Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnej veci žalobkyne SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom: Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36 497 649, zastúpenej advokátskou kanceláriou KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Martin Krakovský, proti žalovanej JUDr. Ivane Gaľovej, správkyni konkurznej podstaty úpadkyne HERALD SUN, a.s., v konkurze, so sídlom: Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202, Kancelária správkyne, Jarková 14, 080 01 Prešov, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., Nerudova 14, 040 01 Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Tomčovčík, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

1

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

9

I.

Skutkové tvrdenia a právna argumentácia strán sporu

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou 21.04.2022 pôvodne Okresnému súdu Prešov a následne pre miestnu nepríslušnosť postúpenou Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti žalovanej určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci A. – B. C., katastrálne územie: Stredné mesto, ktoré sú Okresným úradom Košice, odborom katastrálnym (ďalej len „okresný úrad“), zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako: pozemok – parcela registra „C“, parcela číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 390 m2, a stavba – budova so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“, parcelné číslo XXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), v podiele vo veľkosti 1/3-iny k celku (ďalej len „daný spoluvlastnícky podiel“). Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že daný spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe kúpnej zmluvy z 18.04.2017 (ďalej len „kúpna zmluva“) uzavretej medzi spoločnosťou HERALD SUN, a. s., so sídlom: Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202 (ďalej len „HERALD SUN, a.s.“) ako predávajúcou a ňou ako kupujúcou za kúpnu cenu 117.000 €, pričom jej záväzok zaplatiť kúpnu cenu zanikol podľa dohody o započítaní pohľadávok z 18.04.2017 (ďalej len „dohoda o započítaní“) uzavretej medzi žalobkyňou a HERALD SUN, a.s. započítaním. Na základe kúpnej zmluvy bol vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne

povolený rozhodnutím okresného úradu pod V 4477/2017 z 31.05.2017. Totiž C. D., nar. XX.XX.XXXX a E. D., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom: F. XXXX/X, XXX XX G. (ďalej len „veritelia“) a spoločnosť HERALD SUN, a.s. ako dlžníčka uzavreli 04.09.2016 zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva o pôžičke“), ktorou veritelia poskytli spoločnosti HERALD SUN, a.s. pôžičku v sume 233.000 € s tým, že HERALD SUN, a.s. túto pôžičku vráti veriteľom v lehote do 3 mesiacov od uzavretia zmluvy, teda najneskôr do 04.12.2016. Následne 18.04.2017 veritelia (postupcovia) uzavreli so žalobkyňou (postupníčkou) Zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej „zmluva o postúpení pohľadávky“), predmetom ktorej bolo postúpenie časti pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke vo výške 117.000 €. Veritelia listom z 18.04.2017 adresovaným HERALD SUN, a.s. jej oznámili skutočnosť postúpenia, resp., že je povinná postúpenú časť pohľadávky vo výške 117.000 € zaplatiť už spoločnosti SPEDGARANT, s. r. o.. A teda dohodou o započítaní uzavretou medzi žalobkyňou a spoločnosťou HERALD SUN, a.s. došlo k započítaniu ich vzájomných pohľadávok a to pohľadávky spoločnosti HERALD SUN, a.s. voči žalobkyni titulom kúpnej ceny v sume 117.000 € oproti pohľadávke žalobkyne proti spoločnosti HERALD SUN, a.s. titulom vrátenia pôžičky v sume 117.000 €. Spoločnosť HERALD SUN, a.s. svojim čestným vyhlásením z 10.05.2021 potvrdila, že na základe vyššie označených právnych úkonov jej pohľadávka voči žalobkyni titulom kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zanikla započítaním. Napriek uvedenému žalovaná (správkyňa) listom doručeným žalobkyni 06.04.2022 z dôvodu, že žalobkyňa kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy nezaplatila, od tejto kúpnej zmluvy odstúpila. Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie tvrdiac, že právo žalovanej na odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny sa mohlo po prvý raz vykonať v nasledujúci deň po jej splatnosti, t.j. 19.04.2017 a preto premlčacia lehota tohto práva uplynula už 19.04.2020, vzniesla námietku premlčania práva predávajúcej na odstúpenie od kúpnej zmluvy. V ďalšom žalobkyňa pomerne podrobne objasniac podstatu a právne účinky odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu uvádza, že podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, pričom v kúpnej zmluve dôvody pre odstúpenie od nej zo strany predávajúcej (HERALD SUN, a.s.) dohodnuté neboli. Napokon sa žalobkyňa odvoláva na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. z 19.07.2017 podľa ktorého „Pri posudzovaní trvania práva na odstúpenie od zmluvy pre omeškanie dlžníka so zaplatením kúpnej ceny je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktorým je zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny, a nemožno ho považovať za sankciu za jej zaplatenie po dojednanej lehote. Právo predávajúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny v dohodnutej lehote preto zaniká v momente, keď kupujúci uhradí predávajúcemu celú dohodnutú kúpnu cenu, a to aj v prípade, ak ju uhradí po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti, avšak v čase, keď ešte predávajúci od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny neodstúpil. Právny názor, ktorý sa snaží prezentovať sťažovateľ, podľa ktorého právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre oneskorené zaplatenie kúpnej ceny trvá aj po úplnom zaplatení kúpnej ceny, považuje ústavný súd za rýdzo formalistický, popierajúci zmysel a účel inštitútu odstúpenia od zmluvy.“.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 18.07.2022 (čl. 33) k žalobe argumentuje tým, že podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) súdne a iné konanie voči správcovi je možné len v súlade s týmto zákonom. A teda iniciovať konanie voči konkurznému správcovi je možné len v tom prípade, ak vedenie takéhoto súdneho konania umožňuje (napr. incidenčné, excindačné konania). Vzhľadom na tú skutočnosť, že neumožňuje iniciovať konanie o určenie vlastníckeho práva voči správcovi, žalovaná vznáša námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Navyše v rámci konkurzného konania vedeného na majetok úpadkyne na Okresnom súde Prešov (ďalej len „konkurzný súd“) pod sp. zn. bola žalobkyňa týmto súdom vyzvaná na podanie (excindačnej) žaloby proti žalovanej o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu konkurznej podstaty úpadkyne. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, že žalobkyňa proti žalovanej na základe výzvy konkurzného súdu podala žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadkyne, o skutočnostiach namietaných v tomto konaní rozhodne ako o predbežnej otázke konkurzný súd, keďže žalovaná predpokladá podobnú procesnú obranu žalobkyne aj v excindačnom konaní. Zároveň umožňuje iniciovať konanie voči správkyni v otázke vylúčenia veci z konkurznej podstaty, čo znamená, že v danom prípade pôjde o konanie, ktoré spĺňa podmienku v zmysle . Žalovaná svoje právne zastúpenie advokátom v tomto konaní opiera o ustanovenie . Záverom dodáva, že tento spor vyvolala výlučne žalobkyňa, a to napriek tomu, že v odstúpení od kúpnej zmluvy bolo uvedené, že má v danej veci kontaktovať žalovanú (správkyňu). Žalobkyňa teda mala možnosť podľa svoje námietky uplatniť priamo u správkyni, avšak žalobkyňa od doručenia odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy so žalovanou v tejto veci vôbec nekomunikuje. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná

navrhla, aby okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej proti žalobkyni plnú náhradu trov tohto konania.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 18.08.2022 (čl. 40) k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žalobou uplatnené právo „...domáhať sa určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, je správny a účinný spôsob realizácie práv...“. Žaloba bola podaná ešte pred výzvou na podanie excindačnej žaloby, v tom čase ako reálne jediný inštitút ochrany práv žalobkyne. Záverom navrhla, aby okresný súd žalobe vyhovel.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 26.09.2022 (čl. 46) k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že trvá na svojej doterajšej argumentácii. V ďalšom poukázala na elektronickú komunikáciu žalobkyne prostredníctvom e-mailovej správy zo 07.09.2022 adresovanú žalovanej, v ktorej jej žalobkyňa podľa oznamuje, že „Na základe ... výzvy zo dňa 26.08.2022 ... sme v danej veci podali excindačnú žalobu.“. Podľa tvrdenia žalovanej vo väzbe na počas účinkov vyhlásenia konkurzu možno žalobu voči správkyni efektívne podať iba v prípadoch predpokladanými zákonom (ide o žaloby incidenčné a excindačné). Z uvedeného vyplýva, že v konkurznom práve sa presadzuje zásada uzavretého počtu žalobných dôvodov (numerus clausus), resp. spôsobov uplatňovania práva. Zároveň žalovaná zdôrazňuje, že žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, keďže je v katastri nehnuteľností ohľadom daného spoluvlastníckeho podielu naďalej zapísaná ako vlastníčka, pričom je k tomuto podielu súčasne zapísaná aj obmedzujúca poznámka, ktorej trvanie závisí výlučne od výsledku excindačného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná trvá na námietke nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaná požiadala okresný súd o poskytnutie možnosti doplnenia svojej procesnej obrany až potom, čo okresný súd vec predbežne právne posúdi, nakoľko za predpokladu, že okresný súd dospeje k názoru, že pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej ako aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva žaloba nie je dôvodná, dokazovanie vo vzťahu k vecným argumentom žalobkyne uvedeným v žalobe nebude ani vykonávať.

5. Okresný súd, vzhľadom na poukázanie žalovanej na obsah jej adresovanej e- mailovej správy žalobkyne zo 07.09.2022 (viď vyššie), požiadal žalovanú o oznámenie, na ktorom súde je konanie o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu podstaty úpadkyne vedené a pod akou spisovou značkou. Žalovaná, resp. jej právna zástupkyňa, listom zo 16.02.2023 okresnému súdu oznámila, že nakoľko jej takáto žaloba doposiaľ doručená nebola, o prebiehajúcom excindačnom konaní nemá vedomosť.

6. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe okresný súd nariadil pojednávanie na deň 15.03.2023. Na toto pojednávanie sa dostavila žalobkyňa, ktorá súhlasila s tým, aby okresný súd pojednával v neprítomnosti jej právnej zástupkyne, ktorá napriek tomu, že bola na to pojednávanie riadne a včas predvolaná, sa bez ďalšieho nedostavila. Zároveň sa na toto pojednávanie dostavila aj právna zástupkyňa žalovanej. Žalobkyňa uviedla, že najprv sa síce domnievala, že ňou poverený vtedajší právny zástupca žalobu o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu konkurznej podstaty proti žalovanej podal, avšak neskôr zistila, že takáto žaloba podaná nebola, resp. že súdne konanie o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu konkurznej podstaty sa nevedie, ktorú skutočnosť žalovaná nepoprela. V ostatnom strany sporu zotrvali na obsahu svojich dovtedajších písomných podaní.

II.

Relevantná zákonná právna úprava

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

10. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

11. Podľa súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

12. Podľa do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

13. Podľa správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.

14. Podľa ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

15. Podľa súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

16. Podľa , ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

17. Podľa majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.

18. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) práva k nehnuteľnostiam uvedené v , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

19. Podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

III.

Skutkové zistenie a právne posúdenie veci okresným súdom

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe kúpnej zmluvy z 18.04.2017 uzavretej medzi HERALD SUN, a. s. ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou bol rozhodnutím okresného úradu pod V 4477/2017 z 31.05.2017 ohľadom daného spoluvlastníckeho podielu povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a žalobkyňa je ohľadom tohto podielu od 31.05.2017 až doposiaľ v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka. Rovnako nebolo sporné, že následne po vyhlásení konkurzu na majetok HERALD SUN, a. s. (ďalej tiež len „úpadkyňa“) bol daný spoluvlastnícky podiel žalovanou (správkyňou) zapísaný 12.05.2022 do súpisu všeobecnej podstaty úpadkyne pod č. 91/2022 ako ani to, že konkurzný súd uznesením č. k. z 01.07.2022 zverejneným v Obchodnom vestníku 131/2022 dňa 08.07.2022 uložil žalobkyni, aby podala žalobu proti žalovanej, ktorou sa bude domáhať vylúčenia daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Napokon okresný súd nepovažoval za sporné ani to, že žalobu o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadkyne žalobkyňa proti žalovanej nepodala, resp. ohľadom vylúčenia daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadkyne súdne konanie neprebieha.

21. Avšak spornou medzi stranami sporu zostalo a priori právne posúdenie veci a to v otázke naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho práva a pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.

A.) K nedostatku naliehavého právneho záujmu 22. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva podľa . Žaloba o určenie vlastníckeho práva má svoj základ tiež v ustanovení , podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je tak existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. a) tohto ustanovenia. Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností a jeho právnym účinkom, ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 katastrálneho zákona, je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny jeho zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 a katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. 23. Od žaloby o určenie vlastníckeho práva k veci treba odlišovať žalobu o vylúčenie veci zo súpisu majetku podstát (excindačnú žalobu) upravenú v ustanovení . Výsledkom úspešného uplatnenia takejto žaloby je vylúčenie veci zo súpisu podstaty, a tým aj strata oprávnenia správcu nakladať s vecou a najmä strata možnosti speňažiť ju. Zahrnutím veci do súpisu majetku podstát sa nikdy nemení jej skutočný vlastník, či už je ním úpadca alebo iná osoba. Zápisom veci do súpisu majetku podstát, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jej vylúčení zo súpisu podstaty alebo o zamietnutí vylučovacej žaloby, nemôže byť nikdy určený vlastník veci. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. Do súpisu majetku podstát patrí nielen majetok, ktorý dlžníkovi patril v deň vyhlásenia konkurzu alebo ktorý nadobudol za konkurzu, ale aj taký majetok, ktorého vlastníkom je osoba odlišná od úpadcu, ak právne úkony dlžníka (úpadcu) týkajúce sa tohto majetku (na základe ktorých dlžník prestal byť jeho vlastníkom) sú voči veriteľom (konkurzným veriteľom) neúčinné [buď zo zákona ( ) alebo na základe rozhodnutia súdu ( a nasl. )]. V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci, no otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou. Aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť (ak nebola táto otázka vyriešená mimosúdnou dohodou uzavretou so správcom podstaty alebo ak nevyhovel správca podstaty námietkam osoby, ktorá u neho uplatnila svoje práva k veci, dobrovoľne) len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci. Pretože prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva, má žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určení svojho vlastníctva k veci. Naproti tomu zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej vlastníkom, že vec musí byť v rámci speňažovania majetku patriaceho do podstaty predaná ( ) a že konkurz nemôže byť zrušený aj inak, než po splnení konečného rozvrhu výťažku [ a ]. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k veci a žaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty majú svoje opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý bol nimi určený. Keďže predmety týchto žalôb sa líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadne úspešné uplatnenie druhej. To zároveň znamená, že zo skutočnosti, že je vedené konanie o návrhu žalobcu na vylúčenie veci zo súpisu podstaty, nemožno vyvodzovať nedostatok jeho naliehavého právneho záujmu na určení, že je jej vlastníkom (viď uznesenie najvyššieho súdu č. k. z 28.10.2009 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 52/2010). Obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vo svojom uznesení č. k. z 03.07.2019 argumentoval takto: „Vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.“. 24. V tu riešenom spore, však ako to už bolo uvedené okresný súd považoval za nesporné, že žaloba o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo všeobecnej podstaty úpadkyne podaná nebola, preto sa podľa predpokladá, že jeho zahrnutie do súpisu všeobecnej podstaty úpadkyne je nesporné. Podľa práve súpis majetku podstát je listina oprávňujúca žalovanú (správkyňu) speňažiť spísaný majetok, a nie existencia vlastníckeho práva žalobkyne, prípadne jeho zápis v jej prospech v katastri nehnuteľností. Ak je určitá nehnuteľnosť zapísaná do súpisu majetku podstát, tak pri speňažení majetku správcom je dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na ďalší subjekt (nadobúdateľa) práve tento súpis, a nie je preto nevyhnutné, aby bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný úpadca. Navyše je žalobkyňa v katastri nehnuteľnosti ohľadom daného spoluvlastníckeho podielu doposiaľ zapísaná ako podielová spoluvlastníčka. Vzhľadom na to, že ohľadom daného spoluvlastníckeho podielu sa súdne konanie

