Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/23/2013

Potvrdené rozhodnutím 4Sžo/51/2014
„Identifikačné číslo spisu: 8013200518 Dátum vydania rozhodnutia: 10.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013200518.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne: K. Q., bytom W. 34XX/XX, N., právne zastúpenej: JUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti ďalších účastníkov: 1. V. F., bytom R. sv. E. XXX/XX, N., 2. T. C., bytom K. XXX/XXX, I., 3. S. D., bytom U. XXX/XX, N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu v Prešove č. ObÚ-PO- OVBP-2013/225/900/ŠSS zo dňa 04.03.2013 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/23/2013-45 zo dňa 19.02.2014, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/23/2013-45 zo dňa 19.februára 2014 p o t v r d z u j e . Žalobcovi a ďalším účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne K. Q., bytom W. XXXX/XX, N., právne zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, Prešov, za účasti 1. V. F., bytom N., W. E. XXX/XX, 2. T. C., bytom I., K. XXX/XXX, 3. S. D., bytom N., U. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ObÚ-PO-OVBP-2013/225/900/ŠSS-Ka zo dňa 4. marca 2013 na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.03.2013 žalovaný (predtým Obvodný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky) ako orgán štátnej správy príslušný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a ust. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Mesta Poprad (ďalej len „stavebný úrad“) č. 87090/4558/2012-OSP-Gra zo dňa 10.12.2012, ktorým podľa a povolil stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc.č. KNC 1720/22 v k.ú. N. stavebníkovi V. F., bytom R. I.. E. XXX/XX, N., v zastúpení N. C., bytom K. XXX/XXX, I. rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad vydal dňa 10.12.2012 rozhodnutie č. 87090/4558/2012- -Gra, ktorým podľa a povolil stavbu rodinného domu na parcele č. KNC 1720/22 v k.ú. N. stavebníkovi V. F.. Proti rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky, porušil základné pravidlá konania podľa , , a Správneho poriadku, porušil zásadu zákonnosti, súčinnosti a rovnosti účastníkov konania, nezistil spoľahlivo stav veci, v obsahovo identických konaniach postupoval nedôvodne rozdielne, ignoroval občianskoprávnu námietku, ktorá vyplývala z vlastníckeho práva a rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa ust. Správneho poriadku. Ďalej poukázala na niektoré skutočnosti, ktoré uviedla vo vyjadrení zo dňa 15.11.2012. Namietala voči upusteniu od ústneho pojednávania z dôvodu, že jej stavebný úrad chcel zabrániť preukázanie neoprávneného ohradenia jej pozemku, nevhodnosť a nereálnosť stavby na stavebnom pozemku stavebníka, neprispôsobenie navrhovanej stavby, tvaru a veľkosti pozemku, v skutkovo zhodnom rozhodovaní nedôvodné rozdielne rozhodovanie a absenciu výkresu č.

09. Poukázala na neúplnosť dokumentácie a na to, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V spise sa nenachádza dôkaz o dodatočnej legalizácii čiernych prípojok - elektrina, voda, kanál a plyn. Namietala nevyhodnotenie potencionálnej možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvorenia rovnocenných podmienok. Vzdialenosť s oknami 1,0 metra od hranice jej pozemku trvalo znehodnocuje jej pozemok. Postavením pohyblivého 2,5 metra vysokého plota došlo k zásahu do jej pokojného stavu už v roku 2009, preto sa domáhala ochrany svojich práv. Umiestnením a realizáciou navrhovanej stavby jej bude zabránené v riadnom užívaní vlastníctva a to tak, že na pozemok nebude mať žiaden prístup.

