Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/22/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, A., 2. C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, A., obaja zastúpení spoločnosťou: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, G. (ako žalovaný 3. vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. ), zastúpeného spoločnosťou: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, o neplatnosti dražby (sp. zn. ), o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. -145 zo dňa 10. novembra 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný zdržať sa znemožnenia distribúcie a dodávky energií do bytu č. X v stavbe súp. č. XXX, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A., nachádzajúcej sa na adrese C. XXX/X, A., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (uloženie povinnosti žalovanému 3. zdržať sa vykonávania takých úkonov, ktorými by znemožnil distribúciu a dodávku energií do bytu, a to až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci).

2. Rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , až 3, , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie vecne zdôvodnil, že opätovne preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôvody ako aj obsah žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vo veci okresného súdu sp. zn. a dospel k právnemu záveru, že v danom konaní nie sú splnené materiálne predpoklady umožňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že miera pravdepodobnosti zamietnutia žaloby vo veci samej je v danom štádiu konania vyššia. To však neznamená, že po vykonanom dokazovaní súd nedospeje k iným právnym záverom týkajúcich sa konania vo veci samej. Žalobcovia v žalobe vo veci samej namietajú porušenie znalkyňou Zavadilovou, ktorým nesprávne stanovila všeobecnú hodnotu bytu pre účely dobrovoľnej dražby. Predmetný znalecký posudok netvorí prílohu žaloby a uvedené tvrdenie žalobcov nie je osvedčené žiadnym iným spôsobom. V zmysle vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť nový znalecký posudok iným znalcom. Zo žaloby vo veci samej nevyplýva,

že žalobcovia využili uvedené oprávnenie, resp. či im bol znalecký posudok vôbec doručený, keďže žiadajú konajúci súd, aby predmetný dôkaz bol zabezpečený prostredníctvom Aukčný Dom, s.r.o., (žalovaný 2. v konaní sp. zn. ). V danom štádiu konania nemal okresný súd dôvod spochybniť závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalobcovia v dostatočnej miere neosvedčili ani tvrdenie, že znalkyni nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu bytu. Ďalej poukázal na to, že žalobcovia v žalobe vo veci samej svojimi námietkami tiež spochybňujú výšku pohľadávky zabezpečenú záložným právom, a tým porušenie ustanovenia , podľa ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby boli právoplatné platobné rozkazy súdu na zaplatenie istiny vo výške 2.751,66 Eur, a preto námietky žalobcov týkajúce sa výšky záväzku sa v danom štádiu konania javia ako bezpredmetné. Žalobcovia mali namietať správnosť vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za jednotlivé obdobia v konaniach, ktoré sú už právoplatne skončené a ich opätovné preskúmavanie súdom z dôvodu ich právnej záväznosti nie je možné. Uzavrel, že žalobcovia pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej nedosiahli tzv. hodnoverné osvedčenie, preto nebolo možné vyhovieť ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia, ktorým navrhli zrušenie rozhodnutia a vyhovenie návrhu s poukazom na , , , . Argumentovali tým, že súd prvej inštancie žalobcami predložené dôkazy nevyhodnotil, najmä list od spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s., zo dňa 30.9.2022, či komunikáciu medzi žalobcami a spoločnosťou ZSE Energia, a.s., a spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., a niektoré dokonca v odôvodnení neoznačil. Pokiaľ súd ani len nespomenie podstatnú argumentáciu strany sporu, tak sa jedná o porušenie práva na spravodlivý proces, a to konkrétne na riadne a úplné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Predbežné právne posúdenie nároku vo veci samej, súd prvej inštancie odargumentoval tým, že predmetný znalecký posudok netvorí prílohu žaloby vo veci samej a z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemá dôvod spochybniť závery predmetného znaleckého dokazovania. Žalobcovia vo veci samej odôvodňovali neplatnosť predmetnej dražby aj inými dôvodmi, tvrdeniami a dôkazmi (uvedenými v žalobe vo veci samej a v ďalších vyjadreniach vo veci), ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a ani ich v odôvodnení napadnutého uznesenia ani len nespomenul. Posudzovanie správnosti znaleckého posudku nie je otázka, o ktorej je oprávnený rozhodovať sám súd (nakoľko nejde o právnu ani skutkovú otázku, ale otázku odbornú) a jediný, kto môže posúdiť správnosť predmetného znaleckého posudku, je len iný znalec, resp. znalecká organizácia v príslušnom obore, a to prostredníctvom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku. V žalobe vo veci samej dostatočným spôsobom opísali skutočnosti, z ktorých vyplýva záver, že posudok je vypracovaný neprávne, resp. v rozpore s právnymi predpismi SR. Len skutočnosť, že v posudku bola cena predmetného bytu stanovená na sumu nižšiu o 7.100,- Eur ako bola stanovená cena totožného bytu v znaleckom posudku vypracovaného tri roky pred vypracovaním je zrejmým predpokladom toho, že posudok bol vypracovaný v rozpore s platnou právnou úpravou a zaužívanou znaleckou praxou, a to najme s prihliadnutím na rapídne zvyšovanie cien nehnuteľností v posledných rokoch. Žiadnej nehnuteľnosti na Slovensku (ak sa riadne udržiavala) neklesla hodnota o 7.100,- Eur v roku 2021 v porovnaní s rokom 2018. Práve naopak, hodnota predmetného bytu mala logicky stúpnuť minimálne o medziročný nárast cien nehnuteľností v danom okrese. Je jednoznačné dané, že cena predmetného bytu v roku 2021 nemohla byť nižšia o sumu 7.100,- Eur ako v roku 2018, čo znamená, že znalkyňa Zavadilová pochybila pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Uvedené má za následok porušenie ust. . Súd prvej inštancie nie je oprávnený vyniesť predbežné posúdenie správnosti posudku, tak ako to urobil v odôvodnení napadnutého uznesenia a teda predbežne označiť posudok za správny, bez nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Žalobcovia v žalobe vo veci samej žiadali zabezpečiť ako dôkaz prostredníctvom žalovaného 2. vo veci samej (Aukčný Dom, s.r.o.) z dôvodu, že posudok nemajú k dispozícii. Nakoľko v konaní vo veci samej nebolo preukázané, že posudok bol doručený riadne a včas, tak argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že zo žaloby vo veci samej nevyplýva, že žalobcovia využili oprávnenie podľa ust. je nezmyselná. Súd prvej inštancie nemôže na základe takejto argumentácie vyniesť predbežný právny názor, v zmysle ktorého je pravdepodobnosť zamietnutia žaloby vyššia. Skutočnosť, že v doterajšom konaní vo veci samej nebolo osvedčené, že dražobník zaslal žalobcom (vlastníkom predmetného bytu) posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby (v zmysle ust. ),

čím by porušil ustanovenie , zakladá úplne samostatný dôvod na určenie, že predmetná dražba je neplatná. Súd prvej inštancie v štádiu preskúmavania oprávnenosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal sporovými stranami rozporovanú tú skutočnosť, že posudok nebol žalobcom doručený riadne a včas a prípadné nedoručenie posudku riadne a včas žalobcom v zmysle ust. je dôvodom na určenie neplatnosti dražby, tak jeho predbežné právne posúdenie tohto nároku je predčasné a nesprávne. Nakoľko je vedené konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na základe podanej žaloby vo veci samej, tak vlastníctvo k predmetnému bytu je sporné (poukaz na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. a sp. zn. ). Nakoľko vlastnícke právo k predmetnému bytu je sporné, resp. žalovaný nie je vlastníkom predmetného bytu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, tak platí že žalobcovia majú právo na užívanie predmetného bytu (ich obydlia) až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. ). V závere odvolania uviedli, že aj bez ohľadu na to, ako dopadne konanie vo veci samej, majú právo užívať predmetný byt až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Taktiež majú právo na nedotknuteľnosť obydlia. Žalovaný neoprávnene a protizákonne narušuje právo žalobcov užívať predmetný byt a právo žalobcov na nedotknuteľnosť ich obydlia a z tohto dôvodu je potrebné nariadiť predmetné neodkladné opatrenie.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcov sa vyjadril tak, že odvolanie navrhuje odmietnuť, alternatívne napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Žalobcovia odvolací dôvod podľa , žiadnym konkrétnym spôsobom nezdôvodnili, nepoukázali ktoré konkrétne dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, resp. nepoukázali akým konkrétnym spôsobom bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že posudzovanie správnosti znaleckého posudku je otázkou odbornou a jedinou spôsobilou osobou na posúdenie správnosti znaleckého posudku je len iný znalec, resp. znalecká organizácia v príslušnom obore, avšak zároveň v časti III., odseku 3 odvolania sami hodnotia správnosť znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Zavadilovou. Žalobcami uvedené tvrdenia si odporujú, keď na jednej strane tvrdia, že jediná oprávnená osoba, ktorá môže hodnotiť správnosť znaleckého posudku je znalec, avšak zároveň tvrdia, že tento konkrétny znalecký posudok č. 79/2021 vypracovaný Ing. Zavadilovou je nesprávny a na takéto hodnotenie nie sú potrebné ani odborné znalosti v príslušnom obore, resp. je to zrejmé už z bežnej logiky veci. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku žalovaný poukázal na fakt, že právne vady viaznuce na ohodnocovaných nehnuteľnostiach sú neoddeliteľnou a bazálnou súčasťou znaleckého skúmania, ktorá má (a musí mať) vplyv na stanovenie výslednej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva aj z Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydaná Žilinskou Univerzitou v Žiline, súdneho inžinierstva (strana 10, stať 3.5 Záver, písm. E): „Uvedú sa všetky mimoriadne riziká spojené s využívaním nehnuteľností, ktoré majú podstatný vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti (napr. vecné bremená, ťarchy, súdne spory, plánované zmeny v zástavbe, podzemné vedenia, ochranné pásma, stavebná uzávera a pod.).“ Vzhľadom na titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, má žalovaný za to, že znalkyňa Zavadilová správne, v súlade so zákonnými ustanoveniami a metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb zohľadnila pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností spôsob nadobudnutia vlastníctva a s tým spojené právne riziká (riziko súdneho sporu súvisiace s určením neplatnosti dobrovoľnej dražby, súdny spor súvisiaci s vyprataním bytu). Žalobcovia poukazujú na porušenie , pričom toto porušenie argumentujú neosvedčením žalovanými, že toto ustanovenie neporušili, tzn. žalobcovia „obviňujú“ žalovaných (žalovaných v konaní o určenie dobrovoľnej dražby vedené Okresným súdom Senica pod sp. zn. ) z porušenia vyššie uvedeného ustanovenia, zároveň však toto porušenie žiadnym spôsobom nepreukázali, ale naopak, vyzývajú žalovaných aby preukázali, že predmetné ustanovenie neporušili. Pokiaľ malo dôjsť k porušenia ust. žalovanými, práve žalobcovia nesú v súvislosti k preukázaniu tejto skutočnosti dôkazné bremeno a nemôžu ním jednostranne alibisticky zaviazať druhú stranu na preukázanie neporušenia predmetného ustanovenia.

6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalobcovia a uviedli, že v odvolaní poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré súd nevykonal a uviedli aj konkrétny spôsob, akým bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Konajúci súd nie je oprávnený vyniesť predbežné posúdenie správnosti predmetného posudku, tak ako to urobil a v konaní vo veci samej bude musieť konajúci súd za účelom preukázania správnosti predmetného posudku nariadiť kontrolný znalecký posudok. Nesprávne vypracovanie predmetného posudku je zrejmé aj osobe, ktorá nemá potrebné odborné znalosti, nakoľko

to vyplýva z bežnej logiky veci (ak by bol znaleckým posudkom ohodnotený priemerný 4-izbový byt v k. ú. H. – A. D. na sumu 70.000,- Eur, osoba nemusí byť znalcom v príslušnom odbore, aby vedela vyhodnotiť, že takýto posudok je zrejme vypracovaný nesprávne). Avšak odborne posúdiť správnosť vyhotovenia predmetného posudku môže iba osoba s potrebnými odbornými znalosťami a nie sudca. Žalovaný nesprávne uvádza, že pod pojmom „závady“ sa myslia právne vady. Aj keby sa v danom prípade pod pojmom „závady“ mysleli právne vady, tak podľa predmetného znenia ustanovenia by muselo ísť o závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva nezaniknú. Skutočnosť, že predmetný byt bol predmetom dobrovoľnej dražby nie je skutočnosťou, ktorá by v dôsledku prevodu nezanikala, práve naopak poznámka v katastri nehnuteľnosti o tom, že nehnuteľnosť je predmetom dobrovoľnej dražby sa vymazáva (zaniká) úspešným vydražením nehnuteľnosti. Je zrejmé, že nehnuteľnosť po vydražení v dobrovoľnej dražbe už nie je automaticky predmetom ďalšej dobrovoľnej dražby, resp. že by aj naďalej ostávala v dobrovoľnej dražbe a teda takáto právna vada (že nehnuteľnosť je predmetom dobrovoľnej dražby) v dôsledku prechodu vlastníctva zaniká. Predmetné ustanovenie vyžaduje, aby závada prechodom vlastníctva nezanikla. Žalobcovia si nie sú vedomí toho, že by predmetný byt po vydražení bol automaticky predmetom ďalšej dobrovoľnej dražby, výlučne z dôvodu, že bol predmetom predmetnej dobrovoľnej dražby, resp. že by predmetný byt aj po vydražení bol naďalej v dražbe. Pri výpočte výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa musia uviesť aj všetky mimoriadne riziká ako napr. vecné bremená, ťarchy, súdne spory atď., ktoré sa viažu k predmetnej nehnuteľnosti. K predmetnému bytu sa v dobe vypracovania predmetného posudku neviedlo žiadne súdne konanie a hodnota nehnuteľnosti nemôže byť znalcom svojvoľne znížená z dôvodu, že by sa v budúcnosti teoreticky mohlo viesť súdne konanie týkajúce sa nehnuteľnosti alebo z dôvodu, že by v budúcnosti mohlo k nehnuteľnosti začať viaznuť nejaké riziko. Takéto mimoriadne riziko musí existovať už v čase vyhotovenia znaleckého posudku. V budúcnosti môže takéto riziko vzniknúť ku akejkoľvek nehnuteľnosti a zároveň nemusí, znalecký posudok však nemôže ponížiť cenu nehnuteľnosti o riziko, ktoré v rozhodnej dobe neexistuje a ktoré neprechádza na nadobúdateľa nehnuteľnosti, ale zaniká prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K tvrdeniu žalovaného v poslednom odseku bodu 2 vyjadrenia uviedli, že preukázanie skutočnosti, že predmetný znalecký posudok bol žalobcom doručený riadne a včas je skutočnosťou priaznivou v prospech žalovaného, a teda v zmysle jeho vlastného vyjadrenia, by túto skutočnosť mal preukázať on. Taktiež žalobcovia nemajú ako preukázať, že predmetný znalecký posudok im bol doručený riadne a včas, resp. že im nebol doručený vôbec. Je zrejmé, že preukázať sa dá jedine doručenie, to že adresátovi zásielky nebola zásielka doručená alebo že zásielka nebola ani odoslaná adresát zásielky preukázať nevie, v takomto prípade je zasielateľ jediný, kto vie preukázať, že zásielka bola adresátovi zasielaná, resp. doručená. Dôkazná povinnosť v tomto prípade je preto na strane žalovaného.

7. K vyjadreniu žalobcov k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný a uviedol, že nerozporuje tvrdenia žalobcov, že o otázke, či je znalecký posudok vypracovaný správne nie je oprávnený rozhodovať sám súd, nakoľko ide o otázku odbornú a nie o otázku právnu alebo skutkovú. Právne vady ohodnocovaných nehnuteľností sú neoddeliteľnou súčasťou znaleckého skúmania, ktorá má a musí mať vplyv na stanovenie výslednej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností sa zohľadňuje aj spôsob nadobudnutia vlastníctva a s tým spojené právne riziká (riziko súdneho sporu súvisiace s určením neplatnosti dobrovoľnej dražby, súdny spor súvisiaci s vyprataním bytu). Súd prvej inštancie neposudzoval správnosť/nesprávnosť znaleckého posudku, ale uviedol, že nemá dôvod spochybniť jeho závery a taktiež, že žalobcovia v dostatočnej miere neosvedčili tvrdenie, že znalkyni nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu bytu. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, a teda žalobcovia nesú dôkazné bremeno na preukázanie danej skutočnosti. Má za to, že vo veci absentuje existencia potreby naliehavej a bezodkladnej úpravy pomerov.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 – ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil

súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto postupom podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil.

