Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-7-2023.pdf
PDF · 151.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXXX/X, E., právne zastúpený: JUDr. Anna Kopčáková, advokátka, so sídlom: Ivana Krasku 1, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1./ A. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, G. H. I., 2./ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXXX/XX, E. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO- OVBP2-2023/043607-002 zo dňa 19.09.2023, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
1. Správnou žalobou zo dňa 22.11.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) elektronicky dňa 24.11.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“) č. OU-PO- OVBP2-2023/043607-002 zo dňa 19.09.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie mesta Levoča (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. SÚ 21776/2283/2023/Kor zo dňa 31.05.2023, ktorým mesto Levoča nariadilo žalovanému odstrániť stavbu „Úprava vjazdu pred rodinným domom so súpisným číslom 3542/42A“ (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“).
2. Žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a priznať žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.
II.
Administratívne konanie
3. Mesto Levoča vydalo oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 19.10.2022 (ďalej aj „oznámenie zo dňa 19.10.2022“). Žalobcovi bolo oznámenie zo dňa 19.10.2022 doručené dňa 31.10.2022. Štátny stavebný dohľad sa uskutočnil dňa 10.11.2022 o 10:00 hod. so stretnutím na mieste stavby, Ovocinárska ulica, rodinný dom súpisné č. 3543/42A - pozemok parcela C KN 8104/2, k.ú. E. (ďalej aj „štátny stavebný dohľad“).
4. Z výkonu štátneho stavebného dohľadu bola vyhotovená zápisnica zo dňa 10.11.2022, ktorú žalobca podpísal ako jedna z osôb prítomných pri výkone stavebného dohľadu (ďalej aj „zápisnica zo dňa 10.11.2022“). V časti zistenia stavebného úradu sa v zápisnici zo dňa 10.11.2022 uvádza – citované doslovne: „riešiť dodatočnú legalizáciu vjazdu a výjazdu na pozemok“. V časti námietky účastníkov sa v zápisnici zo dňa 10.11.2022 uvádza – citované doslovne: „Ing. Feling – dá do pôvodného stavu pozemok tak ako bol pred výstavbou rd.“.
5. Mesto Levoča zo štátneho stavebného dohľadu vyhotovilo odpoveď zo dňa 09.12.2022 (ďalej aj „odpoveď zo dňa 09.12.2022“), v ktorej uviedlo, že „vjazd k rodinnému domu, pozemok parcela KN- C 8104/2 k.ú Levoča, ktorý je umiestnený na pozemku KN – C 8104/3, k.ú. E. nebol zrealizovaný v súlade so stavebným povolením vydaným na stavbu „Novostavbu rodinného domu“ pod číslo SÚ 3278/21430/2017/Dzá zo dňa 15.06.2022. Oproti schválenej projektovej dokumentácii bol zrealizovaný oporný múrik s terasovito sa zvyšujúcimi stupňami z hornej strany vjazdu a palisády osadené zo spodnej časti vjazdu.“ Zároveň mesto Levoča v odpovedi zo dňa 09.12.2022 vyzvalo žalobcu odstrániť oporný múr a oznámilo žalobcovi, že ako príslušný stavebný úrad začne z vlastného podnetu „konanie o dodatočnej legalizácii resp. odstránení stavby „Úprava vjazdu“ na pozemku parcela KN-C 8104/2 k.ú. E. (...)“.
6. Následne správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. SÚ 31788/2283/2022/Kor zo dňa 09.12.2022,v ktorom uviedol, že „na základe štátneho stavebného dohľadu zo dňa 10.11.2022 začína podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona konanie o dodatočnom povolení stavby – úprava vjazdu pred rodinným domom so súpis. č. 3543/42A na ulici Ovocinárska v Levoči, na pozemku parc. č. KN-C 8104/2 v katastrálnom území E.“. V tomto rozhodnutí správny orgán prvého stupňa označil doklady, na ktorých predloženie vyzval žalobcu do 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, vrátane žiadosti o dodatočné povolenie stavby a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil (ďalej aj „rozhodnutie o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby“).
7. Žalobca podal voči rozhodnutiu o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby odvolanie zo dňa 27.01.2023 (ďalej aj „odvolanie zo dňa 27.01.2023“), v ktorom uviedol, že na základe stavebného povolenia vydaného rozhodnutím mesta Levoča č. SÚ 3278/21430/2017/Dzá zo dňa 15.06.2017 (ďalej aj „stavebné povolenie“) sa vo veci jedná o povolenú stavbu, čo vyplýva aj z overenej projektovej dokumentácie. Zároveň mesto Levoča kolaudačným rozhodnutím č.j. SÚ 2803/30699/2020 Má zo dňa 16.12.2020 (ďalej aj „kolaudačné rozhodnutie“) povolilo užívanie tejto stavby, pričom v rámci kolaudačného konania bol podľa názoru žalobcu úplne a presne zistení skutkový stav.
8. Správny orgán prvého stupňa informoval žalobcu emailom zo dňa 13.02.2023, že voči rozhodnutiu o prerušení konania o dodatočnom povolení stavy sa nie je možné odvolať, a teda jeho odvolaním sa stavebný úrad nemôže zaoberať.
9. Správny orgán prvého stupňa vydal oznámenie o začatí konania o nariadení odstránenia stavby zo dňa 13.04.2023 (ďalej aj „oznámenie zo dňa 13.04.2023“), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20.04.2023. Žalobca k tomuto oznámeniu zaslal správnemu orgánu prvého stupňa odpoveď zo dňa 27.04.2023, emailom zo dňa 28.04.2023.
10. Žalobcovi bolo rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nariadené odstrániť stavbu“ „Úprava vjazdu pred rodinným domom so súpisným číslom 3542/42A,“ „ktorá pozostáva z nepovolenej úpravy vjazdu/výjazdu realizáciou oporného múrika s terasovito sa zvyšujúcimi sa stupňami z hornej strany vjazdu/výjazdu a osadenými palisádami z dolnej strany vjazdu/výjazdu po celej dĺžke vjazdu/výjazdu na pozemku parcela KN C 8104/2 k.ú. E., zasahujúcej do pozemku KN C 7218/5 k.ú. E.“ (ďalej aj „oporný múr“). Dôvodom vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bolo, že žalobca „v lehote, ktorá uplynula dňa 17.02.2023 nepožiadal o dodatočné stavebné povolenie, nepredložil projektovú dokumentáciu úpravy vjazdu/výjazdu, vlastnícke právo k pozemku KN C 7218/5 k. ú Levoča a ďalšie požadované podklady“.
11. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 22.06.2023 (ďalej aj „odvolanie zo dňa 22.06.2023“)
12. Pôvodný žalovaný svojim rozhodnutím č. OU-PP-OVBP2-2023/043607-002 zo dňa 19.09.2023 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Pôvodný žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že spisový materiál týkajúci sa kolaudačného konania neobsahuje informácie o tom, ako bol v tom čase vjazd/výjazd upravený. V schválenej projektovej dokumentácii je úprava vjazdu navrhnutá ako spevnená plocha, bez iných stavebných úprav a existujúci vjazd/ výjazd k pozemku, na ktorom je umiestnený rodinný dom, mal byť upravený len zámkovou dlažbou alt. makadamom. Pôvodný žalovaný taktiež poukázal na § 88a ods. 6 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. (ďalej aj „stavebný zákon“), podľa ktorého „stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. “
III.
Súdne konanie
13. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:
- žalobca namietal zákonnosť štátneho stavebného dohľadu,
- na oporný múr sa malo vzťahovať stavebné povolenie prípadne kolaudačné rozhodnutie,
- žalobca ďalej namietal procesné porušenia v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa a v odvolacom konaní.
14. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 12.01.2024 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:
- správny orgán prvého stupňa poskytol žalobcovi dostatočný čas na predloženie požadovaných dokladov, čo žalobca nevyužil,
- správny orgán prvého stupňa neporušil základné zásady správneho konania, keďže poskytol žalobcovi dostatočný priestor, aby s ním žalobca mohol spolupracovať,
- žalobcom namietané doručovanie dokladov účastníkom administratívneho konania, a nie ich splnomocniteľovi, nevyvolalo nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia,
- žalovaný uviedol, že žalobné body sú nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť.
15. Správny súd uznesením č.k. 5S/7/2023 - 52 zo dňa 25.01.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2024, priznal správnej žalobe odkladný účinok.
16. Pôvodný žalovaný podaním zo dňa 25.03.2024 oznámil správnemu súdu, že v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní dôjde s účinnosťou od 01.04.2024 k prechodu kompetencií na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
17. Prechodom kompetencií na úseku územného plánovania a stavebného poriadku podľa § 6 ods. 2 v spojení s § 7 zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní z pôvodného žalovaného na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu sa Úrad pre územné plánovanie a výstavbu stal žalovaným orgánom verejnej správy podľa § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) prijal stav konania ku dňu, ku ktorému na neho prešli kompetencie z pôvodného žalovaného (§ 25 SSP v spojení s primeraným použitím § 65 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „CSP“/).
18. Vyjadrenie ďalšej účastníčky konania v 2. rade zo dňa 10.04.2024 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:
- ďalšia účastníčka konania v 2. rade popísala pomery na mieste týkajúce sa prístupu na dotknuté pozemky a zároveň uviedla, že žalobca sa za vzniknutej situácie nesnažil nájsť spoločné riešenie s ďalšími účastníkmi administratívneho konania.
19. Replika žalobcu zo dňa 22.05.2024 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:
- nad rámec žalobných bodov žalobca podporne poukázal na ustanovenie § 7 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), z ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva, že oporný múr bol prejednaný v kolaudačnom konaní,
- predložil fotografie č. 1-3 vjazdu a oporného múra.
20. Žalovanému bola replika žalobcu zo dňa 22.05.2024 doručená dňa 29.05.2024, no žalovaný na ňu duplikou nereagoval.
21. Vyjadrenie ďalšej účastníčky konania v 2. rade zo dňa 07.06.2024 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:
- ďalšia účastníčka konania v 2. rade uviedla, že spevnenie pozemku zo strany suseda A. B. F. bolo postačujúce pre zabezpečenie prístupu na pozemok žalobcu, o čom taktiež svedčia fotografie predložené do konania samotným žalobcom.
22. Vyjadrenie ďalšej účastníčky konania v 2. rade zo dňa 07.06.2024 bolo doručené na vedomie žalovanému dňa 28.06.2024 a žalobcovi dňa 28.06.2024.
23. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.07.2024, na ktoré sa dostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, ďalší účastník konania v 1. rade a ďalšia účastníčka konania v 2. rade. Na tomto pojednávaní sa nezúčastnil žalovaný, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu kolízie pojednávaní a nedostatočnej personálnej kapacity, pričom nežiadal pojednávanie odročiť.
24. Na pojednávaní konanom dňa 18.07.2024 sa nezúčastnil A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. M. XXXX/X, E. ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 08.07.2024 a N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. M. XXXX/X, E., ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním zo dňa 08.07.2024. Správny súd do predmetného pojednávania konal s A. F., a N. F., ako s ďalšími účastníkmi konania v 3. a 4 rade, keďže boli ako vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. (ďalej aj „LV č. XXXX“) účastníkmi administratívneho konania. Na základe údajov katastra nehnuteľností správny súd z údajov katastra zistil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudla do svojho výlučného vlastníctva ďalšia účastníčka konania v 2. rade. Podľa Časti B „Vlastníci a iné oprávnené osoby z práv k nehnuteľnosti“ sa na LV č. XXXX v časti informácie o titule nadobudnutia uvádza: „O. P. I. XXX/XXXX zo dna 14. 06. 2023 - XXX/XX. H. Q. O. J. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X: Kúpna zmluva a Dodatok ku kúpnej zmluve I. XXX/XXXX zo dna 16. 06. 2023 - XXX/XX.“ Z uvedeného mal správny súd za preukázané, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX nadobudla ďalšia účastníčka konania v 2. rade do svojho výlučného vlastníctva od A. F. a N. F. v čase pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia. Z tohto dôvodu nemôžu byť subjektívne práva A. F. a N. F. dotknuté preskúmavaným rozhodnutím. Na základe uvedeného správny súd na pojednávaní konanom dňa 18.07.2024 určil, že s A. F. a N. F. nebude ďalej konať.
25. Na pojednávaní konanom dňa 18.07.2024 uviedol ďalší účastník konania v 1. rade, že sa ho spor netýka. Ďalšia účastníčka konania v 2. rade uviedla, že oporný múr predstavuje prekážku vstupu na jej pozemok. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že výstavbu oporného múra realizoval na základe pripomienky zo stavebného konania, pričom k celej situácii mohlo dôjsť v dôsledku pochybenia správneho orgánu prvého stupňa v stavebnom konaní. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla žalobcovi priznať náhradu trov konania za toto pojednávanie podľa § 171 ods. 2 SSP v hodnote 100 %, keďže vo veci sa konalo pojednávanie na návrh žalovaného, ktorý sa sám pojednávania nezúčastnil. Ďalší účastníci konania v 1. rade a v 2. rade vyhlásili, že si vo veci neuplatňujú náhradu trov konania. Správny súd na predmetnom pojednávaní vyhlásil tento rozsudok.
IV.
Aplikované právne predpisy
26. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
27. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
28. Podľa § 88a ods. 6 písm. stavebného zákona Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a/ nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b/ nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
29. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
30. Podľa § 99 stavebného zákona Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení zamestnanci a/ Slovenskej stavebnej inšpekcie (§ 123a) b/ stavebného úradu, c/ iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie, užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov, d/ krajského stavebného úradu.
31. Podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
32. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona Pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).
33. Podľa § 1 ods. 2 písm. zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 135/1961 Zb.“) Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a/ diaľnice, b/ cesty, c/ mestské cesty, d/ účelové cesty.
34. Podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne cesty a účelové cesty vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
35. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. Na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej cesty a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.
36. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. Účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
37. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. Pre povolenie stavby účelovej cesty platí ustanovenie § 16.
38. Podľa § 6 ods. 2 Federálneho ministerstva dopravy z 27. marca 1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) /ďalej aj „vyhláška č. 35/1984“/ Miestny národný výbor (obec) môže zaradiť do siete miestnych komunikácií účelové komunikácie; pri rozhodovaní o ich zaradení do siete miestnych komunikácií vychádza miestny národný výbor v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi z účelnosti tohto zaradenia vždy podľa miestnych pomerov, najmä podľa toho, do akej miery sa komunikácia verejne užíva a ako je pre toto užívanie komunikačne potrebná.
39. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.
40. Podľa § 22 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch.
V.
Posúdenie správnym súdom
41. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu, správny súd vo svetle žalobných bodov dospel k nasledovným záverom.
42. Žalobca v správnej žalobe vytýkal nezákonnosť štátneho stavebnému dohľadu. Uvedený žalobný bod správny súd posúdil v kontexte toho, či vytýkané nedostatky štátneho stavebného dohľadu sú môžu spôsobiť nezákonnosť podkladov, na základe ktorých bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby.
43. Žalobca v správnej žalobe uviedol – doslovne citované: „štátny stavebný dohľad vykonaný pracovníčkou stavebného úradu, (ďalej len „ŠŠD“) bol podľa názoru žalobcu vykonaný v rozpore so zákonom, nakoľko ho zvolali na zriadenie vjazdu/výjazdu, ktorý je podľa cestného zákona 135/1991, cestnou stavbou a povoľuje ho príslušný cestný orgán, a teda pracovníčka stavebného úradu nemala oprávnenie vo veci rozhodovať, lebo má oprávnenie na pozemné stavby,“ .
44. Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú zamestnanci orgánov verejnej správy uvedených v § 99 písm. a) až d) stavebného zákona. Z ustanovení upravujúcich pôsobnosť orgánov štátneho stavebného dohľadu nevyplýva, že sa musí jednať iba o zamestnancov tých stavebných úradov, ktoré by mali pôsobnosť o príslušnej stavbe rozhodovať v stavebnom konaní. Môžu sa vyskytnúť situácie, že pred samotným vykonaním štátneho stavebného dohľadu nebude zrejmé, či určitá stavba spadá do pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu, pričom takýto údaj sa získa až v rámci výkonu samotného štátneho stavebného dohľadu. Preto sú zistenia zo štátneho stavebného dohľadu oznamované orgánmi štátneho stavebného dohľadu príslušným stavebným úradom (napr. § 102 ods. 5 stavebného zákona). Štátny stavebný dohľad vykonala B. R. O. na základe poverenia mesta Levoča zo dňa 19.10.2022 (ďalej aj „poverenie zo dňa 19.10.2022“). Poverenie zo dňa 19.10.2022 bolo udelené primátorom mesta Levoča, pričom B. R. O. bola zamestnankyňou mesta Levoča ako stavebného úradu. Na základe
uvedeného bola B. R. O. oprávnená štátny stavebný dohľad vykonať podľa § 99 písm. b) stavebného zákona.
45. Žalobca v žalobných bodoch výslovne nevytkol to, že by mesto Levoča nebolo príslušným stavebným úradom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Napriek tomu správny súd považoval za potrebné túto právnu otázku posúdiť v kontexte predchádzajúceho žalobného bodu a to aj nad rámec žalobných bodov podľa § 134 ods. 2 písm. a) SSP. Uvedené správny súd posudzoval v kontexte toho, že žalobca vo vyššie citovanom žalobnom bode vytkol, že v prípade „vjazdu/výjazdu“ by mala byť daná pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu.
46. V tejto súvislosti správny súd vychádzal z nasledovných záverov ustálenej rozhodovacej praxe: „Po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu vrátane fotodokumentácie disponujúcej primeranou výpovednou hodnotou zastáva kasačný súd názor, že spevnenú plochu s dlažbou osadenou do štrkovo- pieskového lôžka na parc. č. XXX ako aj drevené schodisko je možné (a dokonca nutné) považovať za stavbu podľa stavebného zákona. Uvedené objekty zodpovedajú kritériám ich klasifikácie ako stavby v zmysle § 43 stavebného zákona, keďže ide o stavebné konštrukcie postavené stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov, ktoré síce nie sú pevne spojené so zemou, ale ich osadenie vyžadovalo úpravu podkladu. Pokiaľ ide o posledné z definičných kritérií stavby, ktoré je upravené alternatívne, Najvyšší súd Slovenskej republiky si už dávnejšie všimol (viď rozsudok sp. zn. 8Sžo/37/2016 zo dňa 31.05.2018), že stavebný zákon v žiadnom zo svojich ustanovení bližšie legálne neupravuje (nešpecifikuje), čo treba rozumieť pod slovným spojením „úprava podkladu“ a preto na účely stavebného zákona uvedené slovné spojenie vyložil tak, že „sa jedná o prispôsobenie podkladu bez ohľadu na rozsah tak, aby čo najviac funkčne a technicky zodpovedal následnému umiestneniu stavby. Konkrétne môže ísť o zarovnanie, zhutnenie, vyštrkovanie podkladu, spevnenie svahov a podobne, všetko bez ohľadu na rozsah prác“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 7Svk/19/2022, ods. 20). Žalobca vo veci nepreukázal, že úpravou povrchu prístupovej cesty došlo k vytvoreniu pozemnej komunikácie ako samostatnej stavby. V prípade, ak by tomu tak aj bolo, tak by sa mohlo jednať jedine o pozemnú komunikáciu majúcu charakter účelovej cesty (§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. ). Potom by síce vo vzťahu k takejto pozemnej komunikácii bola daná príslušnosť špeciálneho stavebného úradu, avšak týmto by bolo taktiež mesto Levoča (§ 120 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb.).
47. Zároveň platí, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa sa vzťahuje na odstránenie oporného múra ako samostatnej stavby a nie je rozhodnutím o odstránení pozemnej komunikácie. Žalobca taktiež vo veci nepreukázal, že by bolo možné považovať oporný múr za súčasť takejto prípadnej pozemnej komunikácie. Na účelové cesty sa nevzťahuje § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., podľa ktorého „Súčasťami diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry (...).“ Preto ani ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. nemožno usúdiť, že by oporný múr mohol byť prípadne súčasťou takto pozemnej komunikácie. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
48. Žalobca ďalej v žalobných bodoch namietal, že v priebehu štátneho stavebného dohľadu nebol vyrozumený o vyjadrení mesta Levoča zo dňa 10.11.2022 (ďalej aj „vyjadrenie zo dňa 10.11.2022“). K uvedenému súd uvádza, že zo zápisnice zo dňa 10.11.2022 vyplýva, že mesto Levoča sa zúčastnilo výkonu štátneho stavebného dohľadu uskutočneného v tento deň, pričom do zápisnice uviedlo: „žiadame odstrániť oporný múrik z pozemku.“ A teda požiadavka vznesená na odstránenie oporného múra v rámci štátneho stavebného dohľadu zo strany mesta Levoča bola žalobcovi známa. Žalobca sa výkonu štátneho stavebného dohľadu dňa 10.11.2022 zúčastnil a zápisnicu zo dňa 10.11.2022 podpísal. Túto požiadavku mesto Levoča opakovane prednieslo vo vyjadrení zo dňa 10.11.2022. Skutkové zistenia opísané v odpovedi zo dňa 09.12.2022 sú založené na zisteniach opísaných v zápisnici zo dňa 10.11.2022. Práve na základe týchto skutkových zistení sa konštatuje potreba začatia konania o dodatočnom povolení stavby. Odpoveď zo dňa 09.12.2022 formuluje zhodnú požiadavku ako vyjadrenie zo dňa 10.11.2022 v tom, že sa požaduje odstránenie oporného múra. Avšak skutkové okolnosti a právne argumenty uvedené vo vyjadrení zo dňa 10.11.2022 odpoveď zo dňa 09.12.2022
medzi svojimi dôvodmi výslovne neuvádza. Na základe uvedeného správny súd nepovažoval vytýkaný žalobný bod za taký, ktorý by zakladal nezákonnosť štátneho stavebného dohľadu.
49. Žalobca namietal, že niektoré ním uvádzané skutočnosti, ktoré sa týkali stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia a ich vzťahu k úpravám prístupovej cesty, neboli uvedené v zápisnici zo dňa 10.11.2022. Avšak žalobca v zápisnici zo dňa 10.11.2022 takúto námietku k jej obsahu neuviedol, pričom zápisnicu zo dňa 10.11.2022 sám podpísal. Za týchto okolností nemal správny súd hodnoverným spôsobom za spochybnený obsah zápisnice zo dňa 10.11.2022.
50. Podľa názoru žalobcu bol výsledok štátneho stavebného dohľadu doručovaný nesprávnym osobám, keďže – citované doslovne „je tam splnomocnenec, ktorému nebol doručený list.“ Správny súd usudzuje, že splnomocnenec, o ktorom v tomto žalobnom bode žalobca hovorí je B. N. F., ktorému bolo udelené plnomocenstvo zo dňa 08.11.2022 A. F. a N. F.. Zároveň obdobný žalobný bod týkajúci sa takejto vady doručovania uviedol žalobca aj v žalobnom bode pod číslom 12. (správna žaloba, str. 5). V danom prípade sa nejednalo o splnomocnenca žalobcu, ale o splnomocnenca iných účastníkov administratívneho konania. Preto akékoľvek vady doručovania vzťahujúce sa k tomuto splnomocnencovi nezasiahli do subjektívnych práv žalobcu. Preto pre účely súdneho prieskumu zákonnosti namietaného rozhodnutia nie je tento žalobný bod relevantný.
51. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté na základe chybne vykonaného štátneho stavebného dohľadu. Na základe právnych záverov uvedených vyššie nepovažoval správny súd tieto žalobné body za dôvodné.
52. Žalobca namietal, že podmienky na začatie konania o dodatočnom povolení stavby neboli vo veci splnené, keďže spevnenie svahu „je uvedené v správe, ktorá je súčasťou schválenej projektovej dokumentácie.“ Tento žalobný bod v kontexte obsahu žaloby správny súd posúdil tak, že ním žalobca namieta, že výstavba oporného múra mala byť povolená stavebným povolením, prípadne následne schválená kolaudačným rozhodnutím.
53. Správny súd uvádza, že pri svojom právnom posúdení prihliadal na to, a) či údaj o príslušnej stavbe je uvedený v popise, ktorý sa nachádza v stavebnom povolení alebo kolaudačnom rozhodnutí, b) či sa na príslušnú stavbu vzťahuje niektorá zo záväzných podmienok uvedená v stavebnom povolení, c) či bolo preukázané, že súčasťou príslušného administratívneho spisu bola projektová dokumentácia týkajúca sa príslušnej stavby, d) či je oporný múr súčasťou inej stavby, na ktorú sa vzťahuje stavebné povolenie (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 3Sžk/8/2016).
54. Stavebné povolenie vymedzuje stavbu ako „Novostavba rodinného domu“ umiestnená na pozemku parcela číslo C KN 8104 v katastrálnom území E.. Stavebné povolenie teda nevymedzuje žiadnu inú stavbu, ktorá by mala byť realizovaná na pozemku 7218/5, pre katastrálne územie E., na ktorom došlo k výstavbe oporného múra. V žiadnej inej časti stavebného povolenia nie je výslovne uvedený údaj o výstavbe oporného múra. Výstavba oporného múra taktiež jednoznačne nevyplýva ani zo žiadnej zo záväzných podmienok uvedených v stavebnom povolení mesta Levoča č. SÚ 3278/21430/2017/Dzá zo dňa 15.06.2017 (podmienky určené v stavebnom povolení pod č. 1. až 15.). Rovnako tak aj vo vzťahu ku kolaudačnému rozhodnutiu mesta Levoča č.j. SÚ 2803/30699/2020 Má zo dňa 16.12.2020 platí, že sa v ňom hovorí iba o stavbe označenej ako: „NOVOSTASVBA RODINNÉHO DOMU.“ Zároveň kolaudačné rozhodnutie v časti A. Popis stavby vymedzuje iba stavebný objekt: „SO 01 Rodinný dom“, bez toho aby sa tam uvádzal údaj o pozemnej komunikácii prípadne o opornom múre.
55. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil do súdneho konania listinu označenú ako „A. Sprievodná správa“, ktorá v Časti 2.3. Účel stavby uvádza: „V rámci objektu bude zrealizovaný aj vjazd na pozemok vedúci cez parcelu číslo 7218/5 s napojením na jestvujúcu obslužnú komunikáciu.“ Ďalej žalobca predložil do súdneho konania listinu označenú ako „B. Súhrnná technická správa,“ ktorá v Časti 2.3. Riešenie dopravy uvádza: „Vzhľadom k umiestneniu parkovacieho státia na pozemku je nutné vybudovanie prístupovej komunikácie, čo zahŕňa aj spevnenie svahu na parcele 7218/5.“ Správny súd má za to, že tieto listiny nemožno hodnotiť projektovú dokumentáciu o opornom múre. Len z použitého výrazu: „spevnenie svahu“ nemožno usúdiť, že takáto stavebná činnosť by mala zahŕňať výstavbu oporného múra. V administratívnom spise zo štátneho stavebného dohľadu sa nachádza výkres č. 1., názov výkresu „SITUÁCIA“, s vyznačenou poznámkou „Schválené za podmienok uvedených
v rozhodnutí Mesto Levoča, stavebný úrad č. SÚ 3278/21430/17/Dzá zo dňa 15.06.2017“ (ďalej aj „výkres č. 1“). Na výkrese č. 1 sa znázornenie oporného múra nikde nenachádza. V časti výkresu č. 1 označenej ako legenda, ktorá popisuje šrafovanie znázorňujúce prístupovú cestu k rodinnému domu, sa uvádza: „spevnené plochy a vjazd na pozemok makadam, alt. zámková dlažba.“ Takýto údaj z výkresu č. 1 preukazuje, že pojem „spevnenie“ použitý v technickej dokumentácii je potrebné vykladať iba ako uloženie makadamu, alt. zámkovej dlažby. Žalobca do konania nepredložil žiadnu listinu, ktorá by preukazovala, že administratívny spis stavebného konania mal obsahovať projektovú dokumentáciu týkajúcu sa oporného múra.
56. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie sa nevzťahujú na oporný múr a ani na takú stavbu, ktorej by mal byť oporný múr súčasťou.
57. Žalobca v žalobnom bode označenom pod číslom 8. (správna žaloba str. 5) uviedol, že o zmenách a odchýlkach oproti dokumentácii schválenej stavebným povolením nebol vyhotovený záznam pre účely kolaudačného konania. Uvedené podľa názoru žalobcu znamená, že výstavba oporného múra mala byť v súlade s projektovou dokumentáciou. Takto formulovaný argument žalobcu vykazuje znaky logickej chyby známej ako argumentum ad ignorantiam. Takejto logickej chyby sa dopúšťa ten, kto z nedostatku dôkazov o opaku určitej skutočnosti (v tomto prípade z absencie záznamu o odchýlkach oproti schválenej dokumentácii) tvrdí, že je preukázané, že takáto skutočnosť nastala (v tomto prípade, že oporný múr bol v súlade so schválenou dokumentáciou). Uvedený argument z tohto dôvodu považoval správny súd za chybný. Žalobca v replike taktiež poukázal na § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého „prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.“ Správny súd opakovane uvádza, že z obsahu kolaudačného rozhodnutia nevyplýva, že by sa toto rozhodnutie malo vzťahovať na oporný múr a ani z iných okolností veci nevyplýva, že by mal byť oporný múr súčasťou prístupovej cesty ako pozemnej komunikácie.
58. Žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že oporný múr bol predmetom stavebného povolenia či kolaudačného rozhodnutia. Preto správny súd považoval oporný múr za stavbu ohľadom ktorej mohlo byť začaté konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona.
59. Žalobca v ďalších žalobných bodoch namietal, že správny orgán „preskúmaval 7 rokov starú vec“ Časové súvislosti výstavby oporného múra nie sú vo veci jednoznačne ustálené (k replike zo dňa 22.05.2022 predložil žalobca fotografie č. 1 až č. 3, na ktorých by sa mal nachádzať oporný múr v čase rozostavanosti dňa 01.08.2019, avšak celý priebeh oporného múra nie je na týchto fotografiách jasne viditeľný). Ak by aj bol oporný múr dostavaný do súčasnej podoby v roku 2020 (teda v čase vydania kolaudačného rozhodnutia), tak by od dokončenia oporného múra do vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ubehli tri roky a nie sedem rokov. Plynutie času nebolo spôsobilé vyvolať legalizáciu oporného múra. Zároveň sa vo veci nejednalo o pokojný stav, nakoľko štátny stavebný dohľad bol začatý na základe žiadosti zo dňa 04.10.2022, ktorú podali právni predchodcovia ďalšieho účastníka konania v 2. rade. Preto správny súd nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný.
60. Žalobca tiež vytýkal, že administratívne konanie nesprávne prebehlo s A. F. a A. B. F. ako účastníkmi administratívneho konania. K uvedenému súd uvádza, že A. F. sa stala vlastníčkou pozemku C KN č. 8100/1, katastrálne územie E., a A. B. F. bol vlastníkom pozemku C KN č. 8103/1, katastrálne územie E.. Oba pozemky susedia s pozemkom vo vlastníctve žalobcu a zároveň susedia s pozemkom C KN č. 7218/5, na ktorom bol postavený oporný múr. Žalobca bližšie nezdôvodnil ako by malo takéto, podľa jeho názoru nesprávne, ustálenie okruhu účastníkov administratívneho konania zakladať naplnenie niektorého z dôvodov nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Preto správny súd nepovažoval za potrebné posudzovať správnosť okruhu účastníkov konania podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona v administratívnom konaní.
61. Ďalej žalobca v žalobných bodoch vytýkal – doslovne citované že: „konanie o prerušení a dodatočnom povolení končí bez výsledku a zároveň začína ďalšie konanie o odstránení stavby.“ Správny súd uvádza, že ustanovenie § 88a ods. 2 stavebného zákona neuvádza, že stavebný úrad nariadi odstránenie stavby až po tom, čo zastaví konanie o dodatočnom povolení stavby. Zo znenia príslušného ustanovenia vyplýva, že sa má jednať o bezprostredný následok nepredloženia dokladov alebo preukázaného rozporu stavby s verejným záujmom. Z tohto dôvodu je potrebné podľa názoru správneho súdu § 88a ods. 2 stavebného zákona vykladať ako lex specialis k § 30 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) a to tak, že začatím konania o odstránení stavby sa konanie o dodatočnom povolení stavby ex lege končí.
62. Ďalej žalobca v správnej žalobe namietal, že síce od žalobcu boli požadované určité doklady, ale podľa názoru žalobcu – citované doslovne „je prvotne nutné riešiť, či je stavba v rozpore s verejným záujmom.“ Správny súd poukazuje na § 88a ods. 2 stavebného zákona: „Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.“ Zo slovného spojenia „alebo sa na ich základe preukáže rozpor stavby s verejným záujmom“ možno poukázať na časovú prioritu predloženia dokladov a až následné posúdenie súladu stavby s verejným záujmom. Takýto výklad je v súlade s výkladom ratio legis, keďže doklady predložené vlastníkom stavby predstavujú dôkazy, na základe ktorých stavebný úrad formuluje svoj právny záver ohľadom otázky súladu stavby s verejným záujmom.
63. Ustanovenia § 88a ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 88a ods. 8 písm. a) stavebného zákona uvádzajú, že dôsledkom nepredloženia žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov, na ktorých predloženie je stavebník vyzvaný, je nariadenie odstránenia stavby. Vzhľadom na to, že sa jedná o kumulatívnu podmienku (konjunktívna spojka „a“), nepredloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo strany vlastníka stavby v konaní o dodatočnom povolení stavby, pokiaľ bol na jej predloženie riadne vyzvaný, vždy nutne vedie k nariadeniu odstránenia stavby. V rozhodnutí o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby bol žalobca vyzvaný na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby. O príslušných následkoch nepredloženia žiadosti o dodatočné povolenie stavby bol žalobca poučený citáciou § 88a ods. 2 stavebného zákona uvedenou v tomto rozhodnutí. Vo veci nie je sporné, že žalobca túto žiadosť správnemu orgánu prvého stupňa nepredložil. Uvedenú skutočnosť uvádza medzi dôvodmi nariadenia odstránenia stavby ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (str. 4), tak aj preskúmavané rozhodnutie (str. 5. predposledný odsek v časti začínajúcej slovami „Na otázku odvolateľa (,,,)“). Obe rozhodnutia správne identifikovali zákonný dôvod, ktorý bol vo veci daný, a ktorý obligatórne vedie k nariadeniu odstráneniu stavby.
