Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-20-2023.pdf
PDF · 93.69 KB
Case nature
Subarea
5Co/20/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci v právnej veci navrhovateľky P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, proti povinnému z neodkladného opatrenia: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom, M., R. XXXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2022, č.k. 15C/49/2022 - 67, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti povinnému nariadenie neodkladného opatrenia, kde žiadala, aby súd povinnému uložil povinnosť zdržať sa predaja zaťaženia právami tretích osôb a nakladania s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. R. a to s rodinným domom č. XXX, postaveným na parcele č. XXX, parcely registra C č. XXX, XXX. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že neodkladné opatrenia je v zásade prípustné v dvoch prípadoch a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala pridelenia spisu inému sudcovi, podľa obsahu by sa jednalo o námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorej bola vec pridelená na prejednanie, kedy namietala, že v minulosti bola totožná zákonná sudkyňa voči nej zaujatá a pochybila. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 49 ods. 1, 3 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Nespokojnosť navrhovateľky s rozhodnutím sudkyne v iných sporoch, nie je dôvodom na jej vylúčenie. Rovnako ani tvrdené pochybenie sudcu v iných konaniach. Keďže navrhovateľka nekonkretizuje žiadne konkrétne skutočnosti, z dôvodu ktorých by mala byť sudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, súd na jej námietku zaujatosti v náväznosti na § 53 ods. 3 CSP neprihliadol.
2. Čo sa týka samotného návrhu, súd mal za osvedčené, že na nehnuteľnosti, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka je vedená poznámka o tom, že bol vydaný exekučný príkaz súdnym exekútorom Mgr. Ing. Oľgou Hlucháňovou Exekútorským úradom v Považskej Bystrici pod sp.zn. 56Ex 665/21 na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností a to na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 15C 17/2019 o zrušení a vyporiadní podielového spoluvlastníctva tak, že bol nariadený predaj týchto nehnuteľností. Exekúcia je vedená na návrh oprávneného, ktorým je povinný z neodkladného opatrenia H. T.. Zo svojej činnosti mal súd zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp.zn. 15C/17/2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 17Co 54/2020 bolo zrušené podielového spoluvlastníctvo navrhovateľky a povinného k dotknutým nehnuteľnostiam a vyporiadané tak, že sa nariadil predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok predaja bude rozdelený podľa veľkostí spoluvlastníckych podielov medzi navrhovateľku a povinného. Navrhovateľka tak získa podiel
zodpovedajúci 1-ine z výťažku predaja. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2021, pričom dovolanie proti tomuto rozsudku bol uznesením NS SR pod sp.zn. 5Cdo 68/2021 odmietnuté.
3. Navrhovateľka sa tiež domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, kedy rozsudkom Okresného súdu Trenčín 15C 61/2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 5Co 30/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2021 bol jej návrh zamietnutý a zároveň dovolanie bolo odmietnuté uznesením NS SR pod sp.zn. 4Cdo 42/2022.
4. Navrhovateľka podala návrh na obnovu tohto konania 15C 61/2019, pričom konanie o obnovu je vedené pod sp.zn. 11C 36/2022. Z vlastnej činnosti odvolacieho súdu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2022, č.k. 11C 36/2022 - 35 bolo podanie žalobkyne odmietnuté, kedy žalobkyňa neodstránila vady podania tak, aby sa z neho dali vyvodiť konkrétne skutočností, ktorých sa žalobkyňa v žalobe domáha. S poukazom na odvolanie žalobkyne voči tomuto uzneseniu je vec vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 17Co 27/2023 a vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.
5. Ďalej je na Okresnom súde Trenčín vedené konanie pod sp.zn. 21C 47/2022 o neplatnosť dražby, kedy z návrhu nemožno identifikovať akej konkrétnej dražby sa týka, avšak z obsahu podania je možné vyvodiť, že sa má jednať o exekúciu vedenú súdnou exekútorkou Mgr. Ing. Oľgou Hlucháňovou, Notársky úrad Považská Bystrica pod sp.zn. 56Ex 665/21 vedenej na podklade rozsudku Okresného súdu Trenčín 15C 17/2019 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
6. Súd po oboznámení sa s listinami obsiahnutými v spise dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľka sa domáhala toho, aby sa zabránilo predaju dotknutých nehnuteľností, ku ktorému predaju smeruje návrh na vykonanie exekúcie podaný H. T. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trenčín o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k dotknutým nehnuteľnostiam a nariadil predaj a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov medzi stranami sporu. V prejednávanej veci sa jedná o výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, teda exekučného titulu, nakoľko je celkom zrejmé, že k predaju nebolo možné pristúpiť po dohode spoluvlastníkov dobrovoľne. V tejto fáze nie je možné exekúciu zastaviť nariadením neodkladného opatrenia. V exekučnom konaní má osoba dotknutá vedením exekúcie konkrétne inštitúty, ktoré smerujú k ochrane jej práv ako povinného. V danom prípade o nariadení predaja dotknutých nehnuteľností bolo rozhodnuté právoplatným a vykonateľným rozsudkom okresného súdu a preto následným neodkladným opatrením nie je možné výsledok právoplatne skončeného konania zvrátiť, prípadne znegovať. Navyše navrhovateľka neosvedčila akému subjektívnemu právu by mala byť poskytnutá ochrana formou neodkladného opatrenia, keď o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bolo už právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ aj navrhovateľka uvádza, že sa má jednať len o neodkladné opatrenie s obmedzenou dobou trvania, neuviedla dokedy by toto malo trvať. Navrhovateľka síce uviedla, že sa chce domáhať zaradenia nehnuteľností do dedičstva po poručiteľovi a podobne, ale toto svoje tvrdenie nijako nekonkretizovala, neodôvodnila a neuviedla žiadne také skutkové okolnosti nato, aby bolo možné učiniť záver o existencii nároku vo veci samej, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana dočasne trvajúcim neodkladným opatrením.
7. Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že sa ju povinný snaží pripraviť o jej podiel na dotknutých nehnuteľnostiach, toto tvrdenie nebolo osvedčené vôbec. Ako však bolo vyššie uvedené, ak podal povinný H. T. na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku návrh na vykonanie exekúcie formou predaja dotknutých nehnuteľností, ide o realizáciu jeho subjektívneho práva vyplývajúceho z exekučného titulu a nie je o protiprávne konanie. Nebolo osvedčené, ani tvrdenie navrhovateľky o tom, žeby sa voči nej povinný dopúšťal konania a praktík v rozpore s dobrými mravmi, či násilného správania, keď toto tvrdenie nebolo podložené žiadnymi bližšími skutkovými zisteniami, ani osvedčené konkrétnymi dôkazmi. Napokon, ak by sa H. T. pokúšal predať mimo exekúcie podiel na dotknutých nehnuteľnostiach, mohol by predať len jemu patriaci spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a nie podiel navrhovateľky. V takomto prípade by navrhovateľka mala predkupné právo k podielu H. T.. Preto aj pokiaľ by sa pokúsil H. T. predať svoj podiel mimo rámca začatej exekúcie, i tak by bez ďalšieho nebola založená potreba okamžitej ochrany práv navrhovateľky formou neodkladného opatrenia. Súd sa oboznámil aj s ďalšími konaniami vedenom na tunajšom súde a nezistil, žeby neodkladné opatrenia malo smerovať k ochrane nejakého iného jej trvajúceho práva, ktoré by súviselo s týmito ďalšími konaniami. V konaní
11C 36/2022 sa domáha obnovy konania o neplatnosť darovacej zmluvy a v konaní 21C 47/2022 sa domáha neplatnosti dražby, avšak nie je z neho možné dovodiť akej konkrétnej dražby by sa malo toto konanie týkať. Navrhovateľka preto neosvedčila vôbec existenciu trvania nároku, či práva ktorému by súd mal poskytnúť okamžitú ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá poukázala na tú skutočnosť, že povinný dňa 02.04.2018 uviedol inzerát na Bazoš.sk s tým, že predá dom a pozemok, kedy dom sa nachádza v katastri obce R. č. XXX a pozemok celková rozloha 8 árov. V inzeráte je zverejnené telefónnu povinného, čo znamená, že povinný svojím konaním porušil ust.§ 140a a zák.č. 40/64 Zb., teda porušil jej predkupné právo. Zverejnením inzerátu sa povinný pokúšal predať bez jej vedomia aj jej podiel. Predáva sa celý dom aj s pozemkami, tak ako je to vyznačené na fotokópiách listu vlastníctva. Zdôrazňuje, že povinný ju chce pripraviť o jej spoluvlastnícky podiel, prípadne jej robí schválnosti. Žiadala, aby bolo vyhovené jej návrhu s tým, že pokiaľ povinný chce vyplatiť jeho podiel, tak to bude z jeho spoluvlastníckeho podielu 3-iny. Uviedla, že by sa mala poskytnúť ochrana dočasná trvajúcim neodkladným opatrením z dôvodu skončenia a vyznačenia právoplatnosti rozsudku prvej a druhej inštancie ako aj NS SR a preto žiadala, aby súd vyhovel jej odvolaniu, potvrdil rozsudok, ktorým bude právoplatné skončenie o nariadení neodkladného opatrenia.
9. Na výzvu okresného súdu na doplnenie odvolania, navrhovateľka uviedla, že má zato, že sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie voči nej pochybila, bola zaujatá, porušila spravodlivý súdny proces voči nej. Vždy keď napíše žalobný petit, vec je pridelená Mgr. Gabriele Chudovskej, ako keby bola ona jediná na súde. Žiadala preto, aby súd postupoval v zmysle § 391 ods. 1 CSP a vydal a potvrdil právoplatný rozsudok Slovenskej republiky a zaviazal povinného k náhrade trov konania vo výške 100%.
10. Povinný sa k podanému návrhu ako aj k vydanému uzneseniu a odvolaniu zo strany navrhovateľky písomne nevyjadril.
11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
12. V prvom rade sa odvolací súd v prejednávanej veci zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti zo strany navrhovateľky voči sudkyni, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca tak, ako to predpokladá ust. § 49 ods. 1, 2, 3 CSP. Strany konania majú často pocit, že konajúci sudca je voči ním zaujatý. Tento ich pocit môže mať základ v rôznych skutočnostiach, napr. že sudca nevykonal všetky dôkazy, ktoré strana navrhla, alebo sudca koná príliš pomaly, alebo príliš rýchlo, sudca je v priateľskom vzťahu s protistranou a podobne. Nie každý subjektívny pocit strany o zaujatosti konajúceho sudcu však zakladá právo na výmenu konajúceho sudcu. Je potrebné vychádzať z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, kedy nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z konania a rozhodovania veci je výnimkou z tejto ústavnej zásady. Faktom je, že strana môže uplatniť námietku zaujatosti v prípade, keď sa dozvedela o dôvode vylúčenia sudcu, ak má vedomosť o pomere sudcu k sporu, k stranám, k ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, ak z tohto dôvodu možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti. Na druhej strane, však ust. § 49 ods. 3 CSP tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie uvádza, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Preto, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú len v procesnom postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti aj v iných veciach, súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada a vec ani nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie. Civilný sporový poriadok súdu neukladá ani povinnosť osobitne písomne, alebo inou formou oboznámiť stranu o tom, že sa na námietku neprihliada. Faktom je, že základom pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody a nie to, že účastník sa nestotožňuje s jeho rozhodovaním. Na dosiahnutie nápravy slúžia predovšetkým opravné prostriedky a nie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto základe bez ďalšieho nemožno urobiť závery o splnení podmienok na vylúčenie zákonnej sudkyne pokiaľ nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku.
Preto v prejednávanej veci bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na obsah vznesenej námietky zaujatosti pokračoval v konaní bez toho, aby vec predložil nadriadenému súdu, pretože tak ako uvádza ust. § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti. Navrhovateľka v rámci podaného odvolania zapakovala svoje námietky podané v návrhu a jediným dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne mali byť práve okolnosti spočívajúce v jej procesnom postupe pri rozhodovacej činnosti, čo však nie je nemôže byť dôvodom na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej veci. Preto sa odvolací súd ani takto vznesenou námietkou zaujatosti ďalej nezaoberal.
13. Čo sa týka samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade neodkladného opatrenia zákon predpokladá iba dva dôvody uplatnenia tejto formy procesného zabezpečenia a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Základným predpokladom pre jeho nariadenie je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 14. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam navrhovateľky v konaní o odvolaní, ktoré spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia je potrebné, že ide v celom rozsahu nedôvodnú argumentáciu s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Navrhovateľka sa v prejednávanej veci domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd povinnému uloží povinnosť zdržať sa predaja, zaťaženia právami tretích osôb a nakladania s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX, k.ú. Pruské. Uviedla, že nechce dopustiť, aby bola nehnuteľnosť prevedená na tretiu osobu, pretože sa bude domáhať zaradenia nehnuteľností do dedičstva po poručiteľovi s tým, že potvrdila, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1-ina a povinný - jej brat v podiele 3-iny. Dohoda s ním nie je možná a povinný z neodkladného opatrenia sa ju snaží pripraviť o jej podiel a nestráni sa praktikám v rozpore s dobrými mravmi. Žiada o dočasnú ochranu, ktorá bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
16. Je pravdou, že do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia v zmysle Ústavy SR, čl. 19 ods. 2, ktorá však nezaručuje ochranu súkromného rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručí len ochranu pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci fyzické a právnické osoby zasahovať do súkromného života iných vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Čl. 21 ods. 3 veta prvá Ústavy SR dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme naplnenia cieľov, ktoré tento odsek taxatívne vymenováva, teda na ochranu života, zdravia a majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných, alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Obidva články ústavy majú inú štruktúru a formuláciu podmienok v prístupe k ich výkladu a ich uplatňovanie v konkrétnej veci nemôže byť podstatný rozdiel. Pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzenia základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Žalobkyňa v prejednávanej veci neosvedčila tvrdené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v protiprávnom konaní žalovaného a neosvedčil neoprávnený zásah do jej práva na ochranu obydlia. Samotná realizácia rozsudku Okresného súdu Trenčín v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že jej dovolanie voči obom rozhodnutiam bolo NS SR odmietnuté, znamená, že v prejednávanej veci sa realizuje výkon rozhodnutia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým sú rozsudky, ktoré citoval vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie.
17. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávnosti nároku, ohľadom ktorého majú byť upravené pomery strán sporu tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia
musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z akých okolností vyvodzuje svoj nárok a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a má povinnosť tvrdenia čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhovania neodkladného opatrenia. Navrhovateľka v prejednávanej veci nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno akému subjektívnemu právu by sa mala poskytnúť formou neodkladného opatrenia ochrana s prihliadnutím na tú skutočnosť ako bolo vyššie uvedené, že dané exekučné konanie sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo a bol nariadený predaj spornej nehnuteľnosti zo strany súdu.
18. Je potrebné tiež zdôrazniť, že zákon síce umožňuje neodkladným opatrením aj trvale upraviť pomery strán sporu, avšak jedná sa o stav celkom výnimočný a zriedkavý a neodkladné opatrenie má predovšetkým charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto tam, kde je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný stav. Z obsahu podania navrhovateľky však nie je zrejmé, akú žalobu by mienila v prejednávanej veci podať a do akého momentu by malo byť prípadné neodkladné opatrenie platné.
19. V nadväznosti na predchádzajúce východiská je potom možné uzavrieť, že navrhovateľka v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej a potrebu neodkladnej úpravy pomerov s čím úzko súvisí práve preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý jej návrh ako nedôvodný zamietol.
20. To čo navrhovateľka uviedla v odvolaní nebolo spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).