Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-37Cb/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne RV-Trade s.r.o., so sídlom v Trebišove, Sadovska 2856, IČO: 45 913 803, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 222,25 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 222,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 222,25 eura od 06.02.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 222,25 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že 05.11.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Q. H., B.: S (ďalej aj „motorové vozidlo"), ktoré v tom čase patrilo Tivat s.r.o. (ďalej len „poistený"). Motorové vozidlo bolo v čase škodovej udalosti havarijne poistné u žalovanej. Škodová udalosť bola žalovanej nahlásená a táto ju zaregistrovala pod č. 8810401232. Poistený si dal motorové vozidlo opraviť u žalobkyne. Za opravu motorového vozidla vystavila žalobkyňa faktúru znejúcu na sumu 1.208,51 eura bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovanej. Žalovaná poistnú udalosť prešetrila a po skončení šetrenia nepriznala poistenému žalovanú sumu. Poistený postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobkyňu. Skutočnosti uvedené žalovanou v oznámení o poistnom plnení žalobkyňa označila za nedôvodné a neopodstatnené. Žalovaná priznala len primerané náklady na cenu práce v sume 20 eur s DPH za normohodinu práce, primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %) a dĺžku práce podľa kalkulácie AudaNext. Poukázala na cenníky mechanických a lakovacích prác servisov v danom regióne Auto Gábriel, s.r.o. Košice - 30 eur bez DPH / 33 eur bez DPH za normohodinu mechanických prác / lakovacích a klampiarskych prác, Moris Slovakia s.r.o. - 40 eur bez DPH / 37 eur bez DPH za normohodinu mechanických prác / lakovacích a klampiarskych prác. Žalobkyňa si za normohodinu prác účtovala sumu 30 eur bez DPH a za normohodinu lakovacích prác sumu 35 eur bez DPH, čo je v porovnaní s inými autoservismi porovnateľná, resp. nižšia cena, a preto nepovažuje za dôvodné nepriznanie ceny práce v plnej výške. Žalovaná navyše rozlišuje medzi dvoma kategóriami servisov - autorizované servisy oproti ostatným (neautorizované servisy). Poukázala aj na to, že žalovaná priznala primerané náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej

konštanty 100 %. Požadovala preto, aby súd zaviazal žalovanú na doplatenie sumy 222,25 eura, o ktorú žalovaná neoprávnene znížila poistné plnenie, žalobkyni. Zároveň si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 222,25 eura a počítaný od 06.02.2019, pretože žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 21.01.2019, poistné plnenie do pätnástich dní od skončenia vyšetrovania neposkytla, a preto je s poskytnutím poistného plnenia v omeškaní od 06.02.2019. Napokon žiadala aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Tvrdenia preukazovala poistkou č. , faktúrou č. 2018124 z 31.12.2018 znejúcou na sumu 1.208,51 eura bez DPH, kalkuláciou nákladov na opravu, zmluvou o postúpení pohľadávky z 30.01.2019, všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-4) - ďalej len „VPP", oznámením o poistnom plnení z 22.01.2019 a cenníkmi servisných služieb iných autoservisov. Na základe tvrdení žalobkyne vydal Okresný súd Banská Bystrica 04.03.2021 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

2. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Návrh žalobkyne označila za nespĺňajúci kritéria požadované (ďalej len „"). Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Poistený mal totiž voči žalobkyni záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, a teda predstavoval dlžníka žalobkyne. Za daných okolností preto poistený nemohol so žalobkyňou platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky zároveň považovala za absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ ide o zníženie poistného plnenia uviedla, že plnenie žalovanej predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie. Nároky žalobkyne označila preto za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

3. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 05.05.2021, v ktorom zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne uviedla, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobkyňou a žalovanou, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Zmluvu o postúpení pohľadávky označila za takú, ktorá má všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V zmluve postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je správna a úplná. Musel mať preto vedomosť o tom, že pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavil vôľu pohľadávku v konkrétnej výške vzniknutú z konkrétneho dôvodu postúpiť. To isté možno vyvodiť aj z článku III zmluvy o postúpení pohľadávky, v ktorom postupca a postupník vyhlásili, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Napokon zdôraznila, že žalovaná v odpore nijako nevyvrátila uplatnený nárok a nepredložila ani žiadne dôkazy na podloženie zníženia poistného plnenia.

4. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 05.04.2023, ktoré sa konalo v prítomnosti sporových strán. Strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v písomných podaniach. Žalovaná poukázala na to, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje prejav vôle poisteného. V zmluve o postúpení pohľadávky je dohodnuté, že odplata má byť predmetom osobitnej dohody, pričom žalobkyňa nepreukázala uzatvorenie takejto dohody, čo rovnako spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Predmetom postúpenia nebolo príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania. Predložené cenníky sa vzťahujú na autorizované servisy, pričom žalobkyňa nie je autorizovaným servisom.

6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu a či zníženie poistného plnenia zo strany žalovanej bolo oprávnené. Nebolo sporné, že bolo uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla B. H., S. Rovnako nebolo sporné, že vyššie označené motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti, riadne žalovanej nahlásenej. Žalovaná nerozporovala ani to, že žalobkyňa opravila motorové vozidlo, pričom za opravu bola vystavená faktúra č. 2018124 z 31.12.2018 a žalovaná poistné plnenie znížila o sumu 222,25 eura (po odpočítaní spoluúčasti, DPH a nesúvisiacej položky, t. j. polepu) a napokon ani to, že pohľadávka bola zo strany poisteného postúpená na žalobkyňu.

7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa (ďalej len „") zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom

zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

8. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

10. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11. Podľa vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „") namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,00 % zvýšenej o 9 percentuálnych bodov.

12. Podľa výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

13. Podľa a (ďalej len „") veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa a poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

15. Podľa , , a právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

16. Podľa , a veta prvá poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

17. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

18. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil žalovanou namietané porušenie , čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal. Následne sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobkyne. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 30.01.2019 uzavretou medzi poisteným ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom, postupca prehlasuje, že má voči žalovanej pohľadávku z poistnej udalosti č. 8810401232 vo výške 222,25 eura. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna.

21. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poisteným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poisteného voči žalovanej spočívajúci v doplatení zníženého poistného plnenia, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poisteného voči žalobkyni z titulu opravy poškodeného motorového vozidla. Pohľadávku poisteného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poisteného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poisteného voči žalobkyni. Bol postúpený konkrétny nárok na poistné plnenie v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia. Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Postupca (poistený) v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka (žalobkyňu), a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlásili, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Išlo teda o platný právny úkon a práve touto zmluvou žalobkyňa preukázala aktívnu vecnú legitimáciu (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 19.05.2020). Možno preto uzavrieť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku poistnej udalosti, pričom faktúra vystavená žalobkyňou slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobkyňa žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Vzhľadom na to, že poistený mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovanou, vznikol mu nárok na plnenie voči žalovanej. Nie je sporné, že faktúru č. 2018124 z 31.12.2018 vystavila žalobkyňa poistenému, teda na základe faktúry mal plniť poistený žalobkyni. Žalobkyňa nemohla faktúru vystaviť priamo žalovanej, pretože s ňou nebola v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že poistený postúpil na žalobkyňu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanej - rozdiel medzi reálnou škodou a poistným plnením reálne zaplateným žalovanou. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z vyššie označenej faktúry, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaná. Zmluva je platná a jej predložením žalobkyňa preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Táto námietka žalovanej spôsobujúca podľa nej absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je preto nedôvodná. Súd považuje za potrebné tiež doplniť, že platnosti zmluvy nebráni, že odmena za postúpenie je predmetom osobitnej dohody (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 15.02.2023).

22. Súd dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 <http://merit.slv.cz/I.US242/07>, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha

súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Súd zdôrazňuje, že vôľa účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu; právny formalizmus a ním vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby v zmysle . Nie je teda ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká prax, kedy by súd uprednostnil výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. Civilné súdy musia brať zreteľ na (súkromnú) autonómnu vôľu zmluvných strán, posudzovanú ako ústavnú hodnotu, lebo aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane uvádza (porovnaj: I. ÚS. 640/2014, , , ), že ide o všeobecnú zásadu, ktorá je súčasťou princípov právneho štátu, resp. zmluvnej autonómie, ktorá medzi tieto princípy patrí. To, že zásada „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat" (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80) je jednou zo základných zásad súkromného práva konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí . Uvedené potvrdil aj Ústavný súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. z 2. 8. 2022 "Právní jednání je určité tehdy, má-li jistý minimální obsah a může-li být zjištěn jeho smysl. Podstatné je, aby obsah právního jednání byl v okamžiku uzavření smlouvy zřejmý především smluvním stranám. Je povinností soudů volit přednostně takový výklad právního jednání, který zakládá jeho platnost, a nikoliv jeho neplatnost nebo zdánlivost. Odepřou-li soudy formalistickým výkladem smlouvy autonomnímu projevu vůle smluvních stran důsledky, které zamýšlely právním řádem nezakázaným právním jednáním ve své právní sféře vyvolat, poruší tím jejich právo na soudní ochranu podle čl. 36 odst. 1 Listiny základ-ních práv a svobod.".

23. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že z obsahu zmluvy o postúpení nevyplýva, že by predmetom postúpenia bolo aj príslušenstvo pohľadávky, súd uvádza, že predmetom postúpenia bola nielen istina, ale aj jej príslušenstvo. V prípade pochybnosti o obsahu sporného zmluvného dojednania je potrebné zohľadňovať aj právnu úpravu, v zmysle ktorej s postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstvo a všetky práva spojené s pohľadávkou (v zmysle ). Súd uznáva, že môže nastať situácia, kedy postupca postúpi na postupníka, len istinu pohľadávky, a nositeľom práva na zaplatenie príslušenstva pohľadávky ostane postupca, avšak v takom prípade by musela byť predmetná skutočnosť výslovne uvedená v zmluve o postúpení pohľadávky. Žalobkyňou predložená zmluva o postúpení pohľadávky takéto dojednanie neobsahuje, a preto sa na danú vec aplikuje dispozitívne ustanovenie , v zmysle ktorého na žalobkyňu prešiel z poisteného nielen nárok na náhradu škody, ale aj príslušenstvo postúpenej pohľadávky (t. j. úrok z omeškania).

24. Súd sa následne zaoberal ďalšími spornými okolnosťami medzi stranami sporu, teda tým, či v danom spore postupovala žalovaná správne, ak znížila poistné plnenie. K poistnej udalosti v oznámení o poistnom plnení z 22.01.2019 žalovaná uviedla, že priznáva primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur s DPH za normohodinu práce, lakovaciu konštantu 100 % a dĺžku práce podľa kalkulácie AudaNext. Celkovo tak žalovaná znížila poistné plnenie (neberúc do úvahy nesúvisiacu položku polep, ktorá nie je predmetom tohto sporu) spolu o sumu 222,25 eura. Správnosť výpočtu zníženého poistného plnenia žalobkyňou žalovaná nenamietala.

25. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda

môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

26. V danom spore mala žalovaná bremeno tvrdenia, že pri šetrení poistnej udalosti postupovala riadne v súlade so zákonom, poistnou zmluvou a poistnými podmienkami, a teda že poskytnuté poistné plnenie je maximálne možné a nepriznanie zvyšku poistného plnenia je dôvodné. Z tohto bremena tvrdenia mala dôkaznú povinnosť uvedené preukázať, pretože ak žalovaná v režime havarijného poistenia odmieta poskytnúť poistenému poistné plnenie, vtedy dôkazné bremeno o dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej sumy zaťažuje práve žalovanú. Keďže žalovaná uvedené okolnosti nepreukázala je žaloba žalobkyne dôvodná a žalovaná nesie procesný neúspech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.