64. Z dôvodov uvedených vyššie nepovažoval správny súd za potrebné osobitne skúmať, či iné doklady, na ktorých predloženie bol žalobca vyzvaný mali súvislosť s posudzovaním súladu oporného múra s verejným záujmom. Napriek tomu správny súd reagujúc na polemiku žalobcu k tejto otázke (predovšetkým v kontexte odvolacích námietok žalobcu) uvádza, že označenie takýchto dokladov spadá do diskrečnej právomoci stavebného úradu. Doklady, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby nepovažuje správny súd za exces z tejto právnej úvahy. Požadované doklady vzťahujúce sa k vlastníckemu alebo inému právu k pozemku mali súvislosť s posudzovaním podmienky podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona. Doklady vo forme projektovej dokumentácie a vyjadrení správcov inžinierskych sietí mali priamu výpovednú relevanciu k posudzovaniu súladu oporného múra s verejným záujmom. Požiadavka na predloženie vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy je pomerne všeobecná. Uvedené je samo o sebe irelevantné, keďže žalobca správnemu orgánu prvého stupňa nepredložil žiaden z ďalších dokladov označených v rozhodnutí o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby.
65. Z hľadiska ochrany procesných práv žalobcu správny súd považoval za podstatné, že správny orgán prvého stupňa nezostal nečinný, ale na odvolanie zo dňa 27.01.2023 reagoval emailom zo dňa 13.02.2023. Od odoslania emailu zo dňa 13.02.2023 do vydania oznámenia zo dňa 13.04.2023 uplynuli dva mesiace. Žalobca mal teda dostatok času byť procesne aktívny a urobiť kroky k tomu, aby predišiel začiatku konania o nariadení odstránenia stavby. Správny orgán prvého stupňa si teda vo veci splnil svoju povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti so žalobcom podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku. Začatie konania o odstránení stavby teda nemohlo byť pre žalobcu prekvapivé, ale bolo dôsledkom jeho procesnej pasivity. V tomto ohľade uznal správny súd za dôvodné právne argumenty prednesené žalovaným.
66. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/
67. Iné dôvody, okrem tých, ktorým správny súd venoval samostatnú pozornosť v tejto časti odôvodnenia, nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa ich posúdeniu osobitne nevenoval v odôvodnení tohto rozhodnutia.
VI.
Záver
68. Žalobca mal povinnosť konať s primeranou dávkou opatrnosti, v prípade ak realizoval výstavbu oporného múra, ktorá nebola výslovne povolená v stavebnom povolení. Žalobca si mal byť vedomý, že takáto stavebná činnosť môže viesť k prekročeniu oprávnenia, ktoré mu vyplývalo z príslušného stavebného povolenia. Za týchto okolností mal urobiť primerané kroky k tomu, aby k realizácii nepovolenej stavby z jeho strany nedošlo. Následne ho ako vlastníka takejto stavby zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania jej súladu s požiadavkami stavebného zákona a súvisiacich predpisov. Namiesto toho žalobca konal svojvoľne a účelovo osobujúc si svoj pohľad na vec ako jediný správny. V konaní o dodatočnom povolení stavby žalobca ani len nevyužil možnosť podať žiadosť o dodatočné povolenie stavby, na ktorej podanie bol správnym orgánom prvého stupňa riadne vyzvaný. Na dôvažok správny súd dodáva, že záver o tom, že výstavbou oporného múra došlo k zásahu do práv ďalšej účastníčky konania v 2. rade sa na základe fotodokumentácie z administratívneho spisu javí taktiež ako opodstatnený. Správny súd dospel k záveru, že žalobca do súdneho konania nepredložil také dôkazy a neuviedol také skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré by preukazovali nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v uvedenom konaní, a preto správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
69. O náhrade trov konania žalobcu, ktorý vo veci nemal ani čiastočný úspech, rozhodol správny súd a contrario podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca navrhol, aby mu správny súd podľa § 171 ods. 2 SSP priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania za pojednávanie konané dňa 18.07.2024. Ospravedlnenie neúčasti žalovaného z dôvodu kolízie pojednávaní a nedostatočnej personálnej kapacity na pojednávaní konaného dňa 18.07.2024 v spojení s jeho predchádzajúcim návrhom na vykonanie predmetného pojednávania nemožno podľa názoru správneho súdu hodnotiť ako zavinené porušenie procesných povinností žalovaným. V dôsledku ospravedlnenia žalovaného nebolo potrebné predmetné pojednávanie odročiť, pričom na tomto pojednávaní došlo k vypočutiu ďalšieho účastníka v 1. rade a ďalšieho účastníka v 2. rade. Vo veci neboli splnené predpoklady pre priznanie práva na náhradu trov konania podľa § 171 ods. 2 SSP a ani podľa § 25 SSP v spojení s § 181 ods. 5 CSP za pojednávanie konané dňa 18.07.2024. Z tohto dôvodu správny súd nemohol takéto právo na náhradu trov konania ostatným účastníkom konania vrátane žalobcu priznať. Podľa § 168 SSP správny súd plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné spravodlivo požadovať. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v 1. rade a v 2. rade, keďže títo na pojednávaní konanom dňa 18.07.2023 vyhlásili, že si právo na náhradu trov konania neuplatňujú. Z dôvodu, že žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal, tak o náhrade trov konania rozhodol správny súd ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku.
70. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.