Ďalej uviedol, že stavebný úrad upovedomil podľa § 56 Správneho poriadku účastníkov konania listom zo dňa 16.01.2013 č. 1336/2115/2013-OSP-Gra o obsahu podaného odvolania s možnosťou vyjadriť sa k nemu v lehote do siedmich pracovných dní od doručenia upovedomenia. K odvolaniu sa vyjadrila účastníčka konania T. C., ktorá vo vyjadrení uviedla, že na základe skúseností najmä s Ing. N. a jeho manželkou, ktorá je dcérou pani žalobkyne, pri výstavbe jej rodinného domu na susednej parcele č. 1720/13 predpokladá, že všetky námietky a sťažnosti sú vymyslené a vykonštruované tak, aby čo najviac znepríjemnili život stavebníkovi pánovi F. pri realizácii rodinného domu. To isté predvádzala pri ich realizácii. Vyhodnotené námietky stavebného úradu proti námietkam účastníčky sú korektné a predpokladá, že aj v rámci zákona zohľadňujú skutkovú podstatu. Podľa jej vedomostí pozemok je vodnou plochou, nie je v územnom pláne mesta určený na výstavbu, nemá prístup k napojeniu na inžinierske siete, jeho výmera je 57 m2 a nedáva žiadne možnosti a predpoklady jeho využitia na stavebné účely. Žalobkyňa ako majiteľka pozemku žije vo vzdialenosti cca 15 metrov od uvedeného pozemku sama v dvojdome, pričom každý dom má svoju plochu ako záhradku a trávnatú plochu na možnosti oddychových aktivít. Ing. N. s dcérou žalobkyne žijú v rodinnom dome na pozemku s trávnatými plochami vo vzdialenosti cca 300 metrov. Tieto skutočnosti sú len konštatovaním skutkového stavu bez akéhokoľvek úmyslu zásahu do ich súkromia. Uviedla ich preto, aby poukázala na to, že ich zámer znepríjemňovať život všetkým novým majiteľom pozemkov je vzhľadom k ich podmienkam na bývanie nepochopiteľný. K odvolaniu sa vyjadril aj účastník konania V. F. - stavebník, ktorý uviedol, že upustenie mesta od miestneho zisťovania bolo racionálne a správne, pretože poznajú pomery a situáciu v uvedenej lokalite veľmi podrobne. Prehlásil, že pozemok parc.č. 3111/2 je vytýčený drevenými kolíkmi a nie je oplotený. Pozemok bol v roku 1972 vyvlastnený. Chybným zameraním THM v rokoch 1970 - 1975 vznikla v uvedenej lokalite parcela bez čísla a číslo jej bolo pridelené až po ROEP v roku 2006 a zapísaní ako vlastníci boli podľa pozemnoknižnej vložky bývalí vlastníci. Tým sa stalo, že časť parcely o výmere 57 m2 po novom neoprávnenom zápise sa ocitla medzi inými parcelami bez možnosti prístupu na ňu. Vtedajší majitelia okolitých parciel neriešili tento problém, pretože nemali žiadne zámery s ich využitím. Kúpou pozemku sa tento stav nezmenil, len si začal uplatňovať nárok na využitie pozemku na stavebné účely. V ďalšej časti vyjadrenia uviedol, že boli uskutočnené neúspešné ústne rokovania so žalobkyňou, ktorá nemá záujem o vysporiadanie pozemku a preto sa rozhodol celú záležitosť riešiť vlastnou cestou. Ďalej uviedol, že posúdenie oplotenia jeho pozemku stanovené stavebným úradom je správne a potvrdzuje skutkový stav, že predchádzajúce stavebné konanie bolo zastavené a pri podaní novej žiadosti o stavebné povolenie boli akceptované požiadavky stavebného úradu z predošlého zastavenia stavebného konania a žalobkyňa si nevšimla zmenu základných výmerov v oboch podaniach. Murované oplotenie už nie je v projekte a preto nemôže byť zakreslené v žiadnom výkrese. Súhlasil s vyhodnotením námietok žalobkyne prvostupňovým správnym orgánom.

Žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku, porovnal ho s právnymi predpismi všeobecne záväznými a v tejto veci aplikovateľnými, ako aj s dôvodmi odvolateľov a zistil tento skutkový stav: V. F., zastúpený v konaní N. C. podal dňa 13.04.2012 na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc.č. KNC 1720/22, k.ú. N.. Vzhľadom na to, že predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad vyzval stavebníka v súlade s ust. , aby najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy žiadosť doplnil o doklady, ktoré sú uvedené v bodoch 1 - 2. Stavebný úrad zároveň konanie prerušil rozhodnutím č. 54958/4558/2012-OSP-Gra zo dňa 14.05.2012 a upozornil stavebníka, že ak v určenej lehote nedostatky podania neodstráni, bude konanie podľa zastavené. Stavebník predložil na stavebný úrad dňa 01.10.2012 zmenu projektu pre stavebné povolenie - zdravotechnické inštalácie. Vzhľadom k tomu, že ani napriek doplneniu žiadosti táto neposkytovala dostatočne podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad výzvou zo dňa 04.10.2012 vyzval stavebníka, aby najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy žiadosť doplnil o

doklady, ktoré uviedol v bodoch 1 - 2. Po doplnení žiadosti oznámením zo dňa 17.10.2012 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom podľa spojeného územného a stavebného konania podľa . Pretože stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby, v súlade s ust. upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania s tým, že účastníkom konania a dotknutým orgánom dal možnosť svoje námietky uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia s upozornením, že inak sa na ne neprihliadne.