o jeho vylúčenie zo súpisu podstaty nevedie, žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobkyne ohľadom tohto podielu bez akýchkoľvek pochybností nie je spôsobilým prostriedkom právnej ochrany pred jeho speňažením žalovanou (správkyňou) v rámci konkurzu vyhláseného na majetok úpadkyne. Keďže naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia, v okolnostiach daného sporu okresný súd dospel k názoru, že naliehavý právny záujem žalobkyne podľa na požadovanom určení nie je daný. Okresný súd preto žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení vlastníckeho práva zamietol, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto rozsudku. 25. Tu okresný súd pre úplnosť veci dodáva, že žalobkyňa by naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení vlastníckeho práva nemala ani za predpokladu, keby bola žalobu o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo všeobecnej podstaty úpadkyne podala. V danom prípade by bol konkurzný súd spornosti ohľadom (ne)dôvodnosti zápisu daného spoluvlastníckeho podielu do súpisu všeobecnej podstaty, vrátane vlastníckeho práva žalobkyne, oprávnený riešiť v rámci konania podľa o jeho vylúčenie zo súpisu všeobecnej podstaty ako otázku predbežnú. Za predpokladu právoplatného súdneho rozhodnutia o zamietnutí žaloby o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty, by tak isto (ako v prípade nepodania žaloby, pozn.) mohla žalovaná (správkyňa) podľa tento podiel speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom a to bez ohľadu na zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne. Totiž ako to už bolo uvedené podľa práve súpis majetku podstát je listina oprávňujúca žalovanú (správkyňu) speňažiť spísaný majetok. Na strane druhej, ak by súd (excindančnej) žalobe žalobkyne vyhovel, t.j. právoplatne by rozhodol o vylúčení daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu, správkyňa by majetok zapísaný do súpisu podľa bezodkladne z neho vylúčila. Aj keď konanie o vylúčenie daného spoluvlastníckeho podielu zo súpisu majetku podstát by samo o sebe nezakladalo nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobkyne, pretože rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, v danej veci nemožno prehliadnuť tú podstatnú skutočnosť, že žalobkyňa je aj v aktuálnom čase zapísaná v katastri nehnuteľností ohľadom daného spoluvlastníckeho podielu ako podielová spoluvlastníčka, preto tu nie je žiadna potreba, aby prípadné budúce rozhodnutie okresného súdu o určení vlastníctva bolo podľa katastrálneho zákona podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v jej prospech. B.) K pasívnej vecnej legitimácii žalovanej 26. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva a povinnosti. Či je účastník konania tiež vecne legitimovaným (aktívne, či pasívne) ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Jej nedostatok zmätočnosť konania podľa (predtým podľa ) nespôsobuje, ale vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilno-procesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (viď uznesenie najvyššieho súdu č. k. zo 14.09.2011). Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva , podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby ( a ). U právnických osôb, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom ustanoveného registra vzniká ich vznikom, resp. odo dňa účinnosti ich zápisu do tohto registra (18 až 19a ) a zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak ( ). V spore o ochranu vlastníckeho práva súd zisťuje, či je žalobca vlastníkom veci, o ktorú sa vedie spor. V prípade, že žalobca (žalobkyňa) nepreukáže svoje vlastníctvo k veci, chýba jej aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Aj pasívna vecná legitimácia správkyne (žalovanej), ktorej účastníctvo v súdnych konaniach týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu namiesto úpadkyne priznáva ustanovenie , sa preukáže až v súdnom konaní. Ako to však už bolo uvedené naliehavý právny záujem je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá- ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení žalobu zamietne, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh (žalobu) preskúmal po vecnej stránke (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu č. k. z 18. júna 2007). Napokon podľa uznesenia ústavného súdu č. k. zo 6.10.2017 „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu

ďalšieho účastníka konania.“. Vzhľadom na vyššie uvedené sa okresný súd otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej už nezaoberal. Rovnako okresný súd nevykonal ani ďalšie dokazovanie za účelom preukázania vecnej opodstatnenosti žaloby, pretože takéto dokazovanie v kontexte vyššie uvedeného právneho názoru považoval za neúčelné a tým za nehospodárne.

IV.

K rozhodnutiu o náhrade trov konania

27. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala proti žalovanej určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou tam (v žalobe) špecifikovaných nehnuteľností v podiele vo veľkosti 1/3-iny k celku. Keďže okresný súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení v celom rozsahu zamietol, v tomto konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej okresný súd podľa priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu, tak ako je to uvedené pod bodom II. výrokovej časti tohto rozsudku. O výške náhrady trov tejto časti konania rozhodne súdny úradník uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice I v dvoch vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.