. U. XX, zastúpenej JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova 3, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 9.1.2013 č.k. -548 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v sume 1.670,67 eur na účet advokátky JUDr. Jolany Karabinošovej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 9.1.2013 rozhodol, že žalovanej a štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala ochrany osobnosti formou písomného ospravedlnenia a formou náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 80.000,- Sk. Rozsudkom zo dňa 27.9.2004 č.k. -96 bola žalovanej uložená povinnosť napísať a odovzdať žalobkyni písomné ospravedlnenie a v prevyšujúcej časti súd prvého stupňa žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.2.2005 č.k. -147 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa z 27.9.2004 nadobudol dňa 3.12.2004 právoplatnosť vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V poradí druhým rozsudkom z 13.11.2009 č.k. -392 súd prvého stupňa žalobu zamietol v časti o uloženie povinnosti žalovanej ospravedlniť sa žalobkyni spôsobom uvedeným v žalobnom návrhu. Zároveň uznesením z 5.3.2010 č.k. -413 uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania a nahradiť trovy štátu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 24.5.2011 č.k. -460 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a zrušil uznesenie o trovách konania a o trovách štátu. Napadnutým uznesením z 9.1.2013 rozhodoval súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou a o trovách štátu. S poukazom na ust. uviedol, že trovy konania úspešnej žalovanej pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia. Štátu vznikli trovy spojené so zaplatením znalečného vo výške 736,90 eur súdnemu znalcovi J.. U. J.. Súd prvého stupňa uviedol, že využil moderačné právo upravené v , čím zmiernil dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich právo na náhradu trov konania a zabezpečil tak spravodlivú ochranu práv a záujmov účastníkov konania, ktorú nemožno vždy dosiahnuť uplatnením zásady zodpovednosti za výsledok konania. Súd prvého stupňa prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú dané samotnou povahou súdneho sporu, teda tým, že

predmetom konania je ochrana osobnosti, najmä však tým, že skutočnosť, že došlo k výraznému zásahu do osobnosti manžela žalobkyne, nielenže nebola v tomto konaní preukázaná, ale nebola ani vyvrátená. Preto súd žalovanej a štátu náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni nepriznal.

Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná.

Žalovaná namieta, že pre aplikáciu neexistujú právne ani skutkové dôvody. Konanie bolo časovo a finančne pre žalovanú náročné, vrátane nákladov na cestovné. Žalovaná mala právne zastúpenie vo veci, na čo má ako slobodný občan právo. V súvislosti s právnym zastúpením vznikli preukázateľné náklady, ktoré boli riadne a správne vyčíslené. Pre postup podľa musia existovať mimoriadne dôvody, pre ktoré výnimočne náhradu trov konania súd úspešnému účastníkovi neprizná. Žalovaná sa skutku nedopustila, čo bolo v konaní preukázané vrátane znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynul záver, že žalovaná sa objektívne nemohla dozvedieť o výsledkoch testov a teda nemohla zistiť pravdivé údaje. Súd prvého stupňa sa absolútne nevysporiadal s tým, čo toto konanie pre žalovanú znamenalo. Žalovaná je lekárkou niekoľko desaťročí a vždy sa správala tak, aby pacientovi pomohla a nezaoberala sa žiadnymi „táraninami“, a takto bolo aj v tomto prípade. Súdne konanie ju stálo nespočetné bezsenné noci a donútilo ju k používaniu utišujúcich liekov. Navyše mala aj značné finančné náklady. Vyslovením záveru ničím nepodloženého došlo k nesprávnemu aplikovaniu ust. v spornej veci zo strany súdu. Súd bol povinný vychádzať zo zásady úspešnosti v spore a priznať žalovanej oprávnené trovy konania. Preto žalovaná žiada uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a prijať správny záver, spočívajúci v priznaní trov konania žalovanej.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a navrhuje, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Žalobkyňa tvrdí, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná sa skutku nedopustila. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo znaleckého posudku, tak ako na to mylne sa snaží poukázať odporkyňa. Žalovaná svoju obranu v konaní založila na klamlivých tvrdeniach, ktorými sa snaží zavádzať konajúci súd. Žalobkyňa považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a to nielen tie, na ktoré poukázal prvostupňový súd v odôvodnení. V tejto súvislosti poukazuje na svoje písomné podanie z 21.2.2012. Konajúci súd je oprávnený zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, a teda môže v prípade, ktorý spĺňa podmienku osobitosti postupovať v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok, resp. zásadou úspešnosti v konaní. Dôvodom takého oprávnenia je skutočnosť, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov by mohla viesť k nežiaducim tvrdostiam. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ďalej žalobkyňa uvádza, že podľa judikatúry všeobecných súdov pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa treba prihliadať okrem osobných, majetkových a zárobkových dôvodov aj na iné pomery účastníkov konania, teda aj na procesný postoj obidvoch účastníkov v priebehu konania. Opakuje svoj názor, že odporkyňa bola v konaní úspešná len z toho dôvodu, že nebolo jednoznačne preukázané prednesenie sporných výrokov zo strany žalovanej. Tvrdí, že na druhej strane nedošlo ani k jednoznačnému vyvráteniu skutočnosti, že žalovaná sporné výroky nepovedala. Žalobkyňa ďalej poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , ktoré zdôrazňuje sociálne aspekty aplikácie Zdôrazňuje, že je dôchodkyňou a jej príjem nepostačuje na úhradu trov konania. Navyše poukazuje na svoj zdravotný stav, zapríčinený okrem iného aj predmetným súdnym konaním.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), podľa , preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý výrok o nepriznaní trov štátu, ktorý nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmaval iba výrok o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o nepriznaní trov žalovanej odôvodnil podľa ust. s tým, že vo veci vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v nesprávnej aplikácii na prejednávanú vec.

Náhrada trov sporového konania je vo všeobecnosti založená na zásade zodpovednosti za výsledok konania. Táto zásada je vyjadrená v ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zásade preto platí, že neúspešný účastník konania znáša trovy konania aj protistrany ako určitú procesnú sankciu za svoj neúspech v konaní z dôvodu, že konanie neúspešne inicioval, resp. že sa v konaní neúspešne bránil.

Ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa druhej vety tohto ustanovenia súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa prizná náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia citovaného ustanovenia znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka na povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Okrem kritérií uvedených v druhá veta však súd musí prihliadať aj na ďalšie okolnosti vrátane majetkových, sociálnych, osobných a zárobkových pomerov, avšak nie iba na strane toho účastníka, ktorý by mal povinnosť trovy konania zaplatiť, ale na strane všetkých účastníkov konania.

Je nepochybné, že v prejednávanej veci bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobkyne o tom, že v konaní nebolo preukázané nielen to, že žalovaná deformačné výroky predniesla, ale ani to, že deformačné výroky nepredniesla. S týmto názorom sa stotožnil súd prvého stupňa ako s dôvodom hodným osobitného zreteľa mylne.

Predmetom konania bola žaloba na ochranu osobnosti, pričom už v roku 2004 súd prvého stupňa právoplatne zamietol žalobu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch a žaloba o napísanie a odovzdanie písomného ospravedlnenia bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobkyne. Tieto okolnosti sú podrobne rozvedené v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu z 24.5.2011.

Všeobecné poukázanie na to, že povaha súdneho sporu o ochranu osobnosti je sama osebe dôvodom hodným osobitného zreteľa, nemá oporu v hmotnom práve. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť vždy vyplývajúce z konkrétnych okolností prejednávanej veci, musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, pomerov účastníkov a pod. Pokiaľ sa týka postoja účastníčok v konaní, odvolací súd konštatuje, že nielen žalovaná, ale aj žalobkyňa v priebehu konania prednášali nové návrhy na doplnenie dokazovania, čo v konečnom dôsledku viedlo k predĺženiu súdneho sporu.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na prejednávanú vec ust. a o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania mal rozhodnúť iba podľa ust. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa

Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej patrí náhrada trov. Odvolací súd však dôsledne preskúmal vyúčtovanie, ktoré žalovaná vo veci predložila dňa 23.10.2009 a žalovanej priznal iba náhradu trov, ktoré považoval za účelne vynaložené na bránenie práva žalovanej.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal vyúčtovaním jednotlivých úkonov právnej pomoci z hľadiska toho, aká tarifná hodnota sa použije pre určenie tarifnej odmeny v konaní o ochranu osobnosti, a to v

závislosti od toho, či sa jedná o nárok na ochranu osobnosti s návrhom na nárok nemajetkovej ujmy alebo bez tohto návrhu.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pôvodnou žalobou sa žalobkyňa domáhala práva na ochranu osobnosti vrátane nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom o náhrade nemajetkovej ujmy sa konalo 23.12.2004, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobkyňa si za úkony právnej pomoci za toto obdobie uplatnila ako náhradu za spojenie dvoch vecí podľa vyhl. č.

