Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_5Co-30-2021.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, proti žalovanému N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, t.č. bytom U., N. XXXX/XX, zastúpenému splnomocneným zástupcom S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. novembra 2020, č.k. 15C/61/2019-62, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a ustálil, že žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2019 domáhala určenia, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 16.01.2017 medzi žalovaným ako darcom a treťou osobou (synom žalovaného) ako obdarovaným, je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. c) CSP, nakoľko darovacia zmluva má vady, a to v čl. 1 bode 1, kde sa uvádza, že k rodinnému domu patrí príslušenstvo garáž nezapísaná na liste vlastníctve, oplotenie, plynová, elektrická a vodovodná prípojka. Uvedené príslušenstvo je v spoluvlastníckom podiele a nie vo výlučnom vlastníctve žalovaného, teda žalovaný nemohol darovať príslušenstvo ako celok. V čase podpisu zmluvy žalovaný nebol pri plnom vedomí, tento úkon nevykonal v čase plného zdravia s poukazom na § 37 a § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoje podozrenie opierala o vyjadrenia žalovaného, že on je vlastník nehnuteľnosti a on je tam doma a zmluva tak bola vyhotovená v nepriaznivom duševnom stave žalovaného Tiež poukazovala na to, že žalovaný ju škrtil. Podľa nej na darovacej zmluve nie je vyjadrený prejav vôle obdarovaného, že dar prijíma. V ostatných svojich podaniach žalobkyňa zmluve vytýkala aj to, že v darovacej zmluve nie je uvedený znalecký posudok a slovom a číslom hodnota daru. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že on vlastnil podiel o veľkosti 1 a žalobkyňa o veľkosti 1 k rodinnému domu súp. č. XXX a pozemkom v N. titulom dedenia v roku 2005 po zomrelej manželke žalovaného. Rodinný dom postavil spoločne s manželkou, kde spolu bývali aj s deťmi. Syn sa oženil a odišiel bývať do Žiliny, v dome ostala bývať žalobkyňa so 4 deťmi a vnukom. Postupne v spolunažívaní začali vznikať nezhody medzi žalovaným a žalobkyňou a jej synom, ktoré vyústili až do hrozby útokov na jeho osobu. Preto sa žalovaný rozhodol svoj podiel na dome a pozemkoch previesť na syna predmetnou darovacou zmluvou. Uviedol, že on zmluvu uzatváral pri plnom vedomí, uvedomujúc si svoje konanie. Fyzické a psychické útoky na jeho osobu ho prinútili odsťahovať sa k synovi do Žiliny v roku 2017, kde žije doposiaľ. Vyhlásil, že darovaciu zmluvu uzatvoril po dôkladnom zvážení, dobrovoľne, nikto na neho nerobil žiaden
nátlak. Bol duševne plne spôsobilý uzavrieť zmluvu a aj v súčasnosti je po mentálnej stránke úplne v poriadku, o čom priložil potvrdenie svojho lekára. Mal za to, že zmluvu uzavrel vo forme, akú vyžadujú zákony, inak by kataster nepovolil vklad vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 16.01.2017 žalovaný ako darca a S. C., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovaný uzatvorili darovaciu zmluvu. Nebolo sporným, že obdarovaný je synom darcu a súčasne bratom žalobkyne. V darovacej zmluve sa uvádza, že darca je v podiele o veľkosti 1 spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci N., okres Ilava, k.ú. Pruské zapísaných na LV č. XXXX , a to pozemok parc. reg. "C", parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2, pozemok parc. reg. "C", parc. č. XXX, záhrada o výmere 440 m2 a stavba - rodinný dom súp.č. XXX, postavená na pozemku parc. reg. "C", parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2. K rodinnému domu patrí príslušenstvo - garáž nezapísaná na liste vlastníctva, oplotenie, plynová, elektrická a vodovodná prípojka. Na základe tejto zmluvy darca daroval obdarovanému svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na uvedených nehnuteľnostiach a príslušenstve a obdarovaný prijal nehnuteľnosti v stave, v akom sa ku dňu podpisu zmluvy nachádzajú. Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor dňa 10.02.2017 pod č. V 166/2017 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva na základe tejto darovacej zmluvy v prospech obdarovaného S. C. v podiele 1. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. Pruské nehnuteľnosti - pozemok parc. reg. "C", parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2, pozemok parc. reg. "C", parc. č. XXX, záhrada o výmere 440 m2 a stavba - rodinný dom súp.č. XXX postavená na pozemku parc. reg. "C", parc. č. XXX sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 1 titulom dedenia a S. C. (splnomocneného zástupcu žalovaného) v 3, z toho podiel 1 titulom dedenia a podiel 1 titulom vyššie uvedenej darovacej zmluvy č. V 166/2017.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 37, § 38, § 40 ods. 1, § 628 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“). Ešte predtým, než súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu žaloby, súd sa musel vysporiadať s jej procesnou prípustnosťou s poukazom na ust. § 137 CSP. Žalobkyňa sa v konaní domáhala neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a jeho synom (ktorý nie je stranou v spore), teda sama nebola účastníčkou tejto darovacej zmluvy. Neplatnosť zmluvy namietala s poukazom na vady vôle žalovaného ako darcu, ktorý mal konať v duševnej poruche, ktorá ho činila pre tento úkon nespôsobilým, ďalej pre tvrdené chýbajúce náležitosti zmluvy, pre formálne chyby zmluvy, ako aj s poukazom na to, že mal žalovaný na obdarovaného previesť príslušenstvo rodinného domu ako celok, hoci toto je tiež len v spoluvlastníckom podiele. Žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (darovacia zmluva) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia, CSP zásadne nepripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP je spoločné, že priamo osobitný právny predpis priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Právo domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy preto, že táto je neplatná pre chýbajúce obsahové či formálne náležitosti alebo pre vady vôle jednej zo zmluvných strán, však zákon neustanovuje. Žiaden právny predpis neoprávňuje ani neukladá povinnosť inému podať žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy z uvedených dôvodov. Právo domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy z týchto dôvodov z osobitného predpisu nevyplýva, a preto vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol. Okrem toho treba dodať, že požadovaným výrokom určujúcim neplatnosť darovacej zmluvy by sa na právnom postavení žalobkyne nič nezmenilo, nakoľko kataster nehnuteľností by len obnovil predchádzajúci právny stav a za podielového spoluvlastníka s podielom o veľkosti 1 na prevádzaných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Pruské by zapísal žalovaného, t.j. žalobkyni by ostal nedotknutý jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach získaný dedením po svojej matke, ktorý podiel mala pred uzatvorením darovacej zmluvy a má ho rovnako aj teraz. V zásade platí, že neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať s úspechom i tá osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou napadnutej zmluvy, ale len ak bola takýmto právnym úkonom na svojich právach dotknutá. Avšak žalobkyňa, ktorá nebola účastníčkou napadnutej darovacej zmluvy, nebola
touto zmluvou nijako dotknutá, pretože sa jej práv k nehnuteľnosti právny úkon nijako nedotýka. Jej podiel na nehnuteľnostiach je pred prevodom a po prevode rovnako veľký, žalovaný previedol len svoj podiel o veľkosti 1 na svojho syna bez vplyvu na veľkosť podielu žalobkyne. Čo sa týka príslušenstva uvedeného v zmluve nezapísaného na liste vlastníctva, aj vo vzťahu k nemu podľa obsahu zmluvy žalovaný prevádzal len podiel o veľkosti 1 a nie celok, ako to uvádzala žalobkyňa. Súd má za to, že namietanou zmluvou žalobkyňa nebola ani nijak dotknutá na svojich právach a ani preto žaloba nemôže obstáť. Tento spor nemá na postavenie žalobkyne žiadny pozitívny dopad, a preto žalobu ňou podanú je potrebné s poukazom na znenie § 137 CSP považovať za procesne neprípustnú. Treba tiež konštatovať, že aj podľa staršej (no stále použiteľnej judikatúry) platilo, že ak určenie, ktorého sa žalobca domáha, má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/112/2004). Otázka platnosti či neplatnosti darovacej zmluvy je pritom len otázkou predbežnou, prejudiciálnou vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníckeho práva), a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení takejto predbežnej otázky, pretože je vždy možné žalovať aj priamo o určenie existencie práva. Platí teda, že pokiaľ je možné žalovať o určenie vlastníckeho práva (čo tu je možné, ak by súčasne bolo splnené, že žalobkyňa je právnym úkonom učineným inými osobami dotknutá na svojich právach), nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu dotýka (napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo/2147/99 z 02.04.2001). Okrem toho v prejednávanej veci je ešte ďalšia procesná vada, ktorá bráni tomu, aby žalobkyňa mohla byť so svojou žalobou úspešná. Žalobkyňa sa totiž domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako darcom a treťou osobou (S. C.) ako obdarovaným, ktorý nebol označený ako strana sporu, žalobkyňa jeho nezažalovala. Platí pritom, že ak sa žaluje neplatnosť zmluvy, musia sa konania zúčastniť všetci, ktorí zmluvu uzatvorili, resp. ak ich niet, ich právni nástupcovia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/122/2002, alebo sp.zn. 1Cdo/11/2003). Ak táto podmienka nie je splnená, nie je možné žalobe vyhovieť. Skutočnosť, že obdarovaný z darovacej zmluvy v konaní nevystupoval ako strana sporu, bráni tiež nad rámec už vyššie uvedeného tomu, aby sa súd zaoberal žalobou z meritórneho hľadiska. Aj toto bol dôvod, pre ktorý bol súd nútený žalobu zamietnuť. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako procesne neprípustnú a žalobu s neúplným okruhom účastníkov zamietol. Súd vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, ktoré mali procesný charakter, nevykonal z dôvodu hospodárnosti ďalšie žalobkyňou navrhované dokazovanie, ktoré bolo zamerané na preukázanie tvrdených dôvodov neplatnosti darovacej zmluvy.
3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nakoľko bol žalovaný v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, priznal mu súd voči plne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že darovacia zmluva nespĺňa náležitosti stanovené zákonom a darca v čase podpísania darovacej zmluvy konal v duševnej poruche. Žalobkyňa trvá na tom, aby bola v rámci konania doplnená lekárska správa od psychiatrického lekára žalovaného. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 10.11.2020 nevyjadril, ako nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, či dedením, prevodom alebo darovacou zmluvou, preto treba doložiť doklady. Darca pri darovaní nehnuteľnosti neuviedol znalecký posudok, pričom ak na predmetnú nehnuteľnosť bol vypravovaný znalecký posudok, uvedie sa, kto ho vypracoval a hodnota daru. V darovacej zmluve darca ďalej neuviedol, že sa zaväzuje do určitých dní od uzatvorenia zmluvy spísať odovzdávací protokol o odovzdaní daru, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súčasťou odovzdávacieho protokolu je aj uvedenie stavu meračov energií prislúchajúcich k nehnuteľnosti, čo nie je obsahom darovacej zmluvy. Darca vôbec neinformoval a neoboznámil žalobkyňu, že svoj podiel daruje svojmu synovi. Vklad do katastra nehnuteľností a darovacia zmluva boli vyhotovené po známosti. Žalobkyňa žiadala, aby súd vykonal dôkazy zamerané na zistenie duševného stavu žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy a oboznamoval ostatné predložené listiny, ktorými sa preukazovali pravdivé skutočnosti žalobkyne týkajúce sa dôvodov o neplatnosti darovacej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel.
5. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že nenavštevuje psychiatrickú ambulanciu a netrpí duševnými poruchami. Žalobkyňa (dcéra žalovaného) úmyselne očierňuje jeho osobu za účelom obohatenia sa na jeho majetku. Darovacia zmluva zo dňa 16.01.2017 bola uzatvorená slobodne, bez
nátlaku, pri plnom vedomí. Obdarovaný (syn žalovaného) plnohodnotne pomáha žalovanému, poskytol mu bývanie, nakoľko žalobkyňa donútila žalovaného odísť z domu, ktorý postavil spolu s manželkou. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že žalovaný nepreukázal, že trpí duševnými poruchami a bol pod psychickým nátlakom donútený darovať svoj podiel 1 na nehnuteľnosti svojmu synovi.
7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.
8. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností majúcich pôvod v obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov, skutkovo odôvodnil z konkrétnych zistení, ktoré pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol o žalobe na základe ustanovenia § 137 CSP podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Aplikáciu tohto ustanovenia Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku podporil poukazom na to, že nezistil právny predpis, ktorý by umožňoval podať predmetnú žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, pričom ani žalobkyňa neuviedla, z ktorého právneho predpisu vyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec posudzoval podľa prislúchajúcej právnej normy a túto si aj správne vyložil, teda vo veci pri rozhodovaní vychádzal zo správneho právneho posúdenia.
10. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 16.01.2017 medzi žalovaným ako darcom a jeho synom S. C. ako obdarovaným t.j. žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti. Odvolací súd má za to, že podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP sa možno žalobou domáhať takého určenia, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa neuviedla, z akého predpisu vyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy, pričom táto možnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Preukazovanie naliehavého právneho záujmu sa vyžaduje len pri určení, či tu právo je alebo nie je (napr. vlastnícke právo), čo nie je predmetom tejto žaloby. Je zrejmé, že žaloba v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP je prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 OZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), žaloba veriteľa na určenie, že dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a OZ). V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žiadny osobitný predpis neobsahuje také ustanovenia, z ktorého by priamo vyplývala možnosť domáhať sa neplatnosti darovacej zmluvy. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Na základe uvedeného bolo potrebné ustáliť, že podaná žaloba žalobkyne
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy je procesne neprípustná, nakoľko možnosť domáhať sa určenia jej neplatnosti nevyplýva z osobitného predpisu a bolo potrebné žalobu zamietnuť.
11. Na podporu tvrdení o neprípustnosti žaloby o určenie darovacej zmluvy odvolací súd konštatuje, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (v spojení s prípustnosťou tejto žaloby len vtedy, ak určité určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu) je, že účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu (práva), ak sa žalovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej sféry. Žalobkyňa nebola účastníkom darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 16.01.2017 medzi žalovaným a jeho synom, pričom je zrejmé, že darovacou zmluvou nebola nijakým spôsobom dotknutá na svojich právach. Prípadným vyhovením žaloby by bol obnovený len predchádzajúci právny stav, kedy by bol žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností opäť ako podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Pruské, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 16.01.2017 a podiel žalobkyne o veľkosti 1 by ostal nedotknutý a nezmenený bez ohľadu na osobu vlastníka podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX. Ďalšou skutočnosťou, ktorá bránila vecnému preskúmaniu nároku žalobkyne, bola absencia pasívnej vecnej legitimácie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 1Cdo/86/2017, sa všeobecne pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 122/2002, v zmysle ktorého, ak má byť určená neplatnosť zmluvy, napr. darovacej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli. Ak účastníkom konania nie je niektorý z účastníkov zmluvy (prípadne jeho právny nástupca), súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. V danom prípade boli účastníkmi darovacej zmluvy zo dňa 16.01.2017 žalovaný ako darca a jeho syn S.B. ako obdarovaný, ktorý v predmetnom spore nevystupuje ako pasívne vecne legitimovaný aj napriek tomu, že bol účastníkom darovacej zmluvy.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietnuť pre neprípustnosť takejto žaloby s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP a absenciu pasívnej vecnej legitimácie, kedy žalobkyňa v žalobe neoznačila všetkých účastníkov predmetnej darovacej zmluvy.
13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).