Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/6/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra

Melichera, v právnej veci ţalobcu: S., s.r.o., so sídlom K., zast. JUDr. Jánom Pirčom,

advokátom so sídlom Štrbská 4, Košice, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad

v Košiciach, so sídlom Komenského 52, Košice za účasti: S., s.r.o., bytom R. X., K.,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00417 zo dňa 9. marca

2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -46

zo dňa 20. januára 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-46 zo dňa 20. januára 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 2010/00417 zo dňa 9. marca 2010 podľa z r u š u j e a vec

v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške podľa vyčíslenia

v písomnom vyhotovení rozhodnutia a to k rukám ich právneho zástupcu, všetko do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa zamietol

ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00417

2

z 9. marca 2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil podľa § 59 ods. 2

správneho poriadku rozhodnutie Mesta Košice č. A/2009/14124-

-03/IV z 30. decembra 2009, ktorým rozhodlo Mesto Košice ako stavebný úrad o umiestnení

stavby „A. I. + veľkokapacitná garáţ, na pozemku parcelné číslo X. v katastrálnom území J.

pre navrhovateľa – spoločnosť S., s.r.o., so sídlom R. X., K. (ďalej len „stavebník“).

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe predmetom súdneho preskúmania

bolo posúdenie správnosti postupu stavebných úradov, ktoré v územnom konaní posudzovali

povahu vecného bremena zapísaného ako vecné bremeno „in rem“, hoci ţalobca tvrdil, ţe

podľa dohody o vydaní nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno „in personam“. Súd

poukázal na ust. , ţe údaje z katastra nehnuteľností sú záväzné aj pre súd,

pokiaľ sa nepreukáţe opak. Súd zároveň poukázal na ust.

o katastri nehnuteľností o oprave údajov v katastri nehnuteľností. Súd nemohol postupovať

podľa , ale musel rešpektovať zapísaný stav na predmetnom liste vlastníctva,

z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe vecné bremeno nebolo zapísané ako vecné bremeno

patriace určitej osobe a preto správne orgány nepochybili, keď rozhodol o umiestení stavby

na pozemku parc. č. X. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, ţe ţalobcovi nepriznal

náhradu trov konania, keďţe v konaní nebol úspešný.

Proti predmetnému rozsudku podal podľa , a

v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku krajského

súdu tak, aby odvolací súd zrušil rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00417 z 9. marca 2010

a prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice č. A/2009/14124-03/IV z 30. decembra 2009

a vrátenia veci na ďalšie konanie. Podľa ţalobcu sa súd mal vysporiadať s jeho námietkou

spočívajúcou v predbeţnej otázke, ţe zápis vecného bremena bol podľa dohody o vydaní

nehnuteľnosti zo 14. júla 1997 vecným bremenom „in personam“ a ţe správny orgán

nemal vykonať zápis vecného bremena opravou jej rozhodnutím zo 7. júna 2007

č. /Pľutova, ktorou bolo zriadené vecné bremeno „in rem“. Ak by správne súd

vyhodnotil predbeţnú otázku týkajúcu sa zápisu vecného bremena, dospel by k záveru, ţe

vecné bremeno, ktoré bolo zapísané rozhodnutím Správy katastra Košice č. /Pľutova

zo 7. júna 2007, vôbec zapísané byť nemalo. Nesprávne súd postupoval aj v tom prípade, ţe

navrhovateľom územného konania na umiestnenie stavby nie je vlastník pozemku, v prospech

ktorého nie je zriadené vecné bremeno a toto nevyplynulo ani z dohody o vydaní

nehnuteľnosti v roku 1997. Podľa názoru ţalobcu rozhodnutie o existencii či neexistencii

3

vecného bremena neprislúcha katastrálnemu úradu, ale iba súdu. Dňa 10. marca 2011 doplnil

svoje podanie o ţalobu podanú na okresnom súde Košice II pod sp. Zn. zo dňa

9. marca 2011, ktorou sa domáha určenia neexistencie vecného bremena na LV č. X. a LV

X., ktoré sa vzťahuje na parc. č. X. a X. v kat. území K., J. M. Zároveň ţiadal priznať náhradu

trov konania.

K podanému odvolaniu sa podaním z 20. januára 2011 vyjadril právny zástupca

ţalobcov, ktorý napadnutý rozsudok krajského súdu povaţoval za správny a navrhol jeho

potvrdenie, aj čo do merita veci a aj čo do trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov

konania vo výške 123,11 euro.

K podanému odvolaniu sa vyjadril stavebník – spoločnosť S., s.r.o. ako účastník

konania, tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa , veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalobcov je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

19. januára 2012 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

4

Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy

(v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať

„zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale

len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-

právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je

súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu

alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie príslušného

stavebného úradu, Mesta Košice č. A/2009/14124-03/IV z 30. decembra 2009, ktorým

rozhodlo Mesto Košice ako stavebný úrad o umiestnení stavby „A. I. + veľkokapacitná garáţ,

na pozemku parcelné číslo X. v katastrálnom území J. pre stavebníka a či toto rozhodnutie

netrpí takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Územné konanie o umiestnení stavby upravuje § 32 a nasl. stavebného zákona.

Podľa § 137 ods. 1 aţ 4 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie

podľa tohto zákona, sa pokúsia vţdy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach,

ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú

rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

(2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1,

ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie

alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže

stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo

na iný príslušný orgán a konanie preruší.

(3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predloţiť dôkaz, ţe na súde, prípadne

inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude

v určenej lehote podaný, môţe si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť

vo veci.

5

(4) V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa

tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri

ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného, je zrejmé,

ţe správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, ţe pre

rozhodnutie o umiestnení stavby A. I.+ veľkokapacitná garáţ boli splnené zákonné

podmienky. Stavebné orgány oboch stupňov však v administratívnom konaní vôbec

nerozhodli o občianskoprávnej námietke ţalobcu, ktorú vzniesol v konaní, ţe na predmetnej

nehnuteľnosti, na ktorej sa má stavba A. I. + veľkokapacitná garáţ realizovať nie je zriadené

vecné bremeno v prospech vlastníka a uţ vôbec nie v prospech stavebníka v súlade s § 137

ods. 1 a 2 stavebného zákona a preto nemoţno povaţovať takého rozhodnutie

administratívnych orgánov oboch stupňov za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.

Administratívne orgány nemali zo zákona právomoc vysporiadať sa s touto námietkou

ţalobcu ako účastníka územného konania, nakoľko nevyzvali ţalobcu na podanie ţaloby

v ním určenej lehote a úsudok o tejto veci si nemohli urobiť, keďţe ţiadnu lehotu ţalobcovi

na podanie ţaloby na príslušný súd neurobili. Nesprávny je aj závere krajského súdu, ktorý

vychádzal zo zapísaného vecného bremena v prospech vlastníka predmetnej parcely. Správny

súd nie je súdom skutkovým, ktorý by mal oprávnenie rozhodovať o vznesenej námietke

ţalobcu v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Podľa odvolacieho súdu

ide o takú vadu konania, ktorá ma vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorú

musí súd v súlade s ust. prihliadnuť z úradnej povinnosti. Preto nezostávalo

súdu iné, neţ ţalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, ţe nie je moţné pripustiť taký

výklad zákona, ktorým by bolo moţné postupovať v prípade danej námietky, ktorá je

občianskoprávneho charakteru inak, neţ aké poţaduje zákon a to vrátane procesného postupu

správnych orgánov v danej veci.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd povaţuje

za potrebné uviesť, ţe neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa

je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty

práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa

platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. ,

tieţ ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v kaţdom

6

rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie

práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných

fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci ().

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 220

zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil podľa a za pouţitia

.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal

náhradu za zaplatené súdne poplatky vo výške 132 Euro. Trovy právneho zastúpenia

ţalobcovi nepriznal podľa , nakoľko ţalobca si ich výšku do troch

pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil v súlade s ust. .

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská