Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-794-2023.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Subarea
35Ek/794/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému č. 1: R. U., B.. XX.XX.XXXX, Z. XXX/XX, XXX XX T., proti povinnému č. 2: H. V., B.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX X., proti povinnému č. 3: L. V.O., B.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX X., o vymoženie pohľadávky vo výške 2 900 eur, o návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 30.03.2023, domáhal od povinného vymoženia 2 900 eur, na základe exekučných titulov - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.. ORPZ-HE-ODI2-9/2020-P-SK vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Humennom dňa 03.02.2020 (ďalej len „exekučný titul č. 1“), Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.. ORPZ-HE-ODI2-113/2020-P vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Humennom dňa 21.09.2020 (ďalej len „exekučný titul č. 2“), Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.. ORPZ-HE-ODI2-86/2020-P vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Humennom dňa 14.07.2020 (ďalej len „exekučný titul č. 3“), Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.. ORPZ-HE-ODI2-114/2020-P vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Humennom dňa 23.09.2020 (ďalej len „exekučný titul č. 4“) a Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.. ORPZ-HE-ODI2-110/2020-P vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Humennom dňa 08.09.2020 (ďalej len „exekučný titul č. 5“),
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
8. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
9. Súd po preskúmaní predpokladov na vydanie poverenia zistil, že návrh na vykonanie exekúcie obsahuje neodstrániteľnú procesnú vadu, pre ktorú nebolo možné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
10. Na to, aby sa niekto stal účastníkom exekučného konania netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, resp. osobou oprávnenou z exekučného titulu; stačí, ak podá návrh (v takom prípade sa stáva oprávneným) alebo aby návrh na vykonanie exekúcie smeroval proti nemu (v takom prípade sa stáva povinným). Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v (občianskom) procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
11. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).
12. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom) konaní. Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod práva alebo povinnosti,
nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny alebo zámeny účastníkov tohto konania (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
13. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného č.1, povinného č. 2 a povinného č. 3 vymoženia pohľadávky v celkovej výške 2 900 eur, na podklade piatich exekučných titulov.
14. Exekučným titulom č. 1, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.03.2020 a vykonateľnosť dňa 31.03.2020, bola uložená sankcia vo výške 500 eur osobe: L. W., B.. XX.XX.XXXX, X. titulom spáchaného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“).
15. Exekučným titulom č. 2, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2020 a vykonateľnosť dňa 30.10.2020, bola uložená sankcia vo výške 600 eur osobe: L. W., B.. XX.XX.XXXX, X. titulom spáchaného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.
16. Exekučným titulom č. 3, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2020 a vykonateľnosť dňa 18.08.2020, bola uložená sankcia vo výške 600 eur osobe: L. W., B.. XX.XX.XXXX, X. titulom spáchaného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.
17. Exekučným titulom č. 4, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2020 a vykonateľnosť dňa 30.10.2020, bola uložená sankcia vo výške 600 eur osobe: L. W., B.. XX.XX.XXXX, X. titulom spáchaného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.
18. Exekučným titulom č. 5, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2020 a vykonateľnosť dňa 03.11.2020, bola uložená sankcia vo výške 600 eur osobe: L. W., B.. XX.XX.XXXX, X. titulom spáchaného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.
19. Napriek nároku priznaného exekučnými titulmi voči osobe: PQ. W., B.. XX.XX.XXXX, X. sa oprávnený domáhal jeho vymoženia voči povinnému č. 1, povinnému č. 2 a povinnému č. 3, odôvodňujúc to Uznesením sp. zn. 10D/495/2021; Dnot 159/2021vydanom JUDr. Jánom Prazňákom, notárom - súdnym kominárom dňa 15.10.2021, v dedičskej veci po poručiteľovi: L. W., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, B. X. X., ktorým bolo rozhodnuté, že hnuteľný majetok (Zostatok na osobnom dôchodkovom účte vedenom v NN dôchodková správcovská spoločnosť, a. s., vedenom na meno poručiteľa, ku dňu smrti poručiteľa vo výške 6 033,73 eur) a pasíva (pohľadávka veriteľa Union zdravotná poisťovňa, a. s. z titulu nedoplatku na zdravotnom poistení, ku dňu smrti poručiteľa vo výške 56,11 eur) nadobúda v celosti čo do podielu poručiteľa rovným dielom: poz. J. R. U., G.. W.C., B.. XX.XX.XXXX, G.. Č.. XXXXXX/XXXX, X. Z. XXX/XX, T., U.; poz. mal. J. H. V.O., B.. XX.XX.XXXX, G.. Č.. XXXXXX/XXXX, X. X. XX, C. X., U. a poz. mal. U. L. V.O., B.. XX.XX.XXXX, G.. Č.. XXXXXX/XXXX, X. Z. XXX/XX, T., U., t. j. každý z nich zákonný dedičský podiel vo výške 1/3-ine. Predmetné uznesenie o dedičskom konaní nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2021.
20. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).
21. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci
hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.
22. Trestný zákon a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa Trestného zákona alebo pokuta podľa zákona o priestupoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty ako peňažnej sankcie za spáchaný priestupok (ako správny delikt) ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Ads 42/2008 zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/58/2010 zo dňa 30.07.2014).
23. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale osobným právom viazaným výlučne na osobu, ktorej bola uložená sankcia (t. j. na poručiteľa), a ktorý nie je predmetom dedenia, a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho právnych nástupcov - dedičov. Z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto exekučnom konaní pokračovať s povinnými - dedičmi poručiteľa.
24. V nadväznosti na vyššie uvedené má súd za to, že povinný č. 1, povinný č. 2 a oprávnený č. 3 nie sú pasívne vecne legitimovaní, nakoľko na nich neprešla povinnosť z exekučných titulov, keďže ide o povinnosť osobnej povahy, ktorá je viazaná výlučne na osobu, ktorej bola uložená, a teda neprechádza na iné osoby ako v tomto prípade na dedičov.
25. Na rámec uvedeného súd dopĺňa, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil ďalší nedostatok podania, a síce povinný č. 2 a povinný č. 3 nie sú plnoleté osoby, resp. nemajú procesnú subjektivitu. Procesná subjektivita je jednou zo základných procesných podmienok, na splnenie ktorej prihliada súd kedykoľvek počas konania (§ 161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)). V zmysle ustanovenia § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Súd má tak za to, že oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie mal k dotknutým povinným uviesť aj ich príslušných zákonných zástupcov.
26. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie dospel tak k záveru, že nie je možné mu vyhovieť, nakoľko oprávnený nie je oprávnený požadovať od povinných splnenie nároku priznaného exekučnými titulmi, keďže povinní nie sú pasívne vecne legitimovaní na plnenie predmetného nároku.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.