Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-21-2014.pdf
PDF · 76.35 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/21/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného REAL VT, s.r.o., so sídlom Dr. C. Daxnera 86, Vranov nad Topľou, IČO. 36 477 591, proti povinnej C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. XXX/X, Y. L. P., o vymoženie 363,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6Er/172/2006-14 zo dňa 16.09.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení odôvodnil tým, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je notárska zápisnica sp. zn. N 264/2005, NZ 68589/2005, spísaná dňa 28.12.2005 pred JUDr. Valériou Zahorjanovou, notárkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, na základe uznania záväzku a súhlase s exekúciou, vykonaného advokátom JUDr. Vladimírom Monokom ako splnomocnencom povinnej, pričom toto splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej zmluvy o pôžičke č. P37/2005, uzavretej dňa 14.04.2005 medzi oprávneným a povinnou. Meno splnomocnenca už bolo predpísané na formulárovom tlačive. Povinná sa splnomocnením dopredu vzdala práva uznať alebo neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, čo nie je možné, keďže uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý vznikne. Neplatnosť tohto právneho úkonu spôsobuje aj nedostatok slobodnej vôle, keďže splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej zmluvy používanej oprávneným a povinná nemala možnosť zvoliť si iného splnomocnenca. Ďalej poukázal na to, že splnomocnenec povinnej bol vybraný oprávneným, čo nasvedčovalo tomu, že nemal hájiť záujmy osoby, ktorá si ho vybrala. Z uvedených dôvodov považoval súd prvého stupňa splnomocnenie za absolútne neplatné, a teda nevyvolávajúce žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je predmetná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom.
Keďže súd prvého stupňa nemal v čase rozhodnutia k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie súdnym exekútorom rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom uviedol, že splnomocnený advokát bol viazaný právom konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia podľa zákona o advokácii. Uviedol, že záväzok povinnej je presne špecifikovaný v predmete zmluvy o pôžičke a že súd prvého stupňa neuviedol, ako a čím splnomocnenec v zmysle svojho oprávnenia zastupovať splnomocniteľa poškodil jeho oprávnené záujmy. Oprávnený ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by povinnej nebol ponúknutý slobodný výber advokáta na splnomocnenie, pretože oprávnený môže predložiť zmluvy o pôžičke so splnomocneniami, kde sú dlžníkmi splnomocnení aj iní advokáti, resp. tretie osoby. Mal za
to, že v zmluve o pôžičke je priamo vyslovený súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a jasne a zrozumiteľne formulované plnomocenstvo na transformáciu tohto súhlasu do notárskej zápisnice, a preto táto notárska zápisnica spĺňala všetky predpoklady stanovené v ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p..
Odvolací súd v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Notárska zápisnica sp. zn. N 264/2005, NZ 68589/2005 zo dňa 28.12.2005 bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval JUDr. Vladimíra Monoka vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obdobné konanie iného advokáta, za ktoré bol advokát napomenutý zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.
Tvrdenie oprávneného v odvolaní, že môže predložiť súdu aj iné zmluvy o pôžičke, kde sú dlžníkmi splnomocnení aj iní advokáti, resp. tretie osoby, podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňuje záver prvostupňového súdu o nedostatku slobodnej vôle dlžníčky (povinnej) pri výbere advokáta na splnomocnenie. Naopak, preukazuje to, že oprávnený ako veriteľ uzatváral aj ďalšie zmluvy s dlžníkmi, súčasťou ktorých boli splnomocnenia udeľované dlžníkmi tretím osobám na uznanie záväzku. Z toho je možné vyvodiť záver, že ide o obchodnú praktiku veriteľa (oprávneného) a je málo pravdepodobné, aby s návrhom na udelenie plnomocenstva v zmluve prišiel samotný dlžník (povinná).
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
V neposlednom rade je nutné poznamenať, že plnenie priznané exekučným titulom je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na priznanú výšku zmluvnej pokuty 365% ročne (1% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania).
Súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
Na podporu svojho záveru odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010). Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ECdo 35/2013 zo dňa 09.07.2013 týkajúce sa obdobnej veci. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom zákon obchádza. Dovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu“.
Súd prvého stupňa rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.