Uviedol, že dňa 14.11.2012 - 15.11.2012 sa dostavil na stavebný úrad Ing. S. N., bytom I. XXX/XX, N. ako splnomocnený zástupca žalobkyne za účelom nazretia do spisu, o čom stavebný úrad spísal záznamy. Následne dňa 19.11.2012 bolo na stavebný úrad doručené vyjadrenie zo dňa 15.11.2012 podané Ing. S. N., ktoré formuloval do bodov a/ až g/ a v ktorom uvádza, že stavebný úrad postupuje v konaní s rozpore s platnými zákonmi Slovenskej republiky, že žalobkyni ako účastníčke konania úmyselne zabránil fyzicky preukázať neoprávnené ohradenie pozemku parc.č. 3111/2, nevhodnosť a nereálnosť umiestnenia stavby na stavebnom pozemku stavebníka, že navrhovaná stavba nie je prispôsobená tvaru a veľkosti pozemku, že je umiestnená v rozpore s ust. vyhlášky č. (odstup 1,0 metra od hranice s pozemkov parc.č. 3111/2) a že po zakreslení obrysov strechy je zrejmé, že údržbu na spoločnej hranici s pozemkom parcelné číslo 3111/2 nebude možné vykonať z pozemku stavebníka vôbec, že majiteľka tohto pozemku plánuje ohlásiť drobnú stavbu - minimálne 2,5 metra vysoký plot na spoločnej hranici, že v dokumentácii neexistujúc strešné odpady, že dažďová kanalizácia nemá kade ísť a bude stekať na pozemok parc.č. 3111/2, že projektová dokumentácia nie je v súlade s ust. vyhlášky č. (chýba označenie pozemku parc.č. 3111/2), že v technickej správe sa uvádza, že riešenie murovaného plotu je riešené vo výkresovej dokumentácii č. 09, avšak tá sa v spise nenachádza, že žalobkyňa nemá prístup k svojmu pozemku, pretože k prístupu jej bráni 2,5 metra vysoký plot. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že ako zamestnanci stavebného úradu dokázali kryť stavebníka, resp. jeho zástupcu s neúplnou dokumentáciou, že v technickej správe sa uvádza, že prípojky inžinierskych sietí z miestnych rozvodov plyn, voda, kanál, elektrika sú už zrealizované a boli riešený samostatným stavebným povolením, pričom v spise sa nenachádza dôkaz o dodatočnom povolení čiernych prípojok - elektrina, voda, kanalizácia, plyn, že neboli vytvorené rovnocenné za zastavanie susedných pozemkov, že vzdialenosť stavby s oknami 1,0 metra od hranice pozemku parc.č. 3111/2 trvalo znehodnotí tento pozemok, že stavebný úrad vie od roku 2009 a preukázateľne od 12.09.2011, že žalobkyňa ako majiteľka pozemku parc.č. 3111/2 sa domáhala ochrany svojich práv, pretože postavením 2,5 metra vysokého plota došlo k zásahu do pokojného stavu, jej pozemok nebude mať žiaden prístup a preto s predloženou situáciou nesúhlasí.

K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že v danom prípade ide o stavbu rodinného domu navrhnutého na pozemku parc.č. KNC 1720/22, k.ú. N.. Stavebník preukázal vlastníctvo k pozemku listom vlastníctva č. XXXX, k.ú. N., podľa ktorého je výlučným vlastníkom uvedeného pozemku. Stavba je na pozemku stavebníka umiestnaná tak, že žiadnou svojou časťou nezasahuje do susedných pozemkov, ani neobmedzuje užívanie susedných pozemkov na účel, na ktorý sú podľa druhu ich využitia určené.