Odvolací súd uvádza. že rozhodnutie o výške plnenia v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je vždy závislé od úvahy súdu. Preto v prípadoch, ak súd vyhovie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, vychádza sa z toho, že základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je plnenie nemajetkovej ujmy priznanej súdom (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Pokiaľ však nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyhovené nebolo, je odvolací súd toho názoru, že je potrebné vychádzať z toho, že sa jedná iba o nárok na ochranu osobnosti, pričom nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa je iba jednou z foriem prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti. Za samotnú hodnotu veci pre účely určenia výšky tarifnej odmeny sa však považuje iba právo na ochranu osobnosti, u ktorého je pojmovo vylúčené vyjadrenie hodnoty v peniazoch.

Preto je odvolací súd je toho názoru, že aj v prípade uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s právom na ochranu osobnosti je potrebné posudzovať predmet poskytovania právnej pomoci ako predmet neoceniteľný.

Odvolací súd preto na úkony právnej pomoci vykonané v období od podania žaloby 21.12.2004 aplikoval ust. vyhl. č. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny jedna desatina výpočtového základu. Na úkony právnej služby od 1.1.2005 do 31.5.2009 aplikoval ust. vyhl. č. , podľa ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 1/13 výpočtového základu. S účinnosťou od 1.6.2009 nadobudla účinnosť , ktorou bolo doplnené ust. vyhl. č. , podľa ktorého vo veciach ochrany osobnosti podľa je tarifnou hodnotou suma 1.000,- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a 2.000,- eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Odvolací súd za účelné úkony právnej pomoci, resp. právnej služby považuje nasledovné úkony, vrátane režijného paušálu.

Všetky úkony sú uvádzané v štruktúre: dátum - popis úkonu, tarifná odmena + režijný paušál = odmena spolu. Tarifná hodnota v Sk je prevedená konverzným kurzom na hodnotu v eurách.

Odmena podľa vyhl. v znení neskorších predpisov (účinná do 31.12.2004):

15.11.2002 - prevzatie a príprava, 38,84 + 3,32 = 42,16 21.11.2002 - vyjadrenie, 38,84 + 3,32 = 42,16 03.07.2003 - pojednávanie, 42,52 + 4,25 = 46,77 26.09.2003 - pojednávanie, 42,52 + 4,25 = 46,77 19.03.2004 - pojednávanie, 45,14 + 4,51 = 49,65 27.09.2004 - vyhlásenie rozsudku (1 tarifnej odmeny), 22,57 + 4,51 = 27,08 30.11.2004 - odvolanie proti rozsudku, 45,14 + 4,51 = 49,65

Odmena do 31.12.2004 spolu: 304,24 eur.

Odmena podľa vyhl. v znení neskorších predpisov (účinná od 1.1.2005):

08.02.2005 - odvolacie pojednávanie, 38,31 + 4,98 = 43,29 24.02.2005 - odvolacie pojednávanie, 38,31 + 4,98 = 43,29

20.10.2005 - pojednávanie, 38,31 + 4,98 = 43,29 16.12.2005 - pojednávanie, 38,31 + 4,98 = 43,29 09.05.2008 - stanovisko k posudku, 48,63 + 6,31 = 54,94 26.08.2008 - pojednávanie, 48,63 + 6,31 = 54,94 08.12.2008 - písomné podanie (na výzvu súdu), 48,63 + 6,31 = 54,94 28.04.2009 - písomné podanie (na výzvu súdu), 53,49 + 6,95 = 60,44 22.09.2009 - pojednávanie, 61,41 + 6,95 = 68,36 23.10.2009 - pojednávanie, 61,41 + 6,95 = 68,36 15.02.2010 - vyjadrenie k odvolaniu, 61,41 + 7,21 = 68,62

Odmena od 1.1.2005 spolu: 603,76 eur. Právna zástupkyňa žalovanej je od 1.1.2005 platcom DPH, preto k úkonom vykonaným od 1.1.2005 patrí aj DPH vo výške 19%. Odmena vrátane DPH preto predstavuje sumu 718,47 eur.

