Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/28/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 78,63 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. - 46 zo dňa 19. júna 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v napadnutej časti vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 35,86 Eur s úrokmi z omeškania o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka na strane odporkyne p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporkyne je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 19,33 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám jeho právneho zástupcu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku navrhovateľovi istinu vo výške 35,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.02.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol, pričom o trovách konania rozhodol s poukazom na pomerný úspech/neúspech v konaní v zmysle ust. a účastníkom, ako aj vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa založil na tom skutkovom základe, že dňa 23.09.2009 uzatvoril navrhovateľ Zmluvou o postúpení pohľadávok so spoločnosťou GE Money a.s. Bratislava, súčasťou ktorej bola aj pohľadávka voči odporkyni. Jeho právny predchodca uzatvoril s odporkyňou dňa 04.03.2006 Zmluvu o úvere č. 1092780626, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 298,71 Eur, splatný v 9 mesačných splátkach po 33,19 Eur s RPMN vo výške 0,01 %. Nakoľko odporkyni v dôsledku nesplácania úveru riadne a včas zostal dlh vo výške 1 splátky po 33,19 Eur, ku dňu 21.11.2006 došlo k jeho zosplatneniu. V zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý prestavoval neoddeliteľnú súčasť Obchodných podmienok, bol určený mesačný zmluvný úrok vo výške 1,89 %, sankčný úrok z omeškania v prípade omeškania platby vo výške 0,1 % denne (t.j. 36,5 % ročne) z dlžnej sumy a zmluvná pokuta vo výške 20 % z dlžnej čiastky (minimálne 3,32 Eur). Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,1% denne za každú omeškanú platbu za obdobie od splatnosti jednotlivých splátok do jej zaplatenia a v prípade nezaplatenia splátky do dňa 11.12.2006. V prejednávanej veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporkyňa nezaplatila 1 mesačnú splátku vo výške 33,19 Eur, ktorej zaplatenia sa domáhal navrhovateľ aj so sankčným úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne a zmluvnou pokutou v celkovej výške 78,63 Eur.

Odporkyňa dňa 08.12.2010 podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len Dohoda) vo výške istiny 33,19 Eur a príslušenstva vo výške 11,80 Eur, splatných do 15.01.2011, a keďže Dohoda je jasná, prehľadná a zrozumiteľná, súd prvého stupňa ju považoval z formálneho hľadiska za platnú a prihliadol iba čiastočne na námietku premlčania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Vychádzajúc z ust. nárok uznaný v Dohode v celkovej výške 44,99 Eur súd prvého stupňa nepovažoval za premlčaný, na rozdiel od zvyšnej žalovanej časti, v ktorej návrh z dôvodu premlčania nároku zamietol. Nakoľko podľa platobnej histórie odporkyňa dlhovala navrhovateľovi 1 splátku vo výške 33,19 Eur a v Dohode sa zaviazala zaplatiť túto splátku, pričom tak neurobila napriek uznaniu dobrovoľne, bola k tejto povinnosti zaviazaná súdom prvého stupňa. V návrhu na začatie konania sa navrhovateľ domáhal okrem istiny aj sankčného úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžných splátok v celkovej výške 12,25 Eur. Súd prvého stupňa však navrhovateľovi priznal úrok z omeškania iba v zákonnej výške v rozpätí 8 % - 9,5 % ročne pri jednotlivých dlžných splátkach v celkovej výške 2,67 Eur a vo zvyšnej časti (11,80 Eur - 2,67 Eur) nepremlčaný návrh zamietol. Celkovo súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy vo výške 35,86 Eur, pozostávajúcej z istiny 33,19 Eur a úroku z omeškania do 11.12.2006 vo výške 2,67 Eur a zákonného úroku z omeškania podľa ust. z tejto sumy od dňa 01.02.2011 do zaplatenia.

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,86 Eur s príslušenstvom a ktorou nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov celého konania. Vedľajší účastník na strane odporkyne si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 Eur, pozostávajúcich z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania zo dňa 05.08.2013 vo výške 16,60 Eur, k tomu režijný paušál vo výške 7,81 Eur a DPH 20 %. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľom predloženú Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky považoval za formulár vopred pripravený veriteľom pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku, pričom dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Z uvedeného dôvodu takto predformulovaná Dohoda podľa názoru vedľajšieho účastníka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v časti predĺženia premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskej doložky, čo má za následok absolútnu neplatnosť dotknutých zmluvných dojednaní. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody pritom nikdy nevychádza od spotrebiteľa a okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára obdobné dohody aj s iným spotrebiteľmi, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa ust. § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na na rozhodnutia iných krajských súdov. Trval na tom, že pri uzatváraní predmetnej Dohody ide zo strany navrhovateľa o nekalú obchodnú praktiku, kedy pod zámienkou splátok, v tomto prípade v neurčenej výške a počte, je jediným cieľom navrhovateľa dosiahnuť predĺženie premlčacej doby. K právu vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania poukázal na niekoľko desiatok rozhodnutí odvolacích súdov, ako napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 18. júla 2012, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 12. decembra 2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20. júna 2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 19. júla 2012 a ďalšie.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť v zmysle ust. a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29, Eur, pozostávajúcich z jedného úkonu právnej služby vo výške 19,92 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 9,37 Eur s DPH. Zastával názor, že vedľajší účastník v prejednávanej veci nie je oprávnený na podanie odvolania, keďže toto právo mu vychádzajúc z ust. prislúcha iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Nakoľko však medzi odporkyňou a Združením zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka je možné považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou. V tejto súvislosti zároveň poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. júna 2012 sp. zn. , v ktorom dovolací súd zdôraznil dispozičnú zásadu ovládajúcu odvolacie konanie. Pokiaľ ide o Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, túto navrhovateľ považuje za platnú s prihliadnutím na spĺňanie všetkých náležitostí vyžadovaných zákonom pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. K otázke priznania náhrady trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka zastával názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V danej súvislosti mal za to, že ochrana práv odporkyne ako spotrebiteľa je v dostatočnej miere zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. Na podporu svojej argumentácie uviedol rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. .

Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvé stupňa, zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania. Z odvolania vedľajšieho účastníka nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol nielen čo do výroku o náhrade trov konania, ale aj čo do výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 35,86 Eur s úrokmi z omeškania.

Podľa ust. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa ust. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z citovanej procesnoprávnej úpravy vyplýva, že samostatným procesným právom podať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, nezávislým od postoja, vôle a úkonov (hlavného) účastníka konania, disponuje vedľajší účastník výlučne v prípade, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a ním podporovaným vedľajším účastníkom. Takúto procesnú úpravu odôvodňuje snaha zabrániť tomu, aby vedľajší účastník čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania bez možnosti ovplyvniť výsledok konania aj podaním odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní podporuje. V prejednávanej veci však nemožno konštatovať, že by išlo o situáciu upravenú v ust. druhá veta , teda že by z právneho predpisu vyplýval určitú spôsob vyrovnania vzťahu medzi združením na ochranu spotrebiteľov ako vedľajším účastníkom a odporkyňou, pričom obdobné právne posúdenie vyslovil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 5. februára 2013. Ako však zdôraznil dovolací súd, ust. druhá veta v spojení s ust. nemožno vykladať tak, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba za uvedeného predpokladu (teda že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom). Z uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že podľa ustáleného názoru rozhodovacej praxe je legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať odvolanie, alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka neodmietol udeliť svoj súhlas. Neudelenie takéhoto súhlasu zo strany účastníka vedie k neúčinnosti odvolania podaného vedľajším účastníkom ako neoprávnenou osobou (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. apríla 2009).

Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec už bola raz predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku súdu prvého stupňa č. k. - 46 zo dňa 19. júna 2013, pričom odvolací súd prípisom zo dňa 23.10.2013 vec súdu prvého stupňa vrátil ako predčasne predloženú s tým, že je potrebné vyžiadať súhlas odporkyne s odvolaním podaným vedľajším účastníkom, vystupujúcim na jej strane. Súd prvého stupňa prípisom zo dňa 26.11.2013 v súlade s usmernením odvolacieho súdu vyzval odporkyňu na uvedenie, či s odvolaním podaným vedľajším účastníkom súhlasí. Napriek skutočnosti, že táto výzva bola odporkyni doručená prostredníctvom jej zamestnávateľa dňa 11.12.2013, čo má odvolací súd za preukázané z podpísanej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny, odporkyňa v stanovenej lehote 10 dní, resp. do dnešného dňa neudelila s odvolaním podaným vedľajším účastníkom na strane odporkyne svoj nevyhnutný súhlas.

Za tejto procesnej situácie, keď v súdnom spise sa nenachádza žiadne stanovisko odporkyne, vyjadrujúce súhlas s odvolaním podaným vedľajším účastníkom čo do veci samej, pričom ani vedľajší

účastník vo svojom odvolaní nepreukázal, že by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a odporkyňou, odvolací súd považoval za potrebné odvolanie vedľajšieho účastníka vo vymedzenej časti odmietnuť.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne čo do vo výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 35,86 Eur s úrokmi z omeškania ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. odmietol a nemohol sa už zaoberať dôvodmi tejto časti odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia čo do veci samej.

Odvolací súd vec v napadnutej časti vo výroku o trovách konania (v ktorej odvolanie vedľajšieho účastníka ako oprávnenej osoby nebolo odmietnuté) preskúmal podľa ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nepriznania trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti a nepriznaní náhrady trov konania účastníkom, odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa o náhrade trov vedľajšieho účastníka rozhodol správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník podporoval v konaní odporkyňu, preto mu prináleží právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu, v akom prináleží odporkyni. Nakoľko súd prvého stupňa vo výroku III odporkyni podľa nepriznal právo na náhradu trov konania, preto správne rozhodol i vo výroku IV, že ani vedľajší účastník na strane odporkyne nemá na náhradu trov právo. Odvolací súd sa stotožnil i s názorom súdu prvého stupňa, keď úspech oboch účastníkov považoval za pomerne rovnaký, a preto rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , kedy navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vo výške 19,33 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.10.2013 podľa ust. vyhlášky č. v znení neskorších predpisov - vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 8,30 Eur (v danom prípade bolo odvolanie oprávnenou osobou podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania v celkovej výške 58,15 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 7,81 Eur podľa ust. vyhlášky a DPH 20 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .