Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-331-2013.pdf
PDF · 101.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/331/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. P. nar. X.X.XXXX a W. P.H. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov N. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. na B. W. č. XX a X. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v W. na B. W. č. XX zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Hlavnej ul. č. 40 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.6.2013 č.k. 23P 205/2012-157 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a zmenil tak, že zníži výživné pre mal. L. na 70 € a mal. W. na 70 € od 26.6.2013, ktoré bude splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a určuje podľa § 63 ods. 3, aby matka maloletých detí v banke zriadila v prospech maloletých detí osobitný účet a z výživného poukazovala mesačne sumu 70 € na každé dieťa a to spätne od výroku rozhodnutia Okresného súdu Košice II z 11.5.2011 pre potreby maloletým deťom L. a W. k tvorbe úspor a príprave maloletých detí na budúce povolanie podľa Zákona o rodine § 35 rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov. Namietal, že odôvodnenie rozsudku, ktorým bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý, je účelové, irelevantné a zvrátené, v prospech odporkyne, matky maloletých detí. So zreteľom na pomer sudkyne k veci, k účastníkom, ako aj k ich zástupcom má pochybnosti o jej nezaujatosti. Sudkyňa svojím rozhodnutím a odôvodnením mu zakazuje ochorieť po 32 odpracovaných rokoch a prikazuje mu vykonávať zamestnanie v chorobe a bez odpočinku. Tvrdí, že nevykonáva práce v nadčasoch, čo je irelevantné, konkrétne od roku 2010 všetok svoj osobný voľný čas venoval nadčasom, na čo doplatil tým, že mu odvolací súd zdvojnásobil výživné pre deti. Doposiaľ robí nadčasy, pokiaľ je to technicky možné a mení si už tretí rok zmeny kvôli párnym víkendom, aby mohol byť so svojimi deťmi. Odvolací súd nezohľadnil skutočnosť, že zabezpečoval potreby svojich detí nad rámec svojich možností, aby v čo najkratšom čase zabezpečil im nové detské izby s posteľami, aby nespali na zemi z dôvodu, že za jeho neprítomnosti, keď bol v práci, matka ukradla zo spoločného bytu absolútne všetko potrebné a až po tom vymenil zámok na dverách, aby nedochádzalo k páchaniu ďalších trestných činov. Podotkol, že matka svojvoľne opustila spoločnú domácnosť za účelom odcudzenia maloletých detí od neho. Pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti, deti zo svojej vôle zotrvávali iba v jeho prítomnosti, keď boli hladné alebo niečo potrebovali, prišli za ním, nie za matkou. Keď odchádzal do práce, veľmi sa tešili na jeho návrat domov z práce. Matka buď spala v obývačke alebo chatovala na Azete, Facebooku a iných sociálnych
sieťach. Žiaden súd nespomína, že to bola matka, ktorá rozvrátila manželstvo, zobrala deťom rodinu, otca a ich skutočný domov. Ďalej uviedol, že detskú izbu kúpil maloletým deťom na Vianoce 2010 a Vianoce už deti trávili vo svojej novej detskej izbe (faktúru prikladá v prílohe). Dcére W. kúpil notebook Toshiba na Vianoce 2011 za 428 €, o čom prikladá doklad. Podotkol, že aj mal. L. kupoval prihliadnuc k jeho veku, lebo žiadne z detí nie je zvýhodňované. Dcére W. kúpil k prvému svätému prijímaniu tablet, lebo si ho žiadala, za 100 € ku dňu 1.6.2013, synovi L. k meninám ku dňu 6.7.2013 taktiež tablet za 119 €, lebo si ho želal. Na kúpu uvedených tabletov si musel vypožičať finančné prostriedky, ktoré doposiaľ spláca. Matka deťom zakázala priniesť ich domov a to za účelom, aby deti izolovala od styku s otcom cez videohovor alebo Skype a dcére tiež odobrala mobilný telefón, ktorý jej dal k 9. narodeninám. Na pojednávaní tvrdila, že dcére dala mobilný telefón a že jej pravidelne kupuje kredit za 10 € mesačne. Na pojednávaní poukazoval na to, že matka klame, lebo kredit dcére nekupuje len preto, aby sa s ním nemohla kontaktovať, na čo sa sudkyňa rozhorčila a opakovala, že sú tam kvôli zníženiu výživného. Uvedené veci deťom kúpil v rozmedzí troch rokov a táto dôležitá skutočnosť sudkyni unikla, zároveň o tom prikladá prílohy. Sudkyňa ďalej v odôvodnení poukazuje na to, že svojim deťom zriadil vkladné knižky a vložil každému dieťaťu po 300 € na ich osobný účet a dúfa, že tieto prostriedky budú podľa § 35 o rodine slúžiť na prípravu maloletých detí na ich budúce povolanie a nestanú sa opäť korisťou pre ich matku, aby si zvýšila osobný luxus za pomoci slovenského súdnictva, čo sa deje za pomoci zlovôle doterajších sudcov, ktorí doposiaľ rozhodovali pod zástierkou, že je to pre dobro maloletých detí. Pritom deti chodili do školy a škôlky bez raňajok a k nemu počas párnych víkendov v špinavých a roztrhaných veciach. Keď sa detí pýtal, prečo im matka nekúpi, čo potrebujú, povedali mu, že mama si kupuje iba pre seba. Až po pojednávaní 26.6.2013 sa to čiastočne zlepšilo. Tieto skutočnosti doposiaľ ignorovala sociálna kuratela a tiež súdy. V prílohách prikladá, že maloletým deťom vložil dvakrát po 300 € 19.6.2013, pričom sa vzdal 13. platu cca do 400 € a doložil tam aj preplatok za kúrenie. Ďalej uviedol, že matka tvrdí, že on býva zatiaľ v 3-izbovom spoločnom byte, ale nespomenula, že finančné náklady za úver za byt znášal a znáša doposiaľ sám. Robila pritom všetky aktivity, aby sa stal neplatičom a aby nemohol splácať ich spoločný úver. Nakoľko nedisponuje žiadnou finančnou zábezpekou, nemôže sebe a svojím deťom vyriešiť bytovú otázku, nechodí po dovolenkách ako matka detí v roku 2011 v Chorvátsku a v roku 2012 v Španielsku, keď vedela, že jeho návrh bude zamietnutý, si kúpila z výživného osobný automobil Octavia. Jeho jediným príjmom je mzda od zamestnávateľa v priemere 900 € mesačne a ďalej 50 % z 13. a 14. platu, ktorých výplata závisí od výsledkov zisku firmy. Spláca spoločný úver 129,02 € - úroky 40,81 €, ďalej sporenie deťom 20 € + 19,92 €, výživné pre deti 280 €, platba za byt 164,23 € (nový úver na budúce bývanie a to s výnimkou od banky na 15 rokov 344,20 € - 100 €, náklady na bývanie, čo prikladá k prílohe), cestovné 20 €, telefón 12,85 €, lieky 40 €, internet + TV 19,36 €, čo je spolu 986,24 €. Domnieva sa, že pokiaľ súd niekomu uloží povinnosť, musí mať predstavu, ako ju povinný bude vedieť plniť. Namietal tiež, že sudkyňa nepožadovala od matky doložiť žiadne dôkazy a postačovali jej klamlivé a zavádzajúce odpovede. Matka pritom vykonáva dve neoficiálne zamestnania a to v nebankovke PROVIDENT a posilňovni EXPRESKA. U matky sudkyňa zohľadnila náklady na benzín 70 €, čo nie je potrebná položka, lebo cesta do školy pre deti je 10 minút a cesta do práce električkou 12 minút. Za mobily matka platí mesačne od 50 až do 76 €, čo je pre neho horibilná suma, pričom na pojednávaní tvrdila, že jej to prepláca zamestnávateľ v hotovosti. Nevie si predstaviť, ako jej môže zamestnávateľ bez akéhokoľvek potvrdenia preplácať peniaze len tak, potom mzda, ktorú jej zamestnávateľ vypláca a udáva v potvrdení o príjme, je fiktívna a zavádzajúca. Matka udáva klamlivé výdaje, aby účelovo navýšila náklady pre maloleté deti. V skutočnosti sa prostriedky z výživného rozplývajú v prospech matky a to vyplácaním školných poplatkov na vysokej škole v Prešove, na výlety, navyšovanie luxusu matky a dokonca kúpou osobného automobilu Octavia. V súčasnosti je jeho syn chorý, leží v horúčkach, nemá prostriedky na právnika a na osobnom účte má zostatok 0,29 €, preto je znovu nútený požičiavať si alebo hladovať a čakať na výplatu od zamestnávateľa, aby mohol deťom kúpiť najprv lieky a stravu pre deti. Z toho dôvodu podáva aj trestné oznámenie vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa a nadržiavanie v prospech odporkyne voči sudkyni z dôvodu ohrozenia vývinu, zdravia a života jeho detí a zdravia jeho ako otca detí. K odvolaniu pripojil kópie návrhu na zníženie výživného podaného 3.9.2012, návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na zníženie výživného podaného 12.9.2012, potvrdenie o prijatí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o zníženie výživného z 12.9.2012, kópiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na zníženie výživného podaného 5.11.2012, kópiu odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 7.2.2012 sp.zn. 23P 247/2012, faktúru z 23.12.2010 od dodávateľa Drevonab AZ s.r.o. za detskú izbu LALA v sume 398 € a doklad o jej úhrade, ďalej príjmový doklad z 31.10.2011 dodávateľa Qcomp s.r.o. na sumu 428 € za tovar Toshiba C670-11L, ďalej žiadosť o ošetrovné od Sociálnej poisťovne s potvrdením, že otec zabezpečoval starostlivosť o mal. L. od 7.8.2013, výmenný list pre mal. L. na vyšetrenie moču,
sprievodný list na röntgenové vyšetrenie otca z 10.12.2012, lekársky poukaz na vydanie kolennej ortézy pre otca z 22.11.2012, žiadanku na liečebnú rehabilitáciu a fyzioterapiu pre otca bez dátumu, predpis lieku pre otca na Unilat 50 mikrogramov z 27.2.2013, preukaz glaukomatika a to otca, úverovú ponuku od Slovenskej sporiteľne pre otca na úver vo výške 57.000 € so splátkami po 344,20 € s čistým príjmom klienta 1.050 €, splátkový kalendár úveru na bývanie - informatívny, ponuka 2-izbového bytu s rozlohou 51,4 m2 s cenou od 59.990 €, výzvu otca adresovanú právnej zástupkyni matky na dobrovoľné plnenie spoločného záväzku voči UNICREDIT BANK a poisťovne KOOPERATIVA a.s. z 1.10.2012, platobný doklad SIPO za august 2013 s úhradou 164,23 €, informáciu poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. otcovi o stave investičného životného poistenia, potvrdenie o vklade v hotovosti 19.6.2013 na účet L. P. v sume 300 €, výpis zo sporenia v Tatra banke a.s., ďalej doklad o vklade v hotovosti na účet mal. W. P. 19.6.2013 300 €, výpisy z účtu otca v UniCredit Bank a výpisy z účtu matky maloletých detí v Slovenskej sporiteľni a dva kusy fotografií detských izieb.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v konaní na súde prvého stupňa nebolo preukázané, že by od poslednej úpravy výživného došlo u otca k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného pre maloleté deti. Dočasná práceneschopnosť otca, na ktorú sa opäť odvoláva, nie je dôkazom, že sa jeho pravidelný príjem znížil. Otec sám udáva, že je schopný zo svojho príjmu tvoriť úspory a uhrádzať nový úver na budúce nové bývanie. U detí nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, naopak, náklady na deti sa zvyšujú spolu s neustálym nárastom ich potrieb z dôvodu ich vývoja a rastu. V súčasnosti už aj mal. L. nastúpil do 1. ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady. Otec sa opäť uchyľuje ku klamlivým tvrdeniam o jej hospodárení s finančnými prostriedkami, ako aj o starostlivosti o deti. Z konania pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že otec sa snažil svojimi zavádzajúcimi tvrdeniami preukázať skutočnosti, ktoré boli predmetom konania o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom. Otec účelovo pozmeňuje a skresľuje skutočnosti, ako napríklad v prípade jej služobného mobilu a spôsobe úhrady nákladov zaň, kde nikdy netvrdila, že náklady s ním spojené jej zamestnávateľ prepláca v hotovosti. Domnieva sa, že súd prvého stupňa náklady otca na tvorbu úspor a kúpu cenných darov pre maloleté deti vyhodnotil správne, keď tieto náklady považoval za druhotné oproti výdavkom na plnenie si súdom určenej vyživovacej povinnosti, teda tieto výdavky nemôžu byť dôvodom na zníženie výživného. K vyjadreniu pripojila svoje vyjadrenie k návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a relevantnými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní (napríklad I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03). Predmetom konania v tomto prípade je zníženie výživného od otca pre maloleté deti, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 11.5.2011 č.k. 36C 48/2010-114 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25.1.2012 č.k. 8CoP 265/2011-145. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného nedošlo u účastníkov konania k podstatným a trvalým zmenám pomerov, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa preto nemohol prihliadnuť na existujúce splátky úveru otca, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou, navyše ide o splátky úveru za byt patriaci do BSM rodičov maloletých detí, ktoré doposiaľ nebolo vysporiadané a v uvedenom byte býva výhradne otec maloletých detí. Matka spolu s deťmi býva v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí 310 €. Rovnako nie je možné prihliadať na údajné ďalšie splátky úveru, ktorý chce otec v budúcnosti čerpať na kúpu vlastného bytu. Pokiaľ ide o príjmy rodičov, matka dosahuje rovnaký príjem ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, u otca došlo k poklesu príjmu v dôsledku krátkodobej práceneschopnosti s tým, že jeho priemerný mesačný príjem od 1.1.2012 je 939,70 € spolu s nemocenskými dávkami. Pokiaľ otec namieta lepšie príjmové pomery matky, aké vyplynuli z dokazovania súdu prvého stupňa, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine si každý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a preto ani v prípade, ak by boli pomery matky lepšie, nemôže to mať za následok zníženie výživného pre maloleté deti zo strany otca, ktorý si má plniť svoju vyživovaciu povinnosť k deťom primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Pokiaľ otec namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa vo vzťahu k plneniu jeho vyživovacej povinnosti nad rámec stanoveného výživného kúpou notebooku, tabletov, detských izieb a sporenia, odvolací súd dodáva, že uvedené závery súdu prvého stupňa korešpondujú s výpoveďou otca na pojednávaní, pričom paradoxne v odvolaní sám svoju argumentáciu na súde prvého stupňa vyvracia. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že plnenia otca nad rámec stanoveného výživného nie sú podstatnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté deti v súlade s návrhom otca. Vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu detí stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté deti, t.j. v tomto prípade matky detí, avšak za splnenie takejto povinnosti nie je možné považovať naturálne plnenia povinného rodiča, t.j. nákup rôznych vecí pre maloleté deti iba, ak by sa na tom obaja rodičia výslovne dohodli. Odvolací súd sa stotožnil i s postupom súdu prvého stupňa, keď nevykonával dokazovanie na preukázanie tvrdení otca o údajnej nestarostlivosti matky o maloleté deti, nakoľko nesúvisia s predmetom konania o zníženie výživného a mohli by byť eventuálne významné len v konaní o zmene vo výchove maloletých detí. Vo vzťahu k odvolaciemu návrhu otca, aby súd uložil matke povinnosť vytvárať maloletým deťom úspory, odvolací súd poukazuje na ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takomto prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného,
ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť vytvárať úspory pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je možné uložiť povinnému rodičovi, to znamená, v tomto prípade otcovi, ktorý nemá deti zverené do osobnej starostlivosti a to v prípade, ak by to jeho majetkové pomery dovoľovali. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Na odstránenie vád konania súdu prvého stupňa slúži systém opravných prostriedkov. Vzhľadom na to, že námietka zaujatosti, ktorú otec vzniesol v podanom odvolaní sa týka výlučne okolností spočívajúcich v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci, resp. v jej rozhodovaní, odvolací súd v súlade s ust. § 15a ods. 5 O.s.p. na túto námietku zaujatosti neprihliadal a ani o nej nerozhodoval.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.