Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_15C-17-2019.pdf
PDF · 145.89 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, R., právne zastúpený: Mgr. Július Meszároš, advokát, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20B, Trenčín, proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom : W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., obec A., katastrálne územie A., zapísaným na LV č. XXXX, a to k pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXmX, pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, záhrada o výmere 440m2 a k stavbe- rodinnému domu súp.č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355m2 a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že nariaďuje predaj nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese L., obec A., katastrálne územie A., zapísaných na LV č. XXXX a to, pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355m2, pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, záhrada o výmere 440m2 a stavby- rodinného domu súp.č. XXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355m2, s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi žalobcu a žalovanú podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach tak, že žalobca získa podiel zodpovedajúci 3 výťažku z predaja nehnuteľností a žalovaná získa podiel zodpovedajúci 1 výťažku z predaja nehnuteľností.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Ilava, obec A., katastrálne územie A., zapísaným na LV č. XXXX, a to k pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355m2, pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, záhrada o výmere 440m2 a k stavbe- rodinnému domu súp.č. XXX, postavenom na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355m2 (ďalej len nehnuteľnosti alebo vyporiadavané nehnuteľnosti) a aby toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctve žalovanej za náhradu alebo aby súd vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že nariadi ich predaj.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele o veľkosti 3 a žalovaná v podiele o veľkosti 1. Žalobca nemá záujem zostať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou, nakoľko žije v Žiline a nehnuteľnosti v celosti užíva žalovaná. Pokúšal sa s ňou dohodnúť ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to listom zo dňa 22.02.2019, avšak žalovaná sa odmietla vzdať svojho spoluvlastníckeho podielu, hoci on jej podiel nežiada a chcela,
aby žalobca sa vzdal svojho podielu 1 , nakoľko údajne do spoločnej nehnuteľnosti investovala financie vo výške 1 jej hodnoty. Žalobca poukázal na to, že na podiel žalovanej na nehnuteľnostiach je evidované exekučné záložné právo. On navrhol žalovanej dva spôsoby vyporiadania, ako ich navrhuje aj touto žalobou, ani s jedným zo spôsobov žalovaná nesúhlasila, a preto je nútený podať žalobu na súd. Poukázal na to, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, prichádzalo by do úvahy preto ich prikázanie žalovanej, ale len ak preukáže spôsobilosť vyplatiť mu peňažnú náhradu rovnajúcu sa trhovej hodnote jeho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa žalovaná v konaní vyjadrí tak, že nehnuteľnosti nechce, navrhuje ich predaj a rozdelenie výťažku medzi strany sporu podľa veľkosti podielov.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že ona sa svojho podielu 1 nevzdá, nemá kde bývať a nemá z čoho vyplatiť žalobcu. Chcela, aby sa žalobca vzdal svojho podielu o veľkosti 1, pretože ich odpojil od plynu dňa 10.11.2017. Nemala z čoho kúriť, a preto investovala do rodinného domu. Navrhovala, aby súd rozhodol tak, že žalobca bude spoluvlastníkom v podiele 1 a ona tiež spoluvlastníčkou v podiele 1.
4. V replike žalobca uviedol, že napriek tomu, že žalobca má na nehnuteľnostiach podiel o veľkosti 3, žalovaná užíva nehnuteľnosti v celosti a neplatí mu za to žiadnu odplatu. Žalovaná sa o nehnuteľnosti nedostatočne stará, zanedbaním starostlivosti dochádza k nadmernému opotrebovaniu a k znižovaniu hodnoty nehnuteľností. S poukazom na to sa rozhodol túto situáciu riešiť aj mimosúdne, ale márne, nakoľko žalovaná navrhuje pre neho neprijateľné riešenie. Žalobca uviedol, že on nemá záujem vlastniť ani užívať nehnuteľnosti, ani ich časti, nakoľko býva v Žiline. Tiež nie je ochotný trpieť stav týkajúci sa vyššie opísaného užívania nehnuteľností. Návrh žalovanej obsiahnutý v jej vyjadrení nie je prijateľný, pretože nie je akceptovateľné, aby sa obaja stali podielovými spoluvlastníkmi s podielmi o veľkosti 1. Dodal, že on sám je v nepriaznivej sociálnej situácii, kedy bol aj nútený požiadať Centrum právnej pomoci. Z tohto ale aj z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že ani jedna zo strán nie je schopná vyplatiť protistranu pre prípad prikázania nehnuteľností jednému z nich a tiež z vyjadrenia žalovanej podľa neho vyplýva, že ona ani nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, keď žiada, aby sa každý z nich stal podielovým spoluvlastníkom s podielom 1. Zároveň upravil navrhovaný spôsob vyporiadania tak, že navrhuje, aby súd vyporiadal zaniknuté podielové spoluvlastníctvo predajom s rozdelením výťažku stranám podľa veľkosti ich podielov. Tiež uviedol, že rozpory medzi stranami sporu sú natoľko intenzívne, že absolútne vylučuje spoločné užívanie nehnuteľností, nakoľko by to viedlo k vzniku konfliktných situácií, nevylučujúc ďalšie súdne spory.
5. V duplike žalovaná uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná. Žiada to, aby sa žalovaný vzdal svojho podielu o veľkosti 1 a aby sa ona tak stala spoluvlastníčkou s podielom 1 a žalobca ako jej brat spoluvlastníkom 1 nehnuteľností. Žiadala zohľadniť investície do domu, pretože ju odpojil žalobca od plynu a elektriky, preto žiadala, aby si súd zistil okolnosti týkajúce sa odpojenia. Uviedla, že žalovaný sa o nehnuteľnosti nestará, neprispieva na opravu a údržbu a ona tak každú opravu vykonáva na svoje náklady, pretože má v dome trvalý pobyt ona aj jej deti. Tiež uviedla, že žalobca sa k nej správa násilne a znemožňuje jej dôstojné užívanie nehnuteľností. Tiež uviedla, že žalobca podal aj inzerát na predaj domu bez jej vedomia, čím porušil jej predkupné právo. Na dome je exekúcia.
6. Pokiaľ žalovaná v ďalších podaniach uvádzala, že žiada zohľadniť jej investície do domu, súd ju jednak na pojednávaní poučil o náležitostiach podania a procesných aspektoch takéhoto návrhu a súčasne ju uznesením zo dňa 28.10.2019 vyzval pod následkom odmietnutia podania na odstránenie vád podania, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť vzájomnou žalobou o širšie vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nakoľko ani po doplnení jej podania nespĺňalo toto náležitosti riadnej žaloby, súd uznesením zo dňa 18.11.2019 toto podanie žalovanej odmietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2019. Širšie vysporiadanie podielového spoluvlastníctva pozostávajúce z vyporiadania do nehnuteľností vložených investícií tak nie je predmetom konania.
7. V ďalšom konaní žalobca uvádzal, že on sám nehnuteľnosti nechce a nepotrebuje a poukázal tiež na to, že je nutné prihliadnuť na to, prečo je žalovaná insolventná, keďže dnes nepracuje len ten, kto pracovať nechce, a preto na túto okolnosť je potrebné prihliadnuť pri hodnotení sociálnej situácie žalovanej. Nie je mu známa žiadna zdravotná indispozícia, ktorá by žalovanú obmedzovala alebo bránila jej sa zamestnať. Uviedol tiež, že sa od žalovanej nedomáha žalobou náhrady za užívanie jeho podielu, pretože by žalovaná nebola schopná mu túto náhradu vyplatiť, vzhľadom na svoju sociálnu situáciu. Žalovaná za užívanie nehnuteľnosti nad rámec svojho podielu žalobcovi nič neplatí a jej situácia má byť v zmysle jej obrany dôvodom, prečo by mal súd žalobu zamietnuť. S týmto nesúhlasil, nakoľko protiprávny
stav na nehnuteľnostiach vládne bez zavinenia žalobcu a žalovaná nevyvinula žiadnu aktivitu, aby sa tento stav zmenil. Uviedol, že nehnuteľnosti nemá záujem užívať, nie je ochotný a ekonomicky ani schopný investovať do úpravy nehnuteľností tak, aby sa tieto po technickej stránke rozdelili a žalobca ani nemá finančné prostriedky, ktorými by mohol financovať stavebné úpravy resp. vyplatiť žalovanú pri prikázaní jej podielu. Do úvahy prichádza iba zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie predajom tak, že si výťažok z predaja strany rozdelia podľa veľkosti svojich podielov. V konaní neboli zistené a preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť.
8. Žalovaná v ďalšom konaní opakovane poukazoval na to, že žalobca dňa 10.12.2017 odpojil dom od plynu a dňa 05.12.2017 aj od elektriny s uvedením dôvodu, že otec strán sporu sa odsťahoval do Žiliny a dom nik neužíva. Oni preto v dome mrzli, nemali ako variť, kúpať sa, a preto začali kúriť tuhým palivom. Inzeroval tiež nehnuteľnosti bez jej súhlasu a bez súhlasu exekútora, pričom všetci podieloví spoluvlastníci majú rovnaké práva a povinnosti. Záujemcovia o kúpu chodili po zverejnení inzerátu obzerať nehnuteľnosť, ale aktuálne už záujemcovia nechodia. Žalobca sa mal vyjadrovať arogantne, že z domu pôjde preč a tiež v roku 2005 mal žalobca vybrať bez jej vedomie peniaze z vkladnej knižky. Poukazoval na osobu žalobcu a na to, že v minulosti spáchal trestné činy a aj na to, že v dome otec strán sporu nemá doživotné právo bývania. Žalobca nemôže tvrdiť, že žalovaná užíva nehnuteľnosti neoprávnene, keď aj ona má tam svoj podiel, stará sa o ne, investuje. Zákon umožňuje, aby si žalobca našiel geodeta a tento povedal, že „toto je tvoje a to je moje“, ale podľa nej sa to nedá vyčleniť v dome a zamerať tak, že sa povie, čo je koho. Uviedla, že všetci sú zadlžení, na čiernej listine, banka im najbližších 5 rokov peniaze neposkytne. Nemajú financie na úpravu domu, ak by sa tento mal rozdeliť.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
10. Vrámci svojho výsluchu žalobca uvádzal, že on stále od susedov počúva sťažnosti, aby v dome, kde býva žalovaná, spravil poriadok. Susedia sa na nich sťažujú. Teraz tam namontovali na dvor nejakú lampu a sused sa sťažoval, že mu to svieti rovno do okien. Susedia sa sťažujú, že sestra žijúca v dome je neprispôsobivá. Otec v záhrade nasadil ovocné stromy, sestra niektoré z nich vyrezala. Otec býva s ním v Žiline, do chalupy ani prístup nemá, pretože mu žalovaná tvrdí, že tam nemá žiaden podiel a že tam nemá čo robiť. On tam má ale doživotné právo. Bez jeho vedomia žalovaná v chalupe vyhodila plynový kotol. Odpojil ich otec od plynu a elektriky, pretože to bolo písané na neho. Keď otec v byte býval všetko platil, keď sa odsťahoval, platiť prestal. Žalobca uviedol, že on nepodával žiadne návrhy na odpojenie plynu a elektriky, iniciátorom toho bol otec. Žalobca si pamätá, že pri odpájaní plynu mu volali, že je potrebné, aby to niekto podpísal a že je jedno, kto to podpíše, a teda keď otec nebol k dispozícii, podpísal to on. V nehnuteľnosti bola zváračka, cinkulár, zváračku žalobca našiel na internete, že sa inzeruje jej predaj. Žalobca mal v nehnuteľnosti uložených 50m kábla, stojí teraz aj 500eur, a tento mu žalovaná ukradla. K sociálnej situácii žalovanej uviedol, že ona mala trojizbový byt v Trenčíne. V dedičskom konaní po matkinej smrti jej žalobca navrhoval „daj mi byt a ja ti dám chalupu“, načo mu ona povedala „čo ja nechám deťom?“. Inzerát, ktorý žalovaná doložila do spisu, písal žalobca, myslel ho vážne, mal záujem nehnuteľnosti predať, pretože žalovaná raz hovorila áno, potom nie, nedalo sa s ňou dohodnúť. Od nehnuteľnosti nemá žalobca ani kľúče a nemá tam prístup. Keď tam aj príde, nikto mu neotvorí. Naposledy, keď tam prišiel otec, žalovaná bola doma, no nevpustili ho. Nehnuteľnosť ani on ani otec užívať nemôžu, ani otec nemá od domu kľúče. Uviedol, že žalovaná mala v Trenčíne byt, na ktorom ale viazol dlh 40.000,- SK. Otec žalovanej dal peniaze, aby tento dlh vyplatila, napriek tomu došlo k predaju a teraz účelovo tvrdí, že nemá kde bývať. Uviedol, že otec na neho previedol 1 na nehnuteľnostiach, on ale na otca, čo sa týka tohto prevodu, nenaliehal, otec mu sám povedal, že chce ísť k žalobcovi bývať. Bolo to po skúsenosti, keď raz v sobotu večer sa vracal z kostola, kam vždy chodil, v mraze a snehu, žalovaná pozamykala dom a bránu a on 83 ročný sa nemal do domu ako dostať. Vtedy mu povedal, že chce ísť bývať k nemu do Žiliny, doteraz býva s ním a je ešte ako-tak sebestačný. Po tejto skúsenosti ešte žalovaná otca obvinila, že ju chcel biť a chcela ho ísť udať.
11. Žalovaná vrámci výsluchu uviedla, že v dome býva ona, jej štyri dospelé deti a maloletý vnuk. Ona býva v dome od narodenia, keďže je to rodičovský dom. Žalobca otca prehovoril, aby mu podiel 1 na nehnuteľnostiach daroval, brat sa o nehnuteľnosti vôbec nestará, nezaujíma sa, nerobil nikdy nič na záhrade, nekosil. Žalobca sa o dom nestará, nijakým spôsobom na nehnuteľnosť neprispieva, keď sú prívalové dažde, vytápa pivnicu, a keby tam žalovaná nebývala, tak by to bolo zatopené, pretože by to nemal kto odčerpať. O nehnuteľnosti sa stará výlučne ona s deťmi. Ak by pri rozdelení nehnuteľnosti
boli potrebné nejaké financie, uviedla, že tieto by nebolo problém zohnať, ale nevie si predstaviť, žeby tam mala bývať s bratom, to by si tam radšej nasťahovala „cigáňa“. Následne uvádzala, že je pravda to, čo povedal jej splnomocnený zástupca už v konaní skôr, že sú všetci zadlžení a že banka im peniaze neposkytne a že nemajú žiadne financie na úpravu nehnuteľností, avšak dlžoby sa stali kvôli žalobcovi, ktorý ich odpojil od energií a museli kúpiť kotol. Je zadlžená kvôli investíciám do plynu a elektriky, financie na výplatu žalobcu ani na rozdelenie nehnuteľnosti nemá. Má exekúciu na podiele nehnuteľnosti, táto je aktuálna, nehýbe sa to. K finančnej situácii uviedla, že je aktuálne bez príjmu, poberá len dávky v hmotnej núdzi, je zaevidovaná na úrade práce, nezamestnaná asi dva roky, podáva si žiadosti do práce. Zatiaľ sa jej prácu nájsť nepodarilo, vždy zoberú iba mladších. Má zdravotné obmedzenia, ktoré jej neumožňujú nájsť si tak ľahko prácu, lebo má načúvací strojček a vysoký tlak. Nesúhlasí s predajom nehnuteľností a to z dôvodu, že ona nemám kam ísť a brat má kam ísť. Vie, že jej podiel na nehnuteľnosti je 1 a žalobca má 3, Celú nehnuteľnosť užíva preto, lebo žalobca sa o to nestará, dom je tak, ako ho otec kedysi postavil, nikdy do neho nič brat neinvestoval, neinvestoval ani po tom, čo dostal od otca polovicu domu. Užíva celú nehnuteľnosť preto, lebo to nemajú ani vymerané, nevie, koho je ktorá časť. Ona ani nevyzývala žalobcu na to, aby jej s nehnuteľnosťou pomáhal, nekomunikuje s ňou už dlho, od smrti matky, možno aj skôr, tak prečo by to mala robiť. Žalobca nikdy s ničím nepomohol ani v dome ani na záhrade, nevie ani kosačku chytiť do ruky, vždy všetko robil otec a teraz sa o všetko stará ona s deťmi. Uviedla, že síce vlastnila byt, bol to byt, ktorý mala s manželom, ale nebývala tam. Mala 5 detí a zostala bývať v rodinnom dome, deti ani do bytu nechceli isť, lebo boli zvyknuté už na dom, školu a na všetko. Ona povyplácala všetky dlžoby, potom manželovi povedala, že teraz je na rade so splácaním on, sľúbil, že to bude platiť, potom prestal, až jej nakoniec prišla písomnosť, že stavebné bytové družstvo byt predá a že sa má vysťahovať. Aj žalobca ale prišiel o byt. Čo sa týka schválnosti, ktoré uvádzala, že jej žalobca robí, tieto spočívajú v tom, že podáva stále na ňu trestné oznámenia. Uviedla, že mala konflikty aj s otcom, ktorý ju škrtil a otec povedal, že na dom má kupca a že dom bude predaný.
12. V konaní bolo z LV č. XXXX. pre k.ú. A. zistené, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností, a to žalobca v podiele 3 a žalovaná v podiele 1. Na podiel žalovanej je zriadené exekučné záložné právo exekútorom JUDr. F. F. na základe exekučného príkazu EX XXXX/XX.
13. Pred podaním žaloby žalobca listom zo dňa 22.02.2019 vyzval žalovanú na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom navrhol jej dve alternatívy vyporiadania, a to prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou výplaty žalobcu alebo predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja medzi oboch podľa výšky ich podielov. Na návrh žalobcu žalovaná reagovala tak, že ona sa svojho podielu nevzdá a žiadala, aby sa podielu 1 vzdal žalobca, pretože ona musela investovať do domu v hodnote zodpovedajúcej 1 hodnoty domu. 14. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 21.12.2018 bolo zistené, že žalobca je rozvedený, je poberateľom invalidného dôchodku v sume 316,60 eur mesačne a poberá nájom z pozemkov v sume 30,- eur ročne, a teda jeho mesačný príjem je spolu 318,60 eur. Bolo zistené, že nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorého predajom by si mohol zabezpečiť vyšší príjem. Má byt, ktorý užíva na trvalé bývanie. Žalobca spĺňa podmienku materiálnej núdze, a preto mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou v sume 40,- eur.
15. Súd zistil, že žalobcom bol inzerovaný predaj vyporiadavaných nehnuteľností inzerátom na webe zverejneným dňa 02.04.2018, pričom žalobca potvrdil, že inzerát zverejnil on.
16. Žalovaná predložila potvrdenia o úhradách nedoplatkov za dodávku plynu a elektriny z roku 2017 a potvrdenie o výmene plynového kotla vo vyporiavanom dome súp.č. XXX z dôvodu jeho nefunkčnosti, keďže tento nebol už prevádzkyschopný a bol nebezpečný.
17. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilná správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podĺa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
18. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia podieloví spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, a pokiaľ nedôjde medzi nimi k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie súdnou cestou. Pri svojom rozhodovaní súd nie je viazaný konkrétnym návrhom spoluvlastníka, ale môže rozhodnúť aj inak, zákon však určuje záväzné poradie spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktoré súd musí rešpektovať. Na prvom mieste súd skúma, či vec možno reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Pri zrušení spoluvlastníctva nehnuteľností - pozemkov reálnym rozdelením veci je potrebné, aby bolo možné vytýčiť hranice medzi novo vzniknutými parcelami, aby bolo možné zaviesť nový stav do evidencie nehnuteľností. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností treba skúmať, či môžu slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe, pričom pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy ako aj tvaru. Pokiaľ spoločnú vec nie je možné reálne rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, prichádza potom do úvahy druhý spôsob, ktorým je prikázanie vecí za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní súd prihliada nato, aby vec mohla byť účelne využitá i vzhľadom na výšku podielu spoluvlastníkov. Tretím spôsobom vyporiadania je predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov, ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov.
19. V konaní mal súd preukázané, že strany sporu sú spoluvlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ku ktorým sa navrhuje, a to žalobca v podiele 3 a žalovaná v podiele 1. V časti „C“ označenej ako ťarchy na LV je uvedený exekučný príkaz za účelom zriadenia exekučného záložného práva na podiel žalovanej o veľkosti 1 na všetkých nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom vyporiadania. Pri rozhodovaní súdu platí zásada, že spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval proti svojej vôli. Súd preto pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva na návrh žalobcu.
20. Z ustanovenia §142 ods. 1 OZ vyplýva, že prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. Vo vzťahu k vyporiadavaným nehnuteľnostiam súd uzavrel, že ani jedna z nich nie je deliteľná. Žalobca od počiatku tvrdil, že nehnuteľnosti vrátane stavby nie sú deliteľné a toto tvrdenie žalovaná ani nespochybňovala, nežiadala nehnuteľnosti rozdeliť, v konečnom dôsledku sa pri úvahe o rozdelení domu vyjadrila tak, že si to nevie predstaviť, a ak by k tomu malo dôjsť, tak by si do domu radšej nasťahovala „cigáňa“ ako žalobcu. Ochotu spolupracovať na takomto spôsobe vyporiadania žalovaná teda neprejavila. Ani jedna strana pritom nenavrhovala dôkazy na preukázanie toho, či sú pozemky a stavba deliteľná. Súd podľa ustanovenia § 185 ods. 2 CSP pritom bez návrhu strán nemohol vykonať dôkaz na preukázanie reálnej deliteľnosti vyporiadavaných nehnuteľností, keďže v tomto smere bol viazaný len aktivitou strán, ktoré však dôkazy na preukázanie reálnej deliteľnosti ani nenavrhovali vykonať. Deliteľnosť rodinného domu zo stavebného hľadiska, teda či by vôbec vertikálne delenie domu prichádzalo do úvahy, a či by takýmto delením vznikli dve samostatné budovy, je nutné posúdiť z technického hľadiska, pričom takáto možnosť deľby v konaní preukázaná nebola, rovnako nebol navrhnutý ani dôkaz na preukázanie toho, či pozemky k domu priliehajúce je možné deliť. Naopak, tvrdenie o nedeliteľnosti nehnuteľností produkované žalobcom žalovaná nenamietala, a teda toto tvrdenie ani nebolo sporné. Aj napriek tejto skutočnosti však je podľa výsledkov ostatného vykonaného dokazovania potrebné podľa názoru súdu konštatovať, že čo sa týka rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku parc.č. G., jeho rozdelenie nie je skutočne dosť dobre možné. Skôr než súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k stavbe jej reálnym rozdelením, je totiž povinný zaoberať sa tým, či sú doterajší spoluvlastníci ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci. Ak by žiadny spoluvlastník nebol ochotní nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by stavba považovať za nedeliteľnú (R 45/1991). Obe strany sa v konaní vyjadrili zhodne tak, že nie sú schopní financovať stavebné úpravy, ktoré by bolo nevyhnutné realizovať pre to, aby bolo možné dom vertikálne rozdeliť na dve samostatné časti. Obaja zhodne uvádzali, že ich finančná situácia im vynaloženie takýchto nákladov neumožňuje, nakoľko nemajú dostatok finančných prostriedkov,
žalovaná uvádzala, že je zadĺžená a na „čiernej listine“ a nikto jej peniaze na tento účel ani nepožičia. Žalobca výslovne uviedol, že nie je schopný ani ochotný tieto prostriedky vynaložiť, nakoľko nemá k dispozícii finančné prostriedky a bývať v dome nemá záujem, nakoľko býva v byte v Žiline aj s otcom. Už len pre túto skutočnosť sa stavba považuje za nedeliteľnú. Čo sa týka veľkosti podielov, podľa ktorých by malo dôjsť prípadne k reálnej deľbe domu, súd konštatuje, že pri úvahe o reálnej deľbe súd musí prihliadnuť na to, či by vôbec reálnou deľbou vznikli rozumne využiteľné, funkčné samostatné stavby. Vzhľadom na nerovnaké podiely, stavba by sa mala rozdeliť na dve samostatné stavby v pomere 1 ku 3 v prospech žalobcu. Najmä vo vzťahu k prípadnej delením vzniknutej stavbe zodpovedajúcej 1 súčasného rodinného domu, ktorá by mala pripadnúť žalovanej, je súd toho názoru, že takto vzniknutá časť by po deľbe nemohla slúžiť plnohodnotne žalovanej na taký účel, na aký rodinný dom má slúžiť. Je totiž otázne, či by vôbec takto priestorovo vymedzená časť mohla slúžiť na plnohodnotné bývanie, vzhľadom na to, že takto oddelená časť by predstavovala prakticky len zlomok, malú časť súčasného rodinného domu obývaného žalovanou a či by teda vôbec takto vydelená časť mohla uspokojiť komplexnú bytovú potrebu jej obyvateľa. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by strany sporu zotrvali v susedskom vzťahu, čo by vzhľadom na ich narušené a vyhrotené vzájomné súrodenecké vzťahy nepochybne viedlo k problémom pri spolunažívaní, keďže ako vyplýva ich vzťahy sú aj v súčasnej dobe vyhrotené, čo deklarovala žalovaná aj svojím vyjadrením, že by radšej v dome mala „cigáňa“ ako svojho brata a preto zrejme nie je dosť dobré si ani predstaviť, akým spôsobom by sa vedeli strany dohodnúť na samotnej realizácii deľby domu a následne na užívaní či udržiavaní tejto hoci už rozdelenej stavby.
21. Čo sa týka pozemkov, jeden z nich je zastavanou plochou a nádvorím, na ktorom stojí rodinný dom a druhý pozemok predstavuje záhradu, obe pozemky sú priliehajúce k domu. V konaní stranami, ako už bolo vyššie uvedené, neboli produkované dôkazy na preukázanie deliteľnosti týchto pozemkov (napr. či bol ku každému z novovytvorených pozemkov riadny samostatný prístup), a súd nemohol vykonať takýto dôkaz bez návrhu strán, a teda je pozemky potrebné považovať za nedeliteľné. Súd dospel však aj na po zhodnotení ostatných kritérií k názoru, že rozdelenie týchto pozemkov patriacich k domu účelné ani možné nie je. Pozemky v zásade deliteľné sú, ale pod deliteľnosťou sa nerozumie len ich fyzická deliteľnosť ale aj to, či tvoria s nejakou stavbou alebo iným pozemkom funkčný celok a v takom prípade ich spravidla deliť nemožno bez toho, aby sa obmedzila hospodárska využiteľnosť nehnuteľností ako funkčného celku. Z podstaty veci vyplýva, že pozemok je v zásade deliteľný vždy, čo však neznamená, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť rozdelený vo všetkých prípadoch, najmä ak ide o pozemky priliehajúce k obytným domom, keď s ním vytvárajú spravidla jeden funkčný celok. Súd nepristúpi k rozdeleniu pozemkov, ak toto rozdelenie nie je dobre možné, kedy sa sleduje cieľ, aby aj po rozdelení nehnuteľnosti mohli bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené. V prejednávanej veci pozemok, na ktorom stojí rodinný dom, nie je dosť dobre možné si predstaviť rozdeliť, nakoľko ide o pozemok zastavaný domom, ktorý sa rozdeliť nedá, ako už bolo uvedené v predošlom odseku. Vo vzťahu k obom týmto pozemkom súd konštatuje, že tieto pozemky priliehajúce k domu vytvárajú s domom jeden funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu a zvyšujú kvalitu bývania v ňom. Blízkosť obytného domu k záhrade zase zlepšuje využitie záhrady, pričom záhrada sa v tomto prípade tiež užíva spolu s domom, a preto je dôvodné ponechať pozemky vcelku tak, aby slúžili tomu, kto bude rodinný dom obývať na ten účel, ako je tomu aj v súčasnosti, čo v konečnom dôsledku aj zvyšuje kvalitu bývania v rodinnom dome a cenu samotného rodinného domu, ktorý s pozemkami tvorí jeden celok.
22. Keďže súd dospel k záveru, že vyporiadavané nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, skúmal, či je ich možné prikázať niektorej zo strán do výlučného vlastníctva za náhradu. Z ust. § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že predpokladom pre prikázanie vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého spoluvlastníka je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu bola vec do vlastníctva prikázaná. Vychádzajúc z tejto zásady, súd konštatuje, že žalobca výslovne uviedol, že do svojho vlastníctva nehnuteľnosti nechce, nakoľko ich ani v súčasnosti neužíva, sám má byt v Žiline, kde žije aj s otcom vyššieho veku. Súčasne opakovane uvádzal, že sám ani nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalovanej v prípade, ak by mu aj mali byť nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva, keďže ako to vyplýva aj rozhodnutia Centra právnej pomoci, jeho pravidelným mesačných príjmom je len invalidný dôchodok v sume 316,60 eur, a teda nemá z čoho výplatok uhradiť. Za takejto situácie súd konštatuje, že žalobcovi, ktorý o nehnuteľnosti ani záujem nemá (čo deklaroval počas celého konania a aj vo výzve adresovanej žalovanej pred podaním žaloby), ktorý ich ani neužíva a nie je ani schopný uhradiť náhradu za prikázaný podiel, nie je ich možné prikázať do výlučného vlastníctva. Súd následne preto posudzoval, či je možné prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá nehnuteľnosti v celosti v
súčasnosti užíva. V prvom rade treba uviesť, že žalovaná počas celého konania ani netvrdila, že by mala záujem o prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva za náhradu, keď opakovane (prakticky zhodne ako v reakcii na výzvu žalobcu pred podaním žaloby) uvádzala, že žiada, aby sa žalobca ako jej brat vzdal svojho podielu o veľkosti 1 v prospech nej a aby každý z nich mal na nehnuteľnostiach podiel o veľkosti 1, teda, i keď s odlišnými spoluvlastníckymi podielmi, ako svedčia stranám v zmysle aktuálnych zápisov na liste vlastníctva, žiadala zachovať podielové spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam aj naďalej. Žalovaná nežiadala prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, z čoho možno usúdiť, že o svoje výlučné vlastníctvo nehnuteľností sama záujem nemá a vyhovuje jej stav nezrušeného a nevyporiadaného podielového spoluvlastníctva. Súd by, v prípade, že by žalovaná o nehnuteľnosti záujem mala, považoval prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej za najúčelnejšie a najpraktickejšie riešenie, nakoľko výlučne žalovaná všetky nehnuteľnosti dlhodobo užíva a má v dome svoje bydlisko, uhrádza náklady na bývanie a vrámci svojich možností sa podieľa na údržbe (napr. výmena kotla, ktorú výmenu žalobca ani nerozporoval, len tvrdil, že k výmene došlo bez jeho vedomia), hoci je menšinovou podielovou spoluvlastníčkou, a teda kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu jej nesvedčí. Nakoľko však záujem o vlastníctvo celej nehnuteľnosť žalovaná ani neprejavila, súd uzavrel, že oň žalovaná záujem nemá. Okrem toho je tiež nutné uviesť, že súd sa pri úvahe o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť prikázaná vyporiadavaná vec do výlučného vlastníctva, musí zaoberať aj solventnosťou podielového spoluvlastníka, tj. či takýto spoluvlastník disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej finančnej náhrady. Tu v prípade, že by súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, táto by bola povinná vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho 3/4nový - väčšinový podiel, z čoho možno vzhľadom na výšku podielu žalobcu i predpokladať, že výška výplatku by nebola zanedbateľná. Vec totiž možno prikázať vždy tomu spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Žalovaná sama na pojednávaní uviedla, že nemá žiadne finančné prostriedky na vyplatenie žalobcu. Uviedla, že je zadĺžená, na „čiernej listine“, banka jej peniaze najbližšiu dobu nepožičia, sama je poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi, nemá dlhodobo žiadne zamestnanie, jej podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, je navyše zaťažený exekučným záložným právom, pričom exekúcia je aktuálna, teda dlh zatiaľ nebol splatený. Zo skutočností zistených v konaní možno jednoznačne vyvodiť, že žalovaná sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, bez disponibilných finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité na výplatu žalobcu a bez možnosti zabezpečenia si peňažných prostriedkov iným spôsobom. Žalovaná je 2 roky nezamestnaná, aktuálne evidovaná na úrade práce, a teda nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto situácia mohla v dohľadnej dobe výraznejšie zlepšiť, keď jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Žalovanú je preto potrebné pre účely posúdenia možností prikázania jej nehnuteľností do výlučného vlastníctva potrebné považovať za nesolventnú, čo sa podľa súdnej praxe považuje za dôvod, pre ktorý takémuto podielovému spoluvlastníkovi nie je možné prikázať vyporiadavanú vec do výlučného vlastníctva za náhradu. Okrem toho, že žalovaná v konaní neprejavila záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, tak žalovaná ani nie je schopná poskytnúť žalobcovi náhradu za jeho podiel na nehnuteľnostiach. Z tohto je nutné uzavrieť, že ani prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej do úvahy neprichádza.
23.V prípade, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj vyporiadavanej veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Tento predpoklad je pritom splnený i vtedy, ak jeden či viacerí podieloví spoluvlastníci síce chcú prikázať celú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, ale nie sú schopní zvyšnému spoluvlastníkovi vyplatiť primeranú náhradu. Ako už bolo uvedené, žalobca výslovne uviedol, že nehnuteľnosti nechce, žalovaná v konaní tiež neprejavila záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, keďže trvala na zachovaní podielového spoluvlastníctva. Ak by ale aj ktorýkoľvek z oboch spoluvlastníkov nehnuteľnosti chcel, ani jeden z nich nie je dostatočne solventný na to, aby druhého spoluvlastníka vyplatil, čo obaja zhodne v konaní aj výslovne potvrdili. Za takéhoto stavu potom niet iného do úvahy prichádzajúceho spôsobu vyporiadania, než len, síce výnimočná, ale za danej situácie jediná možná, alternatíva a to je predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku medzi podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Takýto postup zabezpečuje, že každý zo spoluvlastníkov dostane majetkové hodnoty zodpovedajúce výške jeho podielu z výťažku získaného z predaja vecí (žalobca 3 výťažku a žalovaná 1/4 výťažku z predaja) a naopak, zabráni sa tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by v prípade insolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa má stať výlučným vlastníkom, musel vymáhať náhradu exekučne, a to prípadne aj nie vždy úspešne. Z vyššie uvedených dôvodov súd zrušil podielové spoluvlastníctvo na návrh žalobcu a vykonal vyporiadanie tak, že nariadil predaj vyporiadavaných nehnuteľností a súčasne rozhodol, že výťažok z
predaja nehnuteľností sa rozdelí obom bývalým podielovým spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov zapísaných na liste vlastníctva, a teda žalobcovi v rozsahu 3 výťažku a žalovanej v rozsahu 1 výťažku.
24. Pokiaľ žalovaná žiadala, aby súd ponechal podielové spoluvlastníctvo, ale aby jej bol navýšený spoluvlastnícky podiel v dôsledku vzdania sa podielu o veľkosti 1 zo strany žalobcu, v dôsledku čoho bude mať žalovaná podiel o veľkosti 1 a žalobca tiež podiel o veľkosti 1, súd konštatuje, že takéto „vyporiadanie“ nemá oporu v zákone. Tento postup žalovaná odôvodňovala tým, že do domu investovala peniaze v hodnote 1 domu, a teda by sa jej mal o tieto „investície“ podiel navýšiť. Súd v prvom rade poukazuje na to, že súd už aj na pojednávaní dňa 15.10.2019 splnomocnenému zástupcovi žalovanej vysvetlil, že pokiaľ si mieni uplatniť v konaní voči žalobcovi úhradu investícií do domu, tak sa jedná o tzv. širšie vyporiadanie, ale nie je ho možné uskutočniť tak, ako žalovaná navrhuje. Súd ju poučil, že v takomto prípade je potrebné hodnotu investícií si uplatniť buď v tomto konaní vzájomnou žalobou, alebo v samostatnom konaní žalobou, pričom súd poučil žalovanú o tom, aké náležitosti by mala mať takáto žaloba. Splnomocnený zástupca žalovanej sa výslovne vyjadril tak, že tomuto poučeniu porozumel. Následne investície aj zrejme mienila žalovaná uplatniť samostatným podaním v tomto konaní, ktoré podanie ale bolo zmätočné, žalovaná bola vyzvaná na odstránenie vád s poučením o tom, aké náležitosti treba doplniť, avšak ani po takomto opakovanom poučení o náležitostiach žaloby doplnenie nebolo korektné a súd podanie žalovanej právoplatne odmietol. Súd teda žalovanej vysvetlil spôsob možného uplatnenia si investícií, vytvoril jej aj priestor na uplatnenie takéhoto nároku, ale túto možnosť žalovaná nevyužila. Preto investície do nehnuteľností žalovanou vložené v tomto konaní nemožno nijakým spôsobom zohľadniť, nakoľko o nich možno rozhodovať len na základe riadneho návrhu, ktorý má všetky náležitosti. Aj keby však mali byť investície predmetom konania, súd uvádza, že nie je možné tieto zohľadniť tak, že sa navýši o hodnotu investícií podiel žalovanej ako investorky ( z doterajšieho podielu o veľkosti 1 na podiel o veľkosti 1), čo súd žalovanej aj výslovne na pojednávaní dňa 15.10.2019 uviedol. V tomto prípade platí, že posudzovanú náhradu investícií nie je možné zahrnúť do sumy, ktorá sa uloží zaplatiť titulom vyporiadacieho podielu niektorému spoluvlastníkovu, ale nie je možné ani ju zohľadniť tak, že namiesto povinnosti uložiť uhradiť príslušnú sumu titulom širšieho vyporiadania sa len navýši podiel investujúceho spoluvlastníka. Je to totiž úplný iný samostatný nárok a na postup navrhovaný žalovanou nie je daný žiaden podklad v právnom predpise. Súd preto nemohol postupovať tak, ako žalovaná žiadala.
25. Žalovaná zo spôsobu, aký v konaní navrhovala, okrem už skutočností uvedených v predošlom odseku prakticky žiadala, aby súd ponechal podielové spoluvlastníctvo medzi stranami sporu aj naďalej (aj keď v iných podieloch), a teda tvrdila, že súd by mal ponechať podielové spoluvlastníctvo bez jeho zrušenia a vyporiadania. Súd uvádza, že možnosť zamietnutia žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, ktorú súd v tomto konaní uplatnil, a síce, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Takýto postup musí byť odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Takéto dôvodyu však súd v konaní nevzhliadol. V prvom rade treba uviesť, že všetky nehnuteľnosti užíva len žalovaná, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zakladá dôvody vzájomných konfliktov medzi spoluvlastníkmi, súd preto nevidel dôvody toto ich podielové spoluvlastníctvo za takejto situácie ponechať. Vzťahy medzi nimi sú narušené, čo bolo možné badať aj počas tohto konania, dohoda o spôsobe užívania nehnuteľností je len ťažko, ak vôbec dosiahnuteľná. Žalovaná užíva nehnuteľnosti v celom rozsahu aj nad rozsah svojho podielu bez toho, aby poskytovala žalobcovi akékoľvek plnenie, toto žalobca od žalovanej nežiadal, z dôvodu, že toto plnenie by bolo pre nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej nevymožiteľné a žalovaná ani neprejavila záujem uhrádzať žalobcovi čokoľvek aspoň v rámci svojich možností. Za takejto situácie sa súdu nejaví ako dôvodné ponechať takýto stav, ktorý by tiež viedol len k ďalším konfliktom a prípadne aj ďalším súdnym sporom. Ide o rodičovský dom oboch strán - súrodencov, preto existencia extrémnej osobnej väzby k danej nehnuteľnosti nie je kritériom, ktorý by mohol zavážiť, hoci žalovaná v dome na rozdiel od žalobcu dlhšiu dobu žije. V konaní nebolo rozporované tvrdenie žalobcu, že i susedia kontaktujú žalobcu s požiadavkou na riešenie situácie, napríklad aj z dôvodu, že na pozemku došlo zo strany žalovanej k osadeniu osvetlenia, ktoré okolitých susedov obťažuje, v dôsledku čoho susedia žalovanú a jej rodinu považujú za neprispôsobivých susedov. Z tohto možno usudzovať, že konflikty nie sú len medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale narušené sú v dôsledku užívania nehnuteľnosti žalovanou aj vzťahy so susedmi. Takéto správanie žalovanej potom podľa názoru súdu nevypovedá o tom, že by žalovaná mala k nehnuteľnosti, resp. k danej lokalite či osobám žijúcim v jej blízkosti pozitívnu väzbu. Tiež treba za takejto situácie zohľadniť, že žalovaná sa tiež do veľkej miery podieľa na vyvolávaní nezhôd, čo tiež možno vyvodiť z nerozporovaného tvrdenia žalobcu, že mu zmizli konkrétne označené veci, ktoré mal
v dome uschované a ktoré našiel inzerované na internete žalovanou na predaj. Žalovaná poukazovala na to, že v dome býva so svojimi deťmi, nemá kam ísť. V tomto smere treba uviesť, že v konaní vyšlo najavo, že žalovaná mala k dispozícii trojizbový byt v Trenčíne, o ktorý pre dlhy prišla, hoci v konaní nebolo rozporované, že otec strán sporu poskytol žalovanej finančné prostriedky na úhradu tohto dlhu, avšak i napriek tomu žalovaná inú možnosť bývania stratila. Sama uviedla, že v tomto byte ani nebývala, pretože deti boli zvyknuté na dom a nie na byt. Za situácie, keď žalovaná z dôvodov na svojej strane prišla o ďalšie obydlie v Trenčíne, ktoré vlastnila, je treba uviesť, že odkázanosť na bývanie vo vyporiadavanej nehnuteľnosti si do veľkej miery zavinila sama žalovaná, a preto je nedôvodné sa na túto odkázanosť v tomto konaní odvolávať ako na dôvod, pre ktorý by súd mal ponechať aktuálny stav, ktorý vyhovuje celkom jednoznačne iba žalovanej. Navyše treba dodať, že z výťažku z predaja nehnuteľností si žalovaná môže zadovážiť adekvátne bývanie, ktoré nebude nad jej finančné možnosti, a teda si môže vyriešiť svoju bytovú situáciu iným adekvátnym spôsobom, prípadne aj s možnosťou úhrady dlhov, ktoré žalovaná aktuálne má. Podiel žalovanej na nehnuteľnostiach je navyše zaťažený exekučným záložným právom, čo obmedzuje možnosť nakladania s nehnuteľnosťami všetkých jej spoluvlastníkov. Ak sa odvolávala žalovaná na to, že v dome býva s deťmi, treba dodať, že v dome býva so štyrmi plnoletými deťmi, pričom jedno z nich už má svoje dieťa, a preto ide o inú situáciu, než v prípade, ak by spoločná nehnuteľnosť bola bydliskom maloletých detí podielového spoluvlastníka, pre ktoré je extrémne dôležitá väzba k obydliu, kde sa prirodzene cítia dobre a bezpečne. Žalovaná má 4 dospelé deti (jedno z nich bolo aj zástupcom žalovanej v konaní), neboli preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by tieto dospelé osoby boli odkázané výlučne na toto obydlie, či už pre svoj zdravotný stav, či iný hendikep, ktorý by im bránil osamostatniť sa. Žalovaná pokiaľ poukazovala na svoju sociálnu situáciu, treba uviesť, že síce je žalovaná dlhodobo nezamestnaná, ale v konaní nepreukázala také obmedzenia, ktoré by jej bránili dosiahnuť čo i len nejaký, aj minimálny príjem, keď uvádzala, že jej jediným zdravotným problémom je horšia doslýchavosť na jedno ucho a vysoký krvný tlak, napriek tomu jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi. Na jej strane nebola zistená ani snaha samotnej žalovanej si akýmkoľvek spôsobom svoju sociálnu situáciu zlepšiť. Žalovaná ani nie je osobou vysokého veku, keď ide o osobu stále ešte v produktívnom veku. Ak aj žalovaná poukazovala na investície do domu (najmä nový kotol), ani takáto investícia nie je dôvodom pre nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže takéto investície je možné si uplatniť žalobou, ktorú možnosť žalovaná v tomto konaní navyše ani riadne nevyužila. Ak žalovaná poukazovala na schválnosti, ktoré jej mal robiť žalobca, žalovaná ich definovala tak, že žalobca na ňu mal podávať trestné oznámenia, ale táto skutočnosť sama osebe nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby, najmä za stavu vyhrotených vzťahov žalovanej nielen so žalobcom ale aj so spoločným otcom strán sporu. Ani násilné správanie žalobcu voči žalovanej v konaní preukázané nebolo, pretože bola predložená lekárska správa žalovanej, podľa nej mal žalovanú škrtiť jej otec a nie žalobca, čo teda žalobcovi nemožno pripísať na ťarchu. Iné násilné správanie preukázané nebolo. Samotné inzerovanie nehnuteľností žalobcom bez vedomia žalovanej pritom podľa súdu nie je konanie takej intenzity, pre ktoré by súd mal zamietnuť žalobu. Navyše za stavu, keď k žiadnemu právnemu úkonu týkajúcemu sa nehnuteľností v tomto smere ani nedošlo. Samotné odpojenie domu od energií je pritom len prejavom navzájom vyhrotených vzťahov medzi stranami sporu, resp. medzi žalovanou a jej otcom, za ktorých si ďalšie trvanie spoluvlastníctva možno len ťažko predstaviť. Toto tvrdenie pritom bolo žalobkyňou produkované najmä v súvislosti s potrebou vykonania investícií spojených s kúrením, ktoré nie sú ani predmetom konania. Ak žalovaná poukazovala na to, že žalobca mal byť v minulosti odsúdený za trestné činy, táto skutočnosť nemá súvislosť s vyporiadavanými nehnuteľnosťami, ako to vyplýva aj z predloženej obžaloby a súdneho rozhodnutia. Za takto opísaných skutočností podľa názoru súdu treba uzavrieť, že nie sú dané tak vážne dôvody takej výraznej intenzity, pre ktoré by súd mal žalobu zamietnuť.
26. Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalovanou, a síce oboznámením ostatných žalovanou predložených listín týkajúcich sa investícií, ktoré neboli predmetom tohto konania. Žalovaná navrhovala počas konania overenie podpisu žalobcu, lebo tento mal klamať, že on neodpojil dom od plynu a elektriny. Súd konštatuje, že takýto dôkazný návrh je bez významu k predmetu konania, keďže otázka, kto podpísal listinu týkajúcu sa odpojenia energií nemá žiaden vplyv na výsledok konania. Ak sa na prvom pojednávaní navrhovali výsluchy svedkýň - dcér žalovanej, ktoré mali vidieť a potvrdiť priebeh odpojenia energií, ani takýto dôkazný návrh nemá vplyv na rozhodnutie súdu, pretože odpojenie energií ani nebolo sporné a otázka, ako prebiehalo samotné odpojenie od energií na mieste samom, nie je v konaní podstatné.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Súd konštatuje, že žalobca dosiahol na základe podanej žaloby zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takým spôsobom, aký navrhoval žalobca v konaní a aj vo výzve žalovanej pred podaním žaloby, na ktorý pokus o mimosúdnu dohodu žalovaná reagovala negatívne, a teda žalobcovi neostávalo nič iné, ako len podať žalobu na súd. Z uvedeného treba uzavrieť, že žalobca dosiahol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu spôsobom, aký pred začatím konania žalovanej navrhoval a aký žiadal aj v konaní o podanej žalobe, a preto je potrebné žalobcu považovať za plne úspešnú stranu sporu. Žalobca má v konaní plný úspech a preto žalobca má proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.