Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/181/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s. r. o., so sídlom Krasňany 342, 010 03 Varín, IČO: 36 417 891, zastúpený spoločnosťou Burian & partners, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101697707/2021 zo dňa 09.09.2021, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101697707/2021 zo dňa 09.09.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím č. 100310386/2021 zo dňa 22.02.2021 podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 288,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 22.08.2018 predstavovala 943,73 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní sumu 5 231,93 eur a rozdiel dane sumu 4 288,20 eur. Uvedená suma je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet správcu dane vedený v Štátnej pokladnici. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 21811001 zo dňa 09.07.2018, dátum dodania 09.07.2018, základ dane 324,85 eur, 20 % DPH 64,97 eur, vyhotovená za materiál Ursa SILVER 39, č. 218109501 zo dňa 29.06.2018, dátum dodania 29.06.2018, základ dane 379,32 eur, 20 % DPH 75,86 eur, vyhotovená za materiál STADREKO šalovacia tvárnica klik a 7 ks paliet, k faktúre bol vyhotovený dobropis č. 218200669 zo dňa 30.07.2018, základ dane 46,41 eur, 20 % DPH 9,28 eur, ktorým bola dobropisovaná cena za 7 ks paliet a z faktúry č. 218111391 zo dňa 31.07.2018, dátum dodania 31.07.2018, základ dane 174,01 eur, 20 % DPH 34,80 eur, základ dane 204,69 eur, 20 % DPH 40,90 eur, vyhotovená za materiál ceg Páka montážna, Den Braven Pistol M400 PTFE teflónová, miešadlo s kruhom, sieť KH20 6/6, XPS Eics GF fibran. Uvedené faktúry boli vystavené spoločnosťou MPL TRADING spol. s r. o. Z jednotlivých dokladov správca dane zistil, že žalobcom bola vyhotovená len jedna odberateľská faktúra, ktorej predmetom boli stavebné práce. Odberateľskou faktúrou č. 2018/003 zo dňa 05.03.2018, dátum dodania 28.02.2018, základ dane 26 818 eur, 0 % DPH bolo fakturované na základe objednávky č. 012018 uskutočňovanie zmien, stavebné práce na stavbe Jaguár Land Rover Nitra pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s. r. o. Na faktúre bola uvedená slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti“. K faktúre bola zo strany žalobcu predložená objednávka

č. 012018 zo dňa 03.01.2018, ktorej predmetom bola objednávka stavebných prác na stavbe v Nitre Jaguár Land Rover za obdobie január až júl 2018. Na objednávke nie je uvedená osoba/spoločnosť, u ktorej si spoločnosť STAVOINVEST-EU, s. r. o. stavebné práce objednala. Fakturácia bola dohodnutá po ukončení jednotlivých objektov. Dohodnutá cena za bežný meter bola 23 eur. Objednávka bola za spoločnosť STAVOINVEST-EU, s. r. o. podpísaná v zastúpení J. W.. Z obsahu faktúry a objednávky nie je zrejmé, aké druhy stavebných prác mali byť daňovým subjektom - žalobcom vykonané, či sa jednalo len o samotné poskytnutie služby, alebo boli služby spojené aj s dodávkou materiálu. Faktúra neobsahovala žiadne prílohy, z ktorých by bola zrejmá bližšia špecifikácia poskytnutého plnenia. Podľa dátumu dodania uvedeného dodávateľom MPL TRADING spol. s r. o. tovar (materiál) mal byť dodaný dňa 29.06.2018, 09.07.2018, 31.07.2018, čo nie je možné z časového hľadiska stotožniť s poskytnutým plnením, ktoré je predmetom faktúry č. 2018/003 zo dňa 05.03.2018, ktoré bolo dodané 28.02.2018. Plnenie nebolo možné stotožniť ani z hľadiska druhu/typu tovaru, keďže plnenie na faktúre č. 2018/003 zo dňa 05.03.2018 je uvedené daňovým subjektom všeobecne ako „uskutočňovanie zmien, stavebné práce na stavbe Jaguár Land Rover Nitra“. K faktúre neboli predložené žiadne ďalšie doklady, resp. písomnosti, ktoré by špecifikovali, či bola poskytnutá len služba alebo služba vrátane dodávky materiálu a aký materiál bol dodaný. Použitie prijatého plnenia v súvislosti s poskytnutými plneniami nepreukázal žalobca ani svojím vyjadrením, ktoré poskytol v odpovedi na výzvu zo dňa 11.03.2020. Všeobecným vyjadrením, že materiál bol použitý na stavbách realizovaných daňovým subjektom bez doloženia dôkazov preukazujúcich pravdivosť tohto tvrdenia, nebolo preukázané splnenie podmienky definovanej v § 49 ods. 2 zákona o DPH pre možnosť uplatniť si právo na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených dodávateľom MPL TRADING spol. s r. o. Správca dane uviedol, že predmetom objednávky č. 012018 (odberateľ STAVOINVEST-EU, s. r. o.) boli stavebné práce na stavbe Jaguár Land Rover Nitra. Pojem stavebné práce je široký, pričom pre správne uplatnenie režimu dane z pridanej hodnoty je potrebné, aby daňový subjekt jednoznačne uviedol, resp. definoval druh stavebných prác, ktoré sú predmetom nadobudnutia alebo dodania, vrátane toho, či predmetom plnenia je zložené plnenie s jedným základom dane alebo viaceré odlišné plnenia. Tvrdenie daňového subjektu, že nakúpený tovar od daňového subjektu MPL TRADING spol. s r. o. použil v súvislosti s dodávkou stavebných prác pre daňový subjekt STAVOINVEST-EU, s. r. o., ktoré identifikoval ako výkopové práce, pieskovanie lôžka, pokládku rúr a hutnenie, nepotvrdzujú nasledovné skutočnosti. Prijaté tovary a služby musia mať priamy a bezprostredný vzťah k uskutočneným plneniam, charakteru prác však nezodpovedajú druhy materiálu, ktoré mala dodať spoločnosť MPL TRADING spol. s r. o. Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s obstaraním tovarov a služieb, sú súčasťou nákladov zdaniteľných plnení platiteľa, čo daňový subjekt nepreukázal žiadnym dôkazom. Tieto nákladové zložky vo všeobecnosti vznikajú v zásade predtým, ako zdaniteľná osoba uskutoční zdaniteľné plnenie, ku ktorému sa nákladové položky vzťahujú, čo nepreukazujú doklady vyhotovené spoločnosťou MPL TRADING spol. s r. o., ktoré bolo dodané dňa 29.06.2018, 09.07.2018, 31.07.2018, čo je po dátume dodania uvedeného na faktúre č. 2018/003 zo dňa 05.03.2018, ktorý bol 28.02.2019. V odpovedi na výzvu zo dňa 11.03.2020 daňový subjekt uviedol, že stavebný materiál nakúpený od spoločnosti MPL TRADING spol. s r. o. bol použitý na stavbách realizovaných daňovým subjektom, čo nebolo daňovým subjektom preukázané, keďže podľa vyhotovených faktúr v kontrolovanom období mala byť realizovaná daňovým subjektom len jedna dodávka stavebných prác, a to pre STAVOINVEST-EU, s. r. o. Spoločnosť STAVOINVEST-EU, s. r. o. v reakcii na požiadavku správcu dane uviedla, že predmetom fakturácie zo strany žalobcu boli dokopové práce, pokládka rúr, pieskovanie, obsypy, bežné práce na stavbe. K tomu, či súčasťou prác bol aj materiál, sa táto spoločnosť nevyjadrila. Prijaté stavebné práce od Stavoinvest - SK, s. r. o. uvedený subjekt fakturoval odberateľovi PADALA a spol. s r. o. K vyjadreniu daňový subjekt STAVOINVEST-EU, s. r. o. predložil faktúru, ako aj súpis vykonaných prác a dodávok zo dňa 28.02.2018. Ako obdobie vykonania prác bol uvedený mesiac február 2018, názov a miesto stavby bolo uvedené: Vodovod NITRA. Za dodávateľa STAVOINVEST-EU, s. r. o. je uvedené meno pán W.. Spoločnosť STAVOINVEST- EU, s. r. o. predložila aj Zmluvu o dielo č. 02/2018 zo dňa 12.01.2018 uzavretou so spoločnosťou PADALA a spol. s r. o. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať stavebné a zemné práce na stavbe s názvom „Jaguár Land Rover Nitra Infraštruktúra“ a následne na ostatných stavbách podľa potreby firmy PADALA a spol. s r. o. V predmete zmluvy a ani v iných článkoch zmluvy nie sú dohodnuté podmienky, že stavebné práce budú spojené aj s dodávkou materiálu. Daňový subjekt v danej veci k obchodnému vzťahu so spoločnosťou MPL TRADING spol. s r. o. uviedol, že ozrejmil vykonanie stavebných prác pre spoločnosť STAVOINVEST-EU, s. r. o., pričom konkrétne sa jednalo o výkopové práce, pieskové lôžka, pokládku rúr a hútnenie. Išlo o služby spojené aj s dodávkou materiálu, pričom uvedené skutočnosti potvrdil aj samotný odberateľ daňového subjektu. V obchodnom

vzťahu MPL TRADING spol. s r. o. - Stavoinvest - SK, s. r. o. správca dane preveroval splnenie podmienok kontrolovaným daňovým subjektom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH z predložených faktúr vyhotovených dodávateľom MPL TRADING spol. s r. o. za tovar. Svoje vyjadrenie daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania nepreukázal žiadnym dôkazom. Skutočnosť, že poskytnutie služby bolo spojené aj s dodávkou materiálu, nebola preukázaná ani preverovaním vykonaným u daňového subjektu STAVOINVEST-EU, s. r. o., keďže vo svojom vyjadrení zo dňa 02.06.2020 k tomu, či súčasťou prác bol aj materiál, sa daňový subjekt nevyjadril. Následne malo byť toto plnenie fakturované spoločnosťou STAVOINVEST-EU, s. r. o. odberateľovi PADALA a spol. s r. o. Ani z predložených písomných dôkazov zo strany spoločnosti STAVOINVEST-EU, s. r. o. k tomuto obchodnému vzťahu nebolo preukázané, že súčasťou poskytnutia služieb je aj dodávka materiálu. Zo strany žalobcu neboli predložené také dôkazy, ktoré by svedčili v jeho prospech, a tie dôkazy a vyjadrenia, ktoré predložil, boli správcom dane v procese daňovej kontroly spochybnené. Pokiaľ žalobca uvádzal, že existenciu zdaniteľného plnenia potvrdil konateľ, ktorý práce vykonal a aj konateľ, ktorý práce prijal, prvostupňový správny orgán uviedol, že v skutočnosti sa k uskutočneniu a prijatiu zdaniteľného plnenia vyjadrovala len jedna osoba, a to J. W.. V prvom prípade ako konateľ spoločnosti Stavoinvest - SK, s. r. o., keď uviedol, že plnenie bolo uskutočnené pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s. r. o. V druhom prípade za odberateľa STAVOINVEST-EU, s. r. o. v pozícii zástupcu spoločnosti/ zamestnanca, a to v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 02.06.2020. Z uvedeného hľadiska nie je možné na uvedené vyjadrenia hľadieť ako na objektívne a vierohodné. Tvrdenie, že prijaté plnenia od daňového subjektu MPL TRADING spol. s r. o. použil daňový subjekt v rámci svojich uskutočnených plnení, nebolo preukázané ani následným vykonaným preverovaním správcu dane. Napokon prvostupňový správny orgán konštatoval, že daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného plnenia, pri ktorom nebolo preukázané, že toto použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ.

2. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ďalej vyplýva, že daňový subjekt v zdaňovacom období júl 2018 nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu od dodávateľa F.H.U. BOSSI E., ul. S., XX-XXX Nowy Targ na základe faktúr č. 1/18/UE zo dňa 03.07.2018, dátum dodania 03.07.2018, základ dane 7 681,31 Zl (1 750 eur, 20 % DPH 350 eur), za tovar - batériu BLANCO, drez BLANCO, rúru SAMSUNG, umývačku BOSCH, mikrovlnnú rúru, faktúry č. 16/18/KZAL zo dňa 03.07.2018, dátum dodania 03.07.2018, základ dane 13 821,13 Zl (3 148,82 eur, 20 % DPH 629,76 eur), vyhotovená za tovar - kuchynský nábytok, faktúra č. 17/18/KZAL zo dňa 11.07.2018, dátum dodania 11.07.2018, základ dane 11 121,95 Zl (2 574,05 eur, 20 % DPH 514,81 eur), vyhotovená za tovar - kuchynský nábytok a faktúra č. 2/18/UE zo dňa 11.07.2018, dátum dodania 11.07.2018, základ dane 10 785,77 Zl (2 496,24 eur, 20 % DPH 499,25 eur), vyhotovená za tovar - drez PYRAMIS, umývačka SAMSUNG, mikrovlnná rúra, rúru SAMSUNG. Daňový subjekt v prípade uvedených faktúr prijaté plnenia zdanil (§ 20 a § 69 ods. 2 zákona o DPH) a odviedol daň v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018. Súčasne postupoval podľa § 49 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, t. j. odpočítal si daň, ktorú uplatnil pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Pre vznik nároku na odpočítanie dane je podstatné, aby prijaté tovary a služby mali priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie s nárokom na odpočítanie dane. Platiteľ dane musí vedieť objektívne preukázať všetky skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane, t. j. že prijaté tovary a služby bezprostredne súvisia s jeho ekonomickou činnosťou. Z dokladov, ktoré mal správca dane k dispozícii pri výkone daňovej kontroly, nie je zrejmé, ako použil žalobca tieto prijaté plnenia pre svoje uskutočnené plnenia (§ 49 ods. 2 zákona o DPH). V reakcii na výzvu správcu dane žalobca uviedol, že prijaté plnenia od označeného daňového subjektu v zmysle faktúr boli použité v súvislosti s montážou kuchynskej linky v sídle daňového subjektu na adrese Krasňany 342. Správca dane poukázal na výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, z ktorého vyplýva, že sídlo žalobcu je od 09.04.2004 na adrese Krasňany 342, 013 03 Varín. Pokiaľ ide o miesto vykonávania ekonomickej činnosti, daňový subjekt sa na požiadavku správcu dane vyjadril, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach spoločnosť vykonávala sprostredkovateľskú činnosť, prevažujúcou činnosťou bolo uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Ekonomická činnosť bola vykonávaná na adrese Bytčianska 803, Považský Chlmec. Spoločnosť mala v predmetnom období aj skladové priestory, v preverovanom období spoločnosť vlastnila budovu a sklady v Považskom Chlmci, osobné autá a podľa tvrdení kontrolovaného subjektu mala aj zamestnancov. Správca dane zároveň zistil, že adresa Krasňany 342 je aj trvalým pobytom M. R., jedinej spoločníčky a konateľky danej spoločnosti. Na základe šetrenia sa nepotvrdilo, že by spoločnosť mala v relevantnom období zamestnancov. Prvostupňový správny

orgán následne uzavrel, že daňový subjekt okrem svojho vyjadrenia, že prijaté plnenia od označeného daňového subjektu boli použité v súvislosti s montážou kuchynskej linky v sídle daňového subjektu na adrese Krasňany 342, nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce toto tvrdenie. Žalobca v danej veci uviedol, že vždy mal sídlo na adrese Krasňany 342, 013 03 Varín, kde bola realizovaná aj montáž kuchynskej linky. Uvedenú kuchynskú linku využíval pri svojej obchodnej činnosti, keďže v sídle daňového subjektu sa realizujú obchodné stretnutia s klientmi, či obchodnými partnermi daňového subjektu. Pre objasnenie daňový subjekt uviedol, že na adrese Bytčianska 803, Považský Chlmec mal prenajaté skladové priestory, pričom k nim patrila aj kancelária, ktorá mu slúžila na obchodnú činnosť, a teda na stretnutia s klientmi a obchodnými partnermi, pokiaľ o to títo obchodní partneri požiadali, keďže mala táto kancelária výhodnejšiu polohu na podnikanie, a teda bola bližšie k Žiline ako sídlo daňového subjektu. Žalobca predložil faktúry pre odberateľov v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, išlo o spoločnosti TIGERCOVE SLOVAKIA, s. r. o., pravidelná mesačná fakturácia za služby spojené s údržbou a správou nehnuteľnosti, SALTICON SK, s. r. o. mesačná fakturácia za vykonanú prepravu, ktorá mala byť v období od januára 2018 do apríla 2018 realizovaná J. W. a v období od mája 2018 do augusta 2018 spoločnosťou TS INVEST SK, s. r. o. v subdodávke a spoločnosť VAIN, s. r. o., mesačná fakturácia, a to koordinácia dodávok drevnej štiepky s dodávateľskými firmami podľa potreby objednávateľa. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca poskytol rozdielne tvrdenia, pokiaľ ide o adresu Bytčianska 803, Považský Chlmec. Uvádzal totiž v podaní zo dňa 01.10.2019, že ekonomickú činnosť vykonával na tejto adrese, konkrétne že v preverovanom období spoločnosť vlastnila budovu a sklady v Považskom Chlmci. Toto tvrdenie nebolo preukázané žiadnym dôkazom. V predloženom Zozname majetku daňový subjekt evidoval jedinú nehnuteľnosť, a to garáž s dátumom zaradenia 01.02.2011 s dátumom vyradenia 02.01.2018. Naopak, v podaní zo dňa 17.07.2020 žalobca uvádzal, že na adrese v Považskom Chlmci mal prenajaté skladové priestory, pričom k nim patrila aj kancelária, ktorá slúžila na obchodnú činnosť, teda na stretnutie s klientmi a obchodnými partnermi, pokiaľ o to títo požiadali, keďže táto kancelária mala výhodnejšiu polohu na podnikanie (bližšie k Žiline). Ani k tomuto tvrdeniu daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz. Vo vzťahu k sídlu žalobcu na adrese Krasňany 342 vykonal správca dane dokazovanie aj žiadosťou adresovanou Okresnému súdu Žilina, Obchodnému registru, v ktorej požadoval zaslanie dokladov vo vzťahu k preukázaniu vlastníckeho alebo užívacieho práva k nehnuteľnosti na adrese Krasňany 342, Varín. Okresný súd Žilina dňa 17.12.2020 oznámil, že pri zápise do Obchodného registra nebola zo strany žalobcu doložená žiadna listina preukazujúca užívacie právo k nehnuteľnosti. Vykonaným preverovaním nebol teda získaný taký dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenia daňového subjektu, že nakúpený kuchynský nábytok, príslušenstvo a elektrospotrebiče súviseli priamo alebo nepriamo s ekonomickou činnosťou daňového subjektu Stavoinvest - SK, s. r. o. Správca dane teda spochybnil skutočnosť, že nakúpený tovar - kuchynský nábytok, príslušenstvo a elektrospotrebiče súviseli priamo alebo nepriamo s ekonomickou činnosťou žalobcu. Tieto pochybnosti neboli zo strany daňového subjektu odstránené žiadnym dôkazom. Aj v tomto prípade správca dane konštatoval porušenie ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH zo strany žalobcu tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že tieto použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ.

3. V ďalšej časti rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúr, ktoré mal vyhotoviť dodávateľ TS-INVEST SK, s. r. o. Išlo o faktúry č. 3007201802 zo dňa 30.07.2018, dátum dodania 30.07.2018, základ dane 6 025 eur, 20 % DPH 1 205 eur, vyhotovená za „nájom traktor - štiepkovač za mesiac júl 2018; 241 hod./25 eur“, a z faktúry č. 3007201803 zo dňa 30.07.2018, dátum dodania 30.07.2018, základ dane 4 364,25 eur, 20 % DPH 872,85 eur, vyhotovená za „prepravu MACOM Humenné, Lučenec, Tauris Mojmírovce, Tauris Rimavská Sobota; 7 935 km/0,55 eur“. Za účelom preverenia splnenia podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vykonal správca dane ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedka W. T., ktorý bol konateľom spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. v preverovanom zdaňovacom období, dožiadaním príslušnému správcovi dane za účelom preverenia účtovníctva spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o., výzvou adresovanou žalobcovi, ako aj spoločnosti SALTICON SK, s. r. o., ktorá figurovala ako miesto nakládky tovaru v zmysle faktúry, predmetom ktorej bola preprava. Správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom prepravy v zmysle odberateľskej faktúry č. 3007201803 zo dňa 30.07.2018 boli koreniny pre mäsové zmesi, čo potvrdil aj konateľ odberateľa SALTICON SK, s. r. o. Konateľ spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. W. T. nevedel jednoznačne identifikovať druh prepravovaného tovaru, pričom uviedol, že má dojem, že predmetom prepravy boli mäsové výrobky a koreniny. Konateľ spoločnosti SALTICON SK, s. r. o. uviedol vo svojej odpovedi, že spoločnosť sa zaoberá dovozom a distribúciou korenín a koreninových zmesí pre podniky

mäsospracujúceho priemyslu na Slovensku a predmetom prepravy, ktorú si objednal u spoločnosti Stavoinvest-SK, s. r. o. boli koreninové zmesi. Zmluva a objednávka na prepravu boli uzavreté so spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. len ústne. Konateľ tejto spoločnosti uviedol, že si myslí, že objednávka bola daná od pána J. W. písomne a nejaké veci boli odkonzultované ústne. Tvrdenie konateľa spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. nebolo preukázané dôkazmi a nebolo možné ho overiť v účtovníctve daňového subjektu z dôvodu, že spoločnosť TS-INVEST SK, s. r. o. po predaji obchodného podielu občanovi Českej republiky sa stala pre správcu dane nekontaktná. Písomná objednávka sa nenachádzala ani v dokladoch spoločnosti Stavoinvest-SK, s. r. o., ktoré mal správca dane k dispozícii pri výkone daňovej kontroly. K otázke, akým motorovým vozidlom bola vykonaná preprava, svedok W. T. uviedol, že spoločnosť TS- INVEST SK, s. r. o. v relevantnom období vykonávala obchodnú činnosť, stavebné práce a dodávanie elektroinštalačného materiálu, ktoré vykonávala výlučne subdodávateľským spôsobom, vykonávanie prepravy pre iné podnikateľské subjekty neuviedol. Tiež uviedol, že na názov dodávateľskej spoločnosti alebo osoby, ktorá mala pre spoločnosť TS-INVEST SK, s. r. o. vykonať preverovanú prepravu, si nespomínal. Nevedel uviesť, či sa jednalo o jedno alebo viac áut. Myslel si, že to bolo auto typu IVECO. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti SALTICON SK, s. r. o. preprava spoločnosťou Stavoinvest-SK, s. r. o. bola vykonávaná v období január až máj pánom W. vozidlom Peugeot Boxer, evidenčné číslo ZA552GH a v období od júna do augusta bol tovar prepravovaný inou dodávkou. Vodičom bol pán T., ktorý sa predstavil ako vodič od pána W.. Podľa faktúr vyhotovených v preverovanom reťazci (TS- INVEST SK, s. r. o. - Stavoinvest-SK, s. r. o. - SALTICON SK, s. r. o.) spoločnosť Stavoinvest-SK, s. r. o. mala zabezpečiť prepravu pre spoločnosť SALTICON SK, s. r. o. subdodávateľským spôsobom v mesiacoch máj až august 2018 a nielen v období jún až august 2018, ako uviedol konateľ spoločnosti SALTICON SK, s. r. o. Konateľ spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. sa počas svedeckej výpovede vyjadril, že prepravu zabezpečil subdodávateľsky, pričom na meno, resp. názov svojho dodávateľa si nespomenul. Tiež uviedol, že si nespomína podrobne na priebeh realizácie tejto prepravy z dôvodu, že pre spoločnosť TS-INVEST SK, s. r. o sa jednalo o menší obchod a nevenoval mu takú pozornosť. Konateľ spoločnosti SALTICON SK, s. r. o. však uviedol, že prepravu tovaru vykonal ako vodič pán T.. Rozporné vyjadrenia zakladajú pochybnosti o tom, kto skutočne a reálne predmetnú prepravu vykonal. Podkladom pre počet fakturovaných kilometrov bol záznam o prevádzke motorového vozidla vyhotovený zo strany spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o., ako dôkaz k uvedenému vyjadreniu daňový subjekt predložil „Záznam o prevádzke motorového vozidla - TS-INVEST SK, s. r. o.“ za máj až august 2018. Vyjadrenie daňového subjektu je v rozpore s vyjadrením konateľa TS-INVEST SK, s. r. o. W. T.. V rámci dokladov, ktoré boli zabezpečené KÚFS, a ktoré mal správca dane k dispozícii, sa v rámci dodávateľských faktúr nachádzali len samotné faktúry bez príloh vyhotovené dodávateľom TS-INVEST SK, s. r. o. pre odberateľa Stavoinvest - SK, s. r. o. za prepravu. W. T. ako svedok uviedol, že jeho dodávateľ vyhotovil len faktúru, žiadne iné doklady neboli vyhotovené. Následne zo strany spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. neboli vyhotovené žiadne podklady pre vyhotovenie faktúry pre spoločnosť Stavoinvest - SK, s. r. o., to zn. ani žiadne záznamy o prevádzke motorového vozidla. Ako dôkazy boli predložené zo strany žalobcu predtlačené listy (pravdepodobne z Knihy záznamov o prevádzke motorového vozidla). Tlačivá neboli vypísané v zmysle predpísaných náležitostí - chýbalo poradové číslo listu, bol uvedený mesiac a rok (v tvare „júl 2018“); meno vodiča bolo uvedené „T.“; v hornej časti tlačiva bolo dopísané „TS-INVEST SK“; nebolo uvedené evidenčné číslo motorového vozidla; nebol uvedený prenos ubehnutých kilometrov, zostatok pohonných látok. V časti tlačiva „podpis vodiča“ je uvedený podpis, ktorý by mal byť pána T.. Vizuálnym porovnaním podpisu uvedeného na Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 15.01.2020, ktorá bola vyhotovená zo svedeckej výpovede W. T. a podpisov uvedených na predložených záznamoch je možné usúdiť, že tieto nie sú totožné. Zo záznamov nie je zrejmé ani miesto začatia cesty/prepravy a jej konečné ukončenie, t. j. odstavenie vozidla. V tejto časti záznamov sú k jednotlivým dátumom priradené texty „Lučenec - späť“, „Humenné - späť“, „Mojmírovce - späť“, z čoho nie je možné určiť miesto, kde preprava začínala, a to prepravenie tovaru a odovzdanie jednotlivým odberateľom spoločnosti SALTICON SK, s. r. o., kde bolo ukončenie prepravy a odstavenie auta. Porovnaním počtu ubehnutých kilometrov, ktoré boli uvedené na dodávateľských faktúrach vyhotovených spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. s počtom fakturovaných kilometrov na faktúrach vyhotovených daňovým subjektom Stavoinvest - SK, s. r. o. pre odberateľa SALTICON SK, s. r. o. a súčasne v nadväznosti na predložené záznamy o prevádzke motorového vozidla a podklady (zoznamy prepráv) priložené k faktúram vyhotovených pre SALTICON SK, s. r. o., boli zistené nezrovnalosti v počte fakturovaných kilometrov za máj a júl 2018. V konkrétnostiach prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v zmysle dodávateľskej faktúry č. 3007201803 s dátumom dodania 30.07.2018 je zrejmý počet kilometrov 7 935, v zmysle záznamov o prevádzke motorového vozidla 9

273 km a v zmysle odberateľskej faktúry č. 2018/020 9 273 km. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že vykonaným preverovaním v prípade faktúry č. 3007201803 zo dňa 30.07.2018, ktorej predmetom bola preprava, nebolo preukázané počas výkonu daňovej kontroly, kto reálne prepravu vykonal. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Stavoinvest - SK, s. r. o. prepravu tovaru pre spoločnosť SALTICON SK, s. r. o. v mesiacoch máj až august 2018 zabezpečil prostredníctvom subdodávateľa TS-INVEST SK, s. r. o. Konateľ tejto spoločnosti W. T. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že spoločnosť TS- INVEST SK, s. r. o. predmetnú prepravu nevykonala (ani on osobne), ale jej vykonanie zabezpečil prostredníctvom ďalších subdodávateľov na mená a názvy, ktorých si nespomínal. Správca dane z kontrolných výkazov podaných daňovým subjektom TS-INVEST SK, s. r. o. za obdobie apríl 2018 až august 2018 zistil, že táto spoločnosť mala len dvoch subdodávateľov, a to UNI BizGROUP s. r. o. a WiloFood, s. r. o. Uvedené dve spoločnosti sú nekontaktné a nespolupracujúce. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že žalobca nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane nespochybnil skutočnosť, že preprava mohla byť vykonaná pre spoločnosť SALTICON SK, s. r. o., v priebehu daňovej kontroly však nebolo preukázané, kto v skutočnosti prepravu vykonal. Pokiaľ ide o plnenie v zmysle faktúry č. 3007201802 zo dňa 30.07.2018, predmetom ktorej bol nájom traktora od spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o., prvostupňový správny orgán odkázal na výsluch svedka W. T., konateľa spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. v relevantnom období, ktorý uviedol, že celá činnosť spoločnosti bola zabezpečovaná subdodávateľským spôsobom. Traktor, ktorý mal byť predmetom prenájmu, bol vo vlastníctve jeho dodávateľa, na meno a názov dodávateľa si nespomínal. Myslel si, že traktor mal evidenčné číslo a nebol prepravený, na prácu s týmto mechanizmom nebolo potrebné žiadne povolenie. Myslel si, že to bol nejaký starší typ ZETORU, traktor bol vždy dopravený na konkrétne miesto, napríklad Oščadnica, Terchovská dolina a okolie Martina, boli to miesta, kde sa skladovalo drevo a po ťažbe ostali konáre, ktoré sa potom spracovávali na štiepku. Myslel si, že to bolo následne dodávané do Martinskej teplárne. Niekedy sa bol pozrieť na miesto, kde pracoval štiepkovač; dodávateľ viedol evidenciu, koľko hodín pracoval daný stroj, na základe toho fakturoval spoločnosti Stavoinvest - SK, s. r. o.; množstvo odpracovaných hodín vždy odkonzultoval telefonicky so svojím dodávateľom. Svedok svoje vyjadrenia nevedel preukázať písomnými dôkazmi, keďže predal obchodný podiel v spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. M. W.. Uvedená konateľka aktuálne nespolupracuje a nebolo možné preveriť účtovníctvo spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. Aj v tomto prípade správca dane poukázal na to, že jediné dve spoločnosti, ktoré boli subdodávateľmi v relevantnom období vo vzťahu k spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o., boli UNI BizGROUP s. r. o. a WiloFood, s. r. o., ktoré sú nekontaktné a nespolupracujúce. K otázke prijatého plnenia - nájom traktora sa daňový subjekt, resp. jeho zástupca nevyjadrili a nepredložili žiaden dôkaz. Vykonanými preverovaniami neboli odstránené pochybnosti správcu dane o tom, že daňový subjekt TS-INVEST SK, s. r. o. reálne zabezpečil/vykonal prenájom traktora, ktorý je predmetom faktúr vyhotovených pre daňový subjekt Stavoinvest - SK, s. r. o. a neodstránil ich ani samotný kontrolovaný daňový subjekt. Rovnako nebolo preukázané splnenie podmienky definovanej v § 49 ods. 2 zákona o DPH pre možnosť uplatniť si právo na odpočítanie dane, t. j. ako prenajatý traktor využil daňový subjekt Stavoinvest - SK, s. r. o. v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 101697707/2021 zo dňa 09.09.2021 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal skutkový stav a postup správcu dane, pričom zistil, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené. V reakcii na konkrétne odvolacie námietky žalobcu uviedol, že zákonná úprava daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane začal jedným oznámením výkon daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia alebo za viaceré druhy daní. Ustanovenie § 47 daňového poriadku určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly, pričom táto úprava nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za viaceré zdaňovacie obdobia. Ustanovenie § 68 ods. 5 daňového poriadku upravuje, že správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel oproti vyrubenej dani, teda správca dane musí vydať rozhodnutie samostatne za každé zdaňovacie obdobie, keďže podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania a správca dane vyrubuje rozdiel oproti vyrubenej dani z podaného daňového priznania. Správca dane postupoval pri začatí daňovej kontroly, vyhotovení jedného protokolu a vydaní ôsmich rozhodnutí v súlade s platnou legislatívou. Pokiaľ ide o uplatnené právo na odpočítanie dane za obdobie júl 2018 v zmysle faktúry od dodávateľa MPL TRADING spol. s r. o., žalovaný odkázal na závery prijaté správcom dane a konštatoval, že dôkazy, ktoré má správca dane k dispozícii, nepreukazujú, že hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH boli splnené. Naopak, nesplnenie formálnej požiadavky správcu dane, ktorou žiadal žalobcu na

priradenie nakúpeného materiálu ku konkrétnemu plneniu uskutočnenému žalobcom na výstupe, malo za následok nemožnosť predložil jednoznačný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože nepreukázal, že materiál obstaraný v zmysle spornej faktúry použil na uskutočnené plnenia ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Na strane správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o použití obstaraného materiálu na podnikateľské účely. Správca dane pochybnosti vyjadril a vyzval žalobcu na podanie vysvetlenia, avšak žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a relevantne nevysvetlil a nepreukázal, že predmetný materiál súvisel s výkopovými prácami vykonanými pre označeného odberateľa STAVOINVEST-EU, s. r. o. Z uvedeného dôvodu je neopodstatnená námietka žalobcu, v zmysle ktorej namietal, že správca dane rozporuje skutočnosti, ktoré boli preukázané samotnými vyjadreniami zo strany žalobcu a samotného odberateľa STAVOINVEST-EU, s. r. o., pretože správca dane nespochybnil vykonanie výkopových prác pre odberateľa STAVOINVEST-EU, s. r. o. Pokiaľ ide o uplatnenie odpočítania dane v súvislosti s nákupom kuchynských spotrebičov, žalovaný uviedol, že hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane neboli splnené, pretože žalobca okrem vyjadrenia nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie, pričom nepreukázal vlastnícke právo, užívacie právo, jeho rozsah alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti, z ktorých by bolo zrejmé, že žalobca bol oprávnený na zakúpenie a zabudovanie kuchynských spotrebičov v predmetnej nehnuteľnosti a že má oprávnenie na realizáciu opravy, prípadne technického zhodnotenia nehnuteľnosti a najmä to, na koho náklady bude nehnuteľnosť opravovaná, prípadne technicky zhodnotená. Pokiaľ ide o ďalšie dodávateľské faktúry od spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o., žalovaný rovnako odkázal na skutkové závery prijaté správcom dane a konštatoval, že tu bol preukázateľne spochybnený vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK, s. r. o. a žalobcom, pričom bolo spochybnené dodanie sporných plnení prostredníctvom deklarovaného dodávateľa TS-INVEST SK, s. r. o., ktorý vystavoval faktúry, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Deklarovaný dodávateľ TS-INVEST SK, s. r. o. daň fakturovanú žalobcovi reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože si daň na výstupe znížil fiktívnymi faktúrami od ďalších pochybných a nekontaktných dodávateľov. Sporné faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom TS- INVEST SK, s. r. o. nemajú materiálny základ a boli vystavené bez ekonomického opodstatnenia. Pokiaľ žalobca odkazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, žalovaný uviedol, že dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane neboli nedostatky zistené u iných subjektov, na ktoré nemá žalobca žiaden dosah. Dôvodom pre obmedzenie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že obchodný vzťah s deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK, s. r. o. účelovo predstieral, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom získať daňovú výhodu (odpočítanie dane), na ktorú by bez predstieraného právneho úkonu nedosiahol. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na zamietnutie práva zdaniteľnej osobe, ktorá je príjemcom faktúry na odpočítanie dane uvedenej na faktúre, postačuje, aby správca dane preukázal, že zdaniteľná osoba nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa, pričom správca dane nie je v takomto prípade povinný skúmať vedomostnú stránku zdaniteľnej osoby o nezákonnom konaní iného subjektu, pretože dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby nemá žiaden vplyv na otázku, či sa dodanie uskutočnilo. Inými slovami, ak k dodaniu prostredníctvom deklarovaného dodávateľa reálne nedošlo, tak je logické, že žalobca o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že žalobca k spornému prenájmu traktora neposkytol žiadne dôkazy a vysvetlenia a k spornej preprave tovaru predložil doklady (záznamy o prevádzke vozidla), ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou dodatočne sám vyhotovil, a taktiež boli zistené skutočnosti, ktoré indikujú, že prepravu tovaru vykonával sám žalobca. Žalovaný tiež konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Závery správcu dane vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca a deklarovaný dodávateľ TS-INVEST SK, s. r. o. vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený, pričom dodávateľovi TS-INVEST

SK, s. r. o. uvedenému na sporných faktúrach vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť si právo na odpočítanie dane v zmysle sporných faktúr, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK, s. r. o., a taktiež nepreukázal, že materiál obstaraný v zmysle spornej faktúry od dodávateľa MPL TRADING spol. s r. o. a kuchynské spotrebiče obstarané od dodávateľa F.H.U. BOSSI E., Poľsko použil na uskutočnenie zdaniteľných plnení ako platiteľ. Námietky uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia v zmysle , , a . Uviedol, že pre spoločnosť STAVOINVEST-EU, s. r. o. vykonal stavebné práce, pričom konkrétne sa jednalo o výkopové práce, pieskové lôžka, pokládku rúr a hutnenie, pričom sa nejednalo iba o samotné poskytnutie služby, ale išlo o služby spojené aj s dodávkou materiálu, pričom uvedené skutočnosti potvrdil aj samotný odberateľ žalobcu spoločnosť STAVOINVEST-EU, s. r. o. Nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia, teda vykonania prác podľa faktúry, môže jednoznačne a bez rozporov preukázať práve konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala, resp. dodala a faktúru vystavila a konateľ spoločnosti, ktorý zdaniteľné plnenie prevzal, čo títo konatelia aj správcovi dane potvrdili. Žalovaný správny orgán ako podnikateľský subjekt nemá prístup k účtovníctvu svojich obchodných partnerov a už vôbec nemá nijakú možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť. Uvedené by bolo popretím konkurenčného podnikateľského prostredia, ak by mali odberatelia prístup ku všetkým obchodným partnerom svojho dodávateľa. Podnikanie je založené za účelom dosiahnutia zisku, pričom je zrejmé a všeobecne známe, že každý podnikateľ, či už živnostník alebo spoločnosť, si svoje know- how, resp. obchodné tajomstvo, či taktiku získania zisku v rámci svojho podnikania dobré stráži. Žalobca nemá dôvod ani kompetenciu preverovať prostredie dodávateľa (napríklad či vedie účtovníctvo, či má zmluvné a právne predpoklady dodať plnenie). Žalobca odkázal na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.11.2012, v zmysle ktorého dôkazné bremeno v záujme ústavne súladného výkladu nie je možné extenzívne vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou činnosťou nezabezpečoval. Žalobca tvrdil, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. Žalobca mal za to, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena. V tejto súvislosti odkázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, konkrétne sp. zn. , a . Správca dane rozporuje skutočnosti, ktoré boli preukázané samotnými vyjadreniami zo strany žalobcu a samotného odberateľa - spoločnosti STAVOINVEST-EU, s. r. o., pričom neuvádzal také dôkazy, ktoré by dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu vyvracali. Žalobca mal za to, že závery žalovaného správneho orgánu obsiahnuté v rozhodnutí sú len výsledkom jeho voľnej úvahy. Hoci boli výsluchom bývalého konateľa spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. W. T. získané dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, a teda aj napriek tomu, že W. T. vo svojej výpovedi potvrdil uskutočnenie všetkých zdaniteľných plnení, správca dane a žalovaný správny orgán uvedené bez akéhokoľvek relevantného dôvodu ignoroval a svoje závery odôvodnil iba tým, že deklarovaný dodávateľ TS-INVEST SK, s. r. o. je nekontaktný, pričom bývalý konateľ dodávateľa nemal konkrétne a relevantné informácie o sporných obchodných transakciách. Podľa názoru žalobcu žalovaný správny orgán založil svoje pochybnosti a závery len na skutočnostiach, že svedok si nevedel spomenúť s odstupom času na všetky informácie a detaily súvisiace s predmetným obchodným vzťahom, hoci sám počas konania uznával, že svedok s odstupom času (1,5 roka) si nemusel pamätať na všetky detaily svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca zopakoval, že žalovaný správny orgán nemôže skutočnosti, ktoré sa týkajú dodávateľov, a ktoré nemôže žalobca ovplyvniť, priznávať na úkor žalobcu. Hoci sa výpoveďou W. T., konateľa spoločnosti TS- INVEST SK, s. r. o. a vyjadrením spoločnosti SALTICON SK, s. r. o. potvrdilo dodanie a uskutočnenie zdaniteľného plnenia, žalovaný uvedené spochybňuje na základe skutočnosti, že spoločnosť SALTICON SK, s. r. o. vo svojom vyjadrení uviedla, že v mesiacoch jún - august bol tovar prepravovaný inou dodávkou, vodičom auta bol pán T., ktorý sa predstavil ako vodič od pána W.; nevie, komu patrilo vozidlo, preprava bola stále fakturovaná žalobcom. Žalovaný pritom uvádzal, že W. T. sa vyjadril, že prepravu nevykonala spoločnosť TS-INVEST SK, s. r. o., ale že ju zabezpečovala subdodávateľsky

dodávateľmi, ktorých nevedel identifikovať. Žalobca opäť k uvedenému uviedol, že nemožno na jeho úkor pričítať skutočnosť, ktorá sa týka inej spoločnosti, keďže nie je vecou žalobcu, akým spôsobom si jeho dodávateľ zabezpečil zdaniteľné plnenie. Žalobca mal uzatvorený obchodnoprávny vzťah so spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o., ktorá mu zdaniteľné plnenia dodala, pričom v záujme žalobcu bola len skutočnosť, aby mu boli zdaniteľné plnenia dodané a nie skutočnosť, akým spôsobom si ich zabezpečila spoločnosť TS-INVEST SK, s. r. o. Nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia podľa faktúry môže jednoznačne a bez rozporov preukázať práve konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala, resp. dodala a faktúru vystavila (TS-INVEST SK, s. r. o.) a konateľ spoločnosti, ktorý zdaniteľné plnenie prezval (Stavoinvest - SK, s. r. o.), čo títo konatelia aj správcovi dane potvrdili. Okrem uvedeného uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdzuje aj odberateľ žalobcu spoločnosť SALTICON SK, s. r. o., pričom sám správca dane v rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje, že konatelia potvrdili, že preprava bola zrealizovaná. Pokiaľ žalovaný nespochybňuje samotné zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom faktúr, bez ďalšieho nemôže konštatovať, že toto zdaniteľné plnenie nebolo dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Toto zdaniteľné plnenie musel žalobca od niekoho získať. Potom je logické, že zdaniteľné plnenie muselo byť uskutočnené a dodané spoločnosťou, od ktorej si toto objednal, a ktorá vystavila predmetnú faktúru, a ktorej konateľ tieto skutočnosti výslovne potvrdil. Na podporu svojho názoru žalobca odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Pokiaľ žalovaný správny orgán poukázal na pochybnosti o dodávateľoch či subdodávateľoch daňového subjektu, nemôže tieto pochybnosti a skutočnosti pričítať na úkor daňovému subjektu. Skutočnosť, že konateľ spoločnosti či subdodávatelia nie sú kontaktní, nemôže žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom navyše nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že sa títo stanú v budúcnosti pre správcu dane nekontaktní. Uvedené je potvrdené aj najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, konkrétne sp. zn. , pričom obdobný názor vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Ďalej žalobca uviedol, že žalovanému správnemu orgánu neprináleží hodnotiť a posudzovať pravosť podpisov, keďže nie je odborne spôsobilým subjektom z oblasti grafológie, tak ako sám uviedol, pričom na základe uvedeného nemôže preto správca dane sám vyhodnotiť podpis na listinách ako rozdielny a na základe toho nepriznať právo žalobcovi. Správca dane svoje závery nezakladá na žiadnom hodnovernom dôkaze, ale tieto sú iba výsledkom jeho svojvoľnej úvahy bez jediného dôkazu opaku. Poukázal na to, že v danom prípade došlo k neprimeranému zásahu do jeho právnej istoty. K dodávateľskej faktúre od spoločnosti F.H.U. BOSSI E. M. uviedol, že zdaniteľné plnenia boli použité v súvislosti s montážou kuchynskej linky v sídle žalobcu, pričom uvedenú kuchynskú linku žalobca využíval pri svojej obchodnej činnosti, keďže sa v sídle žalobcu realizujú obchodné stretnutia s klientmi či obchodnými partnermi žalobcu. Žalobca odmietal tvrdenia správcu dane, že nepreukázal vlastnícke či užívacie právo, resp. súhlas vlastníka nehnuteľnosti so zápisom do Obchodného registra. Poukázal na to, že pokiaľ by tieto skutočnosti pri zápise spoločnosti do Obchodného registra nepreukázal, nedošlo by k zápisu požadovanej adresy ako sídla do Obchodného registra. Žalobca odkázal na a konštatoval, že na zápis sídla do Obchodného registra sa vyžaduje splnenie podmienok v zmysle uvedeného ustanovenia a pokiaľ by tieto skutočnosti nepreukázal pri zápise sídla, Okresný súd Žilina by nevykonal zápis požadovanej adresy ako sídla do Obchodného registra. Žalobca poukázal na ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, pokiaľ ide o dôkazné bremeno daňového subjektu, najmä zákaz jeho ponímania extenzívnym spôsobom. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že ak majú správne orgány pochybnosti o uskutočnenom obchode, avšak iba pochybnosti, podozrenie, tieto samé o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu a v prípade pochybností je na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak. Správca dane nepreukázal opak tvrdení, ktoré predkladal a zdokladoval v rámci daňového konania daňový subjekt, a preto mu nemá byť odňaté jeho právo, tak ako to správca dane, resp. žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uvádza. Žalobca mal za to, že z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že tento si vopred stanovil cieľ nepriznať nárok žalobcovi, čomu následne prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania a z toho dôvodu vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu. Žalovaný správny orgán svoje tvrdenia a závery uvedené v rozhodnutí neopiera o žiadne relevantné argumenty, ale z pozície moci bez akejkoľvek opory v skutkový stav popiera všetky skutočnosti a predložené dôkazy. Žalobca v konaní preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich vykonanie predmetnou spoločnosťou, ktoré bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi v administratívnom spise, ale aj vyjadrením samotného žalobcu, vyjadrením bývalého konateľa spoločnosti TS-INVEST SK, s. r. o. a vyjadrením konateľov odberateľských spoločností (STAVOINVEST- EU s. r. o. a SALTICON SK, s. r. o.), ktorí vo svojich výpovediach priamo potvrdili spoluprácu so

žalobcom a vykonanie jednotlivých služieb v zmysle faktúr. Okrem uvedeného žalobca dodal, že samotná existencia zdaniteľného plnenia nebola správcom dane počas konania ani spochybňovaná. Žalovaný správny orgán nepredložil v konaní nijaký dôkaz opaku, ktorý by tvrdenia žalobcu vyvracal, ale stále svoje zamietajúce rozhodnutia opiera iba o svoje pochybnosti. Odôvodnenie žalovaného správneho orgánu je v zjavnom rozpore s obsahom administratívneho spisu a dôkazmi, ktoré sú v tomto spise obsiahnuté. Na záver žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sž do V 1/00, z ktorého vyplýva nadradenosť záujmu štátu v daňových konaniach, avšak nie na úkor nedodržania práva.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Odkázal na jednotlivé skutkové a právne závery prijaté správnymi orgánmi vo veci a reagoval na jednotlivé námietky vyjadrené v žalobe. Podľa jeho názoru dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane neboli nedostatky zistené u iných subjektov, na ktoré nemá žalobca žiaden dosah. Dôvodom pre obmedzenie práva žalobcu na odpočítanie dane bola skutočnosť, že obchodný vzťah deklarovaný dodávateľom TS- INVEST SK, s. r. o. účelovo predstieral, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom získať daňovú výhodu (odpočítanie dane), na ktorú by bez predstieraného právneho úkonu nedosiahol. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo možné konštatovať, že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa TS-INVEST SK, s. r. o. Zdaniteľná osoba, ktorej je odmietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu neexistencie zdaniteľného plnenia, sa nenachádza v porovnateľnej situácii ako zdaniteľná osoba, ktorej bolo plnenie skutočne poskytnuté, preto sa táto zdaniteľná osoba neopodstatnene odvoláva na rozsudky Súdneho dvora EÚ, kedy plnenie skutočne existuje, v zmysle ktorých je daňový úrad povinný skúmať úmysel zdaniteľnej osoby alebo zohľadniť úmysel iného subjektu v obchodnom reťazci. Daňové orgány zákonným spôsobom zistili všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijali právny záver, pričom postupovali v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver daňových orgánov vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca a deklarovaný dodávateľ TS-INVEST SK, s. r. o. vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený, pričom dodávateľovi TS-INVEST SK, s. r. o. uvedenému na sporných faktúrach vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, nie však podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky oprávňujúce ho uplatniť si právo na odpočítanie dane v zmysle sporných faktúr, pretože skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK, s. r. o., a taktiež nepreukázal, že materiál obstaraný v zmysle spornej faktúry od dodávateľa MPL TRADING spol. s r. o. a dodávateľa F.H.U. BOSSI E. M., Poľsko použil na uskutočnenie zdaniteľných plnení ako platiteľ.

7. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť podľa veta prvá na ďalšie konanie.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

10. Podľa veta prvá , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

11. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou nedostatkov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa názoru žalobcu nemá oporu v administratívnom spise.

12. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (v jazykovej aj logickej a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých). Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu právnych prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

13. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

14. Správny súd po oboznámením sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalovaný prezentoval viacero protichodných dôvodov vedúcich k potvrdeniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018. Žalovaný konkrétne v dôvodoch svojho rozhodnutia vo vzťahu k dodávateľovi TS-INVEST SK, s. r. o. uvádzal, že „správca dane spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi deklarovaným dodávateľom TS-INVEST SK, s. r. o. a odvolávajúcim sa, pričom bolo spochybnené dodanie sporných plnení prostredníctvom deklarovaného dodávateľa TS-INVEST SK, s. r. o., ktorý vystavoval faktúry, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu s cieľom podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH. Deklarovaný dodávateľ TS-INVEST SK, s. r. o. daň fakturovanú odvolávajúcemu sa reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože si daň na výstupe znížil ´fiktívnymi´ faktúrami od ďalších pochybných a nekontaktných dodávateľov. Sporné faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom TS- INVEST SK, s. r. o. nemajú materiálny základ a boli vystavené bez ekonomického opodstatnenia“. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že „ak k dodaniu prostredníctvom deklarovaného dodávateľa reálne nedošlo, tak je logické, že odvolávajúci sa o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že odvolávajúci sa k spornému prenájmu traktora neposkytol žiadne dôkazy a vysvetlenia a k spornej preprave tovaru predložil doklady (záznamy o prevádzke vozidla), ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou dodatočne sám vyhotovil, a taktiež boli zistené skutočnosti, ktoré indikujú, že prepravu tovaru vykonával sám odvolávajúci sa“. Napokon žalovaný uviedol, že „skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu plneniu vykonanému deklarovaným dodávateľom TS- INVEST SK, s. r. o.“

15. Na rozdiel od uvedeného správca dane v prvostupňovom rozhodnutí založil dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH z faktúr vystavených spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. a z toho plynúci záver o vyrubení rozdielu dane žalobcovi na konštatovaní, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom označeným na faktúre žalobcovi. Z rozhodnutia vyplýva, že správca dane nespochybnil vykonanie prepravy pre spoločnosť SALTICON SK, s. r. o. (odberateľská spoločnosť), ale nebolo preukázané, kto v skutočnosti prepravu vykonal. Pokiaľ ide o prenájom traktora od rovnakej dodávateľskej spoločnosti, tu správca dane poukázal na absenciu dôkazov reálneho plnenia.

16. V prípade dodávateľov MPL TRADING spol. s r.o. a F.H.U. BOSSI E. M., správca dane konštatoval absenciu dôkazov potvrdzujúcich použitie dodaných plnení na ekonomickú činnosť žalobcu. V prípade dodávateľa MPL TRADING spol. s r.o. uvedené zopakoval aj žalovaný. K dodaniu kuchynskej linky a spotrebičov spoločnosťou F.H.U. BOSSI E. M. žalovaný poukázal na absenciu vzťahu žalobcu k

nehnuteľnosti, kde mali byť spotrebiče zabudované a v závere konštatoval absenciu použitia vecí na svoje zdaniteľné plnenia.

17. Ako už bolo viackrát konštatované judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.01.2020 sp. zn. ), odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú okolnosti nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.

18. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, tak ako ho deklaruje (preukáže teda všetky podmienky stanovené slovenským právnym poriadkom k uplatneniu odpočtu - materiálne - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálne podmienky pre odpočet DPH), môže orgán finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužite práva alebo účasti na daňovom podvode; iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2017, sp. zn. ). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom alebo daňovému podvodu je nutné zneužitie práva, resp. daňový podvod v daňovom konaní preukázať.

19. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne stotožňovať, ako to učinil žalovaný v predmetnej veci, ktorý v prípade dodania služieb spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. zmätočne spochybňoval osobu dodávateľa, následne reálnosť plnenia a tiež odkázal na podvodné konanie. Išlo o dôvody, ktorý sú nezlučiteľné z hľadiska posudzovania konkrétneho skutkového stavu a nemožno ich aplikovať na individuálny skutkový stav naraz. Len na okraj správny súd pri rozlišovaní jednotlivých dôvodov podotýka, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je, aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam alebo získal daňové zvýhodnenie. Od zneužitia ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.

20. Z napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť tri rôzne skutkové podstaty znamenajúce neakceptovanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry vystavenej spoločnosťou TS-INVEST SK, s. r. o. (spochybnená reálna existencia plnenia, spochybnená osoba dodávateľa, spáchanie daňového podvodu), čo spôsobilo nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a ako bolo uvedené vyššie za daných okolností správny súd nevedel identifikovať, koho zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie podmienok pre odpočítanie dane, resp. nepriznanie tohto práva.

21. Správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP Krasca c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254-B s. 49, ).

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na citované ust. konštatujúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia (vo vzťahu k jednoznačnej identifikácii dôvodu pre nepriznanie práva žalobcu na odpočet DPH) a vráteniu veci žalovanému s poukazom na citované ust. veta prvá na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný viazaný vyššie vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu.

23. Na záver je potrebné dodať, že nie je vylúčené, že správny orgán po opätovnom zhodnotení uvedených dôkazov znovu dospeje k záveru o neexistencii práva žalobcu na odpočítanie DPH, avšak k naplneniu atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia bude potrebné rešpektovať znenie § 3 ods. 3 daňového poriadku a doplniť odôvodnenie rozhodnutia o zhodnotenie obsahu označených dôkazných prostriedkov, ich vierohodnosti, relevancie vo vzťahu k plneniu špecifikovanému v preskúmavaných faktúrach. Až takéto odôvodnenie bude možné následne byť podrobené správnemu súdnemu prieskumu a meritórnemu posúdeniu veci. Z § 3 ods. 3 daňového poriadku totiž vyplýva, že správny orgán je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodní, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie nepredstavuje svojvôľu, ale naopak malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

24. Napokon správny súd uvádza, že označené zmätočné dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie dane neboli identifikované v prípade dodávateľov MPL TRADING spol. s r.o. a F.H.U. BOSSI E. M.. Správny súd však nemohol pristúpiť k čiastočnému zamietnutiu žaloby, z ktorého dôvodu bolo rozhodnutie zrušené v celosti a bližšie sa súd materiálnou podstatou žalobných námietok nezaoberal.

25. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.