Oproti vyúčtovaným úkonom právnej pomoci predložených žalovanou odvolací súd nepriznal odmenu za vyjadrenie k podaniu žalobkyne zo dňa 10.3.2004, pretože tento úkon bezprostredne predchádzal pojednávaniu dňa 19.3.2004, pričom odvolací súd nepovažuje za účelné úkony právnej pomoci také písomné podania účastníka, ktoré predchádzajú pojednávaniu vo veci samej a neboli osobitne vyžiadané súdom, pretože advokát poskytuje právnu pomoc aj svojou účasťou na pojednávaní vo veci samej. Z toho istého dôvodu nepriznal ani odmenu za vyjadrenie žalovanej zo dňa 23.9.2004. Ďalej nepriznal odmenu za účasť na pojednávaní dňa 13.5.2004, pretože z obsahu spisu vyplýva, že na tomto pojednávaní účastníci konania ani ich právni zástupcovia prítomní neboli. Ďalej odvolací súd nepriznal odmenu za vyjadrenie k veci zo dňa 26.6.2008, ktoré predchádzalo pojednávaniu.

K celkovým účelným trovám právneho zastúpenia v sume 1.022,71 eur podľa podľa tohto vyčíslenia patrí aj náhrada za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 87,96 eur (2.650,- Sk).

Právna zástupkyňa žalovanej si v písomnom vyčíslení trov konania uplatnila aj vyčíslenie cestovného. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že konanie o náhrade trov konania je konaním návrhovým, preto aj písomné vyčíslenie trov konania musí spĺňať o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Právna zástupkyňa žalovanej nepredložila súdu technický preukaz, z ktorého by vyplynulo, akým vozidlom vykonala cesty, za ktoré si náhradu uplatňuje, v technickom preukaze sa nachádza aj údaj o spotrebe pohonných hmôt. Ďalej bolo jej povinnosťou predložiť účtovné doklady o nákupe pohonných hmôt za každú jednotlivú cestu, za ktorú si uplatnila aj vyúčtovanie. Pre tieto nedostatky nemohol odvolací súd preskúmať správnosť vyúčtovania cestovných nákladov, preto ich náhradu nepriznal.

Právna zástupkyňa žalovanej si ďalej uplatnila náhradu za premeškaný čas za cestu z Košíc do Prešova a späť. Z vyúčtovania vyplýva, že túto náhradu si uplatnila v celkovej výške 1.368,48 eur.

Odvolací súd preskúmal toto vyúčtovanie a dospel k záveru, že nárok za stratu času za cestu z Košíc do Prešova a späť patrí pri účasti na každom pojednávaní za 4 polhodiny (2 polhodiny cesta Prešov - Košice, 2 polhodiny cesta Košice - Prešov).

Za úkony vykonané do 31.12.2004 patrí odmena vo výške 1/24 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu ( vyhl. č. v znení neskorších predpisov). Právnej zástupkyni žalovanej tak patrí náhrada za účasť na pojednávaniach 3.7.2003 a 26.9.2003 v sume 4 x 17,73 eur, čo je spolu 141,84 eur a za pojednávania dňa 19.3.2004 a 23.9.2004 v sume 4 x po 18,82 eur, čo je spolu 150,56 eur.

Za úkony právnej služby od 1.1.2005 patrí náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu ( vyhl. č. ) za každú aj začatú polhodinu.

Za rok 2005 je náhrada za polhodinu 8,30 eur, pri účasti na pojednávaniach dňa 8.2.2005, 24.2.2005. 20.10.2005 a 16.12.2005 je celková odmena 16 x 8, 30 čo je 132,80 eur. Za rok 2008 je odmena za účasť na pojednávaní 26.8.2008 4 x 10,52 eur, čo je 42,08 eur. Za rok 2009 za účasť na pojednávaniach 22.9.2009 a 23.10.2009 je náhrada 8 x 11,59 eur, čo je 92,72 eur. Celková náhrada za stratu času je 560,- eur.

Za účelne vynaložené a preukázané trovy žalovanej tak považuje súd trovy v celkovej sume 1.670,67 eur.

Z uvedených dôvodov preto zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa a priznal tieto trovy žalovanej proti žalobkyni.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.