Konštatoval, že v stavebnom konaní stavebný úrad postupuje podľa ustanovení , ktoré prejednávanú o stavebnom povolení. v uvádza čo stavebný úrad v stavebnom konaní skúma a to: a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do 15 dní po skončení výberového konania, e) technický systém budovy v rámci technických funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

Dôvodil, že v danom prípade stavebný úrad začatie konania oznámil spôsobom a v lehotách tak ako mu to ukladá ust. s tým, že využil zákonom danú možnosť uvedenú v upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Posúdenie znalosti pomerov a aplikácia ust. je výlučne na stavebnom úrade. V stavebnom konaní stavebný úrad skúmal všetky hľadiská uvedené v . Stavba je v súlade s územným plánom sídelného útvaru. Verejné záujmy sú chránené vyjadreniami dotknutých orgánov z nimi sledovaných hľadísk podľa osobitných predpisov. V danom prípade predložené stanoviská dotknutých orgánov k umiestneniu navrhovanej stavby boli kladné. Projekt stavby bol vypracovaný osobou na to oprávnenou tak ako to ukladá a bude uskutočňovaná zhotoviteľom. Jednotlivými námietkami účastníkov konania sa stavebný úrad podrobne zaoberal a v rozhodnutí o nich rozhodol s riadnym odôvodnením. Po preskúmaní rozhodnutia a súvisiaceho spisového materiálu zistil, že stavebný úrad v zlúčenom, územnom a stavebnom konaní skúmal predloženú žiadosť z hľadísk uvedených v a následne po preskúmaní žiadosti vydal stavebné povolenie , v ktorom pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil podmienky tak ako mu to ukladá .

Uviedol, že nezistil pochybenie stavebného úradu ani v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pretože toto obsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 1 Správneho poriadku a to výrok, odôvodnenie aj poučenie. Všetky uvedené náležitosti majú zákonnú formu aj obsah. Stavebný úrad sa v rozhodnutí riadne vysporiadal aj s námietkami žalobkyne a s ich odôvodnením sa stotožňuje aj žalovaný. Zhodne s názorom stavebného úradu uviedol, že pozemok žalobkyne o výmere 57 m2 evidovaný na liste vlastníctva ako vodná plocha nie je pozemkom, ktorý by svojim usporiadaním vyhovoval pozemku na zastavanie. Z uvedeného dôvodu nemožno ani na pozemkoch stavebníka, ani na pozemku žalobkyne vytvárať rovnaké podmienky z hľadiska ich možného zastavania. Preto pri umiestňovaní navrhovanej stavby stavebný úrad vychádzal z pomerov daných v území s tým, že pozemok žalobkyne nie je stavebným pozemkom, preto je stavbu možné umiestniť aj na hranici pozemkov, čo umožňuje vyhlášky č. Pozemok svojim umiestnením, výmerou a spôsobom využívania nemôže slúžiť ani ako oddychová plocha. Pozemok bol pre žalobkyňu aj doposiaľ neprístupný, čiže umiestnením navrhovanej stavby sa pomery v území nijakým spôsobom nezmenili a nezmenili sa negatívne ani pozitívne vo vzťahu k žalobkyni. Predložená projektová dokumentácia je vypracovaná osobou na to oprávnenou tak ako to ukladá . Projektant ako osoba oprávnená zodpovedá aj za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie, takže nie je dôvod spochybňovať takto vypracovanú dokumentáciu z jej neúplnosti a ani z hľadiska pripojenia stavby na prípojky a ich legálnosť. V prípade, že žalobkyňa je presvedčená o oprávnenosti svojej námietky z hľadiska občianskoprávneho má možnosť sama sa obrátiť s jej riešením na občianskoprávny súd. Stavebný úrad svoj postup týkajúci sa tejto námietky v rozhodnutí riadne zdôvodnil.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu a namietala, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení, čím bola ukrátená na svojich právach.

Uviedla, že v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 11.01.2013 poukázala okrem iného na porušenie zásady zákonnosti, súčinnosti a rovnosti účastníkov konania, nedostatočne zistený stav veci a porušenie základných pravidiel uvedených v § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku. Citovala tieto ustanovenia Správneho poriadku v súvislosti s ktorými uviedla, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku a porovnal ho s právnymi predpismi všeobecne záväznými a v tejto veci aplikovateľnými, ako aj s dôvodmi odvolateľov. S týmto tvrdením žalobkyňa nesúhlasí, pretože ak by bol žalovaný preskúmal rozhodnutie stavebného úradu v celom rozsahu, nemohli jeho pozornosti ujsť zákonné pochybenia, nedostatky a nezrovnalosti, ktoré stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí uvádza. Stavebný úrad tvrdí, že územné a stavebné konanie bolo spojené podľa , podľa ktorého je možné spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. V odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu sa neuvádza, že by podmienky na umiestnenie predmetnej stavby vyplývali z územného plánu zóny podľa . Ak podmienky na umiestnenie tejto stavby nevyplývajú z územného plánu zóny,

potom nemôže byť stavebné konanie vykonané podľa . Skutočnosť, že tieto podmienky sú splnené preukazuje správny orgán. Pri nepreukázaní týchto podmienok nemožno považovať postup správneho orgánu za zákonný.

Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu, ktorý uvádza, že stavebník V. F. podal dňa 13.04.2012 žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Dňom podania žiadosti bolo začaté spojené územné a stavebné konanie. Konanie bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 14.05.2012 pod č. 54958/4558/2012-OSP-Gra s výzvou na doplnenie podania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že stavebný úrad vyzval stavebníka podľa ust. , aby najneskôr do 30 od doručenia výzvy doplnil žiadosť o doklady, ktoré sú uvedené v bodoch 1 a 2. Následne prerušil konanie vyššie citovaným rozhodnutím zo dňa 14.05.2012 a upozornil stavebníka, že ak v určenej lehote nedostatky podania neodstráni, bude konanie podľa zastavené. Stavebník predložil na stavebný úrad dňa 01.10.2012 zmenu projektu pre stavebné povolenie

- zdravotechnické inštalácie. Vzhľadom k tomu, že ani napriek doplneniu žiadosti táto neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad výzvou zo dňa 04.10.2012 vyzval stavebníka, aby najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy žiadosť doplnil o doklady, ktoré uviedol v bodoch 1 a 2. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na závažné pochybenie zo strany stavebného úradu, ktorý ignoroval ust. , podľa ktorého mal z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania stavebníka konania zastaviť. Citovala z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 01.12.2011, ktorý uviedol, že: „Nedoplnenie žiadosti o doklady je dôvodom na zastavenie konania podľa , súčasne je však dôvodom na zastavenie konania podľa , pretože v dôsledku nedoplnenia žiadosti stavebník implicitne nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie. Preto implicitne je daný dôvod na zastavenie konania i podľa “.

Dôvodila, že stavebné orgány sa nemôžu svojvoľne rozhodovať, že v niektorých prípadoch budú postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi a že v niektorých budú postupovať odlišne. Pretože si stavebník svoju povinnosť, ktorú mu v súlade s ust. uložil stavebný úrad, v stanovenej lehote nesplnil, bolo povinnosťou stavebného úradu postupovať vyššie citovaným zákonným ustanovením. Z tohto pohľadu nemožno považovať tvrdenie žalovaného, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a že ho porovnal s právnymi predpismi všeobecne záväznými v tejto veci aplikovateľnými za právne opodstatnené.

Ďalej uviedla, že listom zo dňa 15.11.2012 označeného ako „vyjadrenie“ podala námietky k oznámeniu o začatí spojeného územného a stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania zo dňa 17.10.2012. S týmito námietkami sa stavebný úrad vysporiadal tak, že vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia uviedol, že námietkam účastníčky konania bolo čiastočne vyhovené v podmienkach rozhodnutia. Stavebný úrad v tejto časti ignoroval ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sa vo výroku uvedie rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Napadnuté rozhodnutie v žiadnom prípadne nemožno považovať za zákonné. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 02.08.2011, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, že ak sa stavebné úrady v územnom konaní nevyporiadali s námietkami účastníkov, postupovali v rozpore s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a je to dôvodom, aby správny súd zrušil rozhodnutie o umiestnení stavby.

Citovala ust. a , v súvislosti s ktorými uviedla, že podaním zo dňa 15.11.2012 podala občianskoprávne námietky k predmetnému stavebnému konaniu a preto bol stavebný úrad povinný postupovať podľa vyššie uvedených citovaných ustanovení . Z konania stavebného úradu jednoznačne vyplýva, že tento sa podanými námietkami nezaoberal zákonným spôsobom. Ak by si stavebný úrad svoju zákonnú povinnosť splnil, nemal inú možnosť ako ju odkázať na súd alebo v súlade s Stavebného poriadku postúpiť vec príslušnému správnemu orgánu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 19.01.2012, v ktorom najvyšší súd uvádza: „zdôrazňuje, že nie je možné pripustiť taký výklad zákona, ktorým by bolo možné postupovať v prípade danej námietky, ktorá je občianskoprávneho charakteru inak, než aké požaduje zákon a to vrátane procesného postupu správnych orgánov v danej veci. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného

podľa čl. I je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. , tiež ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci ().“

V závere konštatovala, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočností, ktoré jednoznačne preukazujú, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci, v konaní oboch správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí a týmito rozhodnutiami bola ukrátená na svojich právach žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa a , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa a , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Mesta Poprad ako stavebného úradu, ktorým bola podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) povolená stavebníkovi V. F. stavba rodinného domu na I. ulici v N. na pozemku KN-C parc.č. 1720/22, k.ú. N..

Podľa , žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Podľa , ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

Podľa , stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník

a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia,

e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť. f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.04.2012 podal stavebník V. F. stavebnému úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia podľa . Rozhodnutím zo dňa 14.05.2012 č. /OSP-Gra stavebný úrad vyzval stavebníka, aby v súlade s ust. , aby najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy doplnil žiadosť o dokumentáciu uvedenú pod bodom 1 a 2 a za tým účelom podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) stavebné konanie s tým, že upozornil stavebníka, že ak v určenej lehote nedostatky podania neodstráni, bude konanie podľa zastavené. Stavebník V. F. písomným podaním zo dňa 01.10.2012 stavebnému úradu oznámil, že na základe dohody s projektantom dochádza k zmene projektu v časti zdravotechnickej inštalácie - dažďová kanalizácia a žiadal o prejednanie stavebného povolenia na základe priloženého prepracovaného projektu. Ďalším podaním zo dňa 04.10.2012 č. 72094/4558/2012- -Gra stavebný úrad vyzval stavebníka V. F. z dôvodu, že predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby, vyzval v súlade s ust. , aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy doplnil žiadosť o špecifikovanú dokumentáciu uvedené v bode 1 a 2 s upozornením, že ak v určenej lehote nedostatky podania neodstráni, bude konanie podľa zastavené.

Žalobkyňa namietala procesné pochybenie stavebného úradu, ak podľa nezastavil z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania stavebníka. Z ustanovenia citovaného jednoznačne vyplýva povinnosť stavebného úradu konanie zastaviť za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/ až f/, okrem iného aj vtedy, ak stavebník nedoplnil žiadosť v určenej lehote. Stavebný úrad ako to vyplýva z administratívneho spisu postupom podľa vyzval stavebníka V. F. výzvou zo dňa 14.05.2012, aby doplnil žiadosť o špecifikovanú dokumentáciu v lehote 30 dní s upozornením, že inak konanie zastaví. Stavebník v určenej lehote tak neurobil a preto bolo povinnosťou stavebného úradu konanie podľa zastaviť. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). S poukázaním na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom konaní ide o takúto formálnu procesnú vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia, preto súd námietku žalobkyne považoval za neopodstatnenú.

Žalobkyňa ďalej namietala postup stavebného úradu, ktorý podľa spojil územné a stavebné konanie. Podľa jej tvrdenia z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu nie je zrejmé, žeby podmienky na umiestnenie stavby vyplývali z územného plánu zóny.

Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestňovanou stavbou je spracovaný a schválený územný plán sídelného útvaru. Umiestnenie a povolenie stavby je v súlade s jej záväznou i smernou časťou, vyhovuje aj všeobecno- technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle . Tieto konštatované skutočnosti vyplývajú aj z obsahu administratívneho spisu, vyjadrenia odboru výstavby Mestského úradu Poprad zo dňa 18.11.2011, ako aj z dokumentácie tvoriacej územný plán mesta - komplexného urbanistického návrhu, výkresu regulatívov, z ktorých je nesporné, že pozemok, na ktorom sa má stavať rodinný dom, patrí do plochy určenej pre rodinné domy. Z uvedených dôvodov súd považuje túto námietku za neopodstatnenú.

Žalobkyňa taktiež namietala, že sa stavebný úrad nevyrovnal s jej námietkami, ktoré podala listom zo dňa 15.11.2012 na základe oznámenia stavebného úradu o začatí spojeného územného a a upustenia od ústneho pojednávania zo dňa 17.10.2012.

Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že listom doručeným stavebnému úradu dňa 19.11.2012 vzniesla žalobkyňa námietky v konaní o vydanie stavebného povolenia. Žalobkyňa namietala, že upustením od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním jej stavebný úrad zabránil fyzicky preukázať neoprávnené ohradenie pozemku p.č. 3111/2 k.ú. N.. Poukázala na nevhodnosť a nereálnosť umiestnenia stavby, že stavba nie je prispôsobená tvaru a veľkosti pozemku, že je umiestnená v rozpore s ust. vyhlášky č. , odstup 1,0 metra od hranice s pozemkom p.č. 3111/2, že vyčnievajúce časti a odstup neumožnia údržbu z vlastného pozemku a obmedzia jeho užívanie, že po zakreslení obrysov strechy je zrejmé, že údržbu pozemku na spoločnej hranici s p.č. 3111/2 nebude možné vykonať vôbec, že plánuje ohlásiť drobnú stavbu - 2,5 metra vysoký plot na spoločnej hranici, že strešné odpady v dokumentácii neexistujú, že dažďová kanalizácia nemá kade ísť, že stavba je umiestnená nereálne, že výška strechy a technické prepočty potvrdzujú, že dažďová voda bude stekať na jej pozemok, že celková situácia stavby na podklade katastrálnej mapy s vyznačením hraníc pozemku a ich parcelných čísel je neúplná, chýba označenie parcely č. 3111/2, ohradený pozemok p.č. 3111/2 k.ú. N. nie je vyznačený, v spise sa nenachádza výkres č. 09 - riešenie murovaného plotu, že nemá prístup k svojmu pozemku, ktorému bráni 2,5 metra vysoký plot, v spise sa nenachádza dôkaz o dodatočnej legalizácii prípojok - elektrina, voda, kanalizácia, plyn, že jej nebola poskytnutá občianskoprávna ochrana.

S týmito vyššie uvedenými námietkami sa stavebný úrad vyrovnal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď uviedol, že podľa oznámil začatie spojeného územného stavebného a územného konania účastníkom konania a dotknutým orgánom a podľa upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania z dôvodu, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby. Konštatoval aj to, že tak urobil aj na základe skúseností o preberaní písomnosti žalobkyňou v posledný deň úložnej lehoty (18 dní), čo spôsobuje problémy pri aplikácii Správneho poriadku v praxi.

Podľa , od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že je v právomoci a na úvahe stavebného úradu či bude postupovať v konaní spôsobom uvedeným v a súd v tomto prípade žiadne pochybenie stavebného úradu nezistil.

S námietkami žalobkyne, že navrhovaná stavba nie je prispôsobená tvaru a veľkosti pozemku, že je umiestnená v rozpore s ust. vyhlášky č. odstupom 1,0 metra od hranice sa vyrovnal tým, že pozemok KN-E p.č. 3111/2 k.ú. N. vo vlastníctve žalobkyne je o výmere 57 m2, nie je oplotený a svojim tvarom, polohou a veľkosťou nespĺňa parametre stavebného pozemku, na ktorom je možné umiestniť stavbu, na ktorú sa vzťahujú osobitnými predpismi stanovené odstupové vzdialenosti.

Podľa č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „“), vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností

od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1, 50 m od steny.

Na základe vyššie uvedeného ustanovenia je nesporné, že stavebný úrad sa dostatočným a zákonným spôsobom vyrovnal s námietkami žalobkyne ak s poukázaním na konštatoval, že stavba rodinného domu stavebníka je umiestnená na pozemku KNC č. 1720/222 k.ú. N. tak, že žiadnou svojou časťou nezasahuje na susedné pozemky. Pozemok žalobkyne svojou veľkosťou (57 m2), tvarom a polohou nespĺňa parametre stavebného pozemku, na ktorom je možné umiestniť stavbu rodinného domu, preto nie je dôvodné vyžadovať v danom prípade dodržanie odstupovej vzdialenosti 2 metre od spoločnej hranice pozemkov. Námietky žalobkyne sú v tomto smere neopodstatnené.

Pokiaľ ide o námietky dažďovej kanalizácie a odtekanie dažďovej vody na pozemok, aj na túto námietku reagoval v odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad.

Podľa , v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Stavebný úrad v súlade s vyššie citovaným ustanovením určil stavebníkovi v bode 15 a 16 dažďovú vodu zo strechy odviesť na vlastný pozemok tak, aby následne nestekala na susedné pozemky a vykonať opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na vlastných pozemkoch, stavbách a zariadeniach (vybudovaním trativodov, resp. vsakovacích objektov) v rámci vlastného pozemku tak, aby nedošlo k narušeniu vlastníckeho práva susedných nehnuteľností a ani k poškodeniu susedných nehnuteľností.

Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že v dokumentácii chýba výkres č. 09 týkajúci sa riešenia murovaného plotu stavebný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednoznačne reagoval, že murovaný plot nie je predmetom stavebného povolenia a v danom prípade došlo k formálnej chybe v písaní textu technickej správy.

Žalobkyňa namietala, že v spise sa nenachádza dôkaz o dodatočnej legalizácii čiernych prípojok - elektrina, voda, kanalizácia a plyn. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že písomným podaním zo dňa 29.07.2011 ohlásil stavebník stavebnému úradu drobnú stavbu „Pripojovací plynovod na pripojenie odberného plynového zariadenia, ku ktorému stavebný úrad nemal námietky (list zo dňa 05.10.2011 č. 70686/7607/2011-OSP-Gra). Dňa 05.10.2011 ohlásil stavebník stavebnému úradu realizovanie drobných stavieb vodovodnej, kanalizačnej a elektrickej prípojky. Stavebný úrad listom č. 79977/9768/2011-OSP-Gra zo dňa 19.12.2011 oznámil, že k realizovaným stavbám nemá námietky. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade v čase stavebného konania mal stavebný úrad zákonný podklad k posúdeniu technickej infraštruktúry a teda nešlo o dodatočnú legalizáciu „čiernych prípojok“. Námietka v tomto smere je zo strany žalobkyne neopodstatnená. Ak stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia reagoval, že prípojky pozemku na rozvody technickej infraštruktúry boli realizované na základe ohlásenia stavebného úradu, ku ktorému vydal stavebný úrad oznámenia, toto konštatovanie zodpovedá podkladom, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.

Žalobkyňa ďalej namietala v námietkach zo dňa 15.11.2012, že stavebný úrad nepostúpil podnet príslušnému orgánu na rozhodnutie o ochrane občianskoprávnych vzťahov podľa z dôvodu postavenia 2,5 metra plota p. C. v roku 2009, ktorý jej bráni prístupu na pozemok.

Podľa a , stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ak prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa ods. 1, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo iný príslušný orgán a konanie preruší.

V žalobných námietkach žalobkyňa nešpecifikovala čoho sa mala občianskoprávna námietka týkať. Z obsahu jej námietok zo dňa 15.11.2012 je však zrejmé, že táto sa týkala postavenia plota p. C. v roku 2009. Netýkala sa teda stavebníka V. F.. Zo spisu nevyplýva, aby medzi žalobkyňou a stavebníkom boli v konaní sporné vlastnícke alebo iné práva k pozemku. Z obsahu odôvodnenia žalovaného, ako aj z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že pozemok žalobkyne svojim umiestnením, výmerom a spôsobom využívania nemôže slúžiť ako stavebný pozemok, ani ako oddychová plocha. Pozemok bol pre žalobkyňu aj doposiaľ neprístupný, teda umiestnením stavby stavebníka sa pomery v území nijakým spôsobom nezmenili a to ani negatívne, ani pozitívne. Z uvedených dôvodov zo strany stavebného úradu neboli v konaní naplnené podmienky pre postup podľa a námietka žalobkyne je preto v tomto smere neopodstatnená. Podľa výpisu z listu vlastníctva (čiastočný) č. XXXX k.ú. N. je parcela č. 3111/2 vodné plochy o výmere 57 m2 vedená v registri KN-E s vlastníctvom zapísaným v časti B v prospech žalobkyne v podiele 1/1, čo nebolo v konaní spochybnené.

Podľa , ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní - )

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správne orgány v danom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami a Stavebného poriadku, s námietkami žalobkyne sa dostatočne a zákonným spôsobom v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyrovnali. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, aj akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobkyňa nemala v konaní úspech, náhrada trov konania jej nepatrí a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.