Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-631-2013.pdf
PDF · 104.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/631/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/167/2012-94 zo dňa 26. septembra 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4C/167/2012-94 zo dňa 26. 09. 2013 žalobu zamietol (výrok I.). Odporcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom na súde dňa 27. 09. 2012 uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 357,74 eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhoval zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku voči dlžníkovi Y. S.. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21.02.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty o 194 dní. Veci bola pridelená sp. zn. 4C/167/2012.
Návrhom podaným na súd dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a sumy 754,04 eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhoval zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku voči dlžníkovi Y. S.. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16. 08. 2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti. K rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty o 410 dní. Veci bola pridelená sp. zn. 4C/175/2012.
Nároky uplatnil voči odporcovi podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č. 514/2003 Z. z.“).
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia poznamenal, že nakoľko nároky navrhovateľa, uplatnené v konaniach vedených pod sp. zn. 4C/167/2012 a sp. zn. 4C/175/2012 vychádzajú z rovnakého skutkového základu, uznesením č. k. 4C/175/2012 zo dňa 27. 02. 2013 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 4C/175/2012 a 4C/167/2012 s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 4C/167/2012.
Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 10Er/798/2010 (EX 13259/10) mal preukázané, že dňa 20. 10. 2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému Y. S., bytom N. Y.. Dňa 08. 11. 2010 vyzval exekučný súd Stály rozhodcovský súd Bratislava na predloženie kompletného rozhodcovského spisu SR 03813/10, doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 20. 05. 2010 povinnému. Dňa 31. 01. 2011 exekučný súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 02. 2011 žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Ďalej mal okresný súd za preukázané, že v exekučnom konaní sp. zn. 3Er/573/2009 (EX 4744/2009) bola prijatá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 06. 09. 2009. Okresný súd poverenie vydal dňa 21.01.2010 a uznesením zo dňa 12. 02. 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 02. 2011 exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04. 2011.
Okresný súd aplikujúc ust. § 3 ods.1, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods.1, 2, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ účinného k 01. 06. 2010 dospel k záveru, že v exekučnej veci sp. zn. 3Er/573/2009, EX 4744/2009 bolo vydané poverenie dňa 21. 01. 2010, teda pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že súd mal rozhodnúť o jeho žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím žiadosti, jeho tvrdenie bolo nepravdivé. V exekučnej veci sp. zn. 10Er/798/2010, EX 13259/10 bola žiadosť súdneho exekútora súdu doručená dňa 20. 10. 2010 a táto bola zamietnutá uznesením zo dňa 31. 01. 2011.
Na základe uvedených zistení mal za to, že exekučný súd konal v predmetných veciach priebežne a bez zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/2002, konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania do vydania poverenia, vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti nie je takej povahy, že by bolo možné vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a pretože súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 O. s. p. a to, že a/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, b/ rozhodoval vylúčený sudca, c/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, d/ neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., preto že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, tak poukazuje na to, že podal elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania. V
tejto žiadosti poukázal na skutočnosť, že súdu boli v návrhu oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Na základe týchto skutočností mal súd postupovať podľa ust. § 15 O. s. p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu, a ten vzhľadom na ust. § 12 O. s. p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Navrhovateľovi však nebolo vôbec predložené rozhodnutie o vylúčení, resp. o nevylúčení sudcov okresného súdu. Navrhovateľ teda riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v žalobe), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.
Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Navrhovateľ tiež tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.
V konkrétnostiach ako príklad navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd sa musel preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Záver súdu, že exekučný súd konal priebežne a bez zbytočných prieťahov z vykonaného dokazovania nevyplýva, práve naopak, prieťahy sú z vykonaného dokazovania zrejmé.
Navrhovateľ, ako strana konania, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Námietka navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť, neobstojí. Touto námietkou sa náležite zaoberal Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 7NcC/72/2012-16 zo dňa 03. 01. 2013, ktorým rozhodol, že zákonná sudkyňa, ktorej bola vec sp. zn. 4C/167/2012 pridelená na konanie a rozhodnutie, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania označenej veci a uznesením sp. zn. 7NcC/70/2012-17 zo dňa 03. 01. 2013 zákonnú sudkyňu z konania vo veci sp. zn. 4C/175/2012 nevylúčil. Následne došlo k spojeniu oboch vecí (sp. zn. 4C/167/2012 a sp. zn. 4C/175/2012) na spoločné konanie. Predmetné uznesenia krajského súdu boli doručené splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa dňa 04. 03. 2013 (doručenka č. l. 25 spisu) a teda namietaná skutočnosť, že mu nebolo predložené rozhodnutie o vylúčení resp. nevylúčení sudcov taktiež neobstojí.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.
Navrhovateľ v súvislosti s postupom okresného súdu v odvolaní namietal: - riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, - nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie.
Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 27. 03. 2013 o 12.30 hod pojednávanie. Predvolanie doručil splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa (advokátovi) dňa 04. 03. 2013 a navrhovateľovi dňa 04. 03. 2013. Dňa 26. 03. 2013 bol doručený súdu zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľa návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, nakoľko podal sťažnosť na ÚS SR, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Vzhľadom na to navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia ÚS SR (originál žiadosti predložený dňa 27. 03. 2013). Okresný súd pojednávanie odročil.
O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania okresný súd rozhodol uznesením súdu z 19. 04. 2013 č. k. 4C/167/2012-57 tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, keď ho okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodný. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na správne právne závery prvostupňového súdu v uznesení, potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/274/2013-79 zo dňa 31. 07. 2013. Následne okresný súd nariadil pojednávanie na deň 26. 09. 2013. Predvolanie prevzal splnomocnený zástupca navrhovateľa a navrhovateľ dňa 09. 09. 2013 (doručenka č. l. 85). Na pojednávanie sa navrhovateľ ani jeho zástupca nedostavili. Na základe týchto zistení potom neobstojí ani námietka navrhovateľa, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 26. 09. 2013 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým si navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).
Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ust. § 221 písm. f/ O. s. p je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom - § 41 O. s. p, nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy - § 44 O. s. p. vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali - § 123 O. s. p, byť predvolaný na súdne pojednávanie - § 115 O. s. p, na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk - § 158 ods. 2 O. s. p., atď.).
Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O. s. p.).
V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej mu v účasti na pojednávaní, požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca. Ako už bolo vyššie uvedené zákonná sudkyňa z konania nadriadeným súdom nebola vylúčená a v čase rozhodovania neboli splnené podmienky na zrušenie nariadeného pojednávania z tohto dôvodu.
Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že nemal sa možnosť vyjadriť k dôkazom a prednesom, keďže s týmito nebol oboznámený, nakoľko bolo zistené, že dňa 08. 03. 2013 došlo súdu vyjadrenie odporcu k žalobe a toto bolo doručené zástupcovi navrhovateľa dňa 14. 03. 2013 (doručenka č. l. 39 spisu). Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu je preto nepravdivé. Okrem toho, podľa odvolacieho súdu, okresný súd na pojednávaní vykonal len dokazovanie navrhnuté samotným navrhovateľom (č. l. 2 žaloby) prečítaním listín z exekučných spisov sp. zn. 10Er/798/2010 a 3Er/573/2009 a teda je možné predpokladať, že obsah dôkazu, ktorý sám navrhovateľ navrhol je mu známy.
Námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko údaje konštatované v odôvodnení napadnutého rozsudku korešpondujú s údajmi uvedenými v oboznámených spisoch sp. zn. 10Er/798/2010 a sp. zn. 3Er/573/2009. Okresný súd sa podrobne zaoberal namietaným postupom exekučného súdu a vysvetlil prečo tento postup považoval za správny. Keďže nesprávny úradný postup, ako základ nároku pre uplatnenie škody nezistil, nebolo potrebné podrobne sa zaoberať škodou a nemajetkovou ujmou. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia síce nebola dodržaná ale so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehote nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne učinil v tomto konaní aj okresný súd.
Nakoľko iné odvolacie námietky zo strany navrhovateľa vznesené neboli, odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (v zmysle ktorého je viazaný nielen rozsahom ale i dôvodmi odvolania) a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané ani proti výroku o trovách konania, resp. odporca proti tomuto výroku odvolanie nepodal, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .