Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/82/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, R. V., pre vymoženie pohľadávky 638,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -26 zo dňa 07.11.2012, takto

rozhodol:

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 194,64 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia dôvodiac nevykonateľným exekučným titulom (došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu).

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o zastavení exekúcie, podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozsiahle odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil nasledovne: a) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( v spojení s ) b) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( ) c) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( v spojení s ), nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - týkajúci sa kolízie ústavných princípov; , , ; ), ako i judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudky Dombo Beheer B.V., Ankerl v. Švajčiarsko) a obšírnu argumentáciu prezentovanú vo svojom odvolaní uviedol, že zotrváva na legitimite exekučného titulu a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je v prevažnej časti svojim obsahom úplne identické s odvolaniami, ktoré oprávnený podáva v desiatkach iných exekučných konaní a na základe ktorých len konajúci senát krajského súdu preskúmaval mnoho rozhodnutí exekučných súdov vydaných na rovnakom skutkovom základe a právnom posúdení, odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou.

Súčasťou odvolania oprávneného (tak ako aj mnohých v iných prípadoch) boli aj návrhy na prerušenie konania, a to

- postupom podľa , ktorým odvolateľ žiadal, aby všeobecný súd prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá , a to pre rozpor a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok; a

- postupom podľa ktorým sa odvolateľ v podstate domáhal toho, aby odvolací exekučný súd konanie postupom podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktorých znenie naformuloval v tomto návrhu (viď napr. záver uznesenia ).

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu v súlade s konštantnou judikatúrou ako vecne správne potvrdil podľa

Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia oprávneného v podanom odvolaní (v podstate totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a používa minimálne v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne závery exekučných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu rozhodcovských doložiek ako nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách) vôbec nekorešponduje s tým, ako exekučný súd odôvodnil svoj záver v napadnutom rozhodnutí.

Primárnym záverom okresného súdu je nevykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) má vadu formálnej vykonateľnosti, keďže bolo zistené pochybenie pri jeho doručovaní (na doručenke chýbal údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie).

Z ustanovenia o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok sa doručuje účastníkom vždy do vlastných rúk. Ako už okresný súd správne v odôvodnení napadnutého uznesenia poznamenal, vyššie označený zákon nemá špeciálne ustanovenia o doručovaní rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní. Preto s poukazom na ust. zákona o rozhodcovskom konaní sa na doručovanie rozhodcovského rozsudku použije ustanovenie , . Oprávnený v podanom odvolaní nenamietal skutočnosť, že písomnosť rozhodcovského súdu (ktorej obsahom bol rozhodcovský rozsudok) bola doručovaná cestou poštového úradu, ktorý oznámil, že povinný si zásielku v odbernej lehote neprevzal a celú písomnosť vrátil rozhodcovskému súdu. Z predloženej fotokópie zásielky aj odvolací súd zistil, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie. Na doručenke chýba aj údaj o tom, že sa adresát v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne v mieste doručenia zdržiaval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle ust. vychádza z toho, že sa adresát v dobe doručenia skutočne v mieste doručenia aj zdržuje. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných v ust. , potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ust. údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaje uvedené v ust. , t.j. že adresát sa v mieste doručenia zdržuje, resp. že doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení, nie je osvedčené, že táto podmienka náhradného doručenia je splnená.

Nakoľko v predmetnej exekučnej veci bolo preukázané, že v prípade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 4542/06 zo dňa 14.12.2006 nebolo osvedčené, že podmienka náhradného doručenia v zmysle bola splnená, okresný súd správne pre vadu formálnej vykonateľnosti exekučného titulu rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle ust. Exekučného poriadku. Podľa ust. Exekučného poriadku, ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

K návrhom oprávneného na prerušenie konania postupom podľa a postupom podľa

Odvolací súd uvádza, že sa jedná obsahovo totožné návrhy permanentne predkladané odvolaciemu súdu právnym zástupcom oprávneného (označeným v záhlaví tohto uznesenia), s ktorými sa nielen tunajší odvolací súd zaoberal už vo svojich spomínaných predchádzajúcich rozhodnutiach. Odvolací súd ani v tomto smere nezmenil svoju doterajšiu „rétoriku“ a v celom rozsahu zotrváva na svojich záveroch vyslovených v obdobných exekučných veciach, kde vystupuje odvolateľ. Udržateľnosť a akceptovateľnosť týchto záverov z ústavného hľadiska konštatoval v nespočetnom množstve prípadov aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťažnosti oprávneného odmieta ako zjavne neopodstatnené (napr. z 21.2.2013, z 13.3.2013).

Ústavný súd Slovenskej republiky v už spomínanom uznesení sp.zn. z 13.3.2013 okrem iného uviedol aj nasledovné: „Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľa tento postup, keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako neefektívny. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca sťažovateľa aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení základných práv a slobôd úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.“

Keďže rozhodnutie o trovách konania je neoddeliteľne späté s rozhodnutím vo veci samej a podaním odvolania došlo ex lege k zrušeniu výroku o trovách exekúcie (vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník) bolo potrebné nanovo rozhodnúť aj o trovách exekučného konania.

Tu je potrebné poznamenať, že dňa 1.11.2013 nadobudol účinnosť , ktorým bol novelizovaný o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Citované zákonné ustanovenie sa týka presunu rozhodovania o trovách pri zastavení exekúcie na okresné súdy. Novelou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo spomínaným , bolo totiž zmenené aj ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom do 31.10.2013 pripúšťalo podanie odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku (o zastavení exekúcie). Označenou novelou Exekučného poriadku (bod 42) sa v § 58 ods. 6 slová "je odvolanie prípustné" nahradili slovami "nemožno podať mimoriadne dovolanie". Od 1.11.2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku znie nasledovne: „Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.“

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1.11.2013 nemožno rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, ktoré vydal sudca, napadnúť odvolaním. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku a tým aj dvojinštančnosť konania možno docieliť len tak, že rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku (pri zastavení exekúcie) vydá vyšší súdny úradník, v dôsledku čoho sa v prípade podania odvolania uplatní postup podľa veta tretia , podľa ktorého ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, odvolací súd nie je oprávnený v prípade, ako je i tento, t.j. keď rozhodnutie o náhrade trov konania (o trovách exekúcie) vydal vyšší súdny úradník, hoci ešte pred účinnosťou označenej novely (t.j. pred 1.11.2013), postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného proti takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania (trovách exekúcie) vyššieho súdneho úradníka predmetné rozhodnutie preskúmať v odvolacom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o tomto výroku rozhodnutia rozhodnúť, vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia veta tretia , pričom súčasťou jeho rozhodnutia bude aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.