Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-37-2012.pdf
PDF · 140.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/37/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci navrhovateľa D. B. - I.B. +, s miestom podnikania B. XX, XXX XX X., IČO: 32 937 776, právne zastúpeného Benčík & Partners Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Františkánske námestie, Prešov, proti odporcovi Daňovému úradu Prešov so sídlom Hviezdoslavova 7, Prešov, v konaní o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednohlasne takto
rozhodol:
Konanie vo vzťahu k výrokom, ktorým sa navrhovateľ domáha: „aby odporca prestal s porušovaním práv navrhovateľa ako kontrolovaného daňového subjektu v rámci výkonu daňovej kontroly k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2009, a aby odporca skončil túto daňovú kontrolu v zákonnej lehote do 19.06.2012“, z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným krajskému súdu dňa 09.05.2011 sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci výkonu daňovej kontroly k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 (ďalej len daňová kontrola). Žiadal, aby odporca prestal s porušovaním jeho práv ako kontrolovaného daňového subjektu v rámci výkonu daňovej kontroly, aby odporca skončil túto daňovú kontrolu v zákonnej lehote do 19.06.2012 a zároveň, aby ju vykonával len jedným zamestnancom správcu dane a nie v kontrolnej skupine. Ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vrátiť jeho stratené účtovné doklady a dať do pôvodného stavu peňažný denník za rok 2009.
Návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 20.06.2011 začal u neho ako daňového subjektu daňovú kontrolu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 a vykonával ju vo forme kontrolnej skupiny. Zdôraznil, že § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom do 31.12.2011 (ďalej aj zákon č. 511/1992 Zb.) používa pojem zamestnanec správcu dane v jednotnom čísle. Zdôraznil, že počet členov kontrolnej skupiny odporcu sa postupne počas výkonu daňovej kontroly zvyšoval a menilo sa personálne zloženie kontrolnej skupiny. V súčasnosti má táto skupina už 4 členov. Namietal, že už do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20.06.2011, ktorá bola spísaná vo veci začatia výkonu daňovej kontroly, vzniesol námietku voči skupinovej kontrole. Od vznesenia námietky do zápisnice uplynulo už vyše 10 mesiacov, ale doteraz neobdŕžal od odporcu žiadnu odpoveď na námietku, aj keď odporca bol povinný sa touto námietkou
zaoberať a zaujať k nej stanovisko, ktoré mu malo byť oznámené. Je v rozpore s daňovou praxou, keď daňovú kontrolu kontrolovaného daňového subjektu spadajúceho do rangu malého a stredného podnikania vykonávajú až 4 zamestnanci odporcu. Konanie odporcu v rámci výkonu daňovej kontroly bolo podľa navrhovateľa aj v rozpore s článkom II. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uviedol, že proti zamestnancom vykonávajúcim daňovú kontrolu podal dňa 18.11.2011sťažnosť v súlade so zákonom 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, v ktorej vyčítal zamestnancom odporcu šikanózne konanie, ktorého sa dopúšťajú svojvoľným vykonávaním daňovej kontroly. Namietal vykonávanie daňovej kontroly v kontrolnej skupine viacerými zamestnancami žalovaného iba na základe jedného poverenia o výkone daňovej kontroly. Zároveň namietal zaslanie dvoch výziev odporcom v rovnakom čase, v ktorých bol žiadaný, aby sa vyjadril k 139 úkonom, čo v rámci plynutia lehôt na vyjadrenie sa k výzvam nebolo reálne možné od neho požadovať. Ďalej namietal nezákonné zadržiavanie účtovných dokladov, ktoré boli odporcovi zapožičané v rámci výkonu daňovej kontroly aj po uplynutí zákonnej 30- dňovej lehoty na vrátenie zapožičaných dokladov, pretože nebol v súlade so zákonom upovedomený o predĺžení lehoty na vrátenie zapožičaných dokladov. O tejto sťažnosti žalobcu rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako nadriadený orgán odporcu Oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 05.03.2012. Námietky boli vyhodnotené ako neopodstatnené. S týmto vybavením sťažnosti sa však nestotožnil, pretože zo strany žalovaného v rámci výkonu daňovej kontroly dochádzalo skutočne k šikanóznemu správaniu. Cítil sa dotknutý neprimerane dlhým časovým rámcom výkonu daňovej kontroly zo strany odporcu a tiež mnohými procesnými chybami a nezákonnosťou konania odporcu a je nútený podávať sťažnosti a námietky proti postupu odporcu pri výkone daňovej kontroly. Proti nezákonnému zadržiavaniu jeho účtovných dokladov po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty podal druhú sťažnosť dňa 30.12.2011 v súlade so zákonom 9/2010 Z. z. V nej namietal, že do dňa 30.12.2012 mu od odporcu nebolo doručené upovedomenie o predĺžení lehoty na zapožičanie účtovných dokladov a napriek viacerým telefonickým urgenciám z jeho strany, odporca naďalej jeho doklady neoprávnene zadržiaval. Na túto sťažnosť doteraz nedostal od odporcu žiadnu odpoveď.
Poukázal, že odporca začal daňovú kontrolu dňa 20.06.2011. V upovedomení zo dňa 23.11.2011 mu odporca oznámil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) ako nadriadený orgán odporcu predĺžilo lehotu na výkon daňovej kontroly o ďalších šesť mesiacov s tým, že odporca je povinný ukončiť výkon daňovej kontroly do dňa 19.06.2012. Citoval § 15ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. Argumentoval, že odporca predĺžením lehoty o ďalších šesť mesiacov konal v rozpore s týmto ustanovením, pretože výkon daňovej kontroly nie je zložitým prípadom a navyše odporca v upovedomení o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly ani neuviedol žiadne objektívne dôvody, prečo je potrebné daňovú kontrolu predĺžiť. Dňa 13.03.2012 pri preberaní zapožičaných dokladov od odporcu zistil, že mu chýbajú viaceré doklady, ktoré odovzdal odporcovi v rámci výkonu daňovej kontroly. Túto skutočnosť uviedol aj v protokole o preberaní zapožičaných dokladov zo dňa 13.03.2012. Je presvedčený, že odporca mu v rámci výkonu daňovej kontroly stratil tieto účtovné doklady: rôzne účtovné doklady v počte 47 ks, precenenia v počte 5 ks, pomocné knihy zložiek majetku - kniha zásob v počte 4 ks a knihu hmotného majetku vrátane kariet. O vydanie týchto chýbajúcich účtovných dokladov žiadal odporcu žiadosťou zo dňa 21.03.2012. Odporca v odpovedi uviedol, že mu vydal všetky zapožičané doklady.
Okrem straty časti účtovných dokladov poukázal, že odporca mu poškodil peňažný denník za rok 2009. Žiadosťou o úpravu peňažného denníka zo dňa 21.03.2012 vyzval odporcu, aby zabezpečil úpravu peňažného denníka tak, že ho dá do pôvodného stavu, nakoľko ide o jeho súkromný majetok a súhlas na zásah do peňažného denníka za rok 2009 odporcovi nedal. V odpovedi na túto žiadosť odporca uviedol, že v čase, keď boli navrhovateľovi doklady vrátené (dňa 13.03.2012) neboli poškodené. Navrhovateľ skonštatoval, že odporca mu spôsobil škodu na majetku a bude musieť zabezpečiť prostredníctvom účtovnej firmy nové spracovanie účtovníctva za rok 2009. Zároveň sa bude musieť domáhať náhrady škody v občiansko-právnom konaní pred súdom.
Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 06.06.2012 žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný a neopodstatnený zamietol a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Argumentoval, že
navrhovateľ nevyčerpal všetky možnosti, ktoré mu zákon č. 511/1992 Z. z. poskytuje. V prípade vykonávanej daňovej kontroly má navrhovateľ v zmysle tohto zákona možnosť využiť množstvo opravných prostriedkov vo vyrubovacom konaní a aj po vydaní rozhodnutia odporcom. Až po vyčerpaní uvedených prostriedkov by boli splnené podmienky na využitie práva navrhovateľa v zmysle § 250v O.s.p. Poukázal, že odporca nevydal žiadne rozhodnutie, proti ktorému by sa riadnym prostriedkom mohol navrhovateľ brániť. Po ukončení daňovej kontroly a vydaní rozhodnutia bude mať možnosť navrhovateľ podať odvolanie nadriadenému orgánu odporcu. Odporca výkonom kontroly neukrátil navrhovateľa na jeho právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom. Postupoval len v zmysle platnej legislatívy a v žiadnom štádiu konania neobmedzil žalobcu v uplatnení jeho práv.
K námietke navrhovateľa, že ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení platnom do 31.12.2011 používa pojem zamestnanec správcu dane (odporcu) v jednotnom čísle, a že odporca vykonáva daňovú kontrolu kontrolnou skupinou uviedol, že daňová kontrola nie je vykonávaná vo forme kontrolnej skupiny, ale prostredníctvom určených kontrolórov. Zákon č. 511/1992 Zb. nepozná pojem „kontrolná skupina“ a ani žalovaný nikdy nedeklaroval výkon daňovej kontroly vo forme kontrolnej skupiny. Daňová kontrola bola vykonávaná na základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 724/320/26004/2011/PolM zo dňa 03.05.2011, v ktorom je uvedené: „Ing. F. X. - kontrolór, Ing. K. I.
- kontrolór“, poverenia na výkon daňovej kontroly č. 724/320/62970/2011/PolM zo dňa 17.10.2011, v ktorom je uvedené: „Ing. X. F., zamestnanec správcu dane“ a poverenia na výkon daňovej kontroly č. 9700402/1/511277/2012 zo dňa 16.03.2012, v ktorom je uvedené „H. C., zamestnanec správcu dane“. V zmysle § 1a písm. j/ zákona č. 511/1992 Zb. zamestnancom správcu dane je zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je 1. daňové riaditeľstvo, 2. colný úrad alebo colné riaditeľstvo alebo 3. obec. Zdôrazňuje, že Ing. F. X., Ing. K. I., Ing. X. F. a H. C. sú v štátnozamestnaneckom pomere, každý jednotlivo, a nie v skupine resp. v kontrolnej skupine. Daňovú kontrolu vykonáva len zamestnanec odporcu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Odporca pri výkone správy daní v rámci kontrolnej činnosti vykonáva daňovú kontrolu spôsobom, že vo vystavených povereniach na výkon daňovej kontroly sú uvedení minimálne dvaja zamestnanci odporcu a to tak, že pri titule, mene a priezvisku za čiarkou je uvedené „zamestnanec správcu dane“, prípadne „kontrolór“, t.j. pracovné zaradenie zamestnanca správcu dane. Výkon daňovej kontroly na základe takto vystaveného poverenia sa realizuje ako generálny úzus v súlade so zákonom o správe daní a správca dane takto zabezpečuje princíp objektivity výkonu daňovej kontroly a zároveň princíp súboru protikorupčných opatrení. Výkon kontroly len jedným zamestnancom odporcu nikdy daňová (finančná) správa nerealizovala. Ako dôkazy predložil odporca už citované poverenia na výkon daňovej kontroly zo dňa 03.05.2011, 17.10.2011 a zo dňa 16.03.2012.
K námietke navrhovateľa, že počet členov kontrolnej skupiny odporcu sa postupne počas výkonu daňovej kontroly zvyšoval, menilo sa personálne zloženie kontrolnej skupiny a v súčasnosti má táto skupina už 4 členov odporca uviedol, že rozšírením poverenia na výkon daňovej kontroly zo dňa 17.10.2011 o Ing. X. F. reagoval na vystupovanie a správanie navrhovateľa, ktoré bolo od začiatku výkonu daňovej kontroly konfliktné, presahujúce hranicu slušnosti, prejavujúce sa neustálym slovným, vulgárnym, neprimeraným a neadekvátnym napádaním zamestnancov odporcu vykonávajúcich daňovú kontrolu. Z dôvodu, že odo dňa 17.02.2012 do dňa 09.03.2012 a následne odo dňa 16.03.2012 doposiaľ je Ing. F. X. dlhodobo práceneschopný, odporca rozšíril poverenie na výkon daňovej kontroly dňa 16.03.2012 o ďalšieho zamestnanca odporcu H. C.. Odporca tak plnil povinnosť zabezpečiť objektivitu a prítomnosť minimálne dvoch zamestnancov za účelom vykonania procesných úkonov v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. Zdôraznil, že k výmene kontrolnej skupiny nedošlo a nebolo zrušené žiadne vystavené poverenie na výkon daňovej kontroly. Pre funkčnosť skupiny a zabezpečenie plynulého priebehu kontroly bola skupina len doplnená.
K námietke navrhovateľa, že už do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 20.06.2011 ktorá bola spísaná vo veci začatia výkonu daňovej kontroly, vzniesol námietku voči skupinovej kontrole a od vznesenia námietky uplynulo už vyše 10 mesiacov, ale doteraz neobdŕžal od odporcu žiadnu odpoveď, odporca uviedol že u navrhovateľa vykonával daňovú kontrolu aj na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010, počas ktorej navrhovateľ žiadal odporcu o písomné vyjadrenie k nasledujúcim otázkam (citácia): „1. Žiadam, aby mi daňový úrad dal písomnú odpoveď, ktorá časť zákona umožňuje vykonávať daňovú kontrolu v skupinách, pretože v zákone č.
511/1992 Zb. je všade uvedené zamestnanec správcu dane a zákon neumožňuje tvoriť skupinu. 2. Ktorá časť zákona umožňuje daňovému kontrolórovi pri požiadavke kontrolovaného daňového subjektu nahliadnuť do spisu, odmietnuť nahliadnuť do termínov, kedy boli vykonané úkony.“ Odporca spísal o tejto žiadosti navrhovateľa zápisnicu o ústnom podaní dňa 06.05.2011, obsah ktorej postúpil na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov. Nadriadený orgán odporcu odpovedal na túto žiadosť navrhovateľa písomným podaním zo dňa 26.05.2011, v ktorom na otázku č. 1 odpovedal: (citácia) „Zákon č. 511/1992 Zb. v ustanoveniach o daňovej kontrole nepoužíva pojem skupina. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Podľa Legislatívnych pravidiel vlády SR pri tvorbe právnych predpisov sa používa jednotné číslo. Ak zákon o správe daní v ustanoveniach o daňovej kontrole používa pojem zamestnanec správcu dane, neznamená to, že kontrolu nemôžu vykonávať viacerí zamestnanci, ak títo majú písomné poverenie miestne príslušného správcu dane na výkon daňovej kontroly.“ Na otázku č. 2 odpovedal: (citácia) „Do ktorých spisov daňový subjekt nie je oprávnený nazerať je upravené v § 22 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., kde je uvedené, že daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.“
Navrhovateľ podal dňa 20.06.2011 v zápisnici o ústnom pojednávaní o začatí daňovej kontroly k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2009 námietku voči skupinovej kontrole, ktorá je v rozpore s § 15 zákona č. 511/1992 Zb. Odporca sa touto tzv. námietkou nezaoberal, pretože nespĺňala kvalifikovane (ani obsahom) a ani legálne (ani citáciou konkrétneho ustanovenia zákona o správe daní zaoberajúcim sa námietkou), t.j. ani de facto a ani de jure námietkou nikdy nebola. Podľa § 15 ods. 8 v prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa § 15 ods. 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Navrhovateľ touto námietkou nenamietal postup zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly, keďže neuviedol žiadny titul, žiadne meno, žiadne priezvisko a ani pojem zamestnanec správcu dane. Táto tzv. námietka navrhovateľa svojim obsahom a podstatou je len žiadosťou o informáciu a pseudonázorom navrhovateľa v zmysle jeho neustále pertraktovanej skupinovej kontroly. O tejto informácii bol navrhovateľ upovedomený listom zo dňa 26.05.2011 nadriadeným orgánom odporcu.
Odporca uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2010 bola ukončená prerokovaním protokolu č. 724/320/28316/2011/ Lich zo dňa 09.05.2011, v ktorom bol podpísaný navrhovateľ na strane kontrolovaného daňového subjektu a na strane správcu dane Mgr. F. E. - zamestnanec správcu dane, T. J. - zamestnanec správcu dane a Ing. M. L. - zamestnanec správcu dane. Výsledkom tejto daňovej kontroly bolo vrátenie nárokovaného nadmerného odpočtu odporcovi vo výške 6.514,50 Eur a navrhovateľ v tomto prípade nenamietal výkon a ukončenie daňovej kontroly a to z dôvodu, aby odporca vrátil nárokovaný nadmerný odpočet vo výške 6.514,50 Eur, ktorý však odporca v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. mohol vrátiť navrhovateľovi až po ukončení daňovej kontroly. Už v priebehu výkonu tejto kontroly bol navrhovateľ označený zamestnancami odporcu ako konfliktný.
K námietke navrhovateľa, že konanie odporcu v rámci výkonu daňovej kontroly bolo v rozpore s článkom II. odsek 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a že odporca neštandardným postupom - poverením viacerých zamestnancov na výkon daňovej kontroly a nevybavovaním námietok navrhovateľa v zákonnej lehote porušil zákon a tiež ústavou garantované práva navrhovateľa skonštatoval, že navrhovateľovi pri vykonávanej kontrole oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu neprekážali traja zamestnanci odporcu, za účelom vrátenia finančných prostriedkov na jeho účet. Navrhovateľ mal informácie z listu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2011 o tom, že pojem zamestnanec správcu dane sa používa v jednotnom čísle podľa legislatívnych pravidiel v zákone č. 511/1992 Zb.
K námietke navrhovateľa, že dňa 18.11.2011 podal proti zamestnancom odporcu vykonávajúcim daňovú kontrolu sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach odporca uviedol, že o výsledku prešetrenia tejto sťažnosti bol navrhovateľ upovedomený oznámením zo dňa 05.03.2012, v ktorom Finančné riaditeľstvo SR podanú sťažnosť šiestich bodoch, s odkazom na príslušné ustanovenia dotknutých právnych noriem vyhodnotilo ako neopodstatnenú. Ku skutočnosti, že navrhovateľ podal dňa 30.12.2011 druhú sťažnosť, nakoľko mu od odporcu nebolo doručené upovedomenie o predĺžení lehoty na zapožičanie účtovných dokladov napriek viacerým telefonickým urgenciám zo strany navrhovateľa a že odporca mu naďalej doklady neoprávnene zadržiava, Finančné riaditeľstvo SR oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 15.05.2012 vyhodnotilo sťažnosť v štyroch bodoch, pričom námietky v prvých dvoch bodoch vyhodnotilo ako neopodstatnené a ďalšie námietky z dôvodu, že nebolo možné objektívne zistiť skutočný stav veci, vyvrátiť ani potvrdiť tvrdenia sťažovateľa podľa § 18 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, nevyhodnotilo. Ostatná časť sťažnosti bola vyriešená odporcom dvomi rozhodnutiami. Toto oznámenie prevzal navrhovateľ dňa 22.05.2012. Ďalej sa odporca podrobne vysporiadal s námietkou navrhovateľa, že daňová kontrola začatá dňa 20.06.2011 bola nadriadeným orgánom odporcu predĺžená o ďalších 6 mesiacov. Odporca bol povinný ukončiť výkon daňovej kontroly do dňa 19.06.2012. Zároveň predložil zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 04.06.2012, predmetom ktorej bolo prerokovanie protokolu o výsledku daňovej kontroly, čím podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. bola daňová kontrola aj ukončená.
K námietke navrhovateľa, že pri preberaní zapožičaných dokladov od odporcu dňa 13.03.2012 zistil, že mu chýbajú viaceré doklady, ktoré odovzdal v rámci výkonu daňovej kontroly odporca uviedol, že v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/43/2011-44 zo dňa 12.04.2012 vrátil všetky zapožičané účtovné doklady a priložil aj tabuľkový prehľad týchto dokladov. Skonštatoval, že dňa 26.10.2011 bola osobne navrhovateľom doručená na bývalý Daňový úrad Prešov I. odpoveď na výzvu na predloženie dôkazov (evidenčné číslo: 64868/2011), v ktorej okrem vyjadrení navrhovateľ v bode 3 uvádza, že predkladá odporcovi pomocnú knihu zložiek majetku a záväzkov (kniha zásob) dvojmo a predloženie inventarizačných zápisov, ktoré sú súčasťou odpovede v prílohe. Zároveň dňa 27.10.2011 bol na tento úrad doručený list navrhovateľa - zaslanie doplňujúcich dokladov zo dňa 26.10.2011 (evidenčné číslo: 64930/2011), ktorým navrhovateľ zasiela nasledujúce doklady k už osobne doručeným dokladom dňa 26.10.2011, a to: sklad 3 trojmo a sklad 2 precenenia na základe vnútropodnikovej smernice 3/2007 dvojmo. Odporca k tejto skutočnosti podotkol, že vo výzve na predloženie dôkazov zo dňa 06.10.2011 nepožadoval od navrhovateľa predloženie dôkazov vo viac ako jednom vyhotovení. Z dôvodu zdokumentovania príloh bol dňa 28.10.2011 spísaný zamestnancom odporcu úradný záznam, ktorým zdokumentoval predložené doklady na základe dvoch listov, a to podľa názvu a označenia. Z úradného záznamu vyplýva, že prílohou listu zo dňa 26.10.2011 (evidenčné číslo: 64868/2011), neboli všetky predložené prílohy uvedené v obsahu. Tieto boli následne doložené v liste zo dňa 27.10.2011 (evidenčné číslo: 64930/2011), avšak nie v takom rozsahu, ako uviedol navrhovateľ, ale len v jednom vyhotovení. Odporca vyslovil podozrenie, že navrhovateľ predkladaním zmätočných listov, a to aj bez podpisu navrhovateľa resp. bez príloh, ktoré sú označené v obsahu listov, sa snažil skomplikovať zamestnancom odporcu výkon daňovej kontroly, aby mohol v konečnom dôsledku spochybniť proces výkonu daňovej kontroly. Odporca predložil súdu prehľadnú tabuľku, v ktorej sú podrobne rozpísané všetky doklady a dôkazy, ktoré boli navrhovateľom zapožičané, resp. odovzdané pri výkone daňovej kontroly, a ktoré boli odporcom vrátené dňa 13.03.2012 navrhovateľovi. Odporca nemôže predsa vrátiť niečo, čo vôbec nedostal. Namietal, že navrhovateľ obviňuje odporcu zo straty rôznych účtovných dokladov v počte 47 ks, avšak nie je konkrétny a nikdy sa nevyjadril o aké presné účtovné doklady ide, konkrétne ich nešpecifikoval, ani sa nevyjadril čo majú obsahovať.