9. Žalobcovia sa žalobou vo veci samej (konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. ) domáhajú voči žalovaným (označení v žalobe ako: žalovaný 1. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v Bytovom dome, F. C. XXX, A. v zastúpení správcom: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, žalovaný 2. Aukčný Dom, s.r.o., žalovaný 3. D. E.) určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby (konanej dňa 23.9.2021). V žalobe žalobcovia namietajú odňatie práva konať v jazyku, ktorému by rozumeli, nesprávne určenie veľkosti podlahovej plochy byt Správcom bytového domu na 77,08 m2, čo má za následok nesprávne určenie zálohového predpisu v neprospech žalobcov, nedoručenie pozvánky na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorá sa uskutočnila dňa 18.5.2021, pričom v programe schôdze okrem iného bolo schválenie návrhu na podanie exekučného konania na uspokojenie pohľadávok za byt č. X, návrh na schválenie podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. X za účelom uspokojenia pohľadávok bytového domu, návrh na schválenie plnomocenstva OSBD Senica - správcu bytového domu na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. X, za účelom uspokojenia pohľadávok bytového domu, postup Správcu bytového domu, ktorý na základe právoplatných platobných rozkazov 1 a 2, ktorými disponoval už pred dátumom schôdze vlastníkov, nemal iniciovať dobrovoľnú dražbu, ale bol povinný podať návrh na vykonanie exekúcie, postup správcu bytového domu, ktorý umelo navyšoval ich dlh prostredníctvom návrhov na vydanie platobného rozkazu s cieľom prekonať výšku drobnej exekúcie; znalecký posudok č.79/2021, ktorý v porovnaní so znaleckým posudkom č. 156/2018 stanovuje všeobecnú hodnotu bytu ako predmetu dražby nižšiu o 7.100,- Eur, t.j. všeobecná hodnota bytu bola stanovená v rozpore s ustanovením , kedy znalkyňa znížila všeobecnú hodnotu bytu o prípadné riziká spojené s nadobudnutím bytu v dražbe a nebola na obhliadke predmetu dražby.

10. Pôvodne sa žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému domáhali uloženia povinnosti zdržať sa nakladania s bytom akýmkoľvek spôsobom až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci, zdržať sa obmedzovania výkonu práva žalobcov užívať byt, a to až do právoplatného meritórne rozhodnutia, zdržať sa vykonávania takých úkonov, ktorými by znemožnil distribúciu a dodávku energií do bytu, a to až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci, uložiť povinnosť ZSE a ZSD zdržať sa vykonávania takých úkonov, ktorými by znemožnili distribúciu a dodávku energií do bytu až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili aj tým, že žalovaný sa od podania žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pokúša rôznymi spôsobmi narušiť alebo obmedziť ich právo užívať predmetný byt, a to odpojením od distribúcie a dodávok elektrickej energie, čím by zabránil žalobcom riadne užívať byt. V priebehu konania doplnili, že nastal vážny zásah do práva žalobcov na nedotknuteľnosť obydlia a práva užívať byt tým, že predmetný byt (obydlie žalobcov) bol odpojený od elektrickej energie.

11. Uznesením č. k. -37 zo dňa 6.6.2022 (prvým v poradí) okresný súd I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, II. výrokom žalovanému 1., 2., 3. náhradu trov konania nepriznal.

12. Odvolací súd uznesením č. k. -128 zo dňa 23.8.2022 (zamietajúci) I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému 3. zdržať sa nakladania s bytom akýmkoľvek spôsobom a zdržať sa obmedzovania výkonu práva žalobcov užívať byt a to až do právoplatného meritórneho rozhodnutia, v časti uloženia povinnosti ZSE Energia, a.s. a Západoslovenská distribučná, a.s. zdržať sa vykonávania takých úkonov, ktorými by znemožnili distribúciu a dodávku energií do bytu až do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci potvrdil, vo zvyšku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, II. výrok zrušil. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie osvedčenie dôvodnosti tvrdeného chráneného nároku žalobcov (vo veci samej určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby) vo vzťahu k požiadavke vyššie uvedeným spôsobom (odsek 43 a 44 „Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva

legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.“) vôbec neposudzoval, keď v napadnutom uznesení ani len neoznačil predmet konania vo veci samej sp. zn. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Dôkazné bremeno osvedčenia konkrétneho hmotnoprávneho nároku v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesie vždy navrhovateľ (žalobca) a preto napadnuté uznesenie vo vzťahu k existencii hmotnoprávneho nároku je nedostatočné a nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyplýva náležité hodnotenie všetkých konkrétnych listinných dôkazov s ohľadom na ich konkrétny obsah. Záver súdu prvej inštancie o absencii existencie potreby naliehavej a bezodkladnej úpravy pomerov je s ohľadom na uvedené predčasný. S poukazom na vyššie uvedenú obligatórnu osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odôvodnení napadnutého uznesenia absentovalo posúdenie hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ktoré sa má vzťahovať k navrhovanému výroku súdneho rozhodnutia. Keďže súd v konaní o neodkladnom opatrení nevykonáva dokazovanie, vychádza zo skutkových okolností, ktoré má osvedčené, preto pri rozhodovaní o tomto návrhu žalobcov musel vychádzať z tých právnych skutočností, ktoré medzi stranami nastali a ktoré má listinnými dokladmi osvedčené a teda aj pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Okresnému súdu uložil povinnosť v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, posúdiť predložené dôkazy a vyhodnotiť ich, s uvedeným argumentačného základu vyhodnotenia hodnoverného osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, vychádzajúc z právneho posúdenia predpokladov vzniku hmotnoprávneho nároku. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov konania.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie zostala požiadavka žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania takých úkonov, ktorými by znemožnil distribúciu a dodávku energií do bytu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci.

14. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

15. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

21. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

22. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

23. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

24. Súd poskytuje ochranu práv navrhovateľa prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu povinného z neodkladného opatrenia. Je preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia a zároveň navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv navrhovateľa poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad.

25. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

26. Z obsahu spisu vyplýva, že na okresnom súde sa vedie konanie pod sp. zn. (o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby), keď žalobu podali žalobcovia dňa 20.12.2021. D. E. (v žalobe označený ako žalovaný 3.) je zapísaný na LV č. XXXX (čl. 8) ako výlučný vlastník bytu číslo X, ktorého sa týka dražba zo dňa 23.9.2021 (ktorej určenie neplatnosti je predmetom konania sp. zn. ). Listom zo dňa 23.2.2022 (čl. 17) oznámila ZSE Energia, a.s. žalobkyni 1., že dňa 27.1.2022 jej bola doručená žiadosť vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza odberné miesto, ktorý požiadal o uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny s ním, ako s vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a zároveň spochybnil právo (žalobcov) dotknutú nehnuteľnosti užívať. Preto požiadali o predloženie dokladov alebo písomné oznámenie všetkých skutočností, ktorými zdôvodňujú svoje právo dotknutú nehnuteľnosť užívať za účelom odberu združenej dodávky elektriny. V prípade

nepredloženia požadovaných dokladov do 20 dní od doručenia výzvy, bude spoločnosť oprávnená od uzavretej zmluvy odstúpiť a následne ukončiť združenú dodávku elektriny v prospech odberného miesta. Listom zo dňa 28.4.2022 Západoslovenská distribučná, a.s. žalobkyni 1. oznámila, že dňa 14.2.2022 bola medzi spoločnosťou a žalobkyňou 1. uzavretá zmluva o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy. Dňa 20.4.2022 bola spoločnosti doručená žiadosť D. E. o ukončenie Zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy. Preto spoločnosť vyzvala na preukázanie, že ako odberateľ elektriny má súhlas vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené so zriadením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti a s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti, a to v lehote 14 dní od doručenia výzvy, inak bude spoločnosť nútená od zmluvy o pripojení odstúpiť a odberné miesto odpojiť od distribučnej sústavy. Mailom zo dňa 19.5.2022 (č.l. 14) oznámila spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s. žalobcom prostredníctvom ich právneho zástupcu, že nie je v ich záujme ukončenie zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy, konajú tak výlučne na žiadosť vlastníka nehnuteľnosti, pričom vychádzajú z aktuálnej evidencie katastra nehnuteľností, keď prebiehajúce súdny spor, či podanie žaloby nie je dôkazom preukazujúcim príslušný vzťah k nehnuteľnosti s tým, že zmluvy o pripojení sú nútení odstúpiť, keď žalobkyňa 1. ako odberateľka elektriny, skutočnosti na preukázanie, ktorých bola vyzvaná, nepreukázala. Z mailu zo dňa 24.5.2022 (č.l. 16) vyplýva, že Západoslovenská distribučná, a.s. oznámila žalobkyni 1., že z dôvodu nepreukázania skutočností uvedených vo výzve zo dňa 28.4.2022 (na preukázanie užívacieho práva), zasielajú odstúpenie od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 12.7.2022 oznámili žalobcovia, že zamestnanec spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. v dňoch 6.7.2022 a 11.7.2022 prišiel odpojiť obydlie žalobcov od distribučnej sústavy elektrickej energie, v čom mu žalobkyňa zabránila. O celom incidente je nahratý 40 minútový záznam. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 1.8.2022 žalobcovia informovali, že predmetný byt (obydlie žalobcov) bol odpojený od elektrickej energie, čím nastal vážny zásah do práva žalobcov na nedotknuteľnosť obydlia a práva užívať byt. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 9.8.2022 informovali žalobcovia, že dňa 29.7.2022 prišiel žalovaný s dvomi neznámymi mužmi do bytového domu a odpojil byt od elektrickej energie, čo vážnym spôsobom zasiahlo do práv žalobcov a spôsobilo zhoršenie ich života ako aj života ich 2 maloletých detí. Listom zo dňa 30.9.2022 (čl. 143) Západoslovenská distribučná, a.s. žalobkyni 1. oznámila, že dňa 20.4.2022 jej bola doručená žiadosť D. E. o odpojenie odberného miesta, ktorý uviedol, že ako odberateľ elektriny nemá žalobkyňa 1. súhlas vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej jej odberné elektrické zariadenie a príslušné elektroenergetické zariadenie pripojené do distribučnej sústavy. Preto spoločnosť vyzvala na preukázanie, že ako odberateľ elektriny má súhlas vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej je odberné elektrické zariadenie zriadené so zriadením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti a s uzatvorením zmluvy o pripojení a pripojením odberného elektrického zariadenia na takejto nehnuteľnosti, a to v lehote 14 dní od doručenia výzvy, inak bude spoločnosť nútená od zmluvy o pripojení odstúpiť a odberné miesto odpojiť od distribučnej sústavy. Keďže nepreukázali požadované skutočnosti, dňa 23.5.2022 spoločnosť zaslala list s odstúpením od zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy. Odberné miesto následne dňa 29.7.2022 po predchádzajúcom upozornení odpojila od distribučnej sústavy. Zo súdneho manažmentu odvolací súd zistil, že vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby je vytýčený termín pojednávania dňa 13.4.2023.

27. Odvolací súd má s poukazom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsah spisu označený v odseku 26 za osvedčené, že žalovaný je zapísaný ako vlastník predmetného bytu č. 9, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 23.9.2021, pričom byt aj naďalej obývajú žalobcovia (spolu s rodinou), teda je ich obydlím. Žiadosťou doručenou spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s. dňa 20.4.2022 požiadal žalovaný o ukončenie Zmluvy o pripojení a odpojenie odberného miesta od distribučnej sústavy. Dňa 29.7.2022 bolo odberné miesto (obydlie žalobcov) odpojené od distribučnej siete. Konanie vo veci sp. zn. (žaloba žalobcov o určenie neplatnosti dražby) nie je právoplatne skončené, vo veci je na deň 13.4.2022 vytýčené (prvé) pojednávanie.

28. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd síce stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý najskôr v súlade so závermi prvého rozhodnutia odvolacieho súdu v uznesení č. k. -128 zo dňa 23.8.2022 posudzoval osvedčenie existencie práva vo veci samej, pričom uzavrel, že žalobcovia nedosiahli tzv. hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej (s odôvodením v odsekoch 21 a 22 odôvodnenia napadnutého uznesenia), keď už v odseku 24 odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatoval s odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. , že „pri dobrovoľnej dražbe sa

vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 SR s dosahom na právo na obydlie podľa SR a preto je žiadúce v konaní vo veci samej preskúmať aj iné, nenamietané skutočnosti, posúdiť prípad komplexne, teda či nedošlo k porušenie iných ustanovení o dobrovoľných dražbách. Súdu nebráni po vykonanom dokazovaní vysloviť neplatnosť dražby na základe i takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom a ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby“. Odvolací súd (na rozdiel do súdu prvej inštancie) má za to, že prvý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to záver o pravdepodobnosti nároku žalobcov, je predbežne, pre potreby neodkladného opatrenia, podľa odvolacieho súdu splnený, keď s ohľadom na uvedené v odseku 24 dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, t. j. súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej (sp. zn. ), keď na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností, že dobrovoľná dražba, na ktorej žalovaný vydražil predmetný byt, je neplatná, bude nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť s ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vo veci samej vyplynú z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Pričom vo veci samej doteraz nebolo ani len začaté dokazovanie vo veci, preto závery okresného súdu v odseku 21 a 22 odôvodnenia napadnutého uznesenia sú predčasné, keď vo veci je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec dokazovania (osvedčovania) v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Úspešnosť takéhoto žalobného návrhu s poukazom na vyššie uvedené, ale nie je v tomto štádiu dosiaľ podľa odvolacieho súdu očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobným návrhom, je daný.

29. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie sa touto podmienkou v napadnutom uznesení nezaoberal. Žalobcovia osvedčili, že v predmetnom byte, ktorý je ich obydlím stále žijú aj s maloletými deťmi, a že dňa 29.7.2022 boli odpojení Západoslovenskou distribučnou, a.s. od distribučnej siete, čo žalovaný ani nepoprel. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je daná bezprostredná vecná a obsahová súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a ohrozenými, či porušenými právami žalobcov, ktorých ochrany sa ním domáha.

30. Podľa cit. SR každý má právo pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pričom do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia, ktoré je nedotknuteľné. Navyše ochrana obydlia sa neposkytuje len vo vzťahu k bývaniu v nehnuteľnostiach, ku ktorým prináleží oprávnenej osobe vlastnícke právo, keďže pojem obydlie vo všeobecnosti zahŕňa miesto, kde niekto býva, napr. konkrétna budova, dom, byt, iný priestor slúžiaci k bývaniu, teda nevyhnutne nemusí ohrozenej osobe svedčiť vlastnícke právo k predmetu bývania. Každý zásah do obydlia znemožňujúci ho riadne užívať je pritom spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života. V dôsledku toho, že žalovaný ako evidovaný vlastník daných nehnuteľností požiadal dňa 20.4.2022 o odpojenie odberného miesta a teda zabezpečil odpojenie bytu (obydlia žalobcov) od elektrickej energie, zasiahol nielen do ich obydlia, ale aj do ich súkromného a rodinného života. Podľa SR pritom vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných a výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, rovnako ako v zmysle cit. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade odpojenie prívodu elektrickej energie do obydlia žalobcov je neoprávneným zásahom do obydlia, súkromného a rodinného života žalobcov a ich rodiny. Žalovaný žiadosťou o odpojenie prívodu elektrickej energie do predmetného bytu sa podľa názoru odvolacieho súdu dopustil neoprávneného zásahu, ktorý nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaných základných práv a slobôd žalobcov (práva na obydlie, súkromný a rodinný život), zo žiadneho dôvodu nie je nevyhnutným a nie je ani primeraným, pričom ani nesleduje legitímny cieľ. Tento zásah žalovaného nespočíval na žiadnych relevantných dôvodoch. Fakticky ním došlo k zneužitiu vlastníckeho práva konaním v rozpore s dobrými mravmi ( SR a ). Za zneužitie práva teda i vlastníctva pritom treba považovať konanie navonok dovolené, ktorým má však byť dosiahnutý nedovolený výsledok. V danom prípade bol podľa odvolacieho súdu naplnený aj druhý základný predpoklad pre nariadenie

neodkladného opatrenia a to existencia bezodkladnej potreby upraviť pomery, keď byt, v ktorom majú žalobcovia obydlie bol dňa 29.7.2022 odpojený od distribučnej siete.

31. Odvolací súd v nadväznosti i na popísané skutkové zistenia dospel k záveru, že v tomto konaní bolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcom nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zastáva názor, že žalobcovia v konaní osvedčili potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Niet totiž pochýb o tom, že medzi stranami sporu existujú právne vzťahy súvisiace s predmetným bytom, tieto si vyžadujú bezodkladnú úpravu a potrebu ich riešenia okamžitým zásahom súdu. Odvolací súd zastáva názor, že v konaní bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia, keď predmetná nehnuteľnosť - byt slúžil a stále slúži žalobcom (a ich rodine) na bývanie, z ktorého dôvodu požíva zvýšenú ochranu.

32. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že bolo dôvodným, aby súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a v požadovanom rozsahu ho nariadil. Sledovaný účel pritom nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadeným neodkladným opatrením sa pritom nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia nemôže ani vzniknúť neprimeraná ujma žalovanému. Je len samozrejmé, že úhrady za spotrebovanú energiu musia uhrádzať žalobcovia s členmi ich domácnosti.

33. Zároveň odvolací súd konštatuje, že presné formulovanie povinnosti, ktorá sa má plniť, je na súde samotnom. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že „požiadavka ustanovenia vety druhej , aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal“. Z uvedeného je zrejmé, že nie je vylúčené, aby súd sám preformuloval navrhovaný výrok neodkladného opatrenia, keďže takýto postup by v danom prípade neznamenal porušenie zásady ne ultra petitum, ktorá zakazuje súdu prisúdiť viac, alebo niečo iné, než žalobca žiadal ( ), ale jednoducho vyjadruje inými slovami to isté, čo v skutočnosti žalobcovia žiadali s upresnením aj označenia predmetného bytu.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa znemožnenia distribúcie a dodávky energií do bytu č. X v stavbe súp. č. XXX, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A., nachádzajúcej sa na adrese C. XXX/X, A. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom požadované znenie výroku žalobcami bolo preformulované z dôvodu jeho určitosti a zrozumiteľnosti.

35. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. V súlade s ustanovením o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej ( a ), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť ( ), o trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj

odvolacích) sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa alebo , prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).