Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžz/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: D. S., s.r.o., so sídlom

B., zast. JUDr. E. K., advokátom, so sídlom G., proti odporcovi: Daňový úrad Kráľovský

Chlmec, so sídlom Mierová č. 2, 077 01 Kráľovský Chlmec, o návrhu na začatie konania

o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. -39 zo dňa 12. mája 2011,

čo do výroku o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach č. k. -39 zo dňa 12. mája 2011 o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Predmetným uznesením Krajský súd v Košiciach rozhodol o návrhu navrhovateľa

na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy tak, že

konanie vo veci zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Krajský súd takto rozhodol, keď mal za preukázané, že daňová

kontrola na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľa ako platiteľa na navrátenie

nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 bola

dňom 6.12.2010 ukončená a preto bolo potrebné konanie vo veci zastaviť v zmysle

ust. , nakoľko odpadli dôvody na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, čo do výroku o trovách konania, podal

odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby Najvyšší súd SR zmenil výrok o trovách konania

napadnutého uznesenia tak, že odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľovi trovy konania

vo výške 305,86 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu

navrhovateľa a zároveň, aby odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 82,99 € z titulu náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej

služby (podanie odvolania) vo výške 61,75 € ( vyhl. č. ),

a paušálnej náhrady vo výške 7,41 € (spolu 69,16 €) a DPH 20% vo výške 13,83 €.

V danom prípade podľa navrhovateľa nebol dôvod v prvostupňovom konaní

na aplikáciu ust. o trovách konania a navrhovateľ poukázal

na ust. veta prvá , z ktorého vyplýva, že ak niektorý z účastníkov zavinil,

že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Krajský súd mal v danom

prípade skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.

V tomto prípade zastavenie konania zavinil odporca. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že

z dôvodov uznesenia krajského súdu vyplýva, že súd sa pred rozhodnutím o náhrade trov

zastaveného konania s aplikáciou ust. vôbec nezaoberal.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

vec bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto bolo

potrebné odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, smerujúce čo

do výroku o trovách konania, odmietnuť v zmysle ust. za použitia

ust. veta prvá , a to z nasledovných dôvodov:

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Podľa veta druhá opravný prostriedok je prípustný, len ak je to

ustanovené v tejto časti.

V danom prípade mal odvolací súd za preukázané, že krajský súd vo veci konal

a rozhodoval o návrhu navrhovateľa v zmysle ust. (konanie o ochrane

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy).

V zmysle ust. súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie

konanie a zároveň rozhodne o trovách konania.

Nakoľko krajský súd mal za preukázané, že dôvody na ďalšie konanie vo veci odpadli,

nakoľko daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľa, ako platiteľa,

na navrátenie nároku odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009

bola dňom 6.12.2010 ukončená, tak správne postupoval, keď konanie vo veci zastavil.

Podľa ust. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný

prostriedok.

Pokiaľ teda navrhovateľ podal odvolanie čo do trov konania a namietal, že krajský súd

v tejto časti vec nesprávne právne posúdil a že mal na rozhodnutie o trovách konania

aplikovať ust. veta prvá , tak odvolací súd je toho názoru, že nemôže zasahovať

a vstupovať do rozhodovacieho procesu krajského súdu, ani čo do výroku o trovách konania,

pokiaľ krajský súd v danom prípade rozhodoval v konaní o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy v zmysle ust. , pretože v danom prípade ide

o konanie jednoinštančné. V danom prípade teda podľa názoru odvolacieho súdu opravný

prostriedok pri aplikácii ust. nemôže byť prípustný ani proti výroku

uznesenia krajského súdu v časti o náhrade trov konania, pretože i tá časť, v ktorej krajský

súd rozhoduje pri aplikácii ust. i o trovách konania, nesporne podlieha

zásadám jednoinštančného konania.

V danom prípade pre úplnosť veci odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že

v ust. je poskytnutá účastníkom konania ochrana v prípade nesprávneho

poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktoré má za následok, že účastník konania

(odvolateľ) je oprávnený podať odvolanie v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej

od doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. O takýto prípad v danom konaní nejde.

Pre úplnosť veci taktiež odvolací súd uvádza, že nevylučuje ani argumentáciu

navrhovateľa, že krajský súd sa v rámci rozhodovacieho procesu mohol zaoberať prípadne

i aplikáciou ust. veta prvá , a za daného skutkového stavu by aplikácia

uvedeného ustanovenia bola pre navrhovateľa zrejme najvhodnejšou, avšak odvolací súd,

i keď navrhovateľ na to nepoukazuje, nevidí napr. dôvod, že krajský súd v danom prípade

mohol, a nič by mu v tom taktiež nebránilo, aby na danú vec bol aplikoval i napr. ust. § 250k

ods. 1 veta druhá , teda nič nebránilo krajskému súdu rozhodnúť i tak, že v danom

prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých by náhrada trov konania

navrhovateľovi priznaná nebola. V zmysle názoru odvolacieho súdu aplikácia ust. § 250k

ods. 1 veta druhá (dôvody hodné osobitého zreteľa) by v danom prípade bola zrejme

najvhodnejšou variantou vzhľadom i na vysokú početnosť daňových kontrol u tohto daňového

subjektu a jeho obchodných partnerov, a na doterajšie zistenia u týchto daňových subjektov

ohľadne problematiky odpočtu DPH. Avšak Najvyšší súd SR ako súd odvolací, vzhľadom

na už vyššie uvedené skutočnosti, nemá právomoc vstupovať do rozhodovacieho procesu

krajského súdu v časti o trovách konania v danom prípade, a to vzhľadom na už uvedenú

zásadu jednoinštančného konania, ktorým nepochybne konanie o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy je.

Odvolací súd sa snažil aj v teoretickej rovine iba poukázať aj na inú možnosť

rozhodovacieho procesu v časti o trovách konania, nielen na alternatívu, na ktorú poukazuje

navrhovateľ a ktorú prezentuje v danom prípade ako jedinú správnu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1

v spojení s ust. za použitia ust. veta prvá ,

nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a správnemu orgánu náhrada trov

neprináleží a naviac žiadne trovy konania mu v odvolacom konaní nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. augusta 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth