Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/63/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XXX/XX, 2. C. B., nar. XX.X.XXXX, adresa tamtiež, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 21, IČO: 50 491 300, proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, 2. Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Martin, Flámska 1, IČO: 36 751 642, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, na odvolanie žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -518 zo dňa 17.3.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že:

u r č u j e, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č.19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 uzavretej medzi žalobcami ako spotrebiteľmi a žalovaným 1 ako dodávateľom

- v článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.7 v znení: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy Klient výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok riadne a včas podľa tejto Úverovej zmluvy, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01 (ďalej ako CFH), prípadne akákoľvek spoločnosť, ktorá vykonáva funkciu sprostredkovateľa podľa OP, bola oprávnená v mene banky ako veriteľa požadovať od zamestnávateľa klienta vykonávanie zrážok zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi. Pre účel uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto Úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa " je neprijateľná,

- v článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.8 v znení: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy klient vyjadruje súhlas s postúpením pohľadávky Banky vplývajúcej z tejto Úverovej zmluvy, jej zániku alebo porušenia, vrátane splatného príslušenstva, a to pred jej splatnosťou ako aj po splatnosti v súlade s podmienkami uvedenými v OP“ je neprijateľná,

- v článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.11 v znení: Podpisom tejto Úverovej zmluvy Klient prehlasuje, že sa počas trvania úverovej vzťahu vzdáva nároku na podanie informácie o vykonaní a zúčtovaní tuzemského prevodu, čím sa vzdáva nároku na zasielanie výpisov z úverového účtu“ je neprijateľná.

- v článku 5 Záverečné ustanovenia odsek 5.5 v znení: „Banka môže požadovať, aby Klient vrátil celú poskytnutú sumu Úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou aj v prípadoch, ak nastane okamžitá splatnosť iného úveru poskytnutého bankou, ktorá je zabezpečená záložným právom k tej istej nehnuteľnosti ako úver poskytnutý podľa týchto podmienok" je neprijateľná.

II. Vo zvyšku výroku I. rozsudok p o t v r d z u j e.

III. Žalovanému 1 p r i z n á v a voči žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 3/7.

IV. Žalovanému 2 p r i z n á v a voči žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu (v celom rozsahu) vo výroku I. zamietol a vo výroku II. žalovaným 1 a 2 priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. V úvode odôvodnenia predmetného rozsudku prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd určil, že zmluva o úvere č. U 1559-08 zo dňa 28.11.2008, uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1 je neplatná, aby súd určil, že právny úkon žalovaného 1 a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. Z 19559-08 je neplatný a aby súd určil, že právne úkony dražobníka Dražby a aukcie, s.r.o., Flámska 9783/1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 18739L, smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností, sú neplatné. V priebehu konania žalobcovia rozšírili petit žaloby, čomu súd prvej inštancie vyhovel, keď uznesením č.k. -238 zo dňa 8.10.2019 pripustil zmenu (rozšírenie) žalobného petitu v znení: I. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č.19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.2 : „Klient vyhlasuje, že súhlasí s prevedením Úveru tak, ako je to uvedené v článku 2 tejto Úverovej zmluvy a prevod finančných prostriedkov bol uskutočnený na základe jeho požiadavky. II. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.3: „ Klient vyhlasuje, že sa s Bankou dohodol na tom, že výšku časti Úveru A a/alebo C môže Banka jednostranne zmeniť v prípade, ak po podpise úverovej zmluvy nastanú nasledovné skutočnosti a) nesplnenie odkladacích podmienok čerpania úveru podľa bodu 8 OP k termínu čerpania úveru a/alebo b) uhradenie predpísanej splátky a/alebo uhradenie časti predpísanej splátky. Klient berie na vedomie a súhlasí s tým, že zmenou výšky časti Úveru A a/ alebo C sa výška mesačnej anuitnej splátky, ani celková výška úveru nemení. III. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.4: „ Klient prehlasuje, že sa pred uzavretím Úverovej zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal.“, IV. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.5: „ Klient potvrdzuje, že sa pred podpisom tejto Úverovej zmluvy oboznámil so znením OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy a s ich obsahom súhlasí. V. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.7: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy Klient výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok riadne a včas podľa tejto Úverovej zmluvy, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01 (ďalej ako CFH), prípadne akákoľvek spoločnosť, ktorá vykonáva funkciu sprostredkovateľa podľa OP, bola oprávnená v zmene banky ako veriteľa požadovať od zamestnávateľa klienta vykonávanie zrážok zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok Bank voči dlžníkovi. Pre účel uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto Úverová zmluva súčasne a Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa ." VI. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č.U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.8: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy klient vyjadruje súhlas s postúpením pohľadávky Banky vplývajúcej z tejto Úverovej zmluvy, jej zániku alebo porušenia, vrátane splatného príslušenstva, a to pred jej splatnosťou ako aj po splatnosti v súlade s podmienkami uvedenými v OP.“ VII. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.9: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy Bankou a/alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v bodoch 64 a 65 OP za účelom overovania úverovej spôsobilosti klienta, kontroly rizika budúcich obchodov a ďalších účelov uvedených v OP klient udeľuje súhlas v súlade so o ochrane osobných údajov, a to na dobu desiatich rokov od vysporiadania právnych vzťahov vyplývajúcich z úverovej zmluvy.

VIII. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.10: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy klient vyjadruje súhlas s poskytnutím informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva Banke a ďalej so sprístupnením informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva Bankou osobám a v rozsahu uvedenom v bodoch 63 71 OP.“ IX. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.11: „Podpisom tejto úverovej zmluvy klient prehlasuje, že sa počas trvania úverového vzťahu vzdáva nároku na podanie informácie o vykonaní tuzemského prevodu, čím sa vzdáva nároku na zasielanie výpisov z úverového účtu. X. Súd určuje, ze je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 5 Záverečné ustanovenia odsek 5.2: „Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú OP, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve a cenník. V prípade zmeny OP a/alebo Cenníka z dôvodov tam uvedených sa za neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy považuje OP a Cenník, zverejnené v priestoroch pobočiek Banky a/alebo na webovej stránke Banky. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy, OP a Cenníka majú prednosť ustanovenia a dokumentu v poradí uvedenom v tejto vete. XI. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 5 Záverečné ustanovenia odsek 5.5: „Banka môže požadovať, aby klient vrátil celú poskytnutú sumu Úveru s príslušenstvom, Ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou aj v prípadoch, ak nastane okamžitá splatnosť iného úveru poskytnutého bankou, ktorá je zabezpečená záložným právom k tej istej nehnuteľnosti ako úver poskytnutý podľa týchto podmienok." Žalovaní 1/ a 2/ žalobu ako nedôvodnú žiadali zamietnuť.

3. Podľa prvoinštančného súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dňa 28.11.2008 Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 19559-08, na základe ktorej poskytol žalovaný 1/ žalobcom úver v celkovej výške 40.921,46 eura. Pohľadávka žalovaného 1/ s príslušenstvom bola na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 19559-08, uzavretej dňa 28.11.2008 medzi žalovaným 1/ a žalobcami 1/ a 2/ zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie C.. Bolo preukázané a spočiatku ani nebolo sporné (keďže sami žalobcovia tvrdili, že splátky úveru nevedeli uhrádzať z dôvodu straty zamestnania), že žalobcovia neuhrádzali splátky úveru riadne a včas, žalovaný 1/ im preto listami zo dňa 03.06.2018 oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ich na úhradu celého dlhu; žalobcovia dlh nezaplatili, oprávnene potom žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ listom zo dňa 12.10.2018 oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Realizoval tak v zmysle ust. účel zákonodarcu, že záložca je povinný strpieť výkon záložného práva, pretože sa riadil ust. , keďže pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola riadne a včas splnená, tak záložný veriteľ mohol začať výkon záložného práva. Od dražby dražobník (žalovaný 2/) na základe žiadosti žalovaného 1/ upustil.

4. Predmetom sporu je určenie, že Zmluva o úvere č. U 1559-08 zo dňa 28.11.2008 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1/ je neplatná; určenie, že právny úkon žalovaného 1/, a to výkon záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. Z 19559-08 je neplatný; určenie, že právne úkony dražobníka - žalovaného 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností, sú neplatné a určenie neprijateľných zmluvných podmienok.

5. Prvoinštančný súd pokračoval, že zo žaloby, ale najmä z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia majú obavu zo straty obydlia, nakoľko žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľností v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe. Realizácia záložného práva k nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená (ide o dobrovoľný výkon záložného práva, čo vylučuje jeho protiprávnosť). Z uvedeného potom vyplýva, že každá realizácia záložného práva na dobrovoľnej dražbe predstavuje síce súčasne i zásah do vlastníckeho práva záložcu, avšak tento zásah je (ak sú splnené všetky zákonné podmienky) právom aprobovaný (dovolený). Možno preto uzavrieť, že výkon záložného práva cestou dobrovoľnej dražby neznamená neoprávnený zásah do vlastníckych práv záložcu (práve naopak ide o dovolený spôsob realizácie záložného práva). Teda tvrdenia žalobcov, že v dôsledku výkonu záložného práva prídu o svoje obydlie neobstojí, nakoľko je to následok výkonu záložného práva, ktorý je povinný strpieť záložca ( ). Zároveň je potrebné poukázať aj na ust. , ktorý obsahuje príkaz pre záložného veriteľa akým spôsobom sa môže v rámci výkonu záložného práva uspokojiť, a to len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Podľa , navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť, záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva, zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinností podľa tohto odseku sa nemožno zbaviť. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo očakávať. Preto ak by aj vznikla žalobcom z tohto dôvodu (napr. nesprávna výška pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva alebo podhodnotenie ceny dražených nehnuteľností) majetková škoda, vznikne im právo sa samostatnou žalobou domáhať náhrady škody. Je tiež možné za podmienok uvedených v požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Súd zdôraznil, že všetkými informáciami o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, upozorneniami týkajúcimi sa následkov nesplácania úveru, ako aj o podmienkami zmeny zmluvy a spôsobe zániku záväzkov zo zmluvy, žalobcovia disponovali pri uzavretí zmluvy, keďže tieto informácie sú špecifikované v samotnej zmluve, príp. v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobcovia prejavili záujem o poskytnutie úveru za podmienok dojednaných v úverovej zmluve, a tento úver bez akýchkoľvek námietok 10 rokov splácali. Skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľov, neznamená, že spotrebitelia sú zbavení akejkoľvek povinnosti prečítať si čo podpisujú a následne takouto skutočnosťou pred súdom argumentovať. Ľahostajný prístup k oboznámeniu sa s obsahom zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali, nemôže byť skutočnosťou, ktorú by súd vyhodnotil v neprospech žalovaného 1/. Žalobcom nič nebránilo, ak sa im zmluvné podmienky nepozdávali, vybrať si inú banku, ktorá by im úver poskytla za výhodnejších podmienok. Záverom súd považoval za potrebné uviesť, že súd nie je orgánom povolaným riešiť nepochybne ťaživú sociálnu situáciu strán konania (žalobcov), a preto podanú žalobu nemožno hodnotiť inak ako špekulatívnu, nesledujúcu ochranu spotrebiteľa, ale majúcu za cieľ oddialiť výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa ods. 50. uznesenia odvolacieho súdu bolo potrebné prioritne ustáliť, či úkon žalovaného 1 „výkon záložného práva“ a úkony žalovaného 2 „smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby“ sú právnymi úkonmi ako ich má na mysli , ktorých neplatnosť by mohol súd určovať v zmysle . Bolo potrebným zodpovedať otázku, či zákonom upravený postup subjektu, naviac bližšie v petite nešpecifikovaný, resp. koncipovaný neurčito, je možné považovať za právny úkon v zmysle , ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, či teda ide o konanie subjektov, ktoré zodpovedá definícii podľa . Určenia neplatnosti právneho úkonu by sa nebolo možné domáhať tam, kde predmetom určenia nie je právny úkon, ale len faktický úkon. Súd konštatoval, že úkon žalovaného 1 „výkon záložného práva“ a úkony žalovaného 2 „smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby“ nie sú právnymi úkonmi ako ich má na mysli (Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú). Ak zo skutkových okolností nemožno usúdiť na právny úkon, potom nemožno uvažovať ani o dôsledkoch takéhoto úkonu, ktoré inak objektívne právo s takým úkonom pravidelne spája. Ak niet právneho úkonu, vznikajú úplne odlišné následky v hmotnoprávnej sfére dotknutých subjektov. Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie zákona, je určovaný: 1/ prejavom vôle, 2/ zameraním tohto prejavu vôle, 3/ vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo, a to je v podstate to isté, smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania. Táto forma však musí byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu (non negotium). Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný (nullum negotium). Zákonná definícia právneho úkonu vytvorila najmä teoretickú rezervu pre prípad, že prejav vôle by smeroval k inému následku než k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Subjekt občianskoprávneho vzťahu sa nemusí prejavovať len vôľou zameranou podľa . Pri faktickej činnosti teda nemožno a netreba skúmať znaky právneho úkonu obsiahnuté v jeho definícii. Vo svetle uvedených skutočností súd konštatoval, že žalobcami žiadaný čiastkový výrok okrem toho, že je nevykonateľný v dôsledku jeho neurčitosti a nejasnosti, nakoľko presne nekonkretizuje charakter výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby (NS SR sp. zn. ), nenapĺňa definíciu právneho úkonu podľa ust. , nakoľko v prípade „výkonu záložného práva“ ako aj „úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby“ ide o úkony faktické (nevyvolávajúce právne dôsledky v zmysle ust. ), teda nie právne. „Nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov vzťahu. Ide iba o skutočnosť (t.j. faktický úkon), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom na právne úkony v prípade, keď to ustanovujú právne predpisy a ktorá sama osebe nie je spôsobilá privodiť následky v právnych vzťahoch“ (rozsudok NS ČR sp. zn. ). Vzhľadom na konštatovanú absenciu právneho úkonu, nemožno uvedený čiastkový žalobný výrok subsumovať pod ust. , nakoľko nejde o právnu skutočnosť definovanú v ust. , a teda uvedený žalobný výrok je neprípustný.

7. Vo vzťahu k tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok súd prvej inštancie uviedol, že ak má súd skúmať neprijateľnosť podmienky, za predpokladu, že táto je zrozumiteľne vyjadrená, je potrebné ustáliť, či konkrétne zmluvné dojednanie preskúmaniu podlieha, t.j., či sa nejedná o transparentné dojednanie, ktoré ani teoreticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou byť nemôže, a to s ohľadom na jej podstatný obsah. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože ak by mala strana sporu nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Musí ísť o tvrdenia priame, neumožňuje tvrdenia prostredníctvom odkazu na dôkazné prostriedky ( ), nestačí, že určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Žalobcovia v danom prípade sa obmedzili na označenie údajných neprijateľných zmluvných podmienok, avšak neprodukovali relevantné tvrdenie o dôvodoch ich neprijateľnosti.

8. Súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako čiastkové zmluvné dojednanie je zakotvené priamo v texte Zmluvy o úvere čl. 3 bod 3.7, ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa ust. , právnym poriadkom aprobovaný a v explicitne zakotvený zabezpečovací inštitút nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zabezpečenie záväzku spotrebiteľa danou formou v čase uzavretia zmluvy o úvere účinná legislatíva nezakazovala (tzv. zakázané spôsoby zabezpečenia záväzku boli v tom čase obsiahnuté v ust. ). Dodávateľ k realizácii daného čiastkového dojednania doposiaľ nepristúpil, pričom prípadnú realizáciu počnúc 01.05.2014 novela z.č. podstatne obmedzuje. Uvedená novelizácia však nepostavila dohodu o zrážkach zo mzdy medzi neprijateľné zmluvné podmienky, preto táto len z titulu svojej prítomnosti v spotrebiteľskom vzťahu nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

9. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa bodu 3.2 a 3.3 (3.2: Klient vyhlasuje, že súhlasí s prevedením Úveru tak, ako je to uvedené v článku 2 tejto Úverovej zmluvy a prevod finančných prostriedkov bol uskutočnený na základe jeho požiadavky; 3.3: Klient vyhlasuje, že sa s Bankou dohodol na tom, že výšku časti Úveru A a/alebo C môže Banka jednostranne zmeniť v prípade, ak po podpise úverovej zmluvy nastanú nasledovné skutočnosti a) nesplnenie odkladacích podmienok čerpania úveru podľa bodu 8 OP k termínu čerpania úveru a/alebo b) uhradenie predpísanej splátky a/alebo uhradenie časti predpísanej splátky. Klient berie na vedomie a súhlasí s tým, že zmenou výšky časti Úveru A a/ alebo C sa výška mesačnej anuitnej splátky, ani celková výška úveru nemení) nie je súdu zrejmé, akú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, uvedené čiastkové dojednania zakladajú. V danej časti sa žalobcovia obmedzili na odkaz na body 3.2 a 3.3 zmluvy o úvere, netvrdili podstatné skutočnosti vo vzťahu k tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok, neuviedli prípadné konkrétne negatívne dôsledky na spotrebiteľa, v dôsledku čoho súd nemal dôvod vykonávať ohľadne uvedenej časti prípadné dokazovanie. Absencia podstatnej argumentácie v danom prípade vylučuje možnosť vyhodnotenia čiastkového dojednania ako neprijateľného.

10. Podobne aj v časti tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok v bodoch 3.4, 3.5 a 5.2 zmluvy o úvere mal súd za to, že ide o bežné dojednanie v dvoj a viacstranných zmluvných vzťahoch, ktoré nemôže byť zo svojej podstaty vylúčené. Banka ani nemá možnosť inak zabezpečiť preukázanie uvedených skutočností, ako samotným podpisom zmluvy. Predmetné prehlásenie má len deklaratórny charakter a samé o sebe neznamená vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa na súde neplatnosti zmluvy z dôvodu tiesne alebo omylu. Takisto v tomto prípade nedochádza k protiprávnemu prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa, nakoľko dôkazné bremeno zákon nekladie na banku. V prípade, že zmluvná strana tvrdí, že zmluva bola uzavretá v tiesni alebo v omyle, prípadne, že nezodpovedá jej skutočnej vôli, predmetné skutočnosti musí vždy preukázať tá zmluvná strana, ktorá ich tvrdí. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade absencie takéhoto ustanovenia zmluvy by dôkazné bremeno znášala zmluvná strana, ktorá sa neplatnosti zmluvy dovoláva. Zároveň súd konštatoval, že predmetné prehlásenie neposkytuje iba spotrebiteľ, ale obe zmluvné strany, a preto nemožno hovoriť o nerovnováhe v právach a povinnostiach.

11. K zmluvnej podmienke podľa bodu 3.9 a 3.10 Zmluvy o úvere prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca požaduje určenie ako neprijateľných ustanovenia zmluvy, ktorými dal žalobca súhlas so spracovaním jeho osobných údajov, pričom však opakovane ani len netvrdí, čím by mali predmetné zmluvné podmienky spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami zmluvy. Žalovaný argumentoval tým, že zákon o ochrane osobných údajov, platný v čase uzatvorenia zmluvy, predpokladal udelenie súhlasu zo strany dotknutej osoby so spracúvaním jej osobných údajov, potrebných na uzatvorenie zmluvného vzťahu. Žalovaný ako subjekt poskytujúci určitú službu žalobcovi takýmto súhlasom musel disponovať. Zakotvenie súhlasu so spracúvaním osobných údajov v zmluve je aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov v plnom súlade s ochranou osobných údajov. Rovnako tak aj dĺžka lehoty, po ktorú môže ich spoločnosť osobné údaje žalobcov uchovávať (t.j. 10 rokov), je v praxi štandardná a v bankovom sektore bola takto stanovená na základe dlhodobej skúsenosti v danej oblasti, a to aj pre účely spolupráce s inými peňažnými inštitútmi (najmä s vedľajším účastníkom alebo aj centrom pre registráciu neplatičov, teda výslovne pre plnenie úloh našej spoločnosti ako peňažného ústavu). Podľa na ust. je zrejmé, že aj uvedený zákon priamo predpokladá, že údaje od klientov získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek prípadne vkladov. V tomto smere nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale priamo aj zákon o bankách určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám môžu byť tieto informácie poskytnuté len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. Legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím osobám nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. , ak iný právny predpis, konkrétne zákon o bankách, takýto postup banky umožňuje za predpokladu, že nedôjde k porušeniu bankového tajomstva subsumujúceho zároveň aj ochranu osobných údajov klienta.

12. K tvrdeniam žalobcov ohľadom údajnej neprijateľnej podmienky podľa bodu 3.8 a 5.5 zmluvy, súd konštatoval, že v predmetnom prípade nedošlo k postúpeniu pohľadávky. Nakoľko uvedené zmluvné ustanovenie preukázateľne nebolo žiadnym spôsobom využité, nie je zrejmé, akým spôsobom došlo alebo by mohlo dôjsť k narušeniu rovnováhy medzi stranami zmluvy. Absentujú podstatné tvrdenia ohľadne vytvorenia značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k všetkým tvrdeným neprijateľným zmluvným podmienkam súd konštatoval, že je logicky vylúčené vyhodnocovať neprijateľnosť uvedených typov zmluvných podmienok, keďže žalobcovia ani len neprodukovali podstatné tvrdenia majúce osvedčiť skutočnosť, že vyznačené čiastkové dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, na základe čoho ich možno považovať na neprijateľné zmluvné podmienky.

13. S poukazom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, na ďalšiu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech žalobe, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že procesne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcom, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Proti predmetnému rozsudku, napádajúc ho v celom rozsahu podali v podstate identické odvolania žalobkyňa 2 prostredníctvom svojho právneho zastúpenia a žalobca 1, pričom uplatnili odvolacie dôvody v zmysle , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d) tohto ustanovenia, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi 1 aj žalobkyni 2 náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Pod bodom I. odvolania žalobcovia namietali, že zamietnutie žaloby v časti neplatnosti zmluvy o úvere súd v rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil.

17. Pod bodom II. odvolania namietali závery rozsudku v časti neplatnosti výkonu záložného práva a súvisiacich úkonov dražobníka s tým, že žalobcovia sa domáhali neplatnosti predmetných úkonov v súvislosti s neplatnosťou zmluvy o úvere ako takej, keďže záložná zmluva je subsidiárnou zmluvou k zmluve o úvere. Pokiaľ by súd posúdil zmluvu o úvere ako neplatnú, automaticky by mal posúdiť aj neplatnosť nadväzujúcej záložnej zmluvy a z nej vyplývajúcich úkonov žalovaných. V rozsudku chýba odôvodnenie v časti neplatnosti zmluvy o úvere a je otázne, či sa jej platnosťou súd vôbec zaoberal. Nie je možné vyjadriť sa k nadväzujúcej neplatnosti záložnej zmluvy a úkonov súvisiacich s výkonom záložného práva a dražby. Každopádne žalobcovia sú názoru, že išlo o právne úkony, keďže ich vykonaním dochádzalo, prípadne mohlo dôjsť k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, napríklad aj k zániku ich vlastníckeho práva k predmetu dražby, následok takýchto úkonov je teda zrejmý.

18. Pod bodom III. odvolania žalobcovia v časti posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok namietali, že súd prvej inštancie skúmal iba námietky neprijateľných zmluvných podmienok žalobcov. Poukázali na ust. , čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách i na rozhodnutie ESD vo veci Astorcom Telekomunicacione C-40/08, podľa ktorého je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania s tým, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice, teda na zabránenie tomu, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa sledovaného v čl. 7 Smernice. Podľa odvolateľov v zmysle tejto judikatúry je potrebné vnímať aj ust. , pretože jeho cieľom je umožniť súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy a to aj bez návrhu spotrebiteľa. A aj keď to z gramatického výkladu komentovaného ustanovenia nevyplýva, v zmysle judikatúry ide o vykonávanie dôkazov, ktoré by mohli byť v prospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené majú odvolatelia za to, že súd prvej inštancie nedostatočne vykonal dokazovanie, nedostatočne sa venoval argumentácii žalobcov čím konal v rozpore s princípom ochrany žalobcov ako slabšej strany sporu.

19. Pod bodom IV. odvolania žalobcovia uviedli, že sa nestotožňujú s názormi súdu prvej inštancie ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy, keďže ju považujú za neprijateľnú najmä z dôvodu, že spôsobuje nerovnosť v právach a povinnostiach strán sporu v zmysle praxe Slovenskej obchodnej inšpekcie. Aj podľa názoru odvolateľov je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa v prospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne obsiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne vyžaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Tiež nie je možné dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť budúcu pohľadávku. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov – žalobcov. Zrážky zo mzdy žalobcovia nedokážu priamo voči zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcov je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. Zdôraznili, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Dôležitosť spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdneho kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Vzhľadom na uvedené odvolatelia v zmysle majú za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. V bode V. odvolania odvolatelia poukázali na odôvodnenie rozsudku k bodom 3.2 a 3.3 zmluvy o úvere, pričom opakovane odkázali na s tým, že súd mal možnosť vykonať dokazovanie aj nad rámec žalobcami navrhovaných dôkazov. Odvolatelia vidia nedostatok uvádzaných ustanovení zmluvy v značnej nerovnováhe práv a povinností zmluvných strán v tom, že žalovaný 1 môže jednostranne meniť podmienky úverovej zmluvy.

21. Podľa bodu VI. odvolania v odôvodnení rozsudku absentuje vyjadrenie súdu ku skutočnostiam uvádzaným Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktoré žalobcovia poukazovali.

22. V bode VII. odvolania žalobcovia namietali procesné pochybenie súdu, keď stranám nebolo možné pred vyhlásením rozsudku predniesť záverečné reči, čím bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Pod bodom VIII. žalobcovia s poukazom na početnú všeobecne známu judikatúru namietali, že súd nepostupoval v súlade s a svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne, čo má za následok inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolatelia majú za to, že odôvodnenie je nepresvedčivé z toho dôvodu, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci z dôvodu argumentov uvedených vyššie, rozhodnutie je nepreskúmateľné. Odvolatelia majú za to, že konaním súdu prvej inštancie došlo k zásahu do ich práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa SR a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súd tiež sťažil možnosť žalobcom riadne sa voči argumentácii brániť v odvolacom konaní. Podľa odvolateľov súd zasiahol do ich základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého sa dopustil tým, že na ich skutkovú a právnu argumentáciu uplatnenú v priebehu konania nereagoval ústavne konformným spôsobom. Rozhodnutie súdu je ľubovoľné, súd nepostupoval v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, rozhodnutie je nepreskúmateľné a to napriek tomu, že súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe na území Slovenskej republiky a Európskej únie.

24. Pod bodom XI. odvolania žalobcovia namietali, že predmetný rozsudok je nepreskúmateľný, keď celú podstatnú časť odôvodnenia súd vybavil pár odsekmi, pričom je právom strany sporu, aby bolo presvedčivo odôvodnené čo sa nestalo. S poukazom na početnú judikatúru zdôraznili, že pri odôvodňovaní rozhodnutia sa vyžaduje, aby súd nielen vyslovil záver, ale aj vyložil úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zvolených predpisov, pričom požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Odvolatelia zastávajú názor, že prezentovaný právny názor súdu trpí objektívnym nedostatkom odôvodnenia, resp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne preukazovala o čo konkrétne opiera súd prvej inštancie svoje presvedčenie. Odôvodnenie právneho názoru v napadnutom rozsudku preto považujú za objektívne nedostatočné, neobsahujúce žiadne dôvody, alebo v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, príp. aj argumentácia obsiahnutá v odôvodnení je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

25. Žalovaný 1 vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý je podľa jeho názoru riadne a rozsiahlo odôvodnený a reaguje na všetky relevantné námietky žalobcov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

26. Žalovaný 2 vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 2 poukázal na to, že jeho sa dotýka bod II. odvolania. Tak ako v prvoinštančnom konaní, ani v odvolaní žalobcovia neuviedli, ktoré právne úkony žalovaného 2 urobené v súlade so ZoDD majú byť neplatné a z akého dôvodu. Žalovaný 2 sa stotožnil s rozsudkom, považuje ho za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žalovanému 2 priznal náhradu trov odvolacieho konania.

27. Žalobkyňa 2 k vyjadreniu žalovanej 1 vo svojom podaní, prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni 2 náhradu trov konania v plnom rozsahu. S odôvodnením vyjadrenia žalovaného 2 sa nestotožňuje, nesúhlasí s jeho názorom, že rozsudok je riadne a rozsiahlo odôvodnený a reaguje na všetky relevantné námietky žalobcov. Všetky relevantné skutočnosti sú jasne uvedené v odvolaní, súd nedostatočne vykonal dokazovanie, nedostatočne sa venoval argumentácii žalobcov, čím konal v rozpore s princípom ochrany žalobcov ako slabšej strany sporu. Odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé z dôvodu, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd tiež z dôvodu nedostatočného odôvodnenia sťažil možnosť žalobcom riadne sa voči argumentácii brániť v odvolacom konaní. Žalobkyňa 2 trvá na podanom odvolaní, ako aj na všetkých argumentoch v ňom uvedených.

28. Ďalším podaním žalovaná 1 v prílohe predložila súdu rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. , ktorý sa v odôvodnení pod bodmi 25. až 29. vysporiadal so skutočnosťou, že podstatnou okolnosťou pre posúdenie neprijateľnosti niektorej zo zmluvných podmienok, je podstatná najmä značná nerovnováha v právach a povinnostiach. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

29. Žalobkyňa 2 doručila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia i vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 1 s tým, že sa s jeho odôvodnením aj právnou argumentáciou v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa 2 trvá na podanom odvolaní ako aj všetkých argumentoch v ňom uvedených, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V závere navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni 2 náhradu trov konania v plnom rozsahu.

30. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že obe odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými subjektami – stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné sčasti zmeniť ( ) a vo zvyšnej časti potvrdiť ( ).

32. Predmetom prvoinštančného konania, v ktorom bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, bol žalobou uplatnený nárok na určenie, že zmluva o úvere č. U 1559-08 zo dňa 28.11.2008, uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1 je neplatná, určenie, že právny úkon žalovaného 1 a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. Z 19559-08 je neplatný a určenie, že právne úkony dražobníka Dražby a aukcie, s.r.o., Flámska 9783/1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 18739L, smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností, sú neplatné. V priebehu konania žalobcovia rozšírili petit žaloby, čomu súd prvej inštancie vyhovel, keď uznesením č.k. -238 zo dňa 8.10.2019 pripustil zmenu (rozšírenie) žalobného petitu v znení: I. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č.19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.2 : „Klient vyhlasuje, že súhlasí s prevedením Úveru tak, ako je to uvedené v článku 2 tejto Úverovej zmluvy a prevod finančných prostriedkov bol uskutočnený na základe jeho požiadavky. II. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.3: „ Klient vyhlasuje, že sa s Bankou dohodol na tom, že výšku časti Úveru A a/alebo C môže Banka jednostranne zmeniť v prípade, ak po podpise úverovej zmluvy nastanú nasledovné skutočnosti a) nesplnenie odkladacích podmienok čerpania úveru podľa bodu 8 OP k termínu čerpania úveru a/alebo b) uhradenie predpísanej splátky a/alebo uhradenie časti predpísanej splátky. Klient berie na vedomie a súhlasí s tým, že zmenou výšky časti Úveru A a/ alebo C sa výška mesačnej anuitnej splátky, ani celková výška úveru nemení. III. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.4: „ Klient prehlasuje, že sa pred uzavretím Úverovej zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal.“, IV. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.5: „ Klient potvrdzuje, že sa pred podpisom tejto Úverovej zmluvy oboznámil so znením OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy a s ich obsahom súhlasí. V. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.7: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy Klient výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok riadne a včas podľa tejto Úverovej zmluvy, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01 (ďalej ako CFH), prípadne akákoľvek spoločnosť, ktorá vykonáva funkciu sprostredkovateľa podľa OP, bola oprávnená v zmene banky ako veriteľa požadovať od zamestnávateľa klienta vykonávanie zrážok zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok Bank voči dlžníkovi. Pre účel uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto Úverová zmluva súčasne a Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa ." VI. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č.U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.8: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy klient vyjadruje súhlas s postúpením pohľadávky Banky vplývajúcej z tejto Úverovej zmluvy, jej zániku alebo porušenia, vrátane splatného príslušenstva, a to pred jej splatnosťou ako aj po splatnosti v súlade s podmienkami uvedenými v OP.“ VII. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.9: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy Bankou a/alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v bodoch 64 a 65 OP za účelom overovania úverovej spôsobilosti klienta, kontroly rizika budúcich obchodov a ďalších účelov uvedených v OP klient udeľuje súhlas v súlade so o ochrane osobných údajov, a to na dobu desiatich rokov od vysporiadania právnych vzťahov vyplývajúcich z úverovej zmluvy. VIII. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.10: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy klient vyjadruje súhlas s poskytnutím informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva Banke a ďalej so sprístupnením informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva Bankou osobám a v rozsahu uvedenom v bodoch 63 71 OP.“ IX. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559 - 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 3. Vyhlásenie klienta odsek 3.11: „Podpisom tejto úverovej zmluvy klient prehlasuje, že sa počas trvania úverového vzťahu vzdáva nároku na podanie informácie o vykonaní tuzemského prevodu, čím sa vzdáva nároku na zasielanie výpisov z úverového účtu. X. Súd určuje, ze je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 5 Záverečné ustanovenia odsek 5.2: „Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú OP, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve a cenník. V prípade zmeny OP a/alebo Cenníka z dôvodov tam uvedených sa za neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy považuje OP a Cenník, zverejnené v priestoroch pobočiek Banky a/alebo na webovej stránke Banky. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy, OP a Cenníka majú prednosť ustanovenia a dokumentu v poradí uvedenom v tejto vete. XI. Súd určuje, že je neprijateľná podmienka v Zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. U 19559

- 08 zo dňa 28.11.2008 v Článku 5 Záverečné ustanovenia odsek 5.5: „Banka môže požadovať, aby klient vrátil celú poskytnutú sumu Úveru s príslušenstvom, Ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou aj v prípadoch, ak nastane okamžitá splatnosť iného úveru poskytnutého bankou, ktorá je zabezpečená záložným právom k tej istej nehnuteľnosti ako úver poskytnutý podľa týchto podmienok."

33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v danej právnej veci viazaný ako rozsahom, tak i dôvodmi odvolaní, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, aj jeho procesného postupu v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľmi konkretizovaných vyššie. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu zamietol v celom rozsahu s odôvodnením ako bolo popísané vyššie. Odvolatelia sa domáhali zmeny predmetného rozsudku tak, že ich žalobe bude v celom rozsahu vyhovené z dôvodov uplatnených v podaných odvolaniach.

34. Keďže odvolací súd bol toho názoru, že sa na vec vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzných predpisov, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli prvoinštančným súdom použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, výzvou dňa 1.3.2023 vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. a a ods. 1 v znení ku dňu uzavretia zmluvy (k 28.11.2008) o bankách a k ust. o ochrane osobných údajov.

35. Žalobca 1 na výzvu odvolacieho súdu reagoval podaním, v ktorom uviedol, že súhlasí, aby boli na konanie vo veci samej aplikované krajským súdom špecifikované ustanovenia Zákona o bankách, ako aj Zákona o ochrane osobných údajov.

36. Žalobkyňa 2 predložila prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí, aby boli na konanie vo veci samej aplikované krajským súdom špecifikované ustanovenia Zákona o bankách ako aj Zákona o ochrane osobných údajov.

37. Žalovaný 1 v reakcii na predmetnú výzvu odvolacieho súdu v písomnom podaní predloženom prostredníctvom jeho právneho zastúpenia uviedol, že predpokladá, že výzva súdu na vyjadrenie sa k možnému použitiu § 92 ods. 7 Zákona o bankách sa týka napadnutej zmluvnej podmienky v čl. 3 ods. 2.8. Ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách podporuje tvrdenie žalovaného 1, že napadnuté zmluvné ustanovenie nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko postúpiť pohľadávku možno aj bez súhlasu ,0k lienta za splnenia dodatočných podmienok, tieto nemusia byť premietnuté do zmluvných ustanovení. Pokiaľ ide o aplikáciu § 92 ods. 1 Zákona o bankách, žalovaný 1 je názoru, že ustanovenie plne podporuje opodstatnenosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 3.3.9 a rovnako čl. 3.3.10 zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 42 ods. 1 Zákona o bankách, ktoré hovorí o povinnosti bánk uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta, doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu a doklady o uskutočnených obchodoch najmenej 5 rokov od ukončenia obchodu. Žalovaná 1 preventívne používa 10-ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou. Ak by súd vyslovil neprijateľnosť napadnutej zmluvnej podmienky, išlo by o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí NR SR. Súd nemôže vysloviť neprijateľnosť a tým neplatnosť zmluvnej podmienky, ktorá je vyjadrením zákonnej povinnosti dodávateľa. Dohodnutý účel spracovania osobných údajov pritom vyplýva priamo z § 93a ods. 3 Zákona o bankách, podľa ktorého banka je oprávnená spracovať osobné údaje aj bez súhlasu klienta na vymenované účely. V tejto súvislosti žalovaná 1 poukázala aj na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-34/13 Kušaniová v. Smart Capital, a.s., zo dňa 10.9.2014. Napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa základný predpoklad pre určenie neprijateľnosti a to zhoršenie postavenia klienta. V závere žalovaná 1 navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

38. Žalovaný 2 predložil prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v predmetnej zmluve o poskytnutí úveru je v bode 3.9 súhlas so spracovaním osobných údajov klienta. V zmysle v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy pri ochrane svojich práv nemusela iná osoba (žalovaný 1) mať tento súhlas. K otázke použitia a () žalovaný 2 predpokladá, že sa vyjadrí žalovaný 1.

39. Odvolatelia v podanom dovolaní okrem iného zamietali procesné pochybenie súdu prvej inštancie tým, že stranám nebolo možné pred vyhlásením rozsudku predniesť záverečné reči, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.

40. V zmysle ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

41. V zápisnici z pojednávania súdu zo dňa 17.3.2022 (č.l. 517), na ktorom bol vyhlásený predmetný rozsudok sa uvádza, že strany sporu právo záverečnej reči nevyužívajú a na to bolo prijaté uznesenie, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok. Zo zvukovej nahrávky predmetného pojednávania ale vyplýva, že prvoinštančný súd nepostupoval v súlade s cit. , keď pred skončením predmetného pojednávania výslovne nevyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, resp. k záverečným rečiam. Na druhej strane nikomu z prítomných nebolo v prednesení záverečnej reči, ktorej sa nedomáhali, bránené.

42. Žalobcovia tento odvolací argument použili s poukazom na odvolací dôvod podľa , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožniť strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hoci porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znežňujúci realizáciu práv strany dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

43. Posúdiac uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v kontexte celého konania, pri zohľadnení, že strany sporu, najmä žalobcovia, v priebehu celého konania podávali veľké množstvá obsiahlych písomných podaní, v ktorých opakovane argumentovali svoje postoje, s prihliadnutím na to, že vo veci už raz rozhodoval prvoinštančný súd na pojednávaní dňa 10.12.2019, na ktorom sa podľa zápisnice na č.l. 271 strany v rámci záverečnej reči ústne vyjadrili – žalobcovia jednou vetou, tiež na to, že po zrušení predchádzajúceho rozsudku prvoinštančného súdu odvolacím súdom už nedošlo k vykonaniu žiadnych dôkazov, ani k žiadnym zmenám v skutkovom a právnom stave veci, pričom všetky argumenty, ktoré by žalobcovia snáď chceli predniesť v rámci záverečnej reči mali možnosť uviesť v rámci podaných odvolaní, odvolací súd je toho názoru, že v danom konkrétnom prípade, tým, že proinštančný súd nesprávne procesne postupoval keď strany na poslednom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu predmetného rozsudku, v súlade s ust. nevyzval, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci (i za situácie, že stranám v tom zároveň nebránil), porušenie daných procesných práv nedosahuje takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala záver, že celé konanie by sa nejavilo ako spravodlivé. V kontexte celého konania teda podľa odvolacieho súdu nedošlo nevyzvaním strán k záverečnej reči, k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný odvolací dôvod žalobcov uplatnený v zmysle , preto neobstojí.

44. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu zamietol okrem iného i v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že právny úkon žalovaného 1, a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. Z 19559-08 je neplatný a aby určil, že právne úkony dražobníka Dražby a aukcie, s.r.o. (žalovaného 2) smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností sú neplatné, s odôvodnením, že predmetné úkony žalovaného 1 a 2 nie sú právnymi úkonmi podľa . Odvolatelia v podstate namietali, že išlo o právne úkony, pretože ich vykonaním dochádzalo, prípadne mohlo dôjsť k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Dodali, že pokiaľ by súd zmluvu o úvere posúdil ako neplatnú, automaticky by mal posúdiť aj neplatnosť nadväzujúcej záložnej zmluvy a z nej vyplývajúcich úkonov žalovaných.

45. V zmysle právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

46. Vo vzťahu k tejto spornej otázke sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že sa nejedná o právne úkony v zmysle .

47. V ustanovení cit. je vymedzená definícia právneho úkonu, konanie subjektu, ktorý tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon a v takom prípade nemožno uvažovať ani o prípadnej ne/platnosti tohto právneho úkonu. Žalobcovia v petite žaloby bližšie nedefinovali ani nekonkretizovali o aké konkrétne úkony žalovaných 1 a 2 sa v tejto súvislosti má jednať, a preto treba mať za to, že tým mysleli všetky úkony žalovaných v rámci výkonu záložného práva a v rámci realizácie dobrovoľnej dražby.

48. Postup a úkony žalovaného 1 v rámci výkonu záložného práva je realizáciou zákonného postupu v zmysle až . Úkony žalovaného 2 (dražobníka) v rámci realizácie danej dobrovoľnej dražby sú postupom v zmysle o dobrovoľných dražbách. Pri realizácii úkonov žalovaného 1 v rámci výkonu záložného práva a žalovaného 2 v rámci realizácie dobrovoľnej dražby nie je preto možné hovoriť o prejave osobnej vôle týchto právnických osôb, ide o realizáciu zákonného postupu. Prvoinštančný súd preto správne ustálil, že všeobecne výkon záložného práva žalovaným 1 a realizácia dobrovoľnej dražby žalovaným 2 nie sú právne úkony v zmysle , a vzhľadom na absenciu právneho úkonu, nemožno uvedený daný žalobný výrok subsumovať pod ust. , nakoľko nejde o právnu skutočnosť definovanú v ust. , a teda uvedený žalobný výrok je neprípustný, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobu v tomto rozsahu zamietnuť.

49. Vzhľadom na to bolo dôvodným žalobu v tejto časti zamietnuť, ako správne postupoval prvoinštančný súd. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že žalobcovia sa nedomáhali určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva.

50. Iba na okraj sa žiada tiež poukázať na rozsudok SD EÚ C-34/13 vo veci Monika Kušionová c/a SMART CAPITAL, a.s., v ktorej veci Súdny dvor rozhodol tak, že čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol na zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Odvolaciemu súdu nie je pritom známe, že by niektorý súd Slovenskej republiky skonštatoval, že právna úprava výkonu záložného práva obsiahnutá najmä v ust. a , ako i o dobrovoľných dražbách s poukazom najmä na jeho , , , , , , a , i s poukazom na ust. a nasl. o neodkladných opatreniach, znemožňovali alebo nadmerne sťažovali ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva Smernica 93/13 a boli v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa.

51. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere a zároveň určenia označených neprijateľných zmluvných podmienok. Je potrebné prisvedčiť odvolateľom, že prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku výslovne neuvádza, z akého dôvodu zamietol žalobu v časti o neplatnosť zmluvy o úvere. Z kontextu rozhodnutia a zo skutočností, že žalobcovia odvodzovali neplatnosť zmluvy o úvere od existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré prvoinštančný súd podľa odôvodnenia rozsudku nezistil, je však treba mať za to, že žaloba v časti o neplatnosť zmluvy o úvere bola zamietnutá z dôvodu nezistenia žiadnych neprijateľných zmluvných podmienok.

52. Žalobcovia sa žalobou po pripustení jej rozšírenia súdom domáhali určenia vyššie vymenovaných jedenástich zmluvných podmienok za neprijateľné. V konaní nebol sporným, že daná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ust. a nasl. o spotrebiteľských zmluvách. Platí pritom, že súdy sú povinné v spotrebiteľských sporoch vyhodnocovať neprijateľnosť zmluvných podmienok z úradnej povinnosti ex offo a to i bez návrhu strany (napr. SD EÚ C-618/10). Z uvedeného tiež vyplýva povinnosť súdu z úradnej povinnosti preskúmať, či v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je predmetom súdneho konania sa ne/nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky a to bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu žalobca spotrebiteľ vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok vo výroku súdu uplatňuje, prípadne i s akým odôvodnením. Preto ak spotrebiteľ v žalobe neprodukuje tvrdenia o dôvode neprijateľnosti zmluvných podmienok, nezbavuje to povinnosti súdu z tohto hľadiska predmetnú spotrebiteľskú zmluvu preskúmať. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán.

53. Povinnosť ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok vyplýva i z ustanovenia. podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou (ods. 1). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

54. V zmysle v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - ku dňu 28.11.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Nasledujúci ods. 4 tohto ustanovenia potom demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa považujú za neprijateľné. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

55. Podľa o ochrane spotrebiteľa... v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy i aktuálne, spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

56. Predmetná zmluva o úvere a v rámci nej aj všetky zmluvné podmienky, boli uzavreté na formulárovom tlačive žalovaného - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že dohoda o daných zmluvných podmienkach, (včítane uzavretia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy) bola podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere. Ničím nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť dané zmluvné podmienky (včítane uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy) odmietnuť, a že ich prijatie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Žalovaný 1 tak neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle ust. o individuálnom dojednaní predmetných zmluvných podmienok (včítane dohody o zrážkach zo mzdy). Vzhľadom na okolnosti daného prípadu a kontext predmetnej Zmluvy o úvere, s poukazom na ust. a bolo dôvodné ustáliť, že predmetné zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, podliehajú preto prieskumu súdu v zmysle .

57. Žalobcovia v rámci určenia neprijateľných zmluvných podmienok žiadali určiť za neprijateľnú dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v bode 3.7 Zmluvy o poskytnutí úveru v znení: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy Klient výslovne súhlasí, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok riadne a včas podľa tejto Úverovej zmluvy, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01 (ďalej ako CFH), prípadne akákoľvek spoločnosť, ktorá vykonáva funkciu sprostredkovateľa podľa OP, bola oprávnená v zmene banky ako veriteľa požadovať od zamestnávateľa klienta vykonávanie zrážok zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok Bank voči dlžníkovi. Pre účel uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto Úverová zmluva súčasne a Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa ."

58. V zmysle (ďalej aj ) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa ods. 2 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa ods. 3 ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

59. Podľa - Zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa- ods. 1 o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom.

60. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa vyššie citovaného ustanovenia je občiansko-právnym zabezpečovacím inštitútom, ktorý uspokojenie peňažnej pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne sa táto pohľadávka jeho prostredníctvom aj uspokojuje. Dlžník zabezpečuje pohľadávku veriteľa tak, že dáva súhlas k tomu, aby sa postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ jeho mzdy. Vzniká teda vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, ktorá ale nie je účastníkom dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu, pričom jej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok, ako aj rozsah vykonávaných zrážok, ktoré nesmú byť vyššie ako ich ustanovuje procesný predpis pre výkon rozhodnutia. Dohoda nadobúda účinnosť potom, ako sa pohľadávka stala zročnou a veriteľ dohodu predloží platiteľovi dlžníkovej mzdy. Platiteľ mzdy je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Keby tak neurobil, zodpovedal by veriteľovi za prípadnú škodu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vedľajší záväzok, ktorý trvá zároveň popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý.

61. Osobitné ustanovenie o ne/prípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v o ochrane spotrebiteľa v zakotvené až s účinnosťou 1.5.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú zmluvu uzavretú 28.11.2008 nie je priamo neaplikovateľné. Je zrejmé, že zákonodarca pri revízii daného inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, použitie dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch za účelom zabezpečenia vyššej ochrany spotrebiteľa výrazne sprísnil, ale nezakázal.

62. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť okolnosti, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je plynule zapracovaná do rozsiahleho textu zmluvy, bez akéhokoľvek zvýraznenia, že ide o osobitnú dohodu, čo spôsobuje, že bežný spotrebiteľ si existenciu predmetnej dohody v texte pravdepodobne vôbec nevšimne, pričom zároveň z textu zmluvy vyplýva, že žalobcovia nemali žiadnu možnosť uzavretie predmetnej dohody odmietnuť, keďže podľa kontextu bola nevyhnutnou podmienkou pre uzavretie zmluvy, a zároveň nebolo ani ničím preukázané, že žalobcovia ako spotrebitelia boli na dohodu upozornení a poučení o jej následkoch. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy má pritom závažné následky, keďže bez súdnej kontroly umožňuje uhradiť plnenie aj z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v dotknutej spotrebiteľskej zmluve. Výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autoritatívnej kontrole ani verifikácii primeranosti a spotrebiteľ tak môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa a to bez možnosti sa primerane a efektívne brániť. Spotrebiteľ na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy nemá oprávnenie u zamestnávateľa priamo namietať dôvodnosť či výšku dlhu, ani zároveň mimosúdne zastaviť zásah do jeho majetku a to napriek tomu, že dodávateľ je súkromnou osobou. Spotrebiteľ by sa mohol operatívne brániť jedine podaním návrhu na súd na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dodávateľ získava moc nad majetkom spotrebiteľa, pričom na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva vo vzťahu k zamestnávateľovi nepotrebuje odsúhlasenie spotrebiteľa ani žiadne súdne rozhodnutie. S poukazom na vyššie uvedené východiská, je odvolací súd názoru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľnosť danej zmluvne podmienky.

63. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil, žalobe vyhovel a vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka v bode 3.7 zmluvy obsahujúca dohodu o zrážkach zo mzdy je neprijateľná.

64. Odvolatelia v rámci odvolania voči tej časti zamietajúceho rozsudku, ktorou súd zamietol ich žalobu na vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok, výslovne (okrem predmetnej zmluvnej podmienky v bode 3.7 danej zmluvy) napádali aj neprijateľné podmienky obsiahnuté v bodoch 3.2 a 3.3 zmluvy o úvere s argumentáciou, že žalovanému 1 umožňujú jednostranne meniť podmienky úverovej zmluvy.

65. Podľa bodu 3.2 predmetnej zmluvy o poskytnutí úveru „Klient vyhlasuje, že súhlasí s prevedením Úveru tak, ako je to uvedené v článku 2 tejto Úverovej zmluvy a prevod finančných prostriedkov bol uskutočnený na základe jeho požiadavky“.

66. Pokiaľ v citovanom čl. 3.2 zmluvy žalobcovia súhlasili s prevedením určenej časti úveru podľa článku 2 zmluvy na označené účty, na základe ich požiadavky (zrejme na zaplatenie starších predchádzajúcich úverov) v takejto zmluvnej podmienke odvolací súd zhodne s prvoinštančným nezistil žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Ani samotní žalobcovia neuviedli, v čom by mala táto nerovnováha spočívať. Dohoda zmluvných strán o tom, že určená časť finančných prostriedkov získaných z úveru bude na základe požiadavky spotrebiteľov – dlžníkov prevedená na nimi určené účty, sleduje záujmy spotrebiteľov a nemôže byť nerovnovážna.

67. Podľa bodu 3.3 predmetnej zmluvy „Klient vyhlasuje, že sa s Bankou dohodol na tom, že výšku časti Úveru A a/alebo C môže Banka jednostranne zmeniť v prípade, ak po podpise úverovej zmluvy nastanú nasledovné skutočnosti a) nesplnenie odkladacích podmienok čerpania úveru podľa bodu 8 OP k termínu čerpania úveru a/alebo b) uhradenie predpísanej splátky a/alebo uhradenie časti predpísanej splátky. Klient berie na vedomie a súhlasí s tým, že zmenou výšky časti Úveru A a/alebo C sa výška mesačnej anuitnej splátky, ani celková výška úveru nemení“.

68. Pokiaľ zmluvné strany v bode 3.3 zmluvy v znení uvedenom vyššie dojednali, že banka môže jednostranne meniť výšku časti úveru A (finančné prostriedky prevedené priamo na účet klienta) alebo C (finančné prostriedky prevedené na klientom označený účet, zrejme za účelom uhradenia jeho predchádzajúcej pohľadávky) môže jednostranne zmeniť za splnenia taxatívne vymenovaných podmienok, ktoré nastanú po podpise predmetnej zmluvy, zároveň za výslovnej podmienky, že zmenou výšky časti úveru A alebo C sa výška mesačnej anuitnej splátky ani celková výška úveru nemení, odvolací súd opätovne nevidel žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov.

69. V zmysle v znení účinnom v čase uzavretia danej zmluvy, za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie umožňujúce dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky, bez dôvodu dohodnutého v zmluve. V danom prípade takéto dôvody boli v citovanom ustanovení zmluvy taxatívne dohodnuté, pričom majú svoj racionálny základ. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným s poukazom na uvedené, ani v tomto dojednaní nezistil neprijateľnú zmluvnú podmienku.

70. Napadnutie rozsudku v časti zamietnutia žaloby o určenie neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, žalobcovia v odvolaní bližšie neodôvodnili.

71. Žalobcovia žiadali určiť za neprijateľnú aj zmluvnú podmienku text v bode 3.4 zmluvy v znení: „Klient prehlasuje, že sa pred uzavretím Úverovej zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal“. Obdobný charakter má i žalobcami namietaná zmluvná podmienka v bode 3.5 zmluvy v znení: „Klient potvrdzuje, že sa pred podpisom tejto Úverovej zmluvy oboznámil so znením OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy a s ich obsahom súhlasí.“ Žalobcovia pritom namietali, že takýmto dojednaním dochádza k prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa.

72. Odvolací súd je toho názoru, že prehlásenia obsiahnuté v citovaných bodoch 3.4 a 3.5 predmetnej zmluvy o úvere sú štandardné dojednania – prehlásenia objavujúce sa bežne vo viacstranných zmluvách, výslovne upriamujúce pozornosť spotrebiteľa na takéto so zmluvou súvisiace listiny s potrebou oboznámiť sa s nimi. Dodávateľ prakticky nemá inú možnosť ako by spotrebiteľ oboznámenie sa so súvisiacimi listinami a ich prevzatie potvrdil, ak nie takýmto vyhlásením v zmluve. Dané vyhlásenie má pritom len deklaratórny charakter a zmluvná strana má možnosť dokázať opak. Odvolací súd v predmetných vyhláseniach žalobcov v danej zmluve o úvere nezistil žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov.

73. Žalobcovia sa tiež domáhali určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v bode 3.8 zmluvy o úvere v znení: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy klient vyjadruje súhlas s postúpením pohľadávky Banky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy, jej zániku alebo porušenia, vrátane splatného príslušenstva a to pred jej splatnosťou, ako aj po splatnosti v súlade s podmienkami uvedenými v OP.“

74. V zmysle veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

75. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu, alebo dohode dlžníkom.

76. Na citované všeobecné ustanovenie nadväzuje ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Toto citované ustanovenie obmedzuje postúpenie, resp. prevod práv a povinností zo spotrebiteľskej zmluvy.

77. Postúpenia pohľadávky v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere sa tiež týkalo ust. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, podľa ktorého, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informácie o jednotlivých iných záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

78. V zmysle už konštantnej súdnej judikatúry, ktorá našla pretavenie v rozhodnutí NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 60/2018, ust. (predtým 7) o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný právny úkon. NS SR pod č. R 4/2021 ( rozsudok NS SR sp. zn. ) tiež ustálil, že v zmysle cit. Zákona o bankách možno postúpiť iba pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná. I keď ide o judikáty neskoršieho dáta ako daná zmluva, ich právna argumentácia je použiteľná i na daný prípad.

79. Predmetná zmluvná podmienka o postúpení pohľadávky žiadne z citovaných záväzných ustanovení upravujúcich podmienky jej postúpenia nereflektuje. Odkazuje len všeobecne na podmienky uvedené v OP, pričom žalovaný 1 neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že by súvisiace podmienky v OP (ktoré ako dôkaz v konaní nepredložil) plne zohľadňovali vyššie citované ustanovenia o postúpení pohľadávok. Za danej situácie, už aj len z dôvodu, že predmetná zmluvná podmienka umožňuje postúpenie pohľadávky banky vyplývajúcej z danej úverovej zmluvy, v rozpore s uvedeným aj pred jej splatnosťou, a to bez ohľadu na splnenie zákonných podmienok zakotvených v citovaných ustanoveniach, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa (v prospech ktorého je postúpenie pohľadávky citovanými ustanoveniami obmedzené). Je teda nutné skonštatovať, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zmenil a vo výroku vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky v bode 3.8 zmluvy.

80. Žalobcovia žiadali tiež určiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku text v bode 3.9 predmetnej zmluvy, podľa ktorého „Podpisom tejto „Úverovej zmluvy Klient vyjadruje súhlas so spracúvaním jeho osobných údajov uvedených v tejto Úverovej zmluve Bankou a/alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v bodoch 64 až 65 OP za účelom overovania úverovej spôsobilosti Klienta, kontroly rizika budúcich obchodov a ďalších účelov uvedených v OP. Klient udeľuje súhlas v súlade so o ochrane osobných údajov a to na dobu 10 rokov od vyporiadania právnych vzťahov vyplývajúcich z úverovej zmluvy“.

81. V o ochrane osobných údajov, na ktorý predmetná zmluvná podmienka výslovne odkazuje, sú podrobne upravené ochrana osobných údajov fyzických osôb pri ich spracovaní, zásady spracúvania týchto osobných údajov, ich bezpečnosť, ochrana práv dotknutých osôb. tohto ustanovenia výslovne zakotvuje, že osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje na základe súhlasu dotknutej osoby je povinný v prípade pochybnosti preukázať hodnoverným spôsobom úradu kedykoľvek na jeho žiadosť, že s takýmto súhlasom disponuje. Písomný súhlas preukazuje prevádzkovateľ dokladom, ktorý potvrdzuje poskytnutie súhlasu, ktorý musí byť vlastnoručne podpísaný.

82. Žalobcovia ako klienti udelili v bode 3.9 predmetnej zmluvy súhlas so spracovaním osobných údajov, ktoré sú uvedené v úverovej zmluve banke a konkrétne označeným subjektom, za konkrétne stanoveným účelom, po dobu 10 rokov, výslovne v súlade so o ochrane osobných údajov. Povinnosť banky uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu a doklady o uskutočnených obchodoch najmenej päť rokov od ukončenia obchodu, vyplýva z Uvedené dojednanie kopírujúce zákonnú úpravu preto nemôže byť ustanovením, ktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

83. Podľa žalobcami tiež namietaného bodu 3.10 zmluvy „Podpisom tejto Úverovej zmluvy Klient vyjadruje súhlas s poskytnutím informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva Banke a ďalej so sprístupnením informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva bankou osobám a v rozsahu uvedenom v bodoch 63 a 71 OP“.

84. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy vo svojej 13. časti podrobne upravuje otázku bankového tajomstva a v rámci neho i oprávnenia banky v súvislosti so spracovaním, uchovávaním a poskytovaním osobných údajov klientov za stanovenia zákonných podmienok. Podľa citovaného zákona banky a pobočky zahraničných bánk si na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na účely zdokumentovania činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk môžu s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vytvoriť spoločný bankový register, prostredníctvom ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené len za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom 37) navzájom si so súhlasom klienta podľa bezplatne alebo za úhradu vecných nákladov sprístupniť a poskytovať údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých svojim klientom, údaje o požadovaných úveroch a bankových zárukách, ak o ne klienti preukázateľne požiadali, údaje o týchto klientoch v rozsahu podľa bodov 1 až 3, údaje o svojich pohľadávkach a o zabezpečení svojich pohľadávok proti klientom z poskytnutých úverov a bankových záruk, údaje o splácaní záväzkov klientov z poskytnutých úverov a bankových záruk a údaje o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia informácie poskytnutého do spoločného bankového registra alebo zo spoločného bankového registra zostávajú predmetom bankového tajomstva a informácie z nich možno poskytovať len bankám a pobočkám zahraničných bánk a Národnej banke Slovenska s tým, že voči všetkým ostatným osobám sú zamestnanci a členovia orgánov spoločného podniku pomocných bankových služieb podľa ods. 2 povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto informáciách. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia informácie o klientovi a jeho obchodoch uvedených v ods. 1, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytla do spoločného bankového registra sa môžu uchovávať v spoločnom bankovom registri päť rokov od zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v ods. 1, ak klient neudelil preukázateľný súhlas na inú lehotu uchovávania týchto informácií v spoločnom bankovom registri.

85. Z 13. časti Zákona o bankách pojednávajúcej o bankovom tajomstve teda vyplýva, že zhromažďovanie, uchovávanie a poskytovanie osobných údajov a informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva je prísne zákonom regulované a preto ak v citovanom ustanovení bodu 3.10 zmluvy žalobcovia ako spotrebitelia udelili súhlas s poskytnutím informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva banke a s jeho sprístupnením osobám a v rozsahu podľa OP, pričom banka je viazaná 13. časťou Zákona o bankách pri poskytovaní a sprístupňovaní informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva tretím osobám a vo vymenovaných prípadoch zákon výslovne vyžaduje súhlas klienta, nemohlo dôjsť takýmto dojednaním k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Predmetná zmluvná podmienka preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

86. Žalobcovia sa tiež domáhali určenia za neprijateľnú podmienku v bode 3.11 zmluvy v znení: „Podpisom tejto Úverovej zmluvy Klient prehlasuje, že sa počas trvania úverovej vzťahu vzdáva nároku na podanie informácie o vykonaní a zúčtovaní tuzemského prevodu, čím sa vzdáva nároku na zasielanie výpisov z úverového účtu“.

87. Odvolací súd je toho názoru, že paušálne vzdanie sa nároku na zasielanie výpisov z úverového účtu, vopred dodávateľom zapracované v súvislom texte zmluvy, bez možnosti odmietnutia či výberu inej eventuality zo strany spotrebiteľa a bez poskytnutia inej možnosti sledovania pohybov a stavu na účte, je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľná. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zmenil a vo výroku vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky v bode 3.11 zmluvy.

88. Ako ďalšie žiadali žalobcovia určiť za neprijateľnú podmienku dojednanie obsiahnuté v čl. 5.2 zmluvy v znení „Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sú OP, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto Úverovej zmluve a Cenník. V prípade zmeny OP a/ alebo Cenníka z dôvodov tam uvedených sa za neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy považuje OP a Cenník zverejnené v priestoroch pobočiek banky a/alebo na webovej stránke banky. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy, OP a Cenníka majú prednosť ustanovenia dokumentu v poradí uvedenom v tejto vete“. Ani vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke žalobcovia nimi tvrdenú neprijateľnosť bližšie nekonkretizovali.

89. Rovnako ako prvoinštančný, ani odvolací súd nevidel žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v dojednaní o tom, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú obchodné podmienky a cenník. V rámci úverovej zmluvy totiž nie je dobre možné dojednať všetky podrobnosti úverového vzťahu a preto je žiadúce vhodné a úplne štandardné, aby podmienky všeobecného charakteru boli upravené v súvisiacich dokumentoch ako sú obchodné podmienky, či cenník, ktoré musia byť spotrebiteľovi sprístupnené tak aby mal možnosť sa s nimi oboznámiť. Obdobne v rozhodnom období bolo štandardné, že v prípade zmeny obchodných podmienok či cenníka, a to z dôvodov v nich vymedzených, za súčasť zmluvy sa budú považovať ich nové znenia klientom sprístupnené v priestoroch pobočiek banky a na webovej stránke. Ani v ustanovení záverečnej časti citovaného dojednania upravujúcej poradie prednosti dokumentov v prípade rozporu medzi ich ustanoveniami, nie je žiadna nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie ako celok preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

90. Napokon sa žalobcovia domáhali, aby súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 5.5 zmluvy v znení: „Banka môže požadovať, aby Klient vrátil celú poskytnutú sumu Úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou aj v prípadoch, ak nastane okamžitá splatnosť iného Úveru poskytnutého bankou, ktorá je zabezpečená záložným právo k tej istej nehnuteľnosti, ako Úver poskytnutý podľa týchto podmienok.“ Ani v tomto prípade odvolatelia bližšie nekonkretizujú v čom má neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky spočívať.

91. Citované ustanovenie umožňuje banke, aby okamžite zosplatnila predmetný úver výlučne za splnenia podmienky, že nastane okamžitá splatnosť iného úveru, zabezpečeného záložným právom k tej istej nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, a aj pre prípad, že by predmetný úver na základe dotknutej zmluvy bol klientom – spotrebiteľom riadne a včas splácaný, bez akéhokoľvek omeškania, resp., že by zo strany spotrebiteľa nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvných podmienok tejto zmluvy. Dojednanie umožňuje dodávateľovi zosplatniť úver bez ohľadu na podmienky v ust. v spojení s . Takýto prístup odvolací súd považuje za nespravodlivý vo vzťahu k spotrebiteľovi a nerovnovážny. Možnosť vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a požadovať, aby klient vrátil celú poskytnutú sumu úveru, ktorý je riadne splácaný, iba z dôvodu, že nastala splatnosť iného úveru, hoci (z vôle banky) zabezpečeného záložným právom k tej istej nehnuteľnosti, považuje odvolací súd za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zmenil a vo výroku vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky v bode 5.5 zmluvy.

92. V zmysle ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

93. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že právny úkon môže byť neplatný v celom rozsahu, ak dôvodom jeho neplatnosti je podstatná náležitosť právneho úkonu alebo môže byť neplatný len v časti, na ktorú sa dôvod neplatnosti vzťahuje v prípade, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu. Otázku ne/možnosti oddelenia časti právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti, pričom treba pozerať aj na vôľu účastníkov právneho úkonu v zmysle interpretačného pravidla obsiahnutého v a . V tejto súvislosti je tiež významný záver SD EÚ vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič c/a SOS financ, s.r.o., v zmysle ktorého pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa.

94. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vyslovená neprijateľnosť zmluvných podmienok v bode 3.7 o dohode o zrážkach zo mzdy, v bode 3.8 o súhlase spotrebiteľov s postúpením pohľadávky, v bode 3.11 o vzdaní sa nároku na zasielanie výpisov z úverového účtu, ani v bode 5.5 o okamžitom zosplatnení úveru v prípade okamžitej splatnosti iného úveru zabezpečeného záložným právo k tej istej nehnuteľnosti, vzhľadom na ich charakter a to že sa nedotýkajú podstatných náležitostí zmluvy, nemôžu sami o sebe ani vo svojom súhrne spôsobiť neplatnosť zmluvy o úvere, ako celku. Z povahy predmetného právneho úkonu, z jeho obsahu, ani z okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že by tieto časti zmluvy nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu, a že by ich oddelením predmetná zmluva o úvere nemohla existovať, keďže ide o obsahovo oddeliteľné časti bez dopadu na základný charakter zmluvy. Po oddelení týchto častí je platná časť danej zmluvy ako právneho úkonu spôsobilá existovať samostatne ako právny úkon obsahujúci základné náležitosti. Predmetná zmluva o úvere sa v dôsledku neplatnosti označených častí nestala neplatnou. Odvolací súd pritom nezistil ani žiadne iné dôvody absolútnej neplatnosti danej zmluvy a preto bolo dôvodným rozsudok v časti zamietajúcej žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, potvrdiť.

95. Pokiaľ odvolatelia v podanom odvolaní namietajú existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle v dôsledku toho, že prvoinštančný súd rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ust. , odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd predmetný rozsudok v zásade dostatočným spôsobom odôvodnil a v prípade, že sa nevysporiadal s niektorými podstatnými vyjadreniami žalobcov prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd sa potom s takýmito vyjadreniami s poukazom na ust. v tomto svojom odôvodnení vysporiadal a tento nedostatok napravil.

96. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní namietajú, že v rozsudku prvoinštančného súdu absentuje vyjadrenie ku skutočnostiam uvádzaným Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktoré poukazovali, z podaného odvolania nie je zrejmé o aké skutočnosti, v akej súvislosti, kde uvádzané Ministerstvom spravodlivosti SR má ísť, čoho sa majú týkať. Odhliadnuc od toho, žiadne vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR nie je pre súd, ktorý sa musí s vecou sám vysporiadať, záväzné ( a contrário).

97. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

98. S poukazom na vyššie uvedené, keď prvoinštančný súd v zmenenom rozsahu vec nesprávne právne posúdil, potom odvolací súd napadnutý zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie s použitím čiastočne zmenil tak, že určil neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U19559-08 zo dňa 28.11.2008 v bode 3.7, 3.8, 3.11 a 5.5 a vo zvyšku zamietajúci rozsudok s použitím ust. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

99. Keďže tým došlo k zmene rozsudku prvoinštančného súdu, bolo potom potrebným, aby odvolací súd v zmysle rozhodol o náhrade trov nielen odvolacieho konania, ale aj konania na súde prvej inštancie.

100. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

101. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

102. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

103. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany (víťaznej) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

104. Vo vzťahu k žalovanému 1 sa žalobcovia domáhali celkom 14 nárokov, z ktorých každý by mohol byť uplatnený v samostatnom súdnom konaní, a to určenia neplatnosti zmluvy o úvere, určenia neplatnosti výkonu záložného práva a určenia neprijateľnosti 11 zmluvných podmienok, z ktorých 4 boli určené za neprijateľné. Žalobcovia tak mali úspech v 4 zo 14 nárokov a žalovaný 1 v 10 zo 14 nárokov. Možno teda ustáliť, že žalobcovia mali úspech v rozsahu 4/14 a žalovaný 1 v rozsahu 10/14, čo predstavuje pomerný úspech žalovaného 6/14 (10/14 mínus 4/14), čo je úspech žalovaného 1 v rozsahu 3/7. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd žalovanému 1 vo vzťahu k žalobcom 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho v rozsahu 3/7.

105. Vo vzťahu k žalovanému 2, ktorý bol pasívne legitimovaný v spore len v časti žaloby o určenie, že právne úkony dražobníka – žalovaného 2 smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti sú neplatné, boli žalobcovia v konaní plne neúspešní a žalovaný 2 plne úspešný. Preto bolo dôvodné, aby súd priznal žalovanému 2 nárok na náhradu trov konania ako prvoinštančného, tak i odvolacieho voči žalobcom 1 a 2 v plnom rozsahu.

106. Žiada sa dodať, že odvolací súd v danom prípade nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v zmysle s tým, že postavenie žalobcov ako spotrebiteľov samo o sebe takýmto dôvodom byť nemôže. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

107. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).