Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/64/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Jozef Mačej v právnej veci žalobcu: A. A., narodený X.X.XXXX, bytom B. B. XXXX/XX, C., právne zastúpený: JUDr. Lenka Gajarská, advokátka, so sídlom Horné bašty 8943/25, Trnava, proti žalovanej: D. A., narodená XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. G., právne zastúpená: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, so sídlom Františkánska 5, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -85 zo dňa 13. decembra 2021 vo výrokoch I., II., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal finančné prostriedky na účte č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v F. F., H. so zostatkom ku dňu 11.06.2019 vo výške 888,59 eur a finančné prostriedky na vkladnej knižke č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenej v F. F., H. so zostatkom ku dňu 11.06.2019 vo výške 3.086,69 eur, výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyrovnania peňažnú čiastku vo výške 1.987,64 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , , , a vecne potrebou vyporiadania zvoleným spôsobom, keď do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili rozsudkom vyporiadané veci (peňažné prostriedky) uvedené vo výroku I. rozsudku. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria peňažné prostriedky na účte žalovanej v sume 888,59 eur a na vkladnej knižke žalovanej v sume 3.086,69 eur. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že peňažné prostriedky na vkladnej knižke získala žalovaná do výlučného vlastníctva darom od príbuzných a že sumu 2.000 eur, ktorú žalovaná vybrala z vkladnej knižky a vložila na svoj osobný účet, použila pre potreby domácnosti alebo za účelom nadobudnutia spoločných vecí. Súd prvej inštancie prikázal peňažné prostriedky na účte žalovanej a na vkladnej knižke žalovanej do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže bola majiteľkou tohto účtu a tejto vkladnej knižky. Za účelom vyrovnania podielov súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.987,64 eur, ktorá predstavuje polovicu peňažných prostriedkov prikázaných do vlastníctva žalovanej.

3. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že sa rozhodovalo o rozdelení spoločného majetku bývalých manželov, pričom ich nároky na podiely sú rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia , , . Žalovaná v odvolaní uviedla, že na objasnenie pôvodu financií bolo nevyhnutné vykonať dôkaz predložený´ žalovanou, minimálne ten, ktorý bola schopná predlozˇitˇ v písomnej forme – čestné vyhlásenie I. F., ktorý pracuje v zahraničí, pričom jednak vyhotovenie tohto dôkazu, jednak výsluch tohto svedka, boli časovo náročnejšie zálezˇitosti. Žalovana´ od začiatku tvrdila, že na vlastnej vkladnej knižke mala šetrené financie mimo BSM. Nakolˇko išlo o dary rodiny zˇalovanej z vy´chodu Slovenska, ktoré boli vzˇdy osobné a vo forme hotovosti, velˇmi tˇazˇko sa tieto dary preukazovali. Členovia rodiny zˇalovanej si nespisovali pri darovaní darovacie zmluvy, ani čestné prehlásenia o vy´ške odovzdany´ch darov, urobil tak akurát otec zˇalovanej z dôvodu súdneho konania v čase, kedˇ bol na Slovensku, pred jeho odchodom do zahraničia. Zˇalovaná mala podstatne stˇazˇenu´ situáciu v tom, zˇe nemala potvrdenia o bezhotovostny ´ch prevodoch (finančné dary boli vzˇdy v hotovostnej forme). Otec zˇalovanej I. F. bol vlastne jediným mozˇny´m svedkom, avšak ty´m, zˇe pracuje v zahraničí, bol aj jeho výsluch problematický. Do toho treba tiezˇ pripočítatˇ fakt, zˇe na jeseň roku 2021 sa zˇalovanej narodil druhy´ syn, čo malo tiezˇ negatívny vplyv na jej flexibilnostˇ pri predkladaní dôkazov a komunikácii so súdom. Z dôkazov, ktoré súd prvej inštancie vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nakolˇko vyhodnotil, zˇe strany sporu mali dostatok vlastny´ch prostriedkov (BSM), aby v čase, kedy bol maloletý syn H. len maly´m bábätkom, si mohli odlozˇitˇ sumu v tak vysokej vy´ške (2.500 eur) a vlozˇitˇ ju na vkladnu´ knizˇku zˇalovanej. Vzhlˇadom na odstup času a na fakt, zˇe zˇalovanej dávali jej príbuzní na vy´chode Slovenska financie vzˇdy, kedˇ ich navštívila, si zˇalovaná presne nepamätala termín vlozˇenia konkrétnych financií (2.500 eur) na vkladnu´ knizˇku. Vy´ber zˇalovanej v sume 2.000 eur v čase, kedˇ opustila spolu s maloletým H. spoločnu´ domácnostˇ (jar roku 2019), bol v celom rozsahu pouzˇity ´ na zabezpečenie potrieb zˇalovanej a maloletého H., najmä na potreby bývania (zábezpeka), ako aj zariadenia nového bydliska potrebným zariadením, vhodny´m pre maloletého H. (detská postielˇka a pod.). Tieto financie teda boli spotrebované v celom rozsahu pre existenčné potreby zˇalovanej a spoločného syna strán sporu. Žalovaná z vkladnej knizˇky vybrala (2.000 eur) vlastné financie mimo BSM. Snaha zˇalobcu o získanie prostriedkov, najmä na vkladnej knizˇke, zˇalovanej je šikanózny vy ´kon práva voči zˇalovanej. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. sa vyjadril žalobca. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje s tým, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedka I. J. a tiež dokazovanie jeho čestným vyhlásením zo dňa 29.10.2021. Uvedený postup súdu prvej inštancie plne rešpektuje koncentračnú zásadu a zásadu rovnosti sporových strán. Žalovaná mala dostatok času, aby sa na hroziace súdne konanie pripravila a dôkazy vo svoj prospech si včas zabezpečila, o to viac za situácie, ak jej ich majú poskytnúť rodinní príslušníci, s ktorými je žalovaná v priamom kontakte. Žalovaný v rozhodnom období od júna 2016 do mája 2017 pracoval pre spoločnosť Volkswagen ako vodič, kde dosahoval čistý mesačný príjem v sume 1.600 eur až 1.800 eur, žalovaná v tomto období poberala materské a rodina tiež obdržala aj príspevok pri narodení dieťaťa ako štátnu sociálnu dávku vo výške približne 800 eur. Tvrdenia žalovanej o vlastných financiách mimo režimu BSM sú účelovými a ničím nepreukázanými tvrdeniami žalovanej. Sumu 2.000 eur žalovaná použila v rozpore s ustanovením , pričom na preukázanie opaku nepredložila žiadne relevantné dôkazy a obmedzila sa len na vágne tvrdenia o ich použití na zabezpečenie svojho bývania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( Civilného sporového

poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ( ).

7. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov – strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil.

8. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovanej nastolenou otázka zaradenia peňažných prostriedkov na vkladnej knižke v sume 3.086,69 eur do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaradenia peňažných prostriedkov v sume 2.000 eur spotrebovaných žalovanou do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v nadväznosti na už uvedené otázky aj otázka výšky vyrovnacieho podielu.

9. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obsiahnuté v napadnutom rozsudku (v jeho odôvodnení) treba považovať za súladné so zákonom i skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Žalovaná napadla rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa ustanovenia , , .

11. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia je pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

12. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej bolo, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to výsluch svedka I. J. a oboznámenie s Čestným vyhlásením I. J. zo dňa 29.10.2021, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

15. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako

osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im je všeobecne uložená v ustanovení . Ide o povinnosť tej zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

16. Z obsahu spisu bolo zistené, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté dňa 19.5.2020. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní a s poučením o neprihliadnutí na prostriedky procesnej obrany, ktoré nebudú predložené včas (uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -17 zo dňa 3.7.2020) bola žalovanej doručená dňa 17.7.2020. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 31.7.2020, ktoré podanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 2.9.2020. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k žalobe sa žalobca vyjadril ďalším podaním zo dňa 17.9.2020, ktoré podanie s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k uvedenému podaniu žalobcu v lehote 15 dní a s poučením o neprihliadnutí na prostriedky procesnej obrany, ktoré nebudú predložené včas (uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -36 zo dňa 1.10.2020) bolo právnej zástupkyni žalovanej doručené dňa 24.10.2020. Na uvedenú výzvu súdu prvej inštancie žalovaná nereagovala. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie vo veci na deň 9.9.2021, ktoré pojednávanie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti žalovanej a za účelom doplnenia odkazovania. Podaním bez datovania doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.11.2021 sa žalovaná vyjadrila k veci a navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedka I. J. a oboznámením s Čestným vyhlásením I. J. zo dňa 29.10.2021. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 8.11.2021, ktoré pojednávanie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti právnej zástupkyne žalovanej na deň 13.12.2021. Na pojednávaní konanom dňa 13.12.2021 súd prvej inštancie (mimo iného) uznesením vyhláseným prítomným zamietol návrh na vykonanie dokazovanie listinou – čestné vyhlásenie I. J. a výsluchom I. J. a vyhlásil rozsudok vo veci samej. Súd prvej inštancie zamietol návrhy na vykonanie uvedených dôkazov, nakoľko uvedené návrhy na doplnenie dokazovania nepredniesla žalovaná včas, kedy všetky skutkové tvrdenia v rámci procesnej obrany a dôkazy na ich preukázanie mohla predložiť najneskôr v duplike, keď skutočnosť, že otec žalovanej pracuje v zahraničí, resp. osobné dôvody žalovanej (pôrod), ktoré jej mali brániť vo včasnom predložení návrhov na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko konanie je vedené od 19.5.2020, pričom žalovaná je od začiatku konania právne zastúpená a mala tak dostatočnú možnosť riadne a včas predkladať súdu vlastné skutkové tvrdenia. Žalovaná v odvolaní zotrvala na dôvodoch časovej náročnosti zabezpečenia týchto dvoch dôkazov.

17. V zmysle Článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. V zmysle strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).

19. V zmysle , ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia a 154.

20. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany ( ). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v Článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti.

21. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (Čl. 5 ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.

22. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná ustanovením , , prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie s predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznik zavinených trov konania ( ) a povinnosť ich náhrady.

23. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).

24. Skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania patria medzi prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré musia strany v civilnom sporovom konaní, ktoré má kontradiktórnu povahu, uplatniť včas. Ak strana túto povinnosť poruší, vystavuje sa riziku účinkov zákonnej ( ) alebo sudcovskej ( ) koncentrácie konania.

25. Účelom uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania je predísť predlžovaniu súdneho sporu a dodržať tak zásadu hospodárnosti konania, ktorá je spojená s právom strany na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Tento účel je rozpoznateľný práve v tom, že ukladá stranám prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť „včas“. Druhá veta tohto ustanovenia ako aj ustanovenie dávajú zase návod na to, čo sa má považovať za uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany včas. Vyplýva z neho, že za včasné nemožno považovať najmä také počínanie strany, ak prostriedky procesného útoku a procesnej obrany mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania alebo ktoré vyžaduje nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd dospeje k záveru, že strana neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd potom vysvetlí, prečo na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

26. Z priebehu rozhodnej časti konania na súde prvej inštancie popísaného vyššie je zrejmé, že žalovaná nesplnila povinnosť na predloženie dôkazov o nej tvrdených skutočnostiach v lehote 15 dní určenej súdom prvej inštancie v uznesení č. k. -36 zo dňa 1.10.2020, ktorá jej mala uplynúť dňa 9.11.2020 a predmetné návrhy na doplnenie dokazovania doručila súdu prvej inštancie až dňa 5.11.2011, teda s takmer ročným oneskorením. Tu sa žiada dodať, že žaloba, obsahom ktorej bola požiadavka žalobcu zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj peňažné prostriedky na vkladnej knižke žalovanej, bola žalovanej doručená už dňa 17.7.2020. Nemožno potom prehliadnuť, že žalovaná navrhla vykonať dokazovanie predmetnými dôkazmi neskoro s takmer ročným oneskorením. Za toto dlhé časové obdobie mohla bez pochybností žalovaná navrhnúť súdu prvej inštancie vykonanie týchto dôkazov, keďže pobyt navrhovaného svedka v zahraničí nemá nič spoločné s predložením návrhu na vykonanie dôkazu jeho výsluchom súdu prvej inštancie (potom až reálne uskutočnenie jeho výsluchu vyžadujúceho osobnú prítomnosť svedka na pojednávaní by mohlo byť spojené s ťažkosťami z dôvodu pobytu v zahraničí a docestovania na súdne pojednávanie). Rovnako predloženie písomného čestného vyhlásenia v kópii nemohlo žalovanej spôsobovať žiadne ťažkosti s možnosťou využitia jednoduchej a rýchlej elektronickej komunikácie (email, mobil a pod.). Ani ospravedlňovanie žalovanej nepredloženia dôkazov včas narodením jej druhého syna v októbri 2021 nie je náležité, nakoľko lehota na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany jej uplynula ešte pred týmto tehotenstvom.

27. Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. novembra 2018).

28. Vzhľadom k vyššie uvedenému, pokiaľ súd prvej inštancie využil a aplikoval sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadol na oneskorený návrh žalovanej na vykonanie dôkazov z dôvodov už uvedených vyššie, svojim postupom žalovanú nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré jej procesný predpis priznáva a správne tento návrh na doplnenie dokazovania ako nehospodárny zamietol. Odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak neopodstatnená.

29. Základnou spornou otázkou v prejednávanej veci bolo určenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

30. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 31.1.2006).

31. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej teórii jej procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

32. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane

toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

33. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ustanovení a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala tvrdenie, že peňažné prostriedky na vkladnej knižke patria do jej výlučného vlastníctva, resp. že ak patria, časť z nich použila zákonom predpokladaným spôsobom. Tu je potrebné konštatovať, že procesná obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že peniaze uložené na vkladnej knižke jej darovali príbuzní vyznela nepresvedčivo, toto tvrdenie žalobkyne nebolo preukázané, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (odsek 33. rozsudku súdu prvej inštancie). Rovnako žalovaná nepreukázala použitie výberu spoločných peňažných prostriedkov z vkladnej knižky spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť (odsek 34. rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolacia námietka žalobkyne o neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

34. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie žalovaná predovšetkým namietala, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnul peňažné prostriedky na vkladnej knižke žalovanej v sume 3.086,69 eur, nakoľko podľa žalovanej sa jednalo o peňažné prostriedky patriace do jej výlučného vlastníctva, keďže sa jednalo o dary od príbuzných len pre žalovanú. Ak teda žalovaná tvrdila (v rozpore s tvrdením žalobcu), že peňažné prostriedky na vkladnej knižke jej darovali príbuzní, bolo jednoznačne jej povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, rovnako ako súdu prvej inštancie konštatovať, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení.

35. K vyššie uvedenej odvolacej námietke žalovanej sa žiada ešte dodať, že spoločný majetok manželov je tvorený z jeho zdrojov. Vlastnými zdrojmi spoločného majetku manželov sú v podstate príjmy, ktoré tento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti alebo nárokov jednotlivých manželov. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tak predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, príjmy so sociálneho poistenia a zabezpečenia (pokiaľ ich oprávnený manžel prevzal, lebo samotný nárok na ich vyplatenie do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí), výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek a pod.. Ustanovenie jednoznačne preferuje spoločný majetok manželov pred ich oddelenými majetkami, keďže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí totiž všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí a) získaných dedičstvom, b) získaných darom, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Vedený týmito úvahami odvolací súd uzaviera, že nebolo žalovanou preukázané, že peňažné prostriedky na vkladnej knižke patri do jej výlučného vlastníctva. Odvolací súd sa potom stotožňuje so súdom prvej inštancie o zahrnutí peňažných prostriedkov na vkladnej knižke v sume 3.086,99 eur do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu.

36. Napokon žalovaná v odvolaní namietala záver súdu prvej inštancie, že výber peňažných prostriedkov z vkladnej knižky v sume 2.000 eur posúdil ako nakladanie so spoločnými peňažnými prostriedkami pre potrebu žalovanej. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že úspory je potrebné zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať, ak jeden z manželov nakladal s úsporami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením . Nebolo sporné, že žalovaná sumu 2.000 eur vybrala z vkladnej knižky bez súhlasu žalovaného za trvania manželstva a následne vložila na svoj účet. Žalovaná sa bránila tvrdením, že peňažné prostriedky použila na nevyhnutné potreby pre živobytie seba a spoločného

syna. Súd prvej inštancie preto správne v uvedenom prípade skúmal, akým spôsobom žalovaná so sumou 2.000 eur, ktorú vybrala z vkladnej knižky, nakladala.

37. Ak v predmetnom konaní žalovaná preukázateľne za trvania manželstva vybrala z vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového vlastníctva manželov, nesie ona dôkazné bremeno o tom, že ich použila v súlade s ustanovením , teda najmä na bežnú spotrebu manželov alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom vlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade výberu peňazí urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých peňazí nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie, spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil a jeho teda zaťažuje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o ich použitie. Bolo preto na žalovanej, aby tvrdila a preukázala, že sumu 2.000 eur už nemá a že ju použila spôsobom, ktorý nezakladá povinnosť ju nahradiť, čo sa však žalovanej nepodarilo. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie totiž tvrdila, že uvedenú sumu minula pre potreby bývania po opustení spoločnej domácnosti vrátane stravy, ošatenia a hygienických potrieb a pod.. Odvolací súd pripomína, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá ďalej aj po zrušení spoločného hospodárenia a na právach a povinnostiach manželov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva sa tým nič nemení. Žalovaná ani netvrdila, že uvedené peňažné prostriedky použila na užívanie a udržiavanie majetku v bezpodielovom vlastníctve a ani ničím nepreukázala ich použitie na bežnú spotrebu oboch manželov, resp. iný spôsob ich použitia podľa dohody manželov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za nepreukázané tvrdenie žalovanej, že sumu 2.000 eur už nemá a že ju použila v súlade so zákonnou úpravou. Správne súd prvej inštancie zahrnul sumu 2.000 eur do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

38. Žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa darovania peňažných prostriedkov na vkladnej knižke v sume 3.086,69 eur a (ne)zahrnutia sumy 2.000 eur do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Súd prvej inštancie ohľadne žalovanej tvrdeného darovania peňažných prostriedkov a použitia spoločných peňažných prostriedkov výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď na základe výsledkov dokazovania nepovažoval za preukázané darovanie peňažných prostriedkov na vkladnej knižke výlučne žalovanej a peňažné prostriedky v sume 3.086,69 eur (vrátane výberu sumy 2.000 eur) zahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

39. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k jednoznačnému záveru o určení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia (pri ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia (pri zohľadnení toho, že so spoločnými úsporami nakladala žalovaná bez vedomia a súhlasu manžela), keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlá. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že peňažné prostriedky na vkladnej knižke žalovanej a na účte žalovanej patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

40. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnacieho podielu žalobcu, obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť.

41. V súvislosti s prejavmi nespokojnosti žalovanej s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.

, ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ).

42. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú naplnené.

43. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

44. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. vo veci samej o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o výplatovej povinnosti žalovanej, vrátane závislého výroku III. o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), s použitím ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

45. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).