27. Poistený a žalovaná uzavreli medzi sebou poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorových vozidiel, o čom vydala žalovaná poistku č. 6 819 475 845. Súdu boli predložené aj VPP. Ods. 7 čl. 12 VPP dáva poisťovateľovi oprávnenie určiť opravovňu, ktorá vykoná opravu poškodeného predmetu poistenia. Podľa článku 12 plnenie poisťovne ods. 5 VPP po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na právu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

28. Pokiaľ ide o cenu za normohodinu práce tak tú žalobkyňa vyčíslila na 30 eur bez DPH, resp. 35 eur bez DPH / normohodina (kalkulácia predložená žalobkyňou) a žalovaná na 20 eur s DPH / normohodina. Žalovaná ale ničím nepreukázala, že ide o náklady na prácu stanovené na základe hodinovej sadzby v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR. Žalovaná navyše neurčila autorizovaný servis, t. j. nevyužila oprávnenie podľa čl. 12 ods. 7 VPP. VPP neustanovujú nič o tom, že sa majú brať do úvahy len zmluvné, či autorizované servisy. Žalovaná postupovala v rozpore s VPP. Rovnako v rozpore s VPP postupovala žalovaná, ak lakovací materiál určila na 100 %. Materiálové náklady majú byť stanovené tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na právu udávaných výrobcom. Ak ale mala žalovaná pochybnosti pri lakovacom materiály, pri časových normách a pri nákladoch na prácu, mala žalobkyňu vyzvať na predloženie požadovaných dokladov.

29. Hoci žalovaná neuniesla dôkazné bremeno súd považuje za potrebné uviesť, že ak má opravovňa (v danom spore žalobkyňa) zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, čo v danom prípade žalovaná nespochybňovala, neprináleží jej potom členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobkyne, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na zníženie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Žalovaná nemôže svojvoľne nížiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise.

30. Pokiaľ ide teda o zníženie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce v sume 20 eur s DPH za normohodinu práce súd uvádza, že žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť nákladov na normohodinu práce a uviesť na základe čoho považuje žalobkyňou požadovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú. Súd opätovne uvádza, že nebola predložená žiadna kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovanej. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o

oprave vozidla č. 2018124 v spojení s kalkuláciou predloženou žalobkyňou, s ktorými ak žalovaná nesúhlasila bola povinná predložiť a hodnoverne preukázať dôvody zníženia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 eur s DPH.

31. Ak žalovaná znížila poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovaného lakovacieho materiálu, učinila tak neoprávnene. Použitie väčšieho množstva lakovacieho materiálu neznamená bez ďalšieho, že náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu. Žalovaná nepreukázala, prečo mala žalobkyňa použiť lakovací materiál v menšom množstve. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku. Žalovaná nepreukázala, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak, aby poškodené motorové vozidlo malo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodou udalosťou. Žalovaná preto neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, keď súdu nijako neobjasnila, prečo použité množstvo lakovacieho materiálu považovala za neprimerané a poistné plnenie z toho dôvodu znížila, hoci z kalkulácie predloženou žalobkyňou vyplýva, že poškodené vozidlo malo dvojvrstvovú metalízu, čo základné množstvo laku podľa názoru súdu zvyšuje. Súd tak vychádzal z toho, že ak opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla v spojení s kalkuláciou. Ak lakovanie (množstvo lakovacieho materiálu) žalovaná spochybňovala, zaťažovalo ju dôkazné bremeno zníženie poistného plnenia riadne preukázať a predložiť súdu listiny, z ktorých vychádzala, čo sa však nestalo.

32. Súd zdôrazňuje, že akákoľvek kalkulácia žalovanej, z ktorej vychádzala nie je preukázaním dôvodnosti zníženia poistného plnenia, pretože kalkulácia poistného plnenia môže paušálne (odhadom) podľa nastavenia systému stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru súdu kalkulácia nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka. Kalkuláciou žalovanej je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla. Zníženie poistného plnenia za dĺžku práce určené len podľa AudaNext je bez ďalšieho neoprávnené a nepreukázané, keďže kalkulácia v systéme AudaNext ani nebola predložená.

33. Oznámenie o poistnom plnení žalovanej teda preukazuje len to, že žalovaná poistné plnenie znížila, ale už z ničoho nevyplýva z akého dôvodu tak žalovaná urobila. Žalovaná preto porušila , ktorý v jej ukladá povinnosť, že v prípade ak odmietla plniť čo i len z časti, je povinná uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia. Žiadny takýto dôvod uvedený zo strany žalovanej nebol a súd a ani žalobkyňa (resp. poistený) nie sú povinní si tieto dôvody domýšľať a hádať. Súd preto nedokáže posúdiť dôvodnosť zníženia poistného plnenia zo strany žalovanej, žalovaná preto dôkazné bremeno neuniesla a žaloba žalobkyne je ako už súd uviedol vyššie dôvodná. Ak žalovaná priznala poistné plnenie za normohodinu práce vo výške zohľadňujúcej neautorizovanosť servisu, bola povinná súdu preukázať oprávnenosť tohto postupu, čo sa ale neudialo. Rovnako žalovaná neobjasnila primeranosť nákladov na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100 %. Dĺžku práce vyriešila žalovaná len odkazom na kalkuláciu AudaNext, ktorá je nepostačujúca a nebola ani predložená.

34. Keďže súdu nebolo poskytnuté ani len vysvetlenie dôvodov zníženia poistného plnenia, z ktorého by súd overil postup žalovanej, platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla č. 2018124 v spojení s kalkuláciou predloženou žalobkyňou, s ktorými ak žalovaná nesúhlasila bola povinná predložiť a hodnoverne preukázať dôvody zníženia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla a ani cenu za lakovanie, či dĺžku časových jednotiek. Okrem toho žalovaná nepreukázala, že pri šetrení poistnej udalosti dodržala postup upravený v , keď si pred ukončením škodovej udalosti v prípade, že mala pochybnosti (čo v danom prípade mala), vyžiadala od žalobkyne (resp. poisteného) potrebné doklady za účelom ozrejmenia primeranosti autoservisom účtovanej sumy za normohodinu práce a lakovanie. Nepostačujúcim je strohé vyjadrenie likvidátora obsiahnuté v oznámení. Žalovaná mala súdu, keďže ju

v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považovala autoservisom účtované sumy za normohodinu práce a za lakovanie za neprimerané, a prečo je práve ňou priznaná suma poistného plnenia sumou primeranou.

35. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť zníženia poistného plnenia. Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod zníženia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížila požadované poistné plnenie, aj keď ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Naproti tomu žalobkyňa (resp. poistený) riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu č. 2018124 z 31.12.2018 v spojení s kalkuláciou. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnila poistné plnenie a predložila doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalobkyňa má preto nárok na doplatok poistného plnenia a súd zaviazal žalovanú na doplatenie poistného plnenia v sume 222,25 eura. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 9 % ročne (v súlade s bodom 11. tohto rozsudku) zo sumy 222,25 eura. Úrok z omeškania súd priznal od žalobkyňou požadovaného 06.02.2019, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 15. tohto rozsudku (podľa oznámenia o poistnom plnení z 22.01.2019 bolo šetrenie ukončené 21.01.2019). Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v (bod 15. tohto rozsudku ), z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila.

36. V nadväznosti na uvedené zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 222,25 eura od 06.02.2019 do zaplatenia (šetrenie ukončené podľa oznámenia o poistnom plnení 21.01.2019). Súd žalobkyni priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, ktorá bola uplatnená v súlade s bodom 10. a 12. tohto rozsudku a po zohľadnení skutočnosti, že ide primárne o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t. j. vzťah spadajúci pod režim (poistnú zmluvu uzavreli podnikateľské subjekty) so subsidiárnym uplatnením príslušných ustanovení . Z uvedeného dôvodu bol priznaný aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore plný úspech. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.