K námietke, že odporca nezákonne poškodil navrhovateľovi peňažný denník za rok 2009 odporca namieta, že peňažný denník je v zmysle § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve účtovnou knihou. Zamestnanci odporcu každý kontrolovaný účtovný doklad označili červeným perom v tvare „v“ v účtovnej knihe - v peňažnom denníku ako znak toho, že účtovný prípad je zaúčtovaný v účtovnej knihe a súhlasí s účtovným záznamom. Znak „v“ v príslušnom stĺpci a príslušnom riadku v peňažnom denníku nijakým spôsobom nepoškodil a nezničil číselnú hodnotu ani slovnú informáciu uvedenú v účtovnej knihe, nakoľko sa nachádza až za číselným údajom. Peňažný denník ako účtovná kniha je tak aj naďalej čitateľnou účtovnou knihou použiteľnou pre ďalšie konanie. Podotkol, že podľa § 38 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve na účely podľa odsekov 1 a 2 je daňový úrad oprávnený vykonávať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Vyjadrenie
navrhovateľa, že z dôvodu poškodenia tohto peňažného denníka odporcom si navrhovateľ bude musieť zabezpečiť prostredníctvom účtovnej firmy nové spracovanie účtovníctva za rok 2009 je zavádzajúce, pretože navrhovateľ vedie účtovníctvom prostredníctvom výpočtovej techniky, čo dokazuje písomná informácia na navrhovateľom vystavených faktúrach. Túto skutočnosť si odporca dodatočne overil zaslaním vyžiadania zo dňa 28.05.2012 spoločnosti MRP - Company, spol. s r.o. Brezno. Aj z vytlačenej účtovnej knihy - peňažného denníka je zrejmé, že nemá písomnú formu vykonanú rukopisom alebo písacím strojom (§ 31 ods. 2 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve), ale je prevedený do písomnej formy z technickej formy (§ 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve), je výstupom z účtovného programu spracovaného prostredníctvom výpočtovej techniky. Na základe tejto skutočnosti má navrhovateľ možnosť si účtovnú knihu z účtovného programu ako výstup v písomnej forme vytlačiť opakovane. Poukázal, že podľa § 31 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. ak účtovná jednotka vedie účtovné záznamy v technickej forme, je povinná disponovať takými prostriedkami, nosičmi a vybavením, ktoré umožňujú vykonať prevod účtovných záznamov do formy, v ktorej je ich obsah pre fyzickú osobu čitateľný. Tiež poukázal, že podľa § 35 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením. Zdôraznil, že zo strany žalovaného nedošlo k poškodeniu žiadneho účtovného záznamu, účtovného dokladu ani účtovnej knihy, ako to uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu a nie je dôvod na nové spracovanie účtovníctva za rok 2009.
Krajský súd postupom podľa § 250v zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal prípustnosť a dôvodnosť návrhu a jednohlasne dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 244 ods. 5, veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Krajský súd sa zoberal otázkou, či došlo zo strany odporcu k nezákonnému zásahu podľa § 250v O.s.p.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 250v pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práv na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.), ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej správy súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.
Je nesporné a obsahom administratívneho spisu aj preukázané, že odporca výzvou na predloženie dokladov zo dňa 21.06.2011 vyzval navrhovateľa na predloženie peňažného denníka za rok 2009, dodávateľských faktúr, odberateľských faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, výpisov z bankového účtu, knihy jázd, interných dokladov, knihy pohľadávok, knihy záväzkov pre kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby, začatej dňa 20.06.2011. Potvrdenie odporcu zo dňa 05.09.2011, ktoré za daňový subjekt podpísal navrhovateľ a za odporcu Ing. K. I. a Ing. F. X., obsahuje prevzatie týchto zapožičaných dokladov : vystavené faktúry od čísla 209001 do čísla 209017 (1 šanón), zoznam faktúr za rok 2009 vrátane neuhradenej faktúry k 31.12.2008, zoznam prijatých faktúr, interné číslovanie od čísla DF9/1 do čísla DF9/108 (1 šanón), zoznam prijatých faktúr za rok 2009 vrátane neuhradených faktúr k 31.12.2008, prijaté predfaktúry od čísla DPF - 1 do čísla DPF - 7, výdavkový pokladničný doklad č. VCZK /1 a príjmový pokladničný doklad PCZK/1 - česká koruna, príjmové pokladničné doklady od č. T/l-T/l/2-euro, príjmové pokladničné doklady od č. T/2 do T/31 - euro, výdavkové pokladničné doklady od č. N/l do č. N/201, záznam o prevádzke vozidla EC PO-517CC, peňažný denník za rok 2009 od 01.01. do 31.12. - od položky č. 1 do položky č. 53, interné doklady od č. X/l do č. X/26, interné doklady od č. PL09/1 do č. PL09/14, splátkový kalendár k zmluve LZF/05/10690, interné doklady od č. PK 09/1 do č. PK 09/10, výpisy z bankového účtu vedeného v Tatrabanke - 12 výpisov (1 šanón) spolu 5 šanónov. Tieto doklady boli navrhovateľovi vrátené odporcom dňa 13.03.2012 s ich podrobným rozpisom. Doklady prevzal za navrhovateľa advokát JUDr. X. B.. Navyše Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 12. apríla 2012 č.k. 2S/43/2011-44 uložil odporcovi povinnosť vrátiť zapožičané doklady zo dňa 05.09.2011 navrhovateľovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2012.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 27.01.2012 registrovanom pod č. PD 3992/2012, označenom ako odpoveď na výzvu na predloženie dôkazov zo dňa 23.12.2011 ako prílohu uviedol účtovné doklady v počte 430 ks, precenenia 80 ks, pomocné knihy zložiek majetku - kniha zásob v počte 4 ks, smernica č. 3/2007 1 ks, kniha hmotného majetku vrátane kariet 1 ks, vyhlásenie vlastníka o mieste podnikania 1 ks. Z úradného záznamu odporcu zo dňa 30.01.2012 vyplýva, že v písomnom podaní navrhovateľa zo dňa 27.01.2012 registrovanom pod č. PD 3992/2012 sa v prílohe nenachádzali pomocné knihy zložiek
majetku - kniha zásob v počte 4 ks, kniha hmotného majetku vrátane kariet 1 ks. Precenenie v prílohe sa nachádzalo v počte 75 ks a nie v počte 80 ks. Tento úradný záznam bol spísaný Ing. K. I., Ing. F. X. a Ing. X. F. - zamestnancami odporcu, ktorí vykonávali daňovú kontrolu.
V samotnom návrhu, aj na pojednávaní navrhovateľ namietal vyhovovanie úradných záznamov zamestnancami odporcu a to hlavne tých, ktoré preukazujú, že doklady ktoré on požaduje od odporcu vrátiť, neboli odporcovi navrhovateľom vôbec predložené. Poukázal na to, že tvrdenia v úradnom zázname sa nezakladajú na pravde, ale je to len snaha o manipuláciu so skutočnosťou z toho titulu, že zamestnanci odporcu sú verejní činitelia a úradný záznam sa snažia použiť ako dôkazný prvok. Súd poukazuje, že vyhotovenie úradného záznamu odporcom je v súlade so zákonom, pretože podľa § 12 zákona č. 511/1992 Zb. úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia, poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný záznam podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje primerane § 11.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ aj vo vyjadrení sa k protokolu zo dňa 14.05.2012 opakovane žiadal odporcu o vrátenie zapožičaných účtovných dokladov v celkovom počte 57 kusov. Odporca v dodatku č. 1 protokolu zo dňa 01.06.2012 preukázal navrhovateľovi vrátenie všetkých zapožičaných dokladov, predložených dňa 27.01.2012 ku kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 úradným záznamom č. 9700402/5/1233-Pd/2012/Zál zo dňa 30.01.2012 - Bod 2 - deklarujúci prevzatie príloh k listom doručených na daňový úrad dňa 30.01.2012 a 31.12.2012. Z tabuľky vyplýva, že dňa 31.01.2012 bolo odporcom prijatých 464 účtovných dokladov a dňa 13.03.2012 bolo vrátených 464 ks vrátených dokladov odporcom navrhovateľovi. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca mu v rámci výkonu daňovej kontroly stratil rôzne účtovné doklady v počte 47 ks, precenenia v počte 5 ks, pomocné knihy zložiek majetku - kniha zásob v počte 4 ks a knihu hmotného majetku vrátane kariet, o ktorých vydanie požiadal odporcu žiadosťou o vrátenie týchto zapožičaných dokladov zo dňa 21.03.2012 súd sa stotožňuje s argumentáciou odporcu, že navrhovateľ žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že tieto doklady odporcovi skutočne zaslal resp. mu ich osobne odovzdal.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa aby súd uložil odporcovi povinnosť vrátiť mu stratené účtovné doklady, je nedôvodný.
Nedôvodné je aj uloženie povinnosti odporcovi, aby zabezpečil úpravu peňažného denníka tak, že ho dá do pôvodného stavu, pretože navrhovateľ nedal súhlas na zásah do tohto peňažného denníka.
Rovnako ako odporca aj súd poukazuje na ustanovenie § 38 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, podľa ktorého na účely podľa odsekov 1 a 2 je daňový úrad oprávnený vykonávať v účtovnej jednotke kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly sa primerane použijú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu. Peňažný denník ako účtovná kniha je použiteľný pre ďalšie konanie, a to pre daňovú kontrolu podľa osobitných zákonov (zákon č. 511/1992 Zb. a zákona č. 431/2002 Z. z.), ktorý je oprávnený vykonať len odporca. Tým, že zamestnanci odporcu každý odkontrolovaný účtovný doklad označili červeným perom v tvare „v“ v peňažnom denníku na znak toho, že účtovný prípad je zaúčtovaný v účtovnej knihe a súhlasí s účtovným záznamom, nedošlo k poškodeniu ani k zničeniu číselnej hodnoty, ani slovnej informácie uvedenej v účtovnej knihe, nakoľko tento znak sa nachádza až za číselným údajom. Peňažný denník je naďalej čitateľnou účtovnou knihou použiteľnou pre ďalšie konanie. Z vytlačeného peňažného denníka je zrejmé, že nemá písomnú formu vykonanú rukopisom alebo písacím strojom podľa § 31 ods. 2 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ale je prevedený z technickej formy do písomnej formy podľa § 31 ods. 2 písm. b/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Súd konštatuje, že podľa § 31 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve účtovná jednotka môže vykonať prevod účtovného záznamu z jednej formy do druhej formy (z písomnej formy do
technickej formy alebo naopak). V tomto prípade je povinná zabezpečiť, aby obsah účtovného záznamu v novej forme bol zhodný s obsahom účtovného záznamu v pôvodnej forme. Táto povinnosť sa považuje za splnenú, ak účtovná jednotka predloží účtovný záznam v pôvodnej aj novej forme a ich obsah je zhodný alebo to preukáže iným spôsobom, ktorý nespochybní žiadna z osôb, ktoré s prevedeným záznamom pracujú. Účtovná jednotka je povinná mať k dispozícii účtovné záznamy, ktorými dokladuje formu vedenia účtovníctva. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve z. účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.
V zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v § 35 ods. 3 sú uvedené lehoty, počas ktorých je účtovná jednotka, teda aj navrhovateľ povinný uchovávať citované účtovné listiny v zákonom stanovených lehotách. Zákonom stanovenú kontrolu peňažného denníka vykonáva len odporca.
Zo žiadneho ustanovenia citovaného právneho predpisu nevyplýva odporcovi povinnosť vrátiť peňažný denník do pôvodného stavu spôsobom, ako to žiadal navrhovateľ v tomto návrhu. O tom, že kontrolu peňažného denníka vykonal odporca tak, ako mu to ukladá vyššie citovaný zákon, je spísaný protokol o výkone daňovej kontroly.
Súd v danej veci skúmal, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený.
Dospel k názoru, že zo strany odporcu - jeho postupom podľa zákona o správe daní a poplatkov a podľa zákona o účtovníctve nedošlo k nezákonnému zásahu do subjektívnych práv a právom chránených záujmov navrhovateľa.
Preto návrh týkajúci sa uloženia povinnosti odporcovi vrátiť navrhovateľovi stratené účtovné doklady a povinnosti odporcovi dať navrhovateľovi do pôvodného stavu peňažný denník za rok 2009 ako nedôvodný zamietol podľa § 250v ods. 4 O.s.p.
Konanie vo vzťahu k výrokom, ktorými sa navrhovateľ domáha ochrany svojich práv ako kontrolovaného daňového subjektu v rámci výkonu daňovej kontroly k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 proti odporcovi, a aby odporca skončil túto daňovú kontrolu v zákonnej lehote do dňa 19.06.2012, súd zastavil s poukazom na § 250v ods.6 O.s.p., lebo odpadli dôvody na ďalšie konanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžz/3/2011 zo dňa 22. augusta 2011).
Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 04.06.2012, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu č. 9700402/5/370705/2012/Zál zo dňa 14.05.2012 vrátane Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 01.06.2012 o výsledku zistenia z daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, bola táto daňová kontrola ukončená dňa 04.06.2012.
Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§250v ods. 5).
Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol po jednohlasnej porade a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v pomere 3:0 hlasov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný (§250v ods. 7 O